Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/493/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: T. R., B.. XX.XX.XXXX, X. XX, Bratislava, o zaplatenie 1000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1000,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 778,30 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.09.2015 doručenou tunajšiemu súdu 08.10.2015 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 1000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1000,- Eur od 01.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol v prospech žalovaného zriadený bežný účet s možnosťou prečerpania, pričom žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte vo výške 1000,- eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.04.2013 vypovedal zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte; ku dňu účinnosti výpovede sa stala pohľadávka z titulu povoleného prečerpania na účte splatnou v celosti. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 30.06.2013. Na základe Zmluvy postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 postúpila spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. svoje práva zo žalovanej pohľadávky na súčasného žalobcu. Žalobca na výzvu súdu špecifikoval žalovanú sumu tak, že pozostáva z istiny vo výške 778,30 eur a debetného úroku vo výške 221,70 eur. Konečný stav účtu ku dňu skončenia zmluvného vzťahu bol v debetnom zostatku vo výške 2689,54 eur, celkový súčet kreditných transakcií je vo výške 4983,51 eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií je vo výške 7673,05 eur, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 5761,81 eur, debetného úroku 1656,38 eur a poplatkov 254,86 eur. Žalobca si v konaní uplatnil len sumu nesplatenú istinu 778,30 eur a časť debetného úroku vo výške 221,70 eur.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné

a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2016 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to najmä: zmluva o postúpení pohľadávok z 24.09.2014 s identifikáciou postúpenej pohľadávky, výpis z bežného účtu žalovaného, zmluva o bežnom účte z 27.09.2008, žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru-flexidebetu, potvrdenie o poskytnutí flexidebetu, oznámenie o nastavení kontokorentného úveru, výpoveď zmluvy o bežnom účte s doručenkou, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“), sadzobníky pre povolené prečerpanie platné od 10.04.2009, oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky s podacím hárkom a zistil nasledujúci stav:

5. Žalobca je právnickou osobou, ktorý odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s ako postupcom a žalobcom a postupníkom. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd za preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupcu voči žalovanému, z ktorej skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcovi svedčí aktívna legitimávcia v tomto konaní.

6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 27.09.2008 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo okrem iného otvorenie a vedenie bežného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu. Dňa 16.04.2009 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že mu potvrdzuje poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 1000,- eur, pričom za využívanie flexidebetu ku koncu kalendárneho mesiaca banka zúčtováva debetné úroky, pričom výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v obchodných miestach banky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“). Úroková sadzba za použitie finančných prostriedkov prostredníctvom nezaručeného kontokorentu - povoleného prečerpania na účte, bola od 10.04.2009 podľa sadzobníka predloženého žalobcom vo výške 16,90 % ročne.

7. V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.04.2013 vypovedal zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte. Výpoveď zmluvy bola žalovanému doručená 19.04.2013 v zmysle bodu 10.1.3 VOP. Účinky výpovede nastali ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. t. j. k 30.06.2013.

8. Žalovaný vykonal na bežnom účte debetné operácie v celkovej sume 7673,05 Eur (z toho istina 5761,81 eur, debetný úrok 1656,38 eur, poplatky 254,86) a kreditné operácie v celkovej sume 4983,51 Eur, ktoré všetky kreditné operácie právny predchodca žalobcu započítal na istinu, teda dlh žalovaného na istine predstavuje sumu 778,30 Eur.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej v texte rozsudku len „ObchZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal. Podľa § 708 ods. 1 ObchZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa § 708 ods. 2 ObchZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa § 711 ods. 1 ObchZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Podľa § 715 ods. 2 ObchZ, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 30.11.2009 (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 3 ods. 6 Zákona, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o: a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Podľa bodu 2.1 VOP povolené prečerpanie znamená povolený debetný zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte (alebo nezaručený kontokorentný úver). Podľa bodu 4.10.1 VOP, po splnení kritérií banky, ktoré súvisia najmä od kreditných operácií na bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účtoch, môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne na dobu trvania zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa povolené prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3 bankových pracovných dní od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania banka písomne informuje majiteľa účtu. Podľa bodu 4.10.2 VOP je banka oprávnená kedykoľvek oprávnená jednostranne upraviť výšku povoleného prečerpania alebo má právo povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O zmene výšky povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení banka písomne informuje klienta. Podľa bodu 4.10.3 VOP je klient oprávnený kedykoľvek písomne požiadať banku o zrušenie povoleného prečerpania alebo zníženie výšky povoleného prečerpania. Podľa bodu 4.10.4 VOP v prípade ak klient povolené prečerpanie využíva, tak sa vzájomné práva medzi ním a bankou primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa ObchZ. Podľa bodu 4.10.6 písm. b) VOP po zriadení povoleného prečerpania sa klient zaväzuje zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania.

10. Podmienky povoleného prečerpania a tiež jeho výška musia byť dohodnuté medzi klientom a bankou v zmluve. Ak povolené prečerpanie klient získa, má ho stále k dispozícií a kedykoľvek ho môže, ale nemusí využiť, klient môže kedykoľvek požiadať o zrušenie povoleného prečerpania. Povolené prečerpanie spláca klient ho priebežne, pravidelným vkladaním prostriedkov na účet.

11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o bežnom účte záväzkový vzťah, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver, na úpravu ktorého sa primerane vzťahujú ustanovenia ObchZ o zmluve o úvere. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a obchodných podmienok splnil zriadením a vedením bežného účtu, ako aj poskytnutím kontokorentného úveru, ktorý žalovaný aj čerpal, avšak žalovaný úver riadne nesplácal, čím mu na istine vznikla pohľadávka vo výške 778,30 eur a na debetných úrokoch 1656,38 eur, ktoré bol povinný platiť z uskutočneného povoleného prečerpania podľa bodi 4.10.6 písm. b) VOP. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (§ 497 a nasl. ObchZ) a VOP je žalovaný povinný vrátiť navrhovateľovi nesplatenú časť poskytnutej výšky úveru, ktorá predstavuje výšku žalovanej istiny spolu s debetným úrokom uplatneným žalovaným vo výške 221,70 eur. 12. Súd žalobcovi priznal v zmysle § 517 ods. 2 aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy istiny 778,30 eur od 01.07.2013 (deň nasledujúci po účinnosti výpovede zmluvy) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj priznania úroku z omeškania aj zo sumy uplatneného debetného úroku, v tejto časti súd žalobu zamietol. Požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku).Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z debetných úrokov) potom veriteľ nemá preto, ani občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

14. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ, by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ, viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 OZ, ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Rovnako § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) neposkytuje oporu pre iný výklad. Právo účastníkov dohodnúť sa (typovo napríklad v medziach zmluvy o úvere), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovú sadzbu úrokov z omeškania, nemení nič na skutočnosti, že sa takto opäť úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky.

15. Právny predchodca žalobcu však so žalovaným neuzatvoril takúto dohodu, naviac vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami by takéto dojednanie súd považoval za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonník). Na základe uvedeného súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (posudzujúc uplatnenú istinu), priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorého výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.