Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-108-2016.pdf
PDF · 94.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica Trenčín so sídlom Trenčín, Legionárska 28, IČO: 00 610 470, právne zastúpenej JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom Trenčín, Piaristická 273/21 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Bratislava, Žellova 2 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 304/00002/2015/ R zo dňa 18. februára 2016 takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 304/00002/2015/R zo dňa 18. februára 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým na základe podaného rozkladu žalobkyne prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. ZS 304/00002/2015 zo dňa 30.03.2015 o uložení pokuty žalobkyni vo výške 5.000 eur podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou poisťovňou a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zmenil vo výrokovej časti tak, že uložil pokutu vo výške 5.000 eur účastníkovi konania za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, neb. R. I., nar. XXXX, naposledy bytom U. G. XXX. Porušenie spočívalo v tom, že účastník konania neposkytol pacientke správne zdravotnú starostlivosť tým, že dňa 26.04.2014 nesprávne predčasne indikoval operáciu na deň 28.04.2014 po empiricky nasadenej antibiotickej liečbe bez dôkazu vymiznutia pyelonefritídy, bez dostatočného preliečenia a derivácie (nefrostómia). Dňa 29.04.2014 pri operácii v zápalom modifikovanom teréne došlo k masívnemu úniku irigačnej tekutiny do retroperitonea, peritonea a krvného obehu, vzniklo krvácanie pri hypokoagulačnom stave. Operáciu bolo potrebné najneskôr pri problémoch s cirkuláciou a pri bolestiach ukončiť.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala vady výroku napadnutého rozhodnutia, neprimeranosť uloženej pokuty, vady odôvodnenia výšky uloženej pokuty a vady v právnom a odbornom posúdení skutkového stavu. Z formulácie výrokovej časti nie je podľa žalobkyne zrejmé, či obe vytýkané konania boli nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti alebo iba jedno z nich. Vzhľadom k tomu považovala výšku pokuty za neprimerane vysokú. Pri jej ukladaní tiež nemal byť braný zreteľ na následok nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nakoľko nebola zistená príčinná súvislosť
medzi postupom žalobkyne a vzniknutým následkom. Aj napriek tomu pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prvého stupňa zohľadnil tak závažnosť pochybenia, ale aj následok. Pokiaľ išlo o dĺžku operačného zákroku v trvaní 3 hodiny, ten predstavuje podľa teórie aj praxe štandardný čas. Záver o komplikáciách počas operácie sú dodatočným hodnotením, ktoré nemohlo mať vplyv na rozhodovanie operatéra. V konaní pred súdom právny zástupca už nespochybňoval nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe konštatoval, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalobkyne spočívalo v predčasnej indikácii operačného zákroku a vo včasnom neukončení operácie pri problémoch s cirkuláciou. Výška pokuty bola určená aj s prihliadnutím na predchádzajúce pochybenia žalobkyne s cieľom motivovať žalobkyňu riadne poskytovať zdravotnú starostlivosť. Závažnosť zistených nedostatkov tkvie v tom, že žalobkyňa pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy nevykonala všetky zdravotné výkony s cieľom uzdraviť pacienta alebo zlepšiť jeho stav. Zastával názor, že v prejednávanom prípade nemala operácia presiahnuť 60 minút.
4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP, a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
6. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 304/00002/2015/R zo dňa 18.02.2016, ktorým žalovaný zmenil skutkovú časť výroku prvostupňového rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. ZS 304/00002/2015 zo dňa 30.03.2015 spôsobom uvedeným vyššie pri súčasnom uložení rovnakej pokuty v sume 5.000 eur.
7. Na podnet príbuznej nebohej pacientky R. I., ktorá bola v dňoch od 25.04.2014 do 01.05.2014 hospitalizovaná na urologickom oddelení vo FN v Trenčíne, vykonal prvostupňový orgán verejnej správy dňa 29.05.2014 u žalobkyni dohľad na mieste, k výkonu ktorého bol prizvaný medicínsky odborník v odbore urológia MUDr. Juraj Bárta a medicínska odborníčka v odbore anestéziológia a intenzívna medicína MUDr. Alexandra Šimková. Pre účely zdravotného dohľadu pribratí odborníci vypracovali odborné stanoviská zo dňa 08.08.2014 a 20.08.2014.
8. Podľa odborného stanoviska konzultanta MUDr. Juraja Bártu indikácia a vykonanie invazívneho zásahu len 4 dni po nasadení antibiotík, bez stabilizácie stavu, bez dôkazu likvidácie infekcie a poklesu hodnôt CRP bolo predčasné a chybné s dopadom na ďalší priebeh. Operácia trvala príliš dlho a neukončila sa včas, najneskôr pri prejavoch extravazácie.
9. Zo záverov odborného posudku MUDr. Alexandry Šimkovej vyplynulo, že komplexná anesteziologicko-resuscitačná starostlivosť o pani I. vo Fakultnej nemocnici Trenčín bola v celom rozsahu správna a v súlade s najnovšími odporúčanými poznatkami.
10. O vykonanom dohľade prvostupňový správny orgán vyhotovil protokol č. 557/2014 zo dňa 10.09.2014, ku ktorému sa vyjadrila žalobkyňa listom zo dňa 23.09.2014. V protokole nebola konštatovaná príčinná súvislosť medzi pochybením žalobkyne a vzniknutým následkom v podobe úmrtia pacientky.
11. Námietky žalobkyne k doručenému protokolu boli zápisnične prerokované dňa 01.12.2014. Podstata námietok bola zhodná so žalobnými dôvodmi. Prerokovaním námietok bol ukončený výkon dohľadu.
12. Správne konanie vo veci uloženia pokuty začalo doručením upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 29.01.2015 žalobkyni. Žalobkyňa k začatiu správneho konania podala vyjadrenie zo dňa 09.02.2015. Vo vyjadrení uviedla nesúhlas so závermi odborného posudku z oblasti urológie.
13. Správne konanie bol zavŕšené vydaním rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. ZS 304/00002/2015 zo dňa 30.03.2015 o uložení pokuty žalobkyni vo výške 5.000 eur. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote rozklad. O opravnom prostriedku rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 29.08.2016.
14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
15. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 195 písm. e/ SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
19. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
20. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
21. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len o zdravotnej starostlivosti) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
22. Podľa § 43 ods. písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len o zdravotných poisťovniach) úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).
23. Podľa § 43 ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov.
24. Predmetom tohto konania je s poukazom na žalobné dôvody preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä posúdenie, či sankcia - pokuta bola uložená v súlade so zákonom a či skutok vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia je dostatočne jasný a zrozumiteľný.
25. Hodnotenie toho, či je zdravotná starostlivosť poskytovaná správne, a teda lege artis neprislúcha právu, ale medicíne. Správny súd preto nemôže vysloviť sám odborný záver o tom, či bola zdravotná
starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy. Takýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho.
26. Krajský súd po preskúmaní veci konštatuje, že správny orgán prvého stupňa pri výkone dohľadu a následne žalovaný pri prieskume prvostupňového rozhodnutia zohľadnili všetky predložené dokumenty, ktoré mali k dispozícii. Vychádzali jednak zo záverov vykonaného dozoru obsiahnutých v protokole o vykonanom dohľade, z odborných stanovísk prizvaných konzultantov, z námietok obsiahnutých v rozklade žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj z predloženej zdravotnej dokumentácie pacientky. Z predmetných podkladov, predovšetkým ale odborného stanoviska konzultanta MUDr. Juraja Bártu, jednoznačne vyplynulo pochybenie zo strany žalobkyne spočívajúce v nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Uvedený záver správnych orgánov má tak oporu v náležite zistenom skutkovom stave a nebol ani predmetom sporu medzi účastníkmi konania.
27. Z dôvodu zmeny vykonanej žalovaným čo do znenia skutku výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia však vystal problém v jasnom definovaní konania, resp. konaní, ktoré žalovaný považoval za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zo znenia skutkovej vety nie zrejmé, či na strane žalobkyne došlo k dvom pochybeniam zakladajúcim nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V tomto smere možno žalovanému vytknúť nejasné a nezrozumiteľné formulovanie vety „Operáciu bolo potrebné najneskôr pri problémoch s cirkuláciou a pri bolestiach ukončiť“. Z jej znenia nemožno vyvodiť zrejmý záver, či aj v tomto konaní žalovaný videl pochybenie, za ktoré uložil žalobkyni pokutu. Treba si uvedomiť, že presné a jasné formulovanie pochybenia alebo pochybení sa v konečnom dôsledku prenáša aj do výšky ukladanej sankcie majúc na zreteli, že pre uloženie určitej výšky sankcie ma rozhodujúci význam aj to, či sa ukladá za jedno alebo viacero protiprávnych konaní. Bude preto povinnosťou žalovaného pri opätovnom konaní nanovo vyprecizovať znenie skutkovej vety tak, aby z jej znenia nebolo žiadnych pochybností, za ktoré konania je žalobkyňa braná na zodpovednosť.
28. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
29. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotných poisťovniach ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).
30. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
31. Pokiaľ ide o samotnú výšku pokuty a jej zdôvodnenie, správny súd považuje rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nedostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné. Námietku žalobkyne preto správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.
32. V prípade správneho trestania súd skúma, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v konkrétnej výške v rámci zákonnej sadzby s prihliadnutím na okolnosti viažuce sa na zodpovedný subjekt, spáchaný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležite zdôvodnené.
33. V prejednávanom prípade žalovaný čiastočne pozmenil znenie skutku pri zachovaní rovnakého druhu a výšky sankcie. Uloženie pokuty po právnej stránke zdôvodnil § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. a tvrdením, že pokuta vo výške 5.000 eur je primeraná zisteným nedostatkom a ich následkom, preventívna, výchovná a nie likvidačná. Takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenia však podľa krajského súdu nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré musí byť preskúmateľné súdom v zmysle § 27 ods. 2 SSP. Žalovaný výšku škody odôvodňoval s poukazom na následky, ktoré ale vôbec bližšie nešpecifikoval. Žiadnym spôsobom tiež nezisťoval pomery na strane žalobkyne, ktoré by ho oprávňovali prijať záver o nelikvidačnom charaktere uloženej pokuty. V danom prípade preto uloženie pokuty vyžaduje podrobné zdôvodnenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie konkrétnej sankcie. Bude preto povinnosťou žalovaného vysporiadať sa so všetkými kritériami nevyhnutnými pre uloženie pokuty, následne odôvodniť svoju správnu úvahu tak, aby mohla byť súdom preskúmateľná.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. d/).
35. Žalovaný, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), v ďalšom konaní po vrátení veci opätovne jasne a zrozumiteľne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.
36. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
37. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 výslovne uviedla, že v prípade úspechu si trovy konania neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.