Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/292/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: AQUATREND, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Baláž, advokát so sídlom Štúrova ul. č. 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, právne zastúpený: JUDr. Emília Mušková, advokát so sídlom Námestie Slobody 73, 024 01 Kysucké Nové Mesto, o zaplatenie 5.979,62 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.979,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 5.979,62 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 85%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 04.03.2014 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi spolu sumu 5.979,62 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 5.979,62 eur od 05.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca vymedzil právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca poukázal na okolnosti zriadenia stáleho rozhodcovského súdu s názvom Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, ktorého bol Z.. S. U., G. J. K. XXXX, H. J. S. jedným z rozhodcov a zároveň spoločníkom zriaďovateľa Rozhodcovského súdu v Žiline, a to s poukazom na oznámenie zriaďovateľa zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXXA/XXXX zo dňa 27.10.2008. Žalobca ďalej uviedol, že Z.. S. U. bol s účinnosťou ku dňu 31.07.2012 zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vyčiarknutý a súčasne uviedol, že podľa rozhodnutia spoločnosti o zmene štatútu, rokovacieho poriadku a zoznamu rozhodcov Rozhodcovského súdu v Žiline zverejnených v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 19.09.2012 sa na základe zmluvy o kúpe časti podniku zo dňa 31.07.2012 stala zriaďovateľom Rozhodcovského súdu v Žiline spoločnosť SPF - pozemkový fond, s.r.o.. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatváral s tretími osobami zmluvy, súčasťou ktorých bola aj rozhodcovská doložka uzavretá v zmysle ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Na základe uzavretých rozhodcovských doložiek Z.. S. U. v priebehu svojho pôsobenia na pozícii rozhodcu Rozhodcovského súdu v Žiline rozhodoval niekoľko desiatok sporov, v ktorých žalobca vystupoval ako účastník rozhodcovského konania, či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Žalobca bol v týchto konaniach zastúpený JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou na základe udelenej plnej moci. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na úpravu trov rozhodcovského konania podľa čl. 30 - 44 rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline uverejneného v Obchodnom vestníku č. XXXA/XXXX. Z.. S.

U. ako rozhodca rozhodcovského súdu v Žiline rozhodoval niekoľko rozhodcovských konaní, ktorých účastníkom bol aj žalobca, pričom v týchto rozhodcovských konaniach vznikali trovy, ktorých výška bola vyčíslená v súlade s čl. 30 - 44 rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline. Napriek tomu, že žalobca bol v konaní zastúpený na základe plnej moci advokátkou JUDr. Annou Kokavcovou, zo strany Rozhodcovského súdu v Žiline boli žalobcovi vyčíslené aj trovy označované ako odmena rozhodcovského súdu, pričom na tieto mu v zmysle rokovacieho poriadku nevznikli nárok. Tieto trovy boli žalobcovi vyfakturované žalovaným a žalovanému aj boli zo strany žalobcu vyplatené podľa špecifikácie, ktorá je obsahom žaloby s vymedzením čísla faktúry, fakturovanej sumy a označením právnej veci, v celkovej sume spolu 5.979,62 eur. Celková suma vyplatená zo strany žalobcu žalovanému za údajné poskytnutie právnych služieb v rozhodcovských konaniach predstavuje žalovanú istinu, ktorú žalovaný vyúčtoval v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom v čase „poskytnutia úkonov“, pričom väčšinu účtovaných položiek predstavovala príprava a prevzatie veci, vydanie uznesení, vynesenie rozsudku, režijné paušály a DPH. Žalobca má za to, že za právne služby spojené s právnym zastupovaním vznikol v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nárok na odmenu advokáta výlučne JUDr. Anne Kokavcovej. Rozhodcovskému súdu v Žiline vznikol nárok jedine na úhradu poplatkov podľa čl. 30 a nasl. Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline a samotnému žalovanému nevznikol voči žalobcovi žiaden nárok v súvislosti s rozhodcovskými konaniami uvedenými v tabuľke. Žalovanému tak vznikol majetkový prospech vo výške 5.979,62 eur získaný na úkor žalobcu bez právneho dôvodu. Žalobca ďalej poukázal na obsah zákonných ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. Ako dôkazné prostriedky žalobca označil výpis z Obchodného vestníka č. 181/2012, výpis z Obchodného vestníka č. XXXA/XXXX, úplný výpis z Obchodného registra spoločnosti SPF - pozemkový fond, s.r.o., úplný výpis z Obchodného registra spoločnosti MILUNI group s. r. o. a výpis z Obchodného registra žalovaného. Žalobca spolu so žalobou pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie jednotlivých faktúr, ktorými žalovaný vyúčtoval žalobcovi odmenu za poskytnutie služieb rozhodcovského konania.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2014 žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu namietol dôvodnosť podanej žaloby a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe žalovaný označil za účelovú konštrukciu, ktorá nemá oporu v predložených listinách, resp. v listinách, ktoré mal žalobca predložiť, avšak v konaní nepredložil. Žalovaný potvrdil, že spoločnosť MILUNI group, s. r. o. bola zakladateľom Stáleho rozhodcovského súdu, a že žalovaný bol po určitý čas aj rozhodcom rozhodcovského súdu. Uviedol, že následne sa svojej funkcie rozhodcu vzdal a na základe zmluvy o predaji časti podniku bola zriaďovateľská pôsobnosť prenesená na spoločnosť SPF - pozemkový fond, s.r.o. Žalovaný však poprel, že v prípade konaní, ku ktorým sa vzťahuje žalovaný nárok, žalovaný rozhodoval ako rozhodca rozhodcovského súdu, a že by sa preto naň mali vzťahovať ustanovenia štatútu a rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline. Žalovaný potvrdil ako správne konštatovanie žalobcu, že žalobca bol v konaniach, v ktorých žalovaný vystupoval ako rozhodca - fyzická osoba, zastúpený právnym zástupcom Z.. Podľa rozhodcovských rozhodnutí, ktoré žalobca v konaní nepredložil, žalovaný vystupoval ako zmluvnými stranami dohodnutý rozhodca, nie ako rozhodca rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka bola súčasťou kúpnych zmlúv žalobcu, pričom jej doslovné znenie bolo nasledovné: „Účastníci zmluvy sa v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dojednávajú, že o majetkových sporoch, ktoré medzi účastníkmi sporu vzniknúť z tohto právneho vzťahu ako i zo vzťahov budúcnosti medzi nimi vzniknutých, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní. Za rozhodcu ustanovujú - poverujú Z.. S. U., M., Z.. H. XX, XXX XX H. J. S.. Účastníci vyhlasujú, že sa rozhodcovskému konaniu podrobia a budú ho rešpektovať. Poplatky za rozhodcovské konanie sú zhodné s výškou súdnych poplatkov, výška odmeny rozhodcu sa riadi ustanoveniami § 13 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z.“. Žalovaný má za to, že rozhodcom bol ustanovený majiteľ a štatutárny zástupca žalovaného Z.. S. U., advokát, výška poplatkov za rozhodcovské konanie je totožná s výškou súdnych poplatkov, výška odmeny rozhodcu sa riadi Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov podľa ustanovení tohto rezortného predpisu o tarifnej odmene, pričom v čase rozhodcovských konaní Z.. S. U. už nevykonával advokátsku prax ako fyzická osoba, ale prostredníctvom jednoosobovej obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária s.r.o., a preto fakturácia sa realizovala cestou tohto právneho subjektu. Dôvod na takýto postup bol daný predovšetkým účtovnými a daňovými predpismi. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v rozhodcovských konaniach neúspešný účastník bol povinný okrem istiny a príslušenstva zaplatiť trovy právneho zastúpenia pred rozhodcovským súdom a trovy rozhodcovského súdu, a preto nemohlo

žalovanému vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Z opatrnosti voči nároku žalobcu žalovaný vzniesol námietku premlčania.

3. V písomnom stanovisku k veci zo dňa 30.08.2016 žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii učinenej v žalobe a v tejto súvislosti poukázal na prepojenie osoby Z.. S. U. s Rozhodcovským súdom v Žiline s poukazom na označené internetové stránky a súčasne označil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to časť Obchodného vestníka č. XXX/XXXX, v zmysle ktorého sa spoločnosť SPF - pozemkový fond, s.r.o. stala zriaďovateľom Rozhodcovského súdu v Žiline, časť Obchodného vestníka č. XXX/ XXXX, v zmysle ktorého sa spoločnosť Agrofond s.r.o. stala zriaďovateľom Rozhodcovského súdu v Žiline po spoločnosti SPF - pozemkový fond, s.r.o. a výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina spoločnosti MILUNI group, s.r.o., ktorého konateľom je Z.. S. U. a spoločníkom Z.. S. U. a M. U. a dôkaz výsluchmi účastníkov konania, resp. štatutárnych orgánov účastníkov a JUDr. Anny Kokavcovej, spolu s doložením kúpnych zmlúv, faktúr a rozhodcovských rozsudkov týkajúcich sa merita sporu a predloženie iných faktúr žalovaného žalobcovi, zmlúv a iných rozhodcovských rozsudkov týkajúcich sa žalobcu a žalovaného v rozhodnom období.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.10.2016 k stanovisku žalobcu uviedol, že naďalej zotrváva na svojich námietkach a vo väzbe na citáciu ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že v právnych veciach označených žalobcom v podanej žalobe žalovaný rozhodoval ako rozhodca fyzická osoba a nie ako rozhodca stáleho rozhodcovského súdu. Uviedol, že dohoda účastníkov rozhodcovského konania o ustanovení jediného rozhodcu a výške nákladov tohto konania a akceptácia rozhodcu za podmienok dohodnutých účastníkmi vo veci je výsledkom dohody účastníkov o obsahu ich záväzkového vzťahu vrátane dohody o cene za činnosti takto dohodnuté a vykonané. Pokiaľ žalobca vyúčtované služby zaplatil, považuje sa zaplatenie ceny vyúčtovaných služieb podľa zákona o cenách za vznik dohody o cene. Žalovaný opätovne z opatrnosti vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na podanej žalobe s poukazom na skutkové a právne okolnosti v nej uvedené. Zdôraznil, že Z.. S. U. nevznikol nárok na zaplatenie súm, ktoré vyfakturoval žalobcovi, a ktoré mu žalobca uhradil s poukazom na to, že v konaniach, za ktoré mu boli uhradené, vystupoval Z.. S. U. ako rozhodca a nie právny zástupca žalobcu. Uviedol, že žalovaným je obchodná spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., ktorá fakturovala žalobcovi jednotlivé plnenia, a preto medzi žalobcom a žalovaným tak, ako sú označení v žalobe a ako prebiehala fakturácia, neexistoval žiaden zmluvný vzťah ani z titulu rozhodcovských doložiek, ani z iného titulu, na základe ktorého by vzniklo žalovanému oprávnenie fakturovať žalobcovi jednotlivé plnenia. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným žalobca označil za nedôvodnú a v tejto súvislosti poukázal na subjektívnu premlčaciu lehotu, keď žalobca sa o neoprávnenej fakturácii a vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až pri preberaní veci od predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Anny Kokavcovej v čase pred podaním žaloby, ktorú skutočnosť žalobca mieni preukázať výsluchom štatutárneho orgánu žalobcu a výsluchom svedkyne JUDr. Anny Kokavcovej označenej vo svojom písomnom vyjadrení k veci. Vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej lehoty žalobca má za to, že v danom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný je obchodnou spoločnosťou poskytujúcou právne služby v oblasti advokácie a teda je osobou znalou práva a znalou skutočností, že jej nevznikol nárok na uplatňovanie fakturovaných súm.

6. Žalovaný zotrvával na obsahu svojich písomných vyjadrení k žalobe a na vznesenej námietke premlčania s poukazom na okamih podania žaloby a na obsah faktúr, z ktorých vrátenia plnenia sa žalobca domáha. Uviedol, že jednotlivé faktúry sa vzťahujú k obdobiu od roku 2007 do roku 2011 a teda minimálne faktúry s lehotou splatnosti alebo faktúry zaplatené pred 11.06.2010 a nároky z nich vyplývajúce z titulu bezdôvodného obohatenia sú premlčané. Žalovaný zdôraznil, že ani jedna z vystavených faktúr nie je faktúrou Stáleho rozhodcovského súdu v Žiline a nesúvisí s činnosťou tohto rozhodcovského súdu. Podľa obsahu dohodnutých rozhodcovských doložiek medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi, prípadne tretími osobami, Z.. Z. U., advokát vystupoval ako rozhodca fyzická osoba s tým, že v rozhodcovských doložkách zmluvné strany dohodli výšku poplatku z rozhodcovské konanie a odmenu rozhodcu.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že pre voľbu efektívnych prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany bolo zásadné právne posúdenie vzťahu strán a najmä otázka, či ide o vzťah obchodnoprávny alebo občianskoprávny aj vo väzbe na žalovaným uplatnenú námietku premlčania, v rámci predbežného právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 súd stranám sporu uviedol, že právny vzťah medzi stranami súd vzhľadom na postavenie subjektov právneho vzťahu a predmet ich záväzkov posudzuje ako obchodnoprávny, keďže na strane žalobcu a žalovaného vystupujú obchodné spoločnosti, pričom k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného malo dôjsť plnením žalobcu bez právneho dôvodu a to na základe žalovaným vystavených faktúr - účtovných dokladov, ktorými žalovaný fakturoval žalobcovi odmenu za právne služby, na ktorú podľa tvrdení žalobcu žalovanému nevznikol nárok. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho prednesu po oboznámení predbežného právneho posúdenia veci súdom poukazoval na skutočnosť, že spory rozhodované v rozhodcovskom konaní, v ktorých Z.. S. U. vystupoval ako rozhodca, sa týkali sporov medzi žalobcom ako podnikateľom na strane jednej a často fyzickými osobami ako spotrebiteľmi na strane druhej, súd poznamenáva, že posúdenie právneho vzťahu strán v predmetnej právnej veci sa neodvíja od povahy právneho vzťahu a sporov rozhodcovského konania, ale výlučne od postavenia subjektov záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorého malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, t. j. z právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, nakoľko právny vzťah bezdôvodného obohatenia predstavuje samostatný záväzkový právny vzťah, ktorý vzniká v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Súd preto posudzuje, či plnenie, ktoré bolo medzi účastníkmi poskytnuté, bolo plnenie bezdôvodné, prípadne či k plneniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov.

8. Vzhľadom na to, že bezdôvodné obohatenie komplexne neupravuje, preto sa na obchodné vzťahy uplatňuje právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku s použitím § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu pri použití ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

a. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

18. Z obsahu žaloby a tvrdení uvádzaných žalobcom v priebehu konania je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému vrátenia peňažného plnenia, ktoré žalovaný nesporne od žalobcu prijal na základe žalovaným vystavených faktúr, keď žalobca súčasne tvrdí, že k plneniu žalobcu došlo bez právneho dôvodu a žalovanému na vystavenie faktúr a prijatie peňažného plnenia nevznikol nárok.

19. Ťažisko obrany žalovaného voči žalobcom uplatnenej pohľadávke spočívalo v tvrdení, že právny dôvod poskytnutého plnenia bol daný plnením dohody, ktorá je obsahom rozhodcovských doložiek v rámci kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a tretími osobami, v rámci ktorých sa zmluvné strany dohodli s poukazom na zákonnú úpravu o rozhodcovskom konaní na tom, že ich majetkové spory, ktoré medzi účastníkmi vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom súčasne za rozhodcu ustanovili a poverili Z.. S. U., advokáta. Súčasťou rozhodcovskej doložky bola dohoda strán o poplatkoch za rozhodcovské konanie a výške odmeny rozhodcu. Druhou nosnou námietkou žalovaného bola námietka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ďalej namietol, že v prípade ak by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku a teda vrátiť mu plnenie riadne vyúčtované a dohodnuté, žalobcovi by vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko v zmysle rozhodnutí v rámci rozhodcovského konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu mali byť trovy konania uhradené neúspešnou stranou, čím by žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. V rámci záverečného prednesu k veci žalovaný poukázal na zmenu skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v priebehu konania, keď v žalobe a vo svojich písomných vyjadreniach pred uskutočnením prvého pojednávania vo veci, žalobca opieral svoj nárok o tvrdenie, že Z.. S. U. v rozhodcovských konaniach vystupoval ako rozhodca stáleho rozhodcovského súdu a preto mu mohol vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny v zmysle štatútu stáleho rozhodcovského súdu a teda obrana žalovaného smerovala k tvrdeniu, že Z.. S. U. vystupoval v rozhodcovských konaniach nie ako rozhodca stáleho rozhodcovského súdu, ale ako rozhodca ustanovený zmluvnými stranami na základe rozhodcovských doložiek. Žalovaný má za to, že zmenu skutkových tvrdení žalobcu je potrebné považovať za zmenu žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku, a preto žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania, keďže nárok uplatňovaný žalobcom považuje za nový nárok uplatnený až na pojednávaní konanom dňa 29.11.2016.

20. K právnemu vzťahu strán súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý vzniká v dôsledku určitej právnej skutočnosti alebo v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, a preto pre posúdenie povahy právneho vzťahu strán je rozhodujúce postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a otázka, či plnenie, ktoré bolo jedným z účastníkov právneho vzťahu poskytnuté druhému účastníkovi, súvisí s predmetom podnikania strán. Ako už bolo judikované viacerými rozhodnutiami českých a slovenských súdov samotná skutočnosť, že nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi tým, kto sa obohatil a na úkor ktorého obohatenie vzniklo, nemôže byť svojou povahou obchodnoprávnym. To, či v konkrétnom prípade má záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia obchodnú povahu alebo nie, závisí od riešenia otázky, či k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo pri podnikateľskej činnosti strán (Ro NS ČR z 30.07.2003, sp. zn. 32Odo 861/2001).

21. Z vykonaných dôkazov (tvrdení strán a predložených listinných dôkazov - faktúr) je nesporné, že žalovaný vyúčtoval a prijal od žalobcu ako podnikateľa odmenu za právne služby ako podnikateľský subjekt Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Žilina, titulom odmeny rozhodcu za

rozhodcovské konanie, v rámci ktorého si žalobca ako obchodná spoločnosť uplatňoval svoje pohľadávky z vlastnej podnikateľskej činnosti. Pri posúdení súvislosti s podnikateľskou činnosťou strán právna úprava vychádza z voľnejšej dikcie zákona, ktorá umožňuje medzi obchodné záväzkové vzťahy zaradiť aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s predmetom podnikania strán. Pôsobnosť Obchodného zákonníka pri úprave záväzkových vzťahov dopadá okrem prípadov, keď to vyplýva priamo zo zákona (obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka) a prípadu konsenzuálneho prejavu vôle subjektov záväzkového vzťahu podriadiť záväzkový vzťah režimu Obchodného zákonníka, aj na prípady záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi a v situácii, že záväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, pričom súvislosť musí byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Teda nemusí ísť o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania tej ktorej strany, ale patria sem aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s predmetom podnikania strán. Zákonná úprava vyžaduje, aby táto súvislosť s podnikateľskou činnosťou bola zrejmá v čase vzniku záväzkového vzťahu.

22. V posudzovanej právnej veci žalobca v postavení podnikateľa sa domáha zaplatenia svojej pohľadávky, ktorá mu mala voči žalovanému ako podnikateľovi vzniknúť tým, že žalovanému žalobca zaplatil žalovaným vyúčtovanú odmenu za právne služby v rozhodcovskom konaní, a to napriek absentujúcemu právnemu dôvodu plnenia. Na základe uvedeného súd ustálil, že medzi stranami sporu vznikol obchodný záväzkovo-právny vzťah, ktorý podlieha režimu Obchodného zákonníka a v prípade otázok, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, súd subsidiárne aplikoval predpisy občianskeho práva , obchodné zvyklosti a zásady, na ktorých spočíva .

23. Za nespornú skutočnosť súd považoval tvrdenie, že na základe žalovaným vystavených daňových dokladov - faktúr žalobca zaplatil žalovanému celé ním vyúčtované plnenie, a to vo výške žalovanej istiny 5.979,62 eur. V konaní bolo nesporné, že žalobca vykonal úhradu žalovaným fakturovaného plnenia a toto plnenie žalovaný nesporne prijal.

24. Žalobca vystupuje v konaní ako oprávnený subjekt podľa § 456 Občianskeho zákonníka, teda ako subjekt, na úkor koho malo byť bezdôvodné obohatenie získané, a ktorému má byť bezdôvodné obohatenie vydané, pričom na strane žalovaného, ako povinného subjektu, je ten, o ktorom žalobca tvrdí, že bezdôvodné obohatenie získal podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaným namietanú skutočnosť, či žalobcovi na základe rozsudkov vydaných v rozhodcovskom konaní neúspešná strana nahradila vzniknuté trovy konania, súd v pomeroch prejednávanej veci vyhodnotil ako námietku irelevantnú , ktorá môže zakladať len nároky medzi žalobcom a treťou osobou, avšak nedotýka sa právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov.

25. V posudzovanom prípade je žalobcom tvrdené, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca v podanej žalobe podrobne opísal okolnosti, za ktorých malo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dôjsť, popísal správanie strán a na preukázanie tvrdených skutočností označil a pripojil listinné dôkazy. Žalobca v tejto súvislosti uviedol sumár skutkových tvrdení, z ktorých nie všetky súd vyhodnotil ako relevantné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca skutkové tvrdenia v priebehu konania dopĺňal, avšak pre posúdenie, či uvádzanými tvrdeniami žalobcu došlo k zmene žaloby s dôsledkom na procesný postup súdu v zmysle aktuálnej úpravy podľa ustanovenia § 139 CSP, súd dospel k záveru, že takéto okolnosti nenastali. Už v samotnej žalobe žalobca zdôraznil, citujem: „samotnému odporcovi nevznikol voči navrhovateľovi žiaden nárok v súvislosti s rozhodcovskými konaniami uvedenými v tabuľke“. Za žalovaného v konaní je označený subjekt Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.. Súd vo väzbe na takto označenú stranu sporu, tvrdenia žalobcu v žalobe a predložené listinné dôkazy posudzoval, či žalovanému, t.j. obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o. vznikol nárok na prijatie plnenia, ktoré žalovaný vyúčtoval žalobcovi k žalobe pripojenými faktúrami. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 21.10.2016 a opakovane na pojednávaní dňa 29.11.2016 poukázal na to, že žalovaným je obchodná spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., ktorá fakturovala žalobcovi jednotlivé plnenia, pričom medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden zmluvný vzťah ani vzťah založený rozhodcovskými doložkami a neexistoval iný právny dôvod fakturácie, súd tieto tvrdenia žalobcu hodnotil ako prostriedky procesného útoku, ktorými však nedošlo k zmene uplatňovaného nároku, keďže žalobca sa naďalej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému malo vzniknúť prijatím plnenia bez právneho dôvodu a

v súvislosti s žalobcom vedenými rozhodcovskými konaniami. Napriek tomu, že nová právna úprava v ustanovení § 139 precizuje inštitút zmeny žaloby a explicitne vymedzuje , čo je zmenou žaloby, a to tak, že o.i. za zmenu žaloby považuje aj úkon žalobcu, ktorým žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti , ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, žalobcom uvádzané tvrdenia súd nehodnotil ako modifikáciu nároku (skutkových tvrdení) s dopadom na zmenu žaloby, ale ako sumár skutkových tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku s ich (žalobcom) odlišne vnímanou relevanciou pre úspešnosť žaloby. K zmene výšky a právneho dôvodu uplatneného nároku nedošlo. Žalobca v žalobe presne označil strany sporu a z hľadiska skutkových okolností opísal postavenie jednotlivých subjektov v rámci rozhodcovského konania a v rámci uplatnených nárokov z titulu náhrady trov rozhodcovského konania. Zatiaľ čo v žalobe ťažisko svojich skutkových tvrdení opieral o postavenie Z.. S. U. ako Rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu v Žiline a vo väzbe na toto tvrdenie odvíjal spôsob určenia odmeny rozhodcu, ktorú žalobcovi vyúčtoval žalovaný k žalobe pripojenými faktúrami, neskôr žalobca zdôrazňoval postavenie žalovaného - obchodnej spoločnosti, ktorá vyúčtovala žalobcovi odmenu rozhodcu, a to napriek tomu, že ako rozhodca v rozhodcovských konaniach vôbec nevystupovala a nebol so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu. Tieto skutočnosti však vyplývali už z obsahu samotnej žaloby a k žalobe pripojených dôkazov. Preto rozdielne akcentovanie tvrdených skutočností žalobcom nemožno hodnotiť ako zmenu skutkových tvrdení. V uvedenom kontexte súd námietku žalovaného vo vzťahu k tvrdenej zmene žaloby vyhodnotil ako nedôvodnú.

26. K otázke vzniku bezdôvodného obohatenia súd primárne riešil, či žalovanému vzniklo právo žalobcovi vyúčtovať trovy rozhodcovského konania a na podklade žalovaným vystavených faktúr prijať od žalobcu peňažné plnenie. Rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „Zákon“), ktoré v ustanovení § 1 vymedzuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti zákona, pričom v tretej časti § 6 Zákon upravuje spôsobilosť byť rozhodcom a to tak, že rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná a ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 6 ods. 4 Zákona explicitne určuje, že funkciu rozhodcu môže vykonávať aj notár, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z ustanovenia § 7 je zrejmé, že rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia, pričom zmluvné strany sa môžu dohodnúť na počte rozhodcov a len v prípade, ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Ustanovenie § 8 ods. 1 Zákona umožňuje zmluvným stranám dohodnúť na osobe rozhodcu alebo rozhodcov, alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Okrem rozhodcovského súdu, ktorým sa rozumie rozhodca alebo viacerí rozhodcovia, právna úprava predpokladá zriadenie stáleho rozhodcovského súdu v ustanovení § 12 Zákona, pričom zmluvné strany sa môžu v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 Zákona dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu a v takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Zoznam stálych rozhodcovských súdov vedie na základe údajov zverejnených v Obchodnom vestníku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

27. V podmienkach prejednávanej veci mal súd nesporne preukázané, že Z.. S. U., advokát, ktorý súčasne vystupuje ako konateľ žalovaného, bol rozhodcom stáleho Rozhodcovského súdu v Žiline do 31.07.2012, kedy bol zo zoznamu Rozhodcovského súdu vyčiarknutý. Podľa obsahu rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a tretími osobami, je nesporné, že účastníci zmluvy sa v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní dohodli na rozhodovaní sporov vzniknutých z ich právneho vzťahu v rozhodcovskom konaní, pričom za rozhodcu ustanovili a poverili Z.. S. U., advokáta, a to bez toho, že by uvedený rozhodca vystupoval ako rozhodca stáleho rozhodcovského súdu a to napriek tomu, že v čase, kedy k uzavretiu zmluvy, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka, bol Z.. S. U. nesporne aj rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti je z ostatných vykonaných dôkazov zrejmé, že Z.. S. U. ako rozhodca predložil žalobcovi špecifikáciu odmeny a hotových výdavkov rozhodcovského súdu s výzvou na jej zaplatenie v určenej lehote a s údajom, že po obdržaní úhrady bude doručený daňový doklad. Obsahom spisového materiálu sú žalovaným vystavené faktúry, ktorými žalovaný vyúčtoval žalobcovi cenu za poskytnutie služieb v rozhodcovskom konaní, pričom faktúra obsahuje okrem iného čísla účtu žalovaného, vedeného v W. G. M..N.., Ž.. Každá z faktúr obsahuje odkaz na špecifikáciu trov rozhodcovského konania v prílohe. Špecifikácie trov sú potvrdené pečiatkou a podpisom rozhodcu Z.. S. U., pričom označenie bankového účtu rozhodcu je zhodné s označeným účtom žalovaného v ním vystavených faktúrach.

Z tvrdení strán a predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že k zaplateniu žalovaným vyúčtovanej odmeny rozhodcu v rozhodcovskom konaní zo strany žalobcu žalovanému došlo. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že v čase rozhodcovských konaní Z.. S. U. už nevykonával advokátsku prax ako fyzická osoba ale prostredníctvom jednoosobovej obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária s.r.o., a preto fakturácia sa realizovala cestou tohto právneho subjektu, ktorý postup bol daný predovšetkým účtovnými a daňovými predpismi, súd posudzoval, či takýto postup rozhodcu bol legitímny, v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a Zákonom o advokácii.

28. Výkon advokácie upravuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 tak, že výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“). Ako už bolo uvedené vyššie, spôsobilosť byť rozhodcom upravuje ustanovenie § 6 Zákona tak, že rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú za splnenia ďalších podmienok vymedzených v zákone. Explicitne zákonná úprava pripúšťa, aby funkciu rozhodcu mohol vykonávať aj notár, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného vymedzenia rozhodcu je zrejmé, že okrem notára vo funkcii rozhodcu zákonná úprava nepredpokladá, že by advokát ako fyzická osoba vykonával funkciu rozhodcu v rámci výkonu advokácie podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. Uvedené konštatovanie súdu však neznamená, že by ktorákoľvek iná fyzická osoba za podmienok vyplývajúcich zo zákona o rozhodcovskom konaní a osobitných predpisov nemohla vykonávať funkciu rozhodcu. V podmienkach prejednávanej právnej veci je však potrebné vyhodnotiť, či činnosť Z.. S. U., advokáta v postavení rozhodcu možno stotožňovať s výkonom advokácie v zmysle zákona o advokácii v kontexte ustanovenia § 12 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát môže vykonáva advokáciu buď samostatne, v združení spolu s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Zo zákonnej dikcie výkonu advokácie, ktorá spočíva v zastupovaní klientov a v ďalších formách právneho poradenstva a právnej pomoci je zrejmé, že povaha jednotlivých úkonov vo väzbe na poradenstvo a právnu pomoc konkrétnym klientom je rozdielna od rozhodovania sporov, ktorého podmienky upravuje zákon o rozhodcovskom konaní. Postavenie rozhodcu nie je zákonom viazané na konkrétnu profesijnú činnosť, pričom zákonná úprava explicitne umožňuje výkon funkcie rozhodcu z právnických profesií osobou notára pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Už zo samotnej explicitnej zákonnej úpravy funkcie rozhodcu je možné dovodiť, že ostatné fyzické osoby vo svojom profesijnom zaradení môžu vykonávať funkciu rozhodcu, avšak ich činnosť podľa názoru súdu nemožno stotožňovať s výkonom profesie, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ Z.. S. U. ako advokát vykonával na základe rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky funkciu rozhodcu, jeho činnosť nemožno považovať za výkon advokácie a vo väzbe na uvedený záver súdu Z.. S. U., advokát nemohol vystupovať pri výkone funkcie rozhodcu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, teda konateľ právnickej osoby, ktorá by bola oprávnená fakturovať právne služby v súvislosti s rozhodcovským konaním a fakturované plnenie od ktorejkoľvek osoby prijať. Pokiaľ uvedený postup žalovaný odôvodnil predovšetkým účtovnými a daňovými predpismi, súd konštatuje, že obchodná spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o. nebola rozhodcom v rozhodcovskom konaní a právo fakturovať odmenu rozhodcu jej nevzniklo a rovnako jej nevzniklo právo na prijatie fakturovaného plnenia.

29. Vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov, citovanú právnu úpravu a vyššie uvedenej úvahy súdu, súd dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého výška v sume 5.979,62 eur, ktorú žalovaný bezhotovostným prevodom na účet žalovaného prijal, je nesporná. Žalovanému tak vznikla povinnosť prijaté bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným v konaní súd uvádza nasledovné. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia až podaním žaloby na súde doručenej

Okresnému súdu Žilina dňa 04.03.2014 a pokiaľ žalobca neuviedol tvrdenia, že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby, je podanie žaloby možno považovať za kvalifikovanú upomienku - výzvu veriteľa na plnenie. Do dispozičnej sféry žalovaného sa žaloba spolu s pripojenými listinnými dôkazmi dostala doručením súdu dňa 09.12.2014 spolu s uznesením Okresného súdu Žilina, ktorým súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe (č. l. 48). Žalovanému tak vznikla povinnosť splniť dlh žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie vyzval, t. j. dňa 10.12.2014. Ak tak žalovaný neučinil, vznik omeškania žalovaného s úhradou peňažného dlhu nastal deň nasledujúci, t. j. od 11.12.2014.

31. Vo všeobecnosti k námietke premlčania súd konštatuje, že pojem premlčania zákonná úprava nedefinuje, avšak považuje sa právnou teóriou a praxou za kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého sa oslabuje možnosť jeho vymáhateľnosti. Predpokladom premlčania je márne uplynutie premlčacej doby a uplatnenie námietky premlčania dlžníkom na súde. Premlčaním právo nezaniká, avšak pri dôvodne uplatnenej námietke premlčania nemožno žalobcovi ním uplatnené právo priznať. Dovolanie sa premlčania predstavuje procesný úkon dlžníka, ktorý má hmotnoprávnu povahu, kedy premlčané právo síce naďalej existuje, avšak vo forme naturálneho záväzku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno postihuje tú procesnú stranu, ktorej je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, na prospech. V prípade námietky premlčania znáša taký účastník dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája začiatok a plynutie premlčacej doby (Ro NS ČR z 15.10.2005, sp. zn. 32Odo 204/2005). Pokiaľ bez ďalších okolností a dôkazov nemožno posúdiť premlčanie práva, t. j. že márne uplynula premlčacia doba, námietku premlčania je potrebné vyhodnotiť ako bezdôvodnú (Ro NS ČR z 27.05.2008, sp. zn. 32Cdo 4291/2007).

32. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má ucelenú, t. j. komplexnú povahu a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní sa na obchodné vzťahy neaplikujú a to vzhľadom na zásadu subsidiarity. Pri aplikácii právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku je relevantné, či ide o obchodnoprávny vzťah a nie je preto významné, či premlčané právo z obchodnoprávneho vzťahu vyplýva z úpravy Obchodného zákonníka alebo z úpravy Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa odseku 2 premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu určitú.

34. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

35. Podľa § 391 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

36. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

37. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

38. Zákonná úprava v ustanovení § 391 Obchodného zákonníka rozlišuje začiatok a trvanie premlčacej doby pri právach vymáhateľných na súde a ďalej pri právach uskutočniť právny úkon. Pri právach uskutočniť právny úkon premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť po prvýkrát, ak neustanovuje niečo iné. Možnosť uplatnenia práva na súde ako aj možnosť urobiť právny úkon, treba posudzovať objektívne, t. j. od okamihu, kedy objektívna možnosť podať žalobu alebo uskutočniť právny úkon nastala. Dĺžku premlčacej doby upravuje ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka tak, že ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

39. Ako už bolo konštatované vyššie, počiatok behu premlčacej doby je všeobecne viazaný na moment vzniku nároku, t. j. okamih, kedy je možné právo uplatniť na súde. Jedná sa o pojmový znak nároku, teda nie je podstatné, či oprávnený o vzniku nároku vedel. V prípade záväzkovo-právnych vzťahov sa jedná spravidla o okamih, kedy mal byť záväzok splatný, t. j. okamih splatnosti. V danom prípade splatnosť záväzku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia nastala deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, t. j. dňa 10.12.2014. Vzhľadom na splatnosť pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je táto pohľadávka spojená s výzvou veriteľa na plnenie ako jednostranného právneho úkonu, t. j. s vôľou veriteľa. Právna teória sa v takom prípade tiež prikláňa k spojeniu vzniku plynutia premlčacej doby na moment vzniku právneho vzťahu, t.j. na okamih, kedy k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo.

40. Napriek tomu, že žalovaný bol na pojednávaní dňa 21.10.2016 súdom vyzvaný na špecifikáciu uplatnenej námietky premlčania tak, aby z námietky bolo zrejmé, aké právo žalobcu je namietané, žalovaný opakovane namietal premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom premlčaciu lehotu a jej plynutie viazal na moment zaplatenia každej fakturovanej pohľadávky vo väzbe na predpisy Občianskeho práva, keď žalovaný vychádzal z predpokladanej doby premlčania dvoch rokov odo dňa zaplatenia tejto pohľadávky alebo 4 rokov podľa Obchodného zákonníka.

41. V posudzovanej právnej veci nesporne nastala splatnosť pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 10.12.2014, ktorým dňom začala plynúť 4-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by žalovaný namietal premlčanie práva uskutočniť právny úkon, t. j. vyzvať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo však zo strany žalovaného učinené nebolo, potom rozhodujúcim momentom by bol okamih prijatia plnenia žalovaným, ku ktorej skutočnosti však bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočíva na žalovanom. Napriek tomu, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcom poskytnuté plnenie prijal, žalovaný vo vzťahu k momentu uskutočnenia tohto plnenia a pripísania žalobcom poukázanej platby na účet žalovaného neuviedol žiadne tvrdenia a vo vzťahu k tejto skutočnosti neoznačil žiadne dôkazy. Pozornosti súdu neušla skutočnosť, že obsahom vyúčtovania Z.. S. U., advokáta je poznámka o povinnosti uhradiť vyúčtovanie trov rozhodcovského konania v lehote 7 dní od ich vyúčtovania na označený účet s tým, že po obdržaní úhrady bude zaslaný daňový doklad, avšak na druhej strane každá z predložených faktúr obsahuje odkaz na prílohu faktúry, ktorou má byť špecifikácia trov rozhodcovského konania. Pre posúdenie otázky plynutia času a vo väzbe na túto otázku vyhodnotenie námietky premlčania, musí byť časový údaj plynutia premlčacej doby s určením jej počiatku objektivizovaný a nesporný, a teda nie je možné vychádzať len z predpokladov a domnienok, navyše v situácii, keď žalovanému ako osobe poskytujúcej právne služby, otázky bremena tvrdenia a dôkazného bremena vo vzťahu k namietanému premlčaniu musia byť zrejmé. Zákonná úprava v ustanovení čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku predpokladá, že kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Žalovaný bol preto povinný tvrdiť a v prípade spornosti preukázať, kedy žalovaný trovy rozhodcovského konania žalovanému zaplatil, a teda spoľahlivo preukázať, kedy premlčacia doba začala plynúť, a ktorým okamihom uplynula. Pokiaľ takéto tvrdenia žalovaným v rámci prostriedkov procesnej obrany uvádzané neboli, nebolo možné obranu žalovaného v tejto časti vyhodnotiť ako dôvodnú.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za nedôvodnú a žalobcovi súd priznal nárok na zaplatenie žalovanej istiny 5.979,62 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia prijatého žalovaným bez právneho dôvodu. Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok dňa nasledujúceho po tom, kedy bol na zaplatenie žalovanej sumy vyzvaný, súd priznal žalobcovi spolu s istinou úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo väzbe na citovanú právnu úpravu súd priznal žalobcovi spolu s istinou právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 5.979,62 eur odo dňa nasledujúceho po dni, kedy vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom

požadované bezdôvodné obohatenie, t. j. od 11.12.2014 do zaplatenia. V časti uplatneného úroku z omeškania nad priznanú výmeru súd žalobný návrh zamietol.

43. S prihliadnutím na zistený pomer úspechu strán v konaní súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85%, keď úspech žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval pomer 92,23%, úspech žalovaného 7,77% a čistý úspech žalobcu 85%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

44. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).