Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/66/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO. 36789615, proti žalovanej T. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX N., štátna občianka SR, zastúpená Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, o zaplatenie 485,11 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 300,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 300,32 € od 14.7.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 24 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 26.11.2013 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcu zo dňa 19.11.2013, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú formou platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 485,11€, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do spísania návrhu vo výške l05,25 €, úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 485,11 € od 20.11.2013 do zaplatenia, súdny poplatok 29 € a trovy právneho zastúpenia 98,42 € za dva úkony právnej služby vrátane dvoch režijných paušálov všetko zvýšené o DPH. Svoj návrh zdôvodnili tým, že žalobca uzavrel dňa 29.6.2010 so žalovanou úverovú zmluvu č.4006095766, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bola žalovaná oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 576 € zo strany žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 2l,71 € mesačne, v počte splátok 36. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. Žalovaná bola navrhovateľom vyzvaná listom zo dňa 28.6.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 575,11 € v lehote l5 dní od odoslania výzvy. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, denná úroková sadzba 0,025% bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 29.6.2011 + 8 percentuálnych bodov/365 dní (skrátená na 3 desatinné miesta). Vzhľadom k vyššie uvedenému dlh, ktorý eviduje žalobca voči žalovanej pozostáva z istiny ( výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) + zosplatnenej istiny ( výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru) vo výške 425,01 €, z úroku z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 7,82 €, z úroku z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny ( tzv. ušlý úrok, ktorý by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru ) vo výške 52,28 € a z úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa spísania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške l05,25 €.

2. Na návrh vydal súd dňa l8.l2.2013 platobný rozkaz sp.zn. 8Ro/290/2013-19, ktorý bol žalovanej doručený dňa 4.2.2014, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor zo dňa l8.2.2014, doručený tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu dňa l8.2.2014 s tým, že toto podanie bolo doplnené písomne, doručené prostredníctvom pošty na tunajší súd dňa 21.2.2014. V podanom odpore tvrdila, že zo žaloby nie je zrejmé, či suma 485,11 € predstavuje iba istinu úveru alebo má v sebe zahŕňať aj úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky a ďalšie peňažné plnenia. Rovnako podľa jej názoru nie je jasné, či doterajšie plnenia žalovanej boli žalobcom započítané iba na istinu alebo aj na úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky a podobne, a či má žalobca na takéto platby nárok. Žiadali, aby súd preskúmal, či predmetná úverová zmluva spĺňa všetky požiadavky vyžadované predpismi na ochranu spotrebiteľa, a či nemá byť predmetný spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový. Z pripojeného splátkového kalendára má vyplývať, že takmer polovicu každej splátky navrhovateľ započítaval na úroky a len zvyšok na úhradu istiny s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere žalobcu neoprávňovala k takémuto započítaniu a takýto postup je v neprospech spotrebiteľa. Taktiež žalovaná žiadala preveriť, či v predmetnej úverovej zmluve nie je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a teda či sa nemá spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Žalovaná tiež poukázala nato, že v Hlave l6-Riešenie sporov v úverových zmluvných podmienkach je obsiahnutá rozhodcovská doložka a teda v súlade s ustanovením § 106 ods.1 O.s.p. týmto pri svojom prvom úkone vo veci samej vzniesla námietku, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní a preto žiadala, aby súd toto konanie zastavil. Alternatívne, aby súd žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho na úhradu trov konania z titulu súdneho poplatku 29 € za podanie odporu a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 92,44 €.

3. Dňa l8.l2.2013 oznámilo občianske združenie, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania na pomoc a podporu žalovanej spotrebiteľky T. Š. ako vedľajší účastník a zároveň požiadali o doručenie žalobného návrhu s prílohami a navrhli, aby im bola priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi. Dňa 11.9.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odporu žalovanej zo dňa 9.9.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že podľa žalobného návrhu si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, s čím nemôžu súhlasiť. Podľa ich názoru žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 52,28 € a táto suma je žiadaná od žalovanej bez právneho titulu, a žalobca má platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru v sume 477,98 €. Poukázali na rozsudok KS v Banskej Bystrici, sp.zn. l5Co/180/2012 zo dňa l2.6.2013. Súčasne namietli formálnu nedostupnosť úverovej zmluvy spôsobenú drobným len veľmi ťažko čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanej ako úverovému dlžníkovi, čo považujú za nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Žalobu preto žiadali zamietnuť v rozsahu, v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania s tým, že v konaní si náhradu trov konania neuplatnili.

4. Dňa 2.10.2014 bolo prostredníctvom e-mailu na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej, a tiež k tvrdeniam vedľajšieho účastníka zo dňa 1.10.2014, následne doručené aj prostredníctvom pošty dňa 6.10.2014, v ktorom okrem iného uviedli, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej a jej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu, s ktorými bola žalovaná oboznámená a podpisom zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná a potvrdila, že sú jej všetky ustanovenia úverových zmluvných podmienok žalobcu zrozumiteľné a dostatočne určité. Podstatné náležitosti vyplývajú v zrozumiteľnom znení, buď priamo zo zmluvy alebo z úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré sú nesporne neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a preto nesmú byť materiálne alebo formálne oddeľované a rozlišované od úverovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozhodnutia súdov v SR a v ČR, resp. odborné články s tým súvisiace, taktiež poprel, že by väčšia časť splátok bola započítavaná na úrok z úveru s tým, že celkovo žalovaná uhradila na splatenie svojho dlhu sumu 275,68 €, z ktorej časť l50,99 € bola započítaná na istinu, suma 96,69 € na úrok z úveru a suma 28 € na poplatok za upomienky. Čo sa týka započítavania platieb žalovanej, nakoľko ide v tomto prípade o plnenie v splátkach, má žalobca zato, že spôsob započítania je v súlade s právnymi predpismi, ktoré určujú spôsob započítania iba pri čiastkovom plnení. Nakoľko ide o plnenie v splátkach a nie o čiastkové plnenie v zmysle § 566 ods.2 OZ, nie je možné posudzovať spôsob započítania v zmysle predmetného ustanovenia. Pri plnení v splátkach je výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. Ohľadne tohto právneho názoru odkázali na rozsudok NS SR vo veci 4 Obo 54/2007. Žalobca od úverovej zmluvy neodstupoval, ale celý zostatok čerpaného úveru sa stal splatným ku dňu 28.6.2011, keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením splátok č.8-12 s poukazom na znenie § 3 Hlavy 7 úverových podmienok. Žalobca trval na tom, že má nárok aj na zaplatenie čiastky 52,28 € uplatňovanej z titulu tzv. ušlého úroku, ktorý podľa jeho názoru nie je možné chápať ako zmluvnú pokutu, nakoľko tento nárok nie je sankčným nárokom a žalobca si voči žalovanej nežiada zaplatiť o nič viac ako to, čo by žalovaná žalobcovi v priebehu riadneho splácania úveru uhradila, keďže v prípade riadneho plnenia predpísaných splátok úveru by žalovaná žalobcovi zaplatila plnú sumu dohodnutého úroku z úveru. V tejto súvislosti odkázali na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa l3.3.2013 sp.zn. 29C/172/2012. Žalobca si v tomto konaní nenárokuje úrok z úveru do vrátenia peňažných prostriedkov ale len vo výške neuhradenej časti úroku z úveru vyrubeného v rámci splátok do zosplatnenia vo výške 7,82 € a tzv. ušlý úrok vo výške 52,28 € (úrok, na ktorý by žalobcovi vznikol nárok keby došlo k uhradeniu splátok riadne a včas). Ku kapitalizovanému úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 105,25 € uviedol, že ročná úroková sadzba vo výške 9,5% bola stanovená ku dňu l4.7.2011 (l5 dní odo dňa zosplatnenia úveru) a od tohto dátumu l4.7.2011 si tento úrok z omeškania aj uplatnil do l9.11.2013 (spísanie žalobného návrhu), následne si úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne uplatnil zo sumy 485,11 € od 20.11.2013 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že trvá na tom, že úverová zmluva obsahuje jednotlivé zákonom vyžadované náležitosti v zmysle §9 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a tiež, že úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami §53 Občianskeho zákonníka s tým, že poskytnutý úver je potrebné považovať za úver s úrokmi a poplatkami. Popreli tiež, že by v tomto prípade bola zmluva ako i úverové podmienky nečitateľné s ohľadom na drobnosť písma a neprehľadnosť a teda, že by zmluva bola „formálne nedostupná“. Trvali na tom, že zmluva vrátane úverových podmienok je dobre čitateľná voľným okom aj vo fotokópií, takže nemôže ísť zo strany žalobcu o nekalú obchodnú praktiku. K námietke žalovanej ohľadne rozhodcovskej doložky uviedli, že navrhovateľ sa návrhom na vydanie rozhodcovského rozsudku podaný rozhodcovi JUDr. Radimovi Kuchtovi dňa 9.7.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia zostávajúcej dlžnej časti úveru z titulu úverovej zmluvy, nárok ktorej je predmetom aj tohto súdneho konania. V uvedenej právnej veci bol dňa 3l.10.2012 vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. PEC-A 694/2012, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie žalovanej sumy titulom uzavretej úverovej zmluvy. Na základe tohto rozsudku sa žalobca domáhal voči žalovanej núteného výkonu povinnosti uloženej žalovanej v rozhodcovskom rozsudku „ (exekučné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen, sp.zn. 15Er 218/2012“). Okresný súd Zvolen však zamietol návrh žalobcu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe vydaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu konštatovaného nedostatku právomoci rozhodcu na rozhodovanie v predmetných právnych veciach, t.j. vo veciach spotrebiteľských úverov. Súd mal zato, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 neplatná. S poukazom na uvedené tak žalobca vyjadril názor, že v súlade s § 106 ods.1 O.s.p. je založená právomoc súdu, v tomto prípade konať a námietka žalovanej, že vec by mala byť prejednaná rozhodcovským súdom je nedôvodná.

5. Dňa 06.10.2014 bolo na tunajší súd prostredníctvom e-mailu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 3.10.2014, ktoré bolo následne doručené súdu aj poštou dňa 9.10.2014, v ktorom opätovne žiadali súd, aby prihliadol na námietku uplatnenú už v podanom odpore s poukazom na ustanovenie § 106 ods.1 O.s.p., že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, a žiadali, aby súd toto konanie zastavil. Opätovne namietali tiež, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne § 9 ods.2 písm.c), f), g), i), j) teda s poukazom na § 11 ods.1 tohto zákona sa má tento spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná uhradila sumu 275,68 € a celkový poskytnutý úver bol 576 €, neuhradená zostáva iba suma 300,32 €. Taktiež žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila, že žalobca v súlade s ustanovením § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 v spojení s § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 bol povinný pred uzavretím zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a inak teda nebol žalobca oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru už dňa 28.8.2011, ale žalovanej mala zostať zachovaná výhoda splátok a splatnosť každej splátky by zostala v pôvodnej lehote splatnosti, čo by malo dopad na žalobcu svojvoľne vypočítané kapitalizované úroky z omeškania v sume 105,25 €, ktoré žalobca vypočítaval z celej sumy úveru, teda aj zo splátok, ktoré ešte nemali byť splatné. Tiež namietali, že žalobca žiada zaplatenie úrokov z úrokov, keď žiada zaplatiť úrok z omeškania aj zo sumy 7,82 € a zmluvnej pokuty 52,28 €.

6. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k.10C/66/2014-113 zo dňa 8.10.2014, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 485,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 425,01 € od 14.7.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 176,91 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 29,- € a z trov právneho zastúpenia v sume 147,91 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vo veci rozhodol s poukazom na to, že na základe vykonaného dokazovania nedospel k záveru, že by predmetná zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle § 9 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež sa súd nestotožnil s námietkami žalovanej resp. jej právneho zástupcu, ani s námietkami vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ohľadne toho, že vec sa má prejednávať v rozhodcovskom konaní v zmysle § 106 ods. 1 O.s.p., ani ohľadne údajnej formálnej nedostupnosti úverovej zmluvy, ktorá mala byť spôsobená veľmi ťažko čitateľným drobným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanej ako úverovému dlžníkovi, ani ohľadne porušenia povinností žalobcu ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z., ani ohľadne námietky týkajúcej sa započítavania zaplatených súm na istinu resp. úroky resp. poplatky, a rovnako ani ohľadne námietky, že žalobca nemá mať nárok na zaplatenie sumy 52,28 €, z dôvodu, že sa malo jednať o zmluvnú pokutu, s tým, že sa v skutočnosti jednalo o tzv. ušlý úrok, teda o čiastku, na ktorú by spoločnosti žalobcu vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Súd preto vyhodnotil, že vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov a sumu, ktorú žalovaná na poskytnutý úver uhradila je nárok žalobcu, pokiaľ ide o žalovanú istinu, v celom rozsahu dôvodný a rovnako súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania uplatnený žalobcom v podanej žalobe s výnimkou úroku z omeškania uplatneného nad sumu 425,01 €, čiže nad sumu istiny úveru, keďže súd zastáva názor, že na úroky z úveru nemal žalobca nárok, nakoľko ani Občiansky, ani nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, pričom úroky sú v súlade s § 121 ods. 3 OZ, tiež považované za príslušenstvo pohľadávky.

7. Na základe odvolania žalovanej proti rozsudku 10C/66/2014-113 zo dňa 8.10.2014 Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k.12Co/46/2015-146 (16Co) zo dňa 17.3.2016 tento rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 485,11 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Výrok, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zostal týmto rozhodnutím nedotknutý. Dospel totiž k záveru, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil s tým, že toto rozhodnutie bolo predčasné, pretože sa nevyrovnal s dôležitými skutočnosťami, ktoré majú pre skutkové a právne posúdenie veci význam, a to konkrétne pri posúdení námietky žalovanej a vedľajšieho účastníka, že sporná zmluva neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z., bol urobený predčasný záver, podľa ktorého nemal súd preukázané, že by zmluva neobsahovala všetky predpísané náležitosti. Zo spornej úverovej zmluvy, ani zo splátkového kalendára preukazujúceho predpísané a vykonané úhrady okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neurobil žiadny záver ohľadne toho, či zmluva skutočne obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom na účely splatenia záväzku tak, aby žalovaná ako spotrebiteľ mala vedomosť o tom na úhradu čoho bola použitá úhrada splátky. Výška mesačnej splátky bola síce dohodnutá vo výške 21,71 €, ale v zmluve chýbajú údaje, v akej výške sa dohodnutá splátka započíta na úhradu istiny a na úhradu úroku. Žalobca musí v konaní preukázať, že spotrebiteľ mal v momente uzavretia zmluvy vedomosť o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov a o poradí v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na záver uviedol, že v ďalšom konaní má okresný súd znovu posúdiť celý žalobou uplatnený peňažný nárok. Znovu posúdiť, či zmluva skutočne obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom na účely splatenia záväzku. A pokiaľ tomu tak nie je, okresný súd môže žalobcovi priznať peňažný nárok vo výške, ktorá zodpovedá neuhradenej sume poskytnutých peňažných prostriedkov, bez zmluvných úrokov a poplatkov. Navyše odvolací súd dodal, že na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka upravujúce úverovú zmluvu, avšak v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.5.2014 sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by si inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Dňa 8.7.2016 bolo na tunajší doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom zo dňa 7.7.2016, ktorý navrhol, aby súd s touto právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 1.7.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 C.s.p., resp. aby súd v súlade s § 95 ods. 1 C.s.p. pribral túto právnickú osobu do konania ako osobitný subjekt konania. Zároveň žiadal, aby súd priznal jeho klientovi v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. náhradu trov konania za obdobie do 30.6.2016. O tomto procesnom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením sp.zn.10C/66/2014-159 zo dňa 28.9.2016 tak, že súd nepribral ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovanej do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778. Bližšie zdôvodnenie tohto procesného postupu súdu je uvedené v predmetnom uznesení.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.11.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 21.11.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 24.11.2016, z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň dal súhlas, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorú súd na pojednávanie nepredvolával, nedostavil sa právny zástupca žalovanej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej.

11. Súd vychádzajúc z doterajšieho dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré označili strany sporu a ktorých fotokópie doložili v priebehu konania do súdneho spisu a to: splátkový kalendár týkajúci sa žalovanej z č.l.3, Úverovú zmluvu zo dňa 29.6.2010 z č.l.5-13, list zo dňa 28.6.2011 z č.l.14 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.15, rozhodcovský rozsudok zo dňa 31.10.2012 z č.l.66-68, uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 1.3.2013 sp.zn.15Er/218/2012-17 z č.l.69-73, výpočet RPMN z č.l.75, zistil tento skutkový a právny stav. Z Úverovej zmluvy č.4006095766 zo dňa 29.6.2010 súd zistil, že ako klient je tu uvedená žalovaná s tým, že zmluva je spísaná na hlavičkovom papieri žalobcu a zároveň je v záhlaví zmluvy uvedený žalobca s uvedením jeho obchodného mena, sídla a IČO. V zmluve je uvedená výška úveru 576 €, druh úveru účelový/úhrada tovaru (služby), názov tovaru technika čistenia, poplatok za poskytnutie úveru 0 €, poplatok za vedenie úverového účtu 0 €, celková čiastka splatná spotrebiteľom 78l,56 €, mesačná splátka 2l,7l €, počet splátok 36, ročná úroková sadzba 2l,40% RPMN 23,90 %, priemerná hodnota RPMN 5l,49 %, celkové náklady spotrebiteľa 205,56 €, dátum prvej splátky 29.7.2010, úhrada nasledujúcich splátok vždy do l5-teho dňa v kalendárnom mesiaci, spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou, lehota splatnosti l5.6.2013, názov predajcu RAYPATH a.s. , IČO: 35 755 318, Hattalová l2/A, Bratislava 3, 83l 03. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti žalobcu, pričom klient svojim podpisom potvrdil, že dostal úverové podmienky s kódom ISS110, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. súd zistil, že v Hlave 1 § 2 je uvedené, že uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. V Hlave 4 § 1 je uvedené, že úver je spoločnosťou klientovi poskytnutý v okamihu poukázania predmetnej finančnej čiastky na účet predajcu podľa pokynu klienta, ak úverová zmluva, či tieto úverové podmienky neustanovujú inak. V Hlave 5 § 1 veta prvá je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V Hlave 5 § 7 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom ako vyššie uvedenom poradí. V Hlave 7 § 3 písm.a) je uvedené, že klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V Hlave 7 § 6 je uvedené, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedených pod písm.a), b) a c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Ide o čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Zo splátkového kalendára č.zmluvy 4006095766 kde ako klient je uvedená žalovaná, súd zistil, že splátky č.1 až 11 boli uhradené žalovanou v predpísanej výške t.j. 2l,71 € a splátka č.12 bola uhradená vo výške 8,87 €, celková výška úhrady je evidovaná 275,68 €. Pri splátke č.2, č.3, č.4, č.6, č.7 sú evidované upomienky. Z listu označeného ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 28.6.2011 súd zistil, že tento adresoval žalobca žalovanej, ktorej bolo týmto oznámené, že vzhľadom nato, že nesplácala úver z úverovej zmluvy č.4006095766 riadne a včas, uplatnili si voči nej svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru v nadväznosti na obsah úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy s tým, že s celým poskytnutým úverom je povinná uhradiť i zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Na základe vyššie uvedeného bola teda povinná uhradiť okamžite dlžnú čiastku vo výške 575,11 €. Z pripojeného poštového podacieho hárku zo dňa 30.6.2011 súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený žalobca, a ako jeden z adresátov pod poradovým číslom 327, podacie číslo 5516338 je uvedená žalovaná. Z rozhodcovského rozsudku sp.zn.PEC-A694/2012 zo dňa 31.10.2012, vydaného rozhodcom JUDr. Kuchtom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2012 a vykonateľnosť 9.11.2012 súd zistil, že strany sporu sú totožné ako v súdenej veci s tým, že bolo rozhodnuté, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 425,01 € spolu s úrokom z úveru do zosplatnenia vo výške 7,82 € a úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 485,11 € odo dňa l4.7.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 52,28 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 1.3.2013 sp.zn. l5Er/2018/2012-17 súd zistil, že vo veci exekučného konania oprávneného Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176 proti povinnej T. Š., nar. XX.X.XXXX o vymoženie sumy 425,01 € s prísl. vedenej pod sp.zn. EX 1632/12 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd tak, že túto žiadosť zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa domáhal oprávnený vykonania exekúcie proti povinnému bol rozhodcovský rozsudok, rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu zo dňa 3.10.2012 sp.zn.PEC-A-694/2012, pričom tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve zo dňa 29.6.2010, ktorá bola obsiahnutá v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. ( Hlava 16 § 1 a § 2 ). Súd preto skúmal, či rozhodcovské konania vedené JUDr. Radimom Kuchtom prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, teda či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, pričom dospel k záveru, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol. Z dokladu preukazujúceho výpočet RPMN predmetného úveru súd zistil, že sa tu nachádza vzorec pre výpočet RPMN, vstupné údaje korešpondujúce s údajmi predmetnej úverovej zmluvy s tým, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená 23,9 %.

12. Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods.8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od meškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v SR odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva SR podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne, že vôbec neexistuje alebo, že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať. Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom do 30.6.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom do 30.6.2011, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 a 4 v znení účinnom do 30.6.2011, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.12.2010, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 768k ods.3 -Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013 Obchodného zákonníka ustanovenie o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§340b), ustanovenie o omeškaní dlžníka (§ 365) sa ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxe ( § 369d) účinné od 1.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013. Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu omeškania po 3l.l.2013.

13. Súd prvej inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku, v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej je čiastočne dôvodná. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že nie je možné k námietke žalovanej uplatnenej v zmysle § 106 ods.1 O.s.p. prihliadnuť a vec prejednal a následne rozhodol, nakoľko bolo zistené, že v predmetnej veci bol už vydaný rozhodcovský rozsudok, avšak tento bol tunajším súdom vyhlásený za nespôsobilý exekučný titul z dôvodu, že bol vydaný na podklade absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd sa ani nestotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka na strane žalovanej ohľadne formálnej nedostupnosti úverovej zmluvy, ktorá mala byť spôsobená veľmi ťažko čitateľným drobným písmom v kombinácií s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanej ako úverovému dlžníkovi, čo považovali za nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Súd má zato, že tak úverová zmluva zo dňa 29.6.2010 ako i úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť sú voľným okom čitateľné bežnému človeku a to i v doloženej fotokópií, ktorá je súčasťou súdneho spisu zažurnalizované na čl. 5 až l3. Súd rovnako nemal preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako veriteľa v zmysle § 7 ods.1 zákona č. 129/2010-Z.z. v tom zmysle, že by neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa, teda žalovanej splácať spotrebiteľský úver a následne potom v zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemal byť žalobca ako veriteľ oprávnený vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže samotná žalovaná nepredložila jediný dôkaz preukazujúci toto jej tvrdenie, teda že by v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy nebola schopná spotrebiteľský úver splácať. Naopak vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať zaplatenie celého zostatku úveru naraz vrátane úroku z omeškania, čiže postupovať v súlade s § 565 v spojení s § 53 ods.8 OZ, keďže zo splátkového kalendára týkajúceho sa odporkyne bolo zistené, že táto bola v omeškaní s úhradou už splátky č.2, resp. splátky č. 3,4,6 a 7, pri ktorých boli evidované upomienky. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa 29.6.2010 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou ( typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že z predmetnej úverovej zmluvy žalovaná uhradila žalobcovi čiastku 275,68 € a rovnako medzi stranami sporu nebola sporná výška celkového poskytnutého úveru vo výške 576,- €, avšak nakoľko žalovaná tvrdila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne pod písm. c), f), g), i),

j), k), má sa poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho by mal mať žalobca nárok len na zaplatenie sumy 300,32 €, keďže suma 275,68 €, ktorá bola uhradená žalovanou, bola podľa splátkového kalendára započítaná na 11 splátok po 21,71 € + časť ďalšej splátky vo výške 8,87 € a na poplatky za upomienky vo výške 28,- €. Súd odkazujúc na právny názor vyslovený odvolacím súdom v rozhodnutí zo dňa 17.3.2016 vyhodnotil, že minimálne jedna z obligatórnych náležitostí uvedená v § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v § 9 ods. 2 písm. k/, v predmetnej úverovej zmluve absentovala, keďže z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva ani úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy, neobsahovali konkretizáciu toho, ako má byť predmetná mesačná splátka v zmluve uvedená vo výške 21,71 €, rozpočítavaná na istinu, úrok a iné poplatky, keďže v predmetnej úverovej zmluve je iba vo všeobecnosti uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroku a poplatku za vedenie úverového účtu resp. úhrady za poistenie, avšak vyčíslenie týchto jednotlivých nárokov absentuje, rovnako ako prípadné poradie v ktorom sa mali splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom na účely splatenia záväzku a na základe tejto skutočnosti je potrebné vychádzať z toho, že predmetný úver je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania už nebolo potrebné preskúmavať ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe týchto skutočností súd teda dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný len do výšky 300,32 €, keďže žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi len to, čo jej bolo reálne zo strany žalobcu plnené, keďže žalobca nemal právo požadovať od žalovanej úhradu zmluvného úroku resp. poplatkov, ktoré boli dojednané v úverovej zmluve. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal od l4.7.2011, čo zodpovedá dátumu, od ktorého si uplatnil úrok z omeškania aj samotný žalobca v rámci kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške l05,25 € (viď vyjadrenie navrhovateľa zo dňa l.10.2014, strana 6 Ad 3.5., v spise na čl. 90 ), keďže súd vychádzal z toho, že list zo dňa 28.6.2011, ktorým bola žalovaná vyzvaná na splatenie celého úveru po jeho zosplatnení jej bol zasielaný dňa 30.6.2011, keď v zmysle VOP bol klient v takomto prípade povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti. Pokiaľ ide o výšku úroku, súd mu tento priznal vo výške ako bol žalobcom uplatnený, pričom sa jednalo o úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne, čo zodpovedá úroku 9,l25 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 13.4.2011 do l2.7.2011 l,25% a od l3.7.2011 do 8.11.2011 l,5 % ročne, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený ešte v nižšej než v zákonnej výške. Súd však prisúdil žalobcovi nárok na úrok z omeškania len zo sumy 300,32 €, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú súd vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny, ako i úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 24 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola suma 485,11 €, žalovaná bola zaviazaná na sumu 300,32 €, teda úspech žalobcu bol 62 % a úspech žalovanej 38 %, čiže rozdiel predstavuje 24 % v prospech žalobcu s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.