Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoZm-2-2022.pdf
PDF · 107.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoZm/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: AG EDIT s.r.o., so sídlom Levočská 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 215 783, zastúpeného: RIEDL advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanému: Metodicko-pedagogické centrum, so sídlom Ševčenkova 1128/11, 850 05 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 00164348, zastúpenému: Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., so sídlom Dunajská 1, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 582 429, o zaplatenie 33.600,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22CbZm/14/2016-225 z 23.2.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 53.760,- eur s prísl. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to stavby - servis a skladovacie priestory, so súpisným č. XXXXX, postavenej parcele registra „C“ s parcelným č. 3220/3, zapísanej na LV č. XXXXX, v okrese Prešov, obci Prešov, k. ú. W..
3. Dňa 26.9.2011 žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme č. 2011_MRK_PO_PO_003, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov umiestnených na prvom nadzemnom podlaží budovy nachádzajúcej sa na R. L. Č.. XX, v okrese W., obci W., k. ú. W., zapísanej na LV č. XXXXX, na parcele č. 3220/3 - servis a skladovacie priestory a na parcele č. 3220/8
- obchodné priestory, a to o výmere 448 m2 (5 samostatných kancelárskych priestorov, kuchynky a sociálnych zariadení, dvoch parkovacích miest pri budove). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to odo dňa 1.10.2011 do 31.1.2015, teda na 40 mesiacov. Nájomca sa zaviazal platiť nájomné, vrátane všetkých prevádzkových nákladov (strážna služba, správa budovy, servis, kominárske služby, deratizácia, údržba a čistenie komunikácii, klimatizácia, kúrenie, spotreba elektrickej energie a vody) vo výške 6.720,- eur s DPH mesačne, splatné v lehote 14 pracovných dní odo dňa doručenia faktúry. V prípade omeškania nájomcu s platením nájomného alebo iných platieb sa nájomca zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Prílohy tvorili popis základného vybavenia kancelárií, ako aj domový poriadok.
4. Žalovaný listom zo dňa 3.4.2013 vypovedal zmluvu o nájme nebytového priestoru, čo odôvodnil tým, že prenajímateľ hrubo porušil povinnosti podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona o nájme a prenájme nebytových priestorov, keďže prenajaté priestory neudržiaval v stave spôsobilom na dohovorené užívanie, a to i napriek písomným a telefonickým upozorneniam. Žalovaný odovzdal predmet nájmu dňa 31.7.2013.
5. Žalobca žalovanému vystavil za nájom v mesiaci august 2013 faktúru č. 2013/058 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 10.9.2013; za nájom v mesiaci september 2013 faktúru č. 2013/066 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 10.10.2013; za nájom v mesiaci október 2013 faktúru č. 2013/073 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 7.11.2013; za nájom v mesiaci november 2013 faktúru č. 2013/080 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 10.12.2013; za nájom v mesiaci december 2013 faktúru č. 2013/087 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 10.1.2014; za nájom v mesiaci január 2014 faktúru č. 2014/007 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 11.2.2014; za nájom v mesiaci február 2014 faktúru č. 2014/023 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 13.3.2014 a za nájom v mesiaci marec 2014 faktúru č. 2014/024 na sumu 6.720,- eur, splatnú dňa 9.4.2014.
6. Faktúra č. 2013/058 bola žalovanému doručená dňa 2.9.2013, faktúra č. 2013/066 dňa 26.9.2013, faktúra č. 2013/073 dňa 31.10.2013 a faktúry č. 2014/023 a 2014/024 dňa 8.4.2014. Žalovaný tieto faktúry neuznal a žalobcovi ich vrátil z dôvodu, že odoslal dňa 3.4.2013 žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy, pričom nájomný vzťah skončil dňa 31.7.2013, kedy bol predmet nájmu protokolárne odovzdaný žalobcovi.
7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 25C/77/2013-308 zo dňa 8.2.2016 tunajší súd rozhodol, že vypovedanie zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 3.4.2013 pod sp.zn. GR-180/2013 adresované od žalovaného žalobcovi je neplatné. V rozsudku súd okrem iného uviedol, že v predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov.
8. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za obdobie od augusta 2013 do marca 2014. Medzi stranami nebolo sporné samotné uzavretie zmluvy o nájme, neuhradenie nájmu za uvedené obdobie, ako ani skutočnosť, že žalovaný užíval predmet nájmu do 31.7.2013. Spornými však ostali platnosť zmluvy o nájme a povaha nároku žalobcu a jeho výška. Zároveň žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Prešov na konanie a rozhodovanie vo veci.
9. Miestna príslušnosť Okresného súdu Prešov v predmetnom spore bola založená v súlade s ustanovením § 88 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa na miestnu príslušnosť aplikoval, keďže žaloba bola podaná dňa 30.6.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ktorý zakotvoval tzv. výlučnú miestnu príslušnosť v § 88 písm. h) tohto predpisu. Výlučná miestna príslušnosť, daná miestom, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej sa týka (akékoľvek) právo uplatňované v konaní svedčila v čase podania žaloby tunajšiemu súdu, a to so zreteľom na situovanie nehnuteľností, od ktorých sú odvodené nároky uplatňované v tomto konaní. Žaloba bola teda podaná na miestne príslušnom súde a Okresný súd Prešov je miestne príslušný na prejednanie rozhodnutie v danej veci aj v súlade s § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne a miestne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
10. Súd prvej inštancie ďalej, podľa právneho názoru odvolacieho súdu, posúdil predmetný právny vzťah v zmysle § 1 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, a to so zreteľom na určitosť dojednanej výšky nájmu za nebytový priestor. V zmluve bolo zakotvené mesačné nájomné vo výške 6.720,- eur pričom táto suma pokrývala jednak vlastné nájomné, ako aj služby, ktoré boli spojené s užívaním predmetných nebytových priestorov (vrátane dodávky elektrickej energie, tepla a podobne), vrátane všetkých prevádzkových nákladov (strážna služba, správa budovy, servis kominárske služby, deratizácia, údržba a čistenie komunikácií, klimatizácia). Za týchto okolností je predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov koncipovaná v rozpore s § 3 ods. 3 Zákona nájme a podnájme nebytových priestorov, nakoľko v nej nie je náležite špecifikovaná výška a splatnosť nájomného, pretože nájomné nie je v zmluve individualizované, ale spojené (bez konkrétnosti a špecifikácie) do celkovej
odplaty, ktorú by mal nájomca za predmetné nebytové priestory platiť, vrátane tzv. služieb spojených s nájmom predmetných nebytových priestorov. Táto okolnosť je v nepochybnom rozpore s § 3 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom takýto právny záver bol judikovaný aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/4051/2008, sp.zn. 28Cdo/3487/2006).
11. Žalovaný si pôvodne v konaní uplatnil sumu 53.760,- eur, a to z titulu nezaplateného nájomného. Súd prvej inštancie vo výroku II. rozsudku sp.zn. 22CbZm/14/2016-180 zo dňa 23.10.2019 žalobu v sume prevyšujúcej sumu 33.600,- eur zamietol (t.j. v sume 20.160,- eur), predmetom konania tak ostala suma 33.600,- eur. Na základe zisteného skutkového stavu, ako aj vysloveného názoru odvolacieho súdu, súd nárok žalobcu posúdil podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník všeobecnú úpravu bezdôvodného obohatenia nemá, z toho vyplýva, že všeobecná úprava bezdôvodného obohatenia z Občianskeho zákonníka sa použije aj na obchodné záväzkové vzťahy.
12. Žalobca žiada od žalovaného odplatu z neplatného právneho úkonu za obdobie od augusta 2013 do marca 2014, avšak žalovaný nebytové priestory protokolárne odovzdal dňa 31.7.2013 a v období od augusta 2013 do marca 2014 neboli žalovaným tieto priestory využívané a nedošlo ani k úhrade tzv. nájomného“. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je obohatenie sa obohateného na úkor iného. Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom obohateného a majetkovou ujmou poškodeného. Akékoľvek plnenie poskytnuté na základe absolútne neplatného právneho úkonu je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t. j. bezdôvodným obohatením.
13. Zo zisteného skutkového stavu však nie je zrejmé, ako a čím sa mal žalovaný na úkor žalobcu obohatiť a ktorá zo skutkových podstát vymedzených v § 451 Občianskeho zákonníka, bola naplnená. Podstatou bezdôvodného obohatenia je presun hodnôt bez právom uznaného dôvodu v prospech jedného subjektu na úkor iného, teda ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia druhého. Zistený skutkový stav však nedáva podklad pre úvahu, že by žalovaný vôbec nejaké plnenie prijal a že by teda k nejakému obohateniu žalovaného došlo na úkor žalobcu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že bola naplnená niektorá skutková podstata bezdôvodného obohatenia, a to ani v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, nakoľko k užívaniu nebytových priestorov zo strany žalovaného v období od augusta 2013 do marca 2014, za ktoré žalobca odplatu žiada, nedošlo, a teda ani nedošlo k majetkovému prospechu žiadnej zo strán, t.j. nedošlo k majetkovému prospechu žalobcu ani k majetkovej ujme žalovaného. V dôsledku neplatnej zmluvy o nájme, nemôže vzniknúť záväzok na plnenie z neplatného právneho úkonu
15. Keďže súd prvej inštancie posúdil predmetnú nájomnú zmluvu ako absolútne neplatnú, takúto zmluvu nie je možné ani vypovedať, ani ukončiť dohodou a z neplatnej zmluvy nevznikajú zmluvným stranám žiadne práva a ani povinnosti, s tým že nebola naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
16. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
17. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
18. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Poukázal na to, že nie je možné meritórne rozhodnúť o neplatnosti zmluvy, nakoľko prejudiciálne o tejto otázke už odvolací súd s odlišným záverom konal vo veci 17Co/89/2016 Krajského súdu v Prešove. Bolo týmto rozhodnutím potvrdené rozhodnutie okresného súdu, že vypovedanie platne uzavretej zmluvy o nájme nebytového priestoru je neplatné. Preto ide v tomto smere o vec rozhodnutú. Predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov je platná a nárok uplatňovaný v tomto konaní je dôvodný.
20. Najpravdepodobnejším právnym posúdením nárokov žalobcu je ušlý zisk, či už skutočný alebo predpokladaný v zmysle § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka.
21. Suma 6.720,- eur mesačného nájomného predstavuje trhovú cenu, pretože zmluva bola individualizovaná presne podľa žiadosti žalovanej strany. Neexistuje teda analogicky iný zmluvný vzťah porovnateľný s dohodnutým a cena odzrkadlila výsledok vzájomných jednaní. Táto cena nebola žalovaným spochybnená.
22. V predchádzajúcom konaní žalobca úspešne uplatnil porušenie práv, z čoho nutne musia plynúť pre protistranu konsekvencie. Základ nároku je daný a bolo nutné v napadnutom rozsudku vyporiadať sa s právnym dôvodom tomu zodpovedajúcim. Naviac žalovaný bol počas celého trvania súdnych konaní rozpočtovou organizáciou Ministerstva školstva, priamo naviazanou na štátny rozpočet a s touto námietkou sa súd nevyporiadal.
23. Taktiež z nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 vyplýva, že ak je štát na ochranu svojich záujmov vybavený príslušnými organizačnými zložkami, finančne aj personálne zaistenými zo štátneho rozpočtu, nie je zásadne dôvod, aby výkon svojich práv a povinností v tejto oblasti prenášal na súkromný subjekt, teda na advokáta. Pokiaľ tak urobí, spravidla nie je dôvod na uznanie týchto nákladov ako účelne vynaložených.
24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
25. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie, pričom neboli zistené vady konania, ktorých výsledkom by bolo znemožnenie uskutočňovania procesných práv (žalobcu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a taktiež nebolo zistené nesplnenie procesných podmienok, za ktorých mohol súd prvej inštancie konať a vo veci rozhodnúť.
27. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov“) sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
28. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
29. Podľa § 3 ods. 3 a 4 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
30. Podľa § 5 ods. 3 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
31. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
33. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2011_MRK_PO_PO-003, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na prvom nadzemnom podlaží budovy na Ulici R. Č.. XX v W., zapísané na LV XXXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. 3220/3 a na parcele č. 3220/8. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.10.2011 do 31.1.2015, pričom nájomné bolo stanovené vo výške 6.720,- eur mesačne s DPH.
34. Ako správne zistil súd prvej inštancie, predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov treba považovať za neplatnú, nakoľko nájomné uvedené v tejto zmluve je nepreskúmateľné z dôvodu nerešpektovania oddelenej špecifikácie výšky nájomného a výšky odplaty za služby spojené s nájmom tak, aby bolo rozpoznateľné, aká je konkrétna výška nájomné predstavujúca odplatu za prenechanie užívania nebytového priestoru a aká je konkrétna výška odplaty za služby spojené s nájmom. Za týchto okolností je predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov koncipovaná v rozpore s § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, čo vyplýva aj z použiteľnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR - najmä 32Cdo/4051/2008 a 28Cdo/3487/2006.
35. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne uzavrel, že z hľadiska nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní by bolo možné tieto prisúdiť len vtedy, ak by platenie zo strany žalovaného za užívanie predmetných nebytových priestorov bolo možné posúdiť podľa režimu bezdôvodného obohatenia, teda v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
36. V tejto súvislosti však treba vychádzať z toho, že v súčasnosti je predmetom konania len suma 33.600,- eur s prísl., nakoľko už rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 22CbZm/14/2016-180 z 23.10.2019 bola žaloba nad túto sumu 33.600,- eur s prísl. právoplatne zamietnutá.
37. Ďalej treba skúmať, či nárok na zaplatenie sumy 33.600,- eur s prísl. možno priznať podľa zásad uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, pričom v tomto smere treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žaloba v tejto časti nemôže byť dôvodná, nakoľko užívanie predmetných nebytových priestorov žalovaný ukončil 31.7.2013 a protokolárne predmet nájmu odovzdal žalobcovi a v ďalšom období, teda počnúc mesiacom august 2013 predmetné nebytové priestory neužíval a nemal z nich žiaden prospech, ktorý by bolo možné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Preto možno konštatovať, že fakturácia, ktorá je predmetom tohto konania (v zmysle bodu 10 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) nie je dôvodná a nemožno jej vyhovieť ani podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. V tejto súvislosti treba predovšetkým zdôrazniť, že ukončenie užívania predmetných nebytových priestorov k 31.7.2013 nebolo medzi sporovými stranami sporné a má takto dôsledky, ktoré znemožňujú dôvodnosť žaloby za obdobie po 31.7.2013, či už titulom nájomnej zmluvy alebo titulom bezdôvodného obohatenia. V tomto kontexte nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že v konaní pod sp.zn. 17Co/89/2016 Krajského súdu v Prešove bol prijatý záver o platnosti predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Totiž v uvedenom konaní Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 17Co/89/2016 odvolací súd neurčil vo výroku rozsudku platnosť predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ale zaoberal sa otázkou neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov, pričom len v rovine predbežnej otázky sa zaoberal aj otázkou platnosti alebo neplatnosti uzavretej zmluvy o nájme. Takéto posúdenie predmetnej zmluvy o nájme z hľadiska jej platnosti, či neplatnosti, však nie je záväzné pre ďalšie konania v rovine veci rozhodnutej (res iudicata) a v tomto kontexte treba zdôrazniť, že neplatnosť tejto zmluvy o nájme nebytových priestorov bola nepochybne preukázaná v zmysle vyššie uvedenej judikatúry v dôsledku
nejednoznačnosti určenia nájomného a odplaty za poskytované služby - plnenia spojené s nájmom nebytových priestorov.
38. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. V tomto kontexte nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa toho, že žalovaný by nemal mať nárok na náhradu trov konania, nakoľko ako rozpočtová organizácia sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou.
39. Totiž žalobca nepreukázal, že žalovaný disponuje dostatočným personálnym obsadením, ktoré by zabezpečovalo poskytovanie právnych služieb a naviac predmetné konanie bolo skutkovo i právne zložité a náročné na dokazovanie, a preto nemožno spochybniť oprávnenie žalovaného dať sa zastúpiť v tomto konaní advokátskou kanceláriou a v prípade úspech požadovať aj nárok na náhradu trov konania.
40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).