Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-273-2019.pdf
PDF · 126.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/273/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: 1/ R.. N. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. T. Č.. XX, X. Y. F. X/ R.. O. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. K. Č.. XX, X. Y., obaja právne zastúpení: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, Bratislava, IČO : 52 735 354, proti žalovanej: S. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. K. Č.. XX, X. Y., zastúpená LEX, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Májkova č. 3, Bratislava, IČO: 51940922, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, z 18.04.2019, č. k. 11C/59/2017-615, takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom 1/, 2/ sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovanej k nehnuteľnostiam: a) pozemku parcela registra „C“ parc.Č.. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2, zapísané na LV č. X, nachádzajúce sa v katastrálnom území V.; b) parcela registra „C“ parc.č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 492 m2, zapísané na LV č. X, katastrálne územie V.; c) parcela registra „C“ parc. Č.. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.041 m2 zapísané na LV Č.. X katastrálne územie V.; d) parcela registra „C“ parc. č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 46 m2, zapísané na LV č. X, kat. úz. V.; e) parcela registra „C“ parc. č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 34 m2, zapísané na LV č. X, kat. úz. V.Á.; f) stavbe súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2, zapísanej na LV Č.. X, kat. úz. Jánošíková, vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho z drobných stavieb bez súpisného čísla nezapísaných v katastri nehnuteľností a to vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, elektrickej prípojky, plynovej prípojky, studne, vodomernej šachty a oplotenia nachádzajúceho s na pozemkoch parc. Č.. XX/X, parc.č. XX/X, parc. č. XX/X a parc. č. XX/X O. katastrálnom území V.Š.; g) drobným stavbám bez súpisného čísla nezapísaným v katastri nehnuteľností postaveným na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.041 m2, zapísané na LV Č.. X, kat. úz. V., vrátane k nim prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho z oplotenia nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XX/X, kat. úz V. (I. výrok); do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal pozemok parcela registra „C“ parc. č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2, zapísané na Y. Č.. X, nachádzajúce sa v katastrálnom území V.; parcela registra „C“ parc. č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 492 m2, zapísané na LV č. X, katastrálne územie V.; parcela registra „C“ parc. č. XX/X, druh
pozemku záhrady o výmere 46 m2, zapísané na LV č. X, kat. úz. V.; parcela registra „C“ parc. č. XX/ X, druh pozemku záhrady o výmere 34 m2, zapísané na LV Č.. X, kat. úz. V.; stavba súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2, zapísanej na LV č. X, kat. úz. V., vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho z drobných stavieb bez súpisného čísla nezapísaných v katastri nehnuteľností a to vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, elektrickej prípojky, plynovej prípojky, studne, vodomernej šachty a oplotenia nachádzajúceho s na pozemkoch parc. č. XX/X, parc. č. XX/X, parc. č. XX/X a parc. č. XX/X v katastrálnom území V. (II. výrok); do podielového spoluvlastníctva žalobcov, každému v podiele 1/2 k celku prikázal parcelu registra „C“ parc. Č.. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.041 m2 zapísané na LV č. X katastrálne územie V., drobné stavby bez súpisného čísla nezapísané v katastri nehnuteľností postavené na pozemku parcely registra „C“ parc. Č.. XX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.041 m2, zapísané na LV č. X, N.. Ú.. V., vrátane k nim prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho z oplotenia nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XX/X, kat. Ú. V. (III. výrok); každého zo žalobcov 1/, 2/ zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu vo výške 6.154,30 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (IV., V. výrok). Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcom trovy konania v plnej výške (VI. výrok).
2/ Pokiaľ ide o stručné dôvody napadnutého rozsudku, medzi účastníkmi konania nebol spor ohľadom existencie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v žalobe bližšie špecifikovaným (a to ani ohľadom veľkosti podielov k hospodárskych budovám a príslušenstvu, poznámka odvolacieho súdu), rovnako ani okolnosť, že strany sporu nemali záujem zotrvať na existencii podielového spoluvlastníctva. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 141, § 142 ods. 1 Obč. Zák., súd prvej inštancie ozrejmil, že právna úprava zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom v prejednávanej veci k dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Spôsoby vyporiadania majú v Občianskom zákonníku stanovené poradie, ktorú musí súd pri rozhodovaní rešpektovať. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalovanej, že prvým a prednostným spôsobom je rozdelenie veci a až keď rozdelenie nie je dobre možné, nastúpi ďalší spôsob, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V predmetnej veci bol problematický pozemok parc. Č.. XX/X. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či možno nehnuteľnosti rozdeliť a dospel ku záveru, že to nie je dobre, možné. Uviedol, že spôsob reálnej deľby navrhovala žalovaná a to konkrétne rozdelenie na základe geometrického plánu zo dňa 23.02.2019 vyhotoveného R.. V. B., overený dňa 06.03.2019 pod. č. G-1-327/2019 tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej by boli prikázané parc. č. XX/XX, parc. č. XX/X, parc. č. XX/XX, parc. č. XX/X, B.. Č.. XX/XX, B.. Č.. XX/X, B.L..Č.. XX/X aj so stavbami a do podielového spoluvlastníctva žalovaných parc. č. XX/X parc. č. 50/12, s povinnosťou vyplatenia každému sumou 10.491,04 eur. Podľa súdu prvej inštancie tento návrh subsumoval vytváranie nový parciel, hranice novovzniknutých parciel prechádzajúcich existujúcou stavbou. Súd prvej inštancie dal z tohto dôvodu za pravdu žalobcom, ktorí tvrdili, že by nadobudli vlastnícke právo k dvom rôznym nehnuteľnostiam, na dvoch rôznych miestach, pričom tieto by boli oddelené nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovanej. Takýto návrh nevytváral definitívne a stabilné riešenie spoluvlastníckych vzťahov a preto súd uzavrel, že rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné. Pri takomto závere podľa súdu prvej inštancie prichádza do úvahy ako jedna z možností vyporiadanie navrhované žalovanou a to prisúdenie všetkých nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalobcov. Aj z toho dôvodu, že žalovaná nepreukázala, že má dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie žalobcov (každému cca 57.000 eur), naviac riešenie prikázaním všetkých nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva vznikne spor o prístup ku pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie preto takéto riešenie nepovažoval za vhodné. Pri rozhodovaní o spôsobe rozdelenia nehnuteľností preto prihliadal na to, aby mohli byť všetky nehnuteľnosti účelne využívané. Pri rozdelení veci medzi spoluvlastníkov dbal na to, aby vznikli samostatné veci v právnom zmysle slova a aby aj rozdelené nehnuteľnosti mohli slúžiť primerane svojmu účelu. To znamená, že každý pozemok by mal zodpovedať zásadám územného plánovania, čo do tvaru a rozlohy jeho konkrétnemu účelu využitia. V tomto prípade nebolo sporné, že okolité pozemky sú využívané na výstavbu rodinných domov, zodpovedá tomu aj územné plánovanie a priložená fotodokumentácia predložená stranami sporu. Aj preto by bolo podľa súdu prvej inštancie nehospodárne a neúčelné nové rozdeľovanie už existujúcich parciel, ich ďalšie delenie a drobenie, tak ako to navrhovala žalovaná, pričom by navyše vznikali parcely nesúrodých tvarov. Z uvedených dôvodov pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z hľadísk uvedených v ustanovení § 142 ods.1 Obč. Zák. , pričom jedným z nich je veľkosť spoluvlastníckych podielov. Pri nehnuteľnostiach kde mala väčšinový podiel žalovaná (parcela 1 a parcela 2) súd prvej inštancie rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva. Pri
posudzovaní nehnuteľností parcela 3, parcela 4 a parcela 5, súd prvej inštancie vychádzal zo zásady, že pri prejavení vôle žalobcov ako spoluvlastníkov zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1 a žalobcovia tiež vo veľkosti 1. V tomto prípade, ak sú veľkosti spoluvlastníckych podielov rovnaké, súd prvej inštancie uplatnil pri rozhodovaní hľadisko účelného využitia veci, zohľadnil aj kto sa pričinil o zveľadenie veci. V tomto spore mal za preukázané, že žalobcovia odstránili stavbu na pozemku 3 (parc.č. XX/X) a súd prvej inštancie na rozdiel od žalovanej uvedený postup považuje za zveľadenie tejto nehnuteľnosti. Usporiadaním vlastníckych vzťahov v zmysle rozhodnutia súdu žalobcovia získajú prístup k svojej nehnuteľnosti a tým sa eliminujú prípadné ďalšie spory. Z hľadiska účelnosti je riešenie navrhované žalobcami jednoznačne najlepšie a preto mu súd prvej inštancie vyhovel. Týmto riešením boli vytvorené funkčné celky, ktoré minimalizovali ďalšie súdne spory a vytvorili tak rámec stabilných vlastníckych vzťahov. Toto riešenie vyporiadania rešpektuje aj existujúce užívateľské vzťahy. Pri určovaní hodnoty, ktorú sú povinní žalobcovia žalovanej vyplatiť, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 100/2018 znalca Dr. Ing. Romana Chotára, ktorý v spore predložili žalobcovia a z ktorého aj žalobcovia vychádzali pri stanovení výšky náhrady. Tento spôsob je pre žalovanú v konečnom dôsledku priaznivejší. Ak by súd skúmal výšky odplaty, zohľadnil by hodnou domu vo výške 56.499,11 eur, podľa posudku 4/2019, hodnotu príslušenstva ku rodinnému domu ohodnotenú na 17.339,37 eur, spolu to predstavuje čiastku 73.838.48 eur a to, že tieto nehnuteľnosti nadobudla žalovaná. Výška hodnoty spoluvlastníckeho podielu oboch žalobcov na tejto nehnuteľnosti predstavuje 2/8, t.j. 18.459,62 eur. Žalobcom pri zjednodušenom výpočte spoluvlastníckeho podielu na všetkých parcelách prináleží 765 m2 a žalovanej 1.174 m2. Spôsobom ako súd rozhodol, získali žalobcovia o 276 m2 viac ako predstavuje ich spoluvlastnícky podiel. Hodnota pozemku parc. č. XX/X pri 110,27 eur za m2 (podľa posudku 4/2019) je 30.434,52 eur (276 x 110,27 eur). Rozdiel (30.434,52 - 18.459,62) predstavuje sumu 11.9749, čo v prepočte pre každého žalobcu je suma 5.987,45 eur, ktorú by boli povinní zaplatiť žalovanej. Žalobcovia navrhli na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vyplatiť žalovanej vyššiu sumu a to vo výške 6.154,30 eur pre každého, preto súd tomuto návrhu vyhovel a zaviazal oboch žalobcov k zaplateniu náhrady, každý vo výške 6.154,30 eur.
3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. Skonštatoval, že žalobcovia mali vo veci plný úspech, keďže podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a vyporiadané v zmysle ich návrhu, preto zaviazal žalovanú k náhrade trov konania v plnej výške. Dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho zmenil v zmysle jej návrhu tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu, do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže pozemky B.. Č.. XX/XX, XX/X, XX/XX, XX/X, XX/XX, XX/X, XX/X v katastrálnom území V.; do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/ každému v podiele 1 k celku prikáže pozemky parc. č. XX/X F. XX/XX v katastrálnom území V., do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže stavbu bez súp. čísla nezapísanú v katastri nehnuteľnosti postavenú na pozemku parc. č. XX/XX a do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/, každému v podiele 1 k celku prikáže stavby bez súp. čísla nezapísanú v katastri nehnuteľností postavenú na pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XX/XX. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom; že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, žalovaná namietala, že súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo aj k drobným stavbám a oploteniam, ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a preto je nevyhnutné, aby sa k týmto stavbám a oploteniam definovalo spoluvlastnícke právo a spoluvlastnícky podiel strán konania. Podľa odvolateľky nie je z dôvodov napadnutého rozsudku zrejmé, z akého dôvodu považuje drobné stavby a oplatenia za predmet podielového spoluvlastníctva a v akých podielov. Z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný a arbitrárny. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie, že „rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, nakoľko by žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k dvom rôznym nehnuteľnostiam na dvoch rôznych miestach, pričom tieto by boli oddelené nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovanej. Takýto návrh nevytváral definitívne a stabilné riešenie spoluvlastníckych vzťahov“,
keď v tejto súvislosti odkazoval na geometrický plán č. G-1-327/2019 zo dňa 23.2.2019 R.. V. B.. Z tohto geometrického plánu podľa žalovanej vyplýva, že parcely č. XX/X F. Č.. XX/XX tvoria jeden súvislý celok a ich administratívne predelenie vyplýva len z geometrického zakreslenia jej predchádzajúcich návrhov. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom. Možnosť rozdelenia nehnuteľností totiž vyplýva nielen z geometrického plánu č. G-1-327/2019 zo dňa 23.02.2019, na základe ktorého žalobcovia nadobudnú spoluvlastnícke právo k jednému kompaktnému celku, ale aj zo statického posúdenia „Zameranie stavieb a návrh novej hranice medzi pozemkami par. č. XX/X, X podľa GP č. 33/2018 katastrálne územie V., verzia 2“ a „Statické posúdenie možnosti rozdelenia stavby zo dňa 15.02.2019“ vypracované R.. B. B.N., B.., ktoré potvrdzuje, že objekt ktorým prechádza hranica navrhovaná žalovanou vybudovaný z dvoch nezávislých častí a z hľadiska statiky je možné ho predeliť v mieste výškových rozdielov objektu. Podľa žalovanej ďalší namietaný odvolací dôvod, a to nesprávne právne posúdenie veci, vyplýva z toho, že súd prvej inštancie nedodržal záväzné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva definované v § 142 ods. 1 Obč. Zák., keď ako prvým zo spôsobov je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov. Súd prvej inštancie postupoval pri vyporiadaní v zmysle spôsobu 2 (prikázanie veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu) aj napriek tomu, že nehnuteľnosti sú deliteľné a ich delenie je dobre možné. Naviac, v tejto súvislosti odvolateľka dodala, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil aj z tohto dôvodu, že existujúca hranica pozemkov s parc. č. XX/X F. Č.. XX/ X je v nedostatočnej vzdialenosti od existujúcej stavby súp. č. XXX, čo priznávajú aj žalobcovia na str. 5 žaloby. Rozsudok súdu prvej inštancie je z tohto dôvodu v rozpore so stavebnými predpismi. Napokon žalovaná namietala, že súd prvej inštancie pri určení primeranej náhrady vychádzal výhradne z vyčíslenia predloženého žalobcami k vyjadreniu zo dňa 12.11.2018, ktoré čerpá údaje zo znaleckého posudku č. 100/2018 znalca Dr., Ing. Romana Chotára. Predmetné vyčíslenie predložené žalobcami
- príloha s názvom „Podrobný výpočet výšky finančnej náhrady“ vychádza z existencie podielového spoluvlastníctva k drobným stavbám na parc. č. XX/X vo výške : žalovaná - 1, žalobca 1/ - 1 (správne zrejme 1, poznámka odvolacieho súdu), žalobca 2/ - 1 . Uvedené vyčíslenia však považuje odvolateľka za nesprávne, poukazujúc pritom na osvedčenie o dedičstve č.k. 30D/1683/2014, Dnot 203/2014 zo dňa 12.01.2015, z ktorého vyplýva, že predmetom dedenia boli okrem sporných pozemkov aj stavby so súp. č. XXX a súp. Č.. XXX. V tejto súvislosti uviedla, že stavbu súp. Č.. XXX žalobcovia pred ukončením dedičského konania protiprávne odstránili. Keďže vedľajšie stavby nie sú výslovne uvedené v osvedčení o dedičstve, vyplýva z tohto, že vedľajšie stavby mohli byť predmetom dedičstva len ako príslušenstvo hlavnej veci (§ 121 ods. 1 Obč. Zák.), ktorou je rodinný dom súp. č. XXX. Podiel na vedľajších stavbách je preto nepochybne identický s podielom strán sporu na rodinnom dome súp. č. XXX a to v pomere 6/8 v prospech žalovanej a 1/8 pre každého zo žalobcov. Žalovaná ďalej dôvodila, že znalecký posudok č. 100/2018 znalca Ing. Chotára účelovo ohodnotil pozemky parc. č. XX/X, XX/X, XX/3 ako stavebné pozemky, hoci ani jednej z nich nemá výmeru blížiacu sa veľkosti 600 m2, čo je v zmysle územného plánu minimálna výmera pozemku, na ktorom je možné umiestniť stavbu. Túto zjavnú nesprávnosť znaleckého posudku žalovaná vyvrátila predložením inzerátov porovnateľných nehnuteľností a znaleckého posudku č. 18/2018 znalec Ing. Pašku a o znaleckého posudku tohto znalca č. 4/2019. Žalovaná z tohto dôvodu navrhla výsluch znalca Dr. Ing. Romana Chotára, na súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz nevykoval, hoci bol na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebný.
5/ Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že ním žalobcovia namietali predovšetkým vecnú opodstatnenosť odvolania. Pokiaľ išlo o drobné stavby a oplotenia, nestotožnili sa s názorom prezentovaným v odvolaní, že pre účely rozhodnutia vo veci samej je nevyhnuté, aby sa k drobným stavbám a oploteniam definovalo spoluvlastnícke právo a spoluvlastnícky podiel strán konania, pretože o výške spoluvlastníckeho podielu nebolo v konaní pochýb. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na obsah osvedčenia o dedičstve č. k. 3D 1683/2014, Dnot 203/2014 zo dňa 12.1.2015, z ktorého vyplýva, že predmetom dedičstva po N. T. bolo popri dotknutých pozemkoch a stavbách súp. č. XXX F. M.. Č.. XXX aj ich príslušenstvo, čo je osobitne uvedené v rámci špecifikácie súpisu aktív dedičstva v čl. II Osvedčenia. Za príslušenstvo je potrebné považovať vodovodnú, kanalizačnú, elektrickú, plynovú prípojku, studňu, vodomernú šachtu a oplotenie nachádzajúce sa na pozemkoch parc. č. XX/X, XX/X, XX/X F. XX/X. Žalovaná je podielovým spoluvlastníkom tohto príslušenstva v spoluvlastníckom podiele 6/8 a žalobcovia každý po 1/8. Pokiaľ však ide o hospodárske budovy a oplotenie nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XX/X, tieto nie je možné považovať za príslušenstvo stavby súp. č. XXX, avšak je ho potrebné považovať za príslušenstvo stavby súp. č. XXX. Tomu svedčí nielen tá skutočnosť, že stavba súp. č. XXX tvorí spolu s príslušenstvom jeden kompaktný celok, naproti tomu stavba súp. č. XXX spolu
s hospodárskymi budovami a oplotením nachádzajúcim sa na pozemku parc. č. XX/X vytvárala v čase dedičského konania druhý kompaktný celok, čo zohľadňuje aj doterajší spôsob užívania nehnuteľnosti žalovanou a žalobcami. Práve z dôvodu, že dedičia po poručiteľovi N. T. uzatvorili vo vzťahu k stavbe súp. č. XXX a jej príslušenstva dedičskú dohodu, ako aj po zohľadnení neskorších prevodov medzi žalovanou a matkou oboch strán, je žalovaná podielovým spoluvlastníkom hospodárskych budov a oplotenia v spoluvlastníckom podiele 1 a žalobcovia každý po 1. Z tohto dôvodu tvrdenie žalovanej, že rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny neobstojí. Žalobcovia poukázali tiež na to, že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania nespochybňovala výšku spoluvlastníckych podielov strán sporu na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Namietali zmätočnosť konania žalovanej, ktorá na jednej strane argumentuje arbitrárnosťou rozsudku, ale na druhej strane navrhuje prikázať, aby stavby bez súpisného čísla boli prisúdené jednej alebo druhej strane. K odvolacej argumentácii žalovanej, ktorá namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel, že parcely č. XX/X a č. XX/ XX sa nachádzajú na dvoch rôznych miestach, pričom sú oddelené nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovanej, žalobcovia uviedli, že žalovaná opomenula vziať v úvahu, že sú zároveň spoluvlastníkmi pozemku par. č. XX/X. Uvedené pozemky by tak podľa ňou predloženého geometrického plánu boli predelené pozemkom parc. č. XX/XX, ktorý by mal pripadnúť do vlastníctva žalovanej. Naviac, scelením takýchto nesúrodých pozemkov vznikne pozemok nepravidelného tvaru, nevhodný na účel jeho využitia, pričom tento návrh by bol predmetom ďalších sporov medzi stranami a nevytváral by stabilné riešenie spoluvlastníckych vzťahov, čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobcovia sa nestotožňujú ani s tvrdením žalovanej o údajnej možnosti rozdelenia nehnuteľnosti - drobnej stavby postavenej na pozemku parc. Č.. XX/X v zmysle statického posudku č. 1902005, k čomu sa už osobitne vyjadrovali v písomnom podaní z 18.3.2019. Vyjadrili pochybnosti o reálnej deliteľnosti tejto stavby, pretože statické posúdenie len veľmi všeobecne uvádza spôsob jej rozdelenia, naviac z jeho obsahu nie je zrejmé samotné zloženie stavby, ani výška nákladov potrebných na jej rozdelenie. Žalobcovia v tejto súvislosti poznamenali, že v prípade ak by súd aj rozhodol, že deliteľnosť drobnej stavby je možná, z dôvodu rozdielnej výšky stavby v mieste jej rozdelenia by vznikla potreba riešenia ďalších vzťahov medzi vlastníkmi takto rozdelených stavieb. V prípade potreby vykonania opravy strešného štítu, ktorý by pripadol do vlastníctva žalovanej, by vykonanie takejto opravy bolo možné výlučne zo strany stavby, ktorá by pripadla do vlastníctva žalobcov. Dodali, že k stavu stavby sa vyjadril aj statik, ktorý uviedol, že z hľadiska statiky je možné objekt predeliť v mieste výškových rozdielov objektu, pričom v tomto mieste je aj vzniknutá deliaca trhlina, ktorá je viditeľná vplyvom poveternosti, z čoho jednoznačne vyplýva potreba takýchto opráv. V statickom posúdení sa ďalej uvádza, že strešná konštrukcia je riešená v celku a v prípade oddelenia objektov bude potrebné prízemný objekt doplniť v mieste strešnej konštrukcie o štítové murivo a to len v prípade, že v čase prístavby holubníka táto stena nebola zbúraná. S ohľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že nielenže nie je zrejmá výška nákladov spojených s prípadným rozdelením stavby, naviac takého rozdelenie bude nepochybne späté s potrebou ďalších opráv. K odvolacej argumentácii žalovanej, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepostupoval spôsobom uvedeným v § 142 ods. 1 Obč. Zák. žalobcovia uviedli, že z doterajšej judikatúry, ako aj samotného Obč. zákonníka vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí vychádza z ust. § 142 ods. 1 druhej vety Obč. Zák. Týmito hľadiskami sú veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. V zmysle konštantnej judikatúry veľkosť spoluvlastníckych podielov nie je jediným a rozhodujúcim kritériom pri prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov, nakoľko v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd skúma celý súbor iných podstatných skutočností. V priebehu konania poukázali na viaceré aspekty svedčiace v prospech prikázania pozemku parc. Č.. XX/X, a to zamedzenie drobeniu nehnuteľnosti, naplnenie hlavnej funkcie nehnuteľnosti, ktorá je v zmysle územného plánu obce X. Y. určená na bývanie, zohľadnenie doterajšieho ako aj budúceho využitia a zveľadenia nehnuteľnosti, obmedzenie prístupu žalobcov k pozemku par. č. XX/X, nakoľko pozemok parc. č. XX/X predstavuje jedinú prístupovú cestu k pozemku par. č. XX/X. K tvrdeniu žalovanej, že existujúca hranica pozemkov je parc. č. XX/ X F. XX/X V. v nedostatočnej vzdialenosti od existujúcej stavby súp. č. XXX Ž.alobcovia namietali, že v zmysle ust. § 6 ods. 3 druhej vety vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Z informatívneho merania realizovaného na katastrálnej mape vyplýva, že stavba súp. Č.. XXX sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 2 m od hranice. Rovnako nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, o účelovosti ohodnotenia stavebných pozemkov na základe znaleckého posudku č. 100/2018 znalca Ing. Romana Chotára, ktorá mala byť vyvrátená predloženým inzerátmi žalovanou. Ku všetkým námietkam žalovanej vo vzťahu k znaleckému posudku č. 100/2018, ktoré predložila v rámci jej vyjadrenia zo
dňa 14.3.2019 sa znalec Ing. Chotár vyjadril písomne dňa 17.03.2019, pričom písomné stanovisko znalca je súčasťou súdneho spisu. Rovnako nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, že nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz -výsluch žalovanej, mala táto skutočnosť za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Potreba vykonania tohto dôkazu nebola daná, nakoľko žalovanou požadovaný dôkaz, resp. vyjadrenie znalca k žalovanou rozporovaným skutočnostiam vo vzťahu k znaleckému posudku č. 100/2018 zabezpečili a súdu predložili v rámci ich vyjadrenia zo dňa 18.03.2019.
6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, na odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov - Osvedčenie o dedičstve č. k. 30D/1683/2014, Dnot 203/2014, Výpisom z LV č. XXXX, výpisom z katastrálnej mapy parc. reg. „C“ XX/X, geometrickým plánom č. G11327/19, fotodokumentáciou hospodárskych budov na č. l. 121 až 135, znaleckými posudkami Dr. Ing. Romana Chotára č. 100/2018 a Ing. Petra Pašku, PhD. č. 18/2018 a č. 4/2019, statickým posúdením zo dňa 15.2.2019 Ing. Petra Pašku vo veci hospodárskej budovy (holubník) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7/ Žalovaná na odvolacom pojednávaní uviedla, že jej predovšetkým ide o pozemok parc. č. XX/X, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1 vzhľadom k celku. Dodala, že 1 tohto pozemku nadobudla dedením po otcovi (rovnako ako každý zo žalobcov) a 1 nadobudla kúpou od matky, ktorá sa zrealizovala po smrti otca strán sporu. Ozrejmila, že súčasťou jej odvolania je aj navrhovaný rozsudočný petit, v rámci ktorého by sa vzdala 1 svojho spoluvlastníckeho podielu, aby zabezpečila relevantný prístup žalobcov k ich nehnuteľnosti parc. č. XX/X, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve (tento pozemok nie je predmetom vyporiadania, poznámka odvolacieho súdu). Hospodárska budova (starý holubník), ktorá by sa tak nachádzala sčasti na novovytvorenej parcele prikázanej žalovanej parc. č. XX/XX a sčasti na novovytvorenom pozemku prikázanom žalobcom parc. č. XX/XX by sa tak stala podielovým spoluvlastníctvom strán sporu stojaca na hranici týchto pozemkov. Žalobcovia videli problém v existencii podielového spoluvlastníctva tejto budovy, v doposiaľ nevyčíslených nákladoch na jej reálne rozdelenia (v bode jej zlomu) a napokon v primárne nevyriešenej otázke jej reálnej deliteľnosti.
8/ Odvolací súd potom čo zopakoval dokazovanie v intenciách vyššie uvedených (viď ods. 6/) dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva postupoval správne, keď prikázal pozemok parc. č. XX/X, ktorý bol ťažiskovým problémom tohto sporu, do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/ so stanovením povinností výplaty primeranej náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel 1 vzhľadom k celku žalovanej. Predmetný pozemok je síce reálne deliteľný, avšak rozdelenie tohto pozemku v zmysle návrhu žalovanej by bolo zdrojom ďalších sporov medzi súrodencami (stranami sporu) z dôvodu, že by založilo podielové spoluvlastníctvo k schátralej hospodárskej budove stojacej na hraniciach novovytvorených pozemkov (viď fotodokumentácia na č.l. 132 a nasl.). Vznikol by problém s reálnou deľbou tejto nehnuteľnosti, keď žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani nevyčíslila náklady na jej reálne rozdelenie, problém s dosiahnutím dohody ohľadom zabezpečenia prípadného búracieho povolenia pri rozdielnom záujme podielových spoluvlastníkov ohľadom využitia pozemku, na ktorom budova stojí, a napokon aj problematický prístup žalobcov na ich pozemok parc. č. XX/X. V tomto smere odvolací súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že výrazom ustálenej súdnej praxe v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva je síce záver, že pri rozhodovaní o vyporiadaní je potrebné vziať do úvahy hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 Obč. Zák., nejde však o hľadiská rozhodujúce, to komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať úrovňami účasti spoluvlastníkov (v tomto prípade žalovaná vlastní 1 pozemku a žalobcovia druhú 1 nehnuteľnosti), účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vyjsť aj z iných skutočností. Úvahy súdov by mohli byť spochybnené len v prípade ich zjavnej neprimeranosti (pozri aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 941/2012, sp. zn. 22Cdo 1780/2012). Vo vzťahu k deliteľnosti pozemkov už súdna prax vyslovila, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné v prípadoch, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkov spôsobom zodpovedajúcim povahe. U pozemkov závisí toto posúdenie na ich rozlohe, celkovej ploche a tvare. Treba dodať, že žalobcovia ustúpili zo svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovanej u pozemkov parc. č. XX/X, XX/X, XX/X F. XX/X, rovnako tak pri rodinnom dome postavenom na par. č. XX/X, čím žalovaná získala jeden súvislý, komplexný a zároveň hodnotný celok nehnuteľností. Pokiaľ žalovaná v súvislosti s vyporiadaním pozemku parc. Č.. XX/X dôvodí špekulatívnosťou žalobcov v súvislosti s vlastníctvom susedného pozemku parc. č. XX/X, treba uviesť, že žalobcovia predmetný pozemok nadobudli do
podielového spoluvlastníctva ešte pred smrťou svojho otca N. T., teda v čase, kedy nebolo zrejmé budúce usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku par. č. XX/X, na rozdiel od žalovanej, ktorá 1 tohto pozemku nadobudla kúpou od svojej matky až po smrti svojho otca, čím sa stala podielovou vlastníčkou 1 tohto pozemku (viď aj Osvedčenie o dedičstve č.k. 30D/1683/2014, Dnot 203/2014 zo dňa 12.1.2015).
9. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovanej ohľadom vecnej nesprávnosti znaleckého posudku Dr. Ing. Romana Chotára č. 100/2018. Pre úplnosť dodáva, že rozdiel medzi výslednou všeobecnou hodnotou vyporiadavaných pozemkov medzi týmto znaleckým posudkom a znaleckým posudkom Ing. Petra Pašku, PhD. č. 4/2019 spočíval najmä pri ohodnotení pozemku par. č. XX/X o celkovej výmere 1.041 m2. Znalec Ing. Chotár ocenil tento pozemok metódou polohovej diferenciácie na sumu 106.973,16 eur za použitia redukujúceho faktora 0,90, zohľadniac pritom (celkom správne) existujúcu hospodársku stavbu na pozemku (viď č.l. 299, str. 35 posudku). Znalec Ing. Peter Paška, PhD. ocenil tento pozemok rovnako metódou polohovej diferenciácie na sumu 114.791,07 eur avšak bez použitia redukujúceho faktora, keď v znaleckom posudku, podľa názoru odvolacieho súdu zjavne nesprávne, uviedol, že redukujúce faktory sa nevyskytujú (viď str. 37 posudku, č.l. 511). Znalcovi predsa muselo byť známe, že na pozemku stojí rozsiahlejšia hospodárska budova, t.j. že na pozemku je zástavba, avšak túto podstatnú okolnosť v posudku nezohľadnil a vo vzťahu ku všetkým oceňovaným pozemkom s pohľadu použitých koeficientov pristupoval rovnako.
10. Odvolací súd nevzhliadol ani pochybenie súdu prvej inštancie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctvo k drobným stavbám a oploteniam, ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, pretože veľkosť podielov bola stranám sporu zrejmá a vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve p. N. T. a Darovacej zmluvy zo dňa 5.6.1991. V tomto smere je odvolanie žalovanej teda zjavne len účelové.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu možno uzavrieť, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie je v súlade so zásadami uvedenými v § 142 ods. 1 Obč. zák. a zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi nimi. Možno uzavrieť, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešným žalobcom priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).