Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/19/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnom spore žalobcu: L.., nar. X.X.XXXX,. bytom T. zastúpený JUDr. Milan Knop, advokát so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: M., nar. XX.XX.XXXX., bytom P., zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 8.6.2011 podanou na Okresný súd Prešov žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaslať mu ospravedlnenie formou mailu adresovaného splnomocnencovi Vlády SR O., kde uvedie ospravedlnenie za nepravdivé údaje v maile z 5.2.2011 a takisto ospravedlnenie za urážlivé vyjadrenia na adresu osoby žalobcu. Zároveň žiadal, aby zaviazal súd žalovaného k povinnosti nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 10.000,- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako aj nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že vláda SR uznesením z februára 2011 schválila Prvý realizačný projekt k programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 2011 a už ho odložila zabezpečenie realizácie cieľov vytýčených v 1. realizačnom projekte. Vykonaním tejto úlohy bol poverený splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny. Je významným spolutvorcom celého tohto realizačného projektu a pôsobí pri splnomocnencovi vlády SR, pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny v pozícií výkonného manažéra celého projektu. Za splnomocnenca vlády bol vymenovaný L., ktorý pôsobí na Úrade vlády. Podľa štatútu splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodia krajiny schválený uznesením vlády SR č. 155/2010 z 27.8.2010 má tento postavenie poradného orgánu vlády SR a táto ho vymenúva a odvoláva. Je taktiež členom komisie splnomocnenca vlády SR pre integrovaný manažment povodí a krajiny. Súčasťou tejto žaloby je aj mail odosielaný žalovaným práve splnomocnencovi vlády O. dňa 5.2.2011, kde uvádza nepravdivé a hrubo urážlivé podania k nemu smerujúce. V tomto maile uvádza, že pôjde do Bratislavy, bude rokovať s ministrom aj Národnou radou SR a taktiež posiela tento mail na Lesy Košice. V maile sa uvádza, že nariadil výrub stromov v Mestských lesoch Košice a spôsobil, že tam teraz sú povodne. Nasledujú veľmi zavádzajúce a hrubo urážlivé označenia, kde žalovaný túto nepravdu opisuje ako „ perpetum mobile“ na výrobu peňazí pre neho a teda naznačuje jeho zištné konanie v tomto smere. Celkom účelovo a zámerne spája domnelý výrub ním riadený so ziskom peňazí na jeho strane, pretože to spôsobí povodne a výsledkom budú protipovodňové akcie a z toho peniaze. Absolútne neprípustným spôsobom ho hanlivo označuje, kde doslova uvádza „ vyrúbem = peniaze na kvadrát ( ale musím mať sviňu v dozornej rade Lesov + tú istú sviňu v protipovodňovej skupine vlády). Fyzická osoba má

právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky takýchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nedalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 § 13 Občianskeho zákonníka, najmä preto, že bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby, jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých ku porušeniu práva došlo. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka ( meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy. Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. Právo na slobodný prejav alebo kritiku nemožno chápať v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je treba s ohľadom na požiadavku zaistenia elementárnej úcty k jej dôstojnosti k jej osobnosti za všetkých okolnosti bezpodmienečne treba. V žiadnom prípade však nie je možné zasahovať do takýchto práv osobnosti nepravdivými, lživými podaniami a výmyslami. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti resp. v zamestnaní alebo v práci, podnikaní a inej odbornej činnosti. Ak všeobecný súd rozhodne, že právo na ochranu osobnosti bolo porušené, je zároveň povinný sa zaoberať a rozhodnúť o uplatnení finančného zadosťučinenia. Jeho zamietnutie nemôže odôvodniť svojvoľnou úvahou. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej dôsledkom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch t.j. materiálnej satisfakcie je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, trvanie a dopad pociťuje ako ujmy značnú. Nie sú pri tom rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívny hľadisko, teda to, čo by predmetnú ujmu takto, v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Nemajetková ujma prichádza do úvahy najmä v prípadoch, kde reparácia je ťažko možná, pretože vzhľadom na spôsob a čas spôsobeného útoku, je navrátenie do predošlého stavu len ťažko možné. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nariadil výrub lesov a z tohto dôvodu boli vyrúbané, je nepravdivé a hrubo zavádzajúce. Jeho tvrdenia o účelovosti takéhoto konania zo zištných dôvodov, kde by mal profitovať na protipovodňových akciách, sú cielené, nepravdivé, s úmyslom poškodiť jeho práva. Žalovaný v tejto súvislosti sa neštítil ani použitia hrubých, vulgárnych výrazov na jeho adresu a útočil aj na jeho postavenie v protipovodňovej skupine vlády ( tak ako to to nazýva žalovaný, teda snažil sa značne ho poškodiť pri jeho aktivitách a spochybniť jeho postavenie v rámci úradu splnomocnenca vlády SR a jeho postavenie v komisií splnomocnenca Úradu vlády SR). Ustanovenie o ochrane osobnosti v zákone obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. V tejto súvislosti je na mieste uvažovať o odstránení následkov už uskutočnených zásahov ( reštitučná žaloba) a poskytnutia primeraného zadosťučinenia ( satisfakčná žaloba). Vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu, sa rozhodol požiadať o ochranu svojich práv kumulatívne, a to reštitučno - satisfakčnou žalobou. Konanie žalovaného je motivované s úmyslom vyslovene poškodiť mu, a to jak jeho postavením v odbornej spoločnosti, tak aj spochybnením jeho odborných znalostí, aktivít, ktorým sa venuje a práci, na ktorej pracuje. Z tohto dôvodu je na mieste, aby žalovanému bolo uložené ospravedlniť sa mu mailom, ktorý bude zaslaný splnomocnencovi Úrady vlády SR a v ktorom uvedie, že skutočnosti uvádzané v tomto maile sú nepravdivé. Návrh na odstránenie už uskutočnených zásahov má zabezpečiť obnovenie pôvodného stavu, pokiaľ je to ešte vôbec možné. Vzhľadom na charakter porušených práv a charakter zásahov reštitúciu, niekedy vôbec nemožno uskutočniť alebo prichádza do úvahy len v obmedzenom rozsahu; najmä v týchto prípadoch preberá jej funkciu do určitej miery poskytnutie zadosťučinenia. Vzhľadom k tomu, že konanie žalovaného výrazne zasiahlo do jeho osobnej integrity, jeho cti, ale bolo motivované spôsobom poškodiť mu v zamestnaní, v jeho postavení odborníka, má za to, že je na mieste, aby súd uložil žalovanému aj povinnosť nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch, výška ktorého bude

závislá na rozhodnutí súdu, avšak myslí si, že na závažnosť a spôsob konania žalovaného je adekvátna suma vo výške 10.000,- Eur. 3. Vzhľadom na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. o) Občianskeho súdneho poriadku Okresný súd Prešov postúpil vec dňa 27.9.2011 Okresnému súdu Košice I ako miestne príslušnému vo veci konať a rozhodnúť.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 12.1.2012, v ktorom uviedol, že žalobu žiada zamietnuť a zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že predovšetkým petit žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný. Okrem toho, že sa v ňom neuvádza označenie funkcie O., trpí aj závažnejšími nedostatkami. Z judikatúry súdov vo veciach ochrany osobnosti jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa žalobca domáha ospravedlnenia za údajné nepravdivé údaje uvedené v ňom, potom musí byť vo výroku rozsudku jednoznačne identifikované, ktoré výroky považuje žalobca za nepravdivé, ktoré tvrdenia, ktoré v týchto výrokoch odzneli, sú nepravdivé. Rovnako to platí aj pre tzv. urážlivé vyjadrenia, pokiaľ žalobca pociťuje niektoré výroky uvedené na svoju adresu ako urážlivé a požaduje za nich ospravedlnenie, potom tieto výroky resp. označenia musia byť presne identifikované vo výroku rozsudku. Návrh tieto požiadavky nespĺňa. Navyše, žalobca požaduje, aby mu zaslal ospravedlnenie formou e-mailu adresovaného inej osobe za nepravdivé údaje, a zároveň rovnako tejto inej osobe poslať e-mail ako ospravedlnenie žalobcovi za urážlivé vyjadrenia na jeho osobu. Takto formulovaný návrh je nie len pre neho, ale vo všeobecnosti nezrozumiteľný. Nijakým spôsobom nezasiahol do práv žalobcu chránených ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Zároveň podotýka, že žalobca ako osoba, ktorá ako sám uvádza, je verejne činnou a zastáva funkcie v „ člena komisie splnomocnenia Vlády SR pre integrovaný manažment povodí a krajiny“ a výkonného manažéra za „ Prvého realizačného projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 2011“, je osobou, ktorej činnosť a pôsobenie je predmetom záujmu verejnosti. Ako taká nepožíva ochrana osobnosti v rovnakom rozsahu, ako osoby, ktoré sa neangažujú vo veciach verejného záujmu na postoch, z ktorých riadia otázky, ktoré sú predmetom verejného záujmu a verejne diskusie. Z tohto dôvodu je povinný znášať aj expresívne hodnotenie svojej osoby a musí akceptovať aj skutočnosť, že jeho konanie bude interpretované verejnosťou z rôznych hľadísk. Žalobcom predložená listina neobsahuje žiadne výroky, ktoré by presahovali do demokratickej spoločnosti prípustnú hranicu kritiky verejnej činných osôb. Navyše, v týchto e-mailoch nemožno identifikovať konštatovanie faktov, ktorých pravdivosť žalobca neurčitým spôsobom vo svojej žalobe napáda. Predložené listiny obsahujú názory týkajúce otázky povodní, ktorá je v posledných rokoch mimoriadne vážnou témou ovplyvňujúcou životy, zdravie a majetok obyvateľov Slovenska, a na vyriešení ktorej spoločnosť neustále pracuje.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, predloženými listinnými dôkazmi sporových strán, ako aj výsluchom navrhnutých svedkov, pripojením si vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Odbor kriminálnej polície, Prešov sp. zn. ČVS: ORP - 1030/1 - OVK - Po- 2011 MP, osobným spisom žalobcu vedeným na Úrade vlády Slovenskej republiky.

6. Sporové strany v zásade po celé konanie zotrvali na svojej skutkovej ako aj právnej argumentácii.

7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 trval na svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2012 a navyše uviedol, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, nakoľko to ani nevyplýva z e-mailovej komunikácie, ktorú predložil žalobca ako prílohu v tomto konaní. Súdu predložil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odbor kriminálnej polície, sp.zn. ČVS: ORP-1030/1-OVK- PO-2011 zo dňa 10.2.2012, ktorým bolo trestné stíhanie za prečin ohovárania zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z obsahu tohto uznesenia je zrejmé, že bol vypočutý a uviedol, že si nepamätá, že by predmetnú e-mailovú komunikáciu viedol, a nebolo ani zistené, kto by túto komunikáciu viedol.

8. Žalobca na pojednávaní dňa 16.3.2015 uviedol, že o zaslaní e-mailu sa dozvedel niekedy v marci 2011 na Úrade vlády Slovenskej republiky od splnomocnenca Pre revitalizáciu krajiny integrovaný manažment L.. Keď sa dozvedel o predmetnej e-mailovej komunikácií, požiadal splnomocnenca L. následne o preposlanie tohto e-mailu. Z e-mailovej správy zistil komu bol predmetný e-mail rozposlaný a tiež zistil, že príjemcami boli napr. M., V. a všetci členovia uzavretej skupiny, lesy - ke-bounces@list.changenet.sk <mailto: ke-bounces@list.changenet.sk>, ktorej bolo spoluzakladateľom so žalovaným. Tiež žalovaný zaslal tento e-mail aj druhej skupine na adresu vlk - bounces@list.changenet.sk <mailto:vlk -

bounces@list.changenet.sk>, táto skupina je tiež uzavretou skupinou, ktorá vznikla v roku 2004, keď pomáhal zachrániť košické lesy, aby sa nepredali. Skutočnosti uvádzané v tomto e-maile nie sú pravdivé. On ako člen dozornej rady nikdy nemal oprávnenie nariadiť výrub lesa, lebo to je predmetom vlastného hospodárskeho plánu. V roku 2010 bol v tejto lokalite a zistil, že minimálne 20 rokov nebol tam vykonaný žiadny výrub lesa. Zo strany žalovaného išlo o hlbokú manipuláciu a v tom čase, keďže nebol nariadený žiadny výrub lesa a indície mu ukázali, že práve to bol žalovaný, ktorý participoval na výpredaji košických lesov. Na základe dohody o vykonaní práce v roku 2010 pôsobil pri príprave Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu SR a od 1.3.2011 sa stal výkonným managerom Programu revitalizácie krajiny integrovaného manažmentu a prešiel výberovým konaním a podpísal pracovnú zmluvu s Úradom vlády SR ako štátny zamestnanec. Jeho pracovný pomer sa skončil k poslednému dňu v marci 2012 a bolo to jeho osobné rozhodnutie ukončiť pracovný pomer, pretože na jeseň v roku 2012 občianske združenie MONITOR vrátane žalovaného a ďalších ochranárov spísali petíciu a poslali žalobu do Bruselu, že boli porušené európske normy. Dňa 10.3.2012 v Bruseli prezentoval Program Revitalizácie integrovaného manažmentu v povodí SR, pričom zistil, že správa spísaná ambasádou SR pri Európskej komisií na stretnutí v Bratislave, resp. v Bruseli bola iná ako to bolo dohodnuté a chceli ho prinútiť, aby správu akceptoval a táto skupina, ktorá vyhotovila tento zápis vytvorila časovanú mínu pre ďalšiu vládu a toto odmietol akceptovať. E-mail žalovaného ho poškodil, nakoľko vláda ho kriminalizovala, pričom on zasvätil 25 rokov svojej práci na úkor svojej rodiny, detí a je na výsmech všetkých.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.5.2015 uviedol, že nemá vedomosť, že e-mail, ktorý je predmetom tohto konania nepísal. O e-maile sa dozvedel z podaného trestného oznámenia zo strany žalobcu. Do 5.12.2011 používal e-mailové adresy M.>. Od roku 1996 pôsobil v Lesoochranárskom zoskupení VLK. Ide o dobrovoľnícku organizáciu v tom čase organizácia mala šesť zamestnancov a niekoľko desiatok dobrovoľníkov. Lesoochranárske zoskupenie VLK používa viacero domén, hlavná doména je wolf.sk, z čoho sú odvodené e-mailové adresy *. Zamestnanci z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK používajú e-mailové adresy spôsobom, že zadajú si svoju voľbu pred @ namiesto tej hviezdičky a takým spôsobom sa vytvárajú e-mailové adresy. Tieto e-mailové adresy využívajú aj dobrovoľníci Lesoochranárskeho zoskupenia. Je to dobrovoľná vec, v adrese nie je žiadny podpis, každý kto chce ju využívať, ju môže využívať. Tvar tejto adresy určuje, kde bude pošta doručená. Čo sa týka e-mailovej adresy U., je to konferencia na poštovom serveri changenet. Ide o verejne prístupnú konferenciu, do tejto konferencie môže prispievať hoc kto. Čo sa týka e-mailovej adresy S. ide o verejnú konferenciu a platí pre ňu to isté ako pri predchádzajúce e-mailovej adrese U. <. Ide o poštovú schránku konferenčnú, kde ľudia niečo napíšu a ostatní si to čítajú. Čo sa týka Programu revitalizácie tak ako v tom čase bežal, mal podľa neho okrajové miesto a v tomto čase sa týmto vôbec nezaoberal. Podľa jeho názoru Program revitalizácie krajiny nemohol výrazne ovplyvniť problémy krajiny, ktoré má, protipovodňová funkcia bola bezvýznamná. Žalobu žiada zamietnuť aj z toho dôvodu, že na strane dva a tri uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove odbor kriminálnej polície zo dňa 10.2.2012, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci je uvedené, že IP adresa, z ktorej bol predmetný e- mail odoslaný, teda bola identifikovaná svojim číselným označením a miesto, alebo teda odkiaľ bola teda táto správa odoslaná, by mohol poskytnúť len internetový provider. Dáva do pozornosti, že podľa zákona o elektronických komunikáciách tento údaj je súčasťou telekomunikačného tajomstva, ktoré je možné oznámiť len orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobitnému orgánu, ktorý je ustanovený v zákone o elektronických komunikáciách, takže akékoľvek dokazovanie v tomto smere by neprinieslo žiadne výsledky v otázke stotožnenia miesta alebo osoby, ktorá odoslala predmetný e-mail, ktorý je predmetom konania. Zároveň žalovaný predložil vyhlásenie členov Slovenskej a vedeckovýskumnej komunity problematiky nesprávnych interpretácií vývoja klímy a hydrologických procesov Slovenska zo dňa 16.12.2002, kde sa viaceré osoby, viacerí odborníci pôsobiaci v špičkových akademických pozíciách vyjadrovali v roku 2002 veľmi negatívne a s veľkou dávkou rešpektu k teóriám žalobcu, takže od roku 2002 je známy postoj podstatnej časti odbornej verejnosti k aktivitám žalobcu v oblasti údajných protipovodňových opatrení a pokiaľ žalobca dáva akési negatívne odozvy na jeho aktivity do súvislosti s predmetným e-mailom, dáva do pozornosti, že týmto negatívnym reakciám dochádzalo podstatne skôr a na podklade stanovísk skutočných odborníkov v tejto oblasti. Ak sa žalobca domáha v tejto veci odškodnenia nemajetkovej ujmy v peniazoch tvrdiac, že vzhľadom na intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv uvedeným e-mailom, je takáto forma primeraná, uvádza, že samotný žalobca na verejnom prístupných miestach sám zverejnil, že zasiahol do jeho života. Podstatné je to, že týmto spôsobom odcitoval obsah predmetného e-mailu a ak žalobca tvrdí, že týmto e-mailom došlo k zásahu

do jeho osobnostných práv v rátane tej časti kde teda sa spomína, aká je sviňa, a dobrovoľne umiestnil na mieste citáciu e-mailu, kde si ju môže prečítať každý.

10. Zo stanoviska Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 22.5.2015 vyplýva skutočnosť, že za Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR bol zodpovedný splnomocnenec vlády SR pre služobnú samosprávu, integrovaný manažment povodia krajiny L., ktorý vykonával pôsobnosť v danej oblasti. Funkcia splnomocnenca pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny a jeho stály sekretariát zanikli dňa 10.3.2012, v súlade s článkom 8 štatútu splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny ( schváleným uznesením vlády SR č. 555/2010 z 27.8.2010)

11. V konaní boli vypočutí svedkovia L., S., A.. Svedkovi zhodne uviedli, že v danom čase pôsobili v Lesoochranárskom zoskupení VLK, vykonávali úlohy v súlade so Stanovami zoskupenia a vnútroorganizačnými smernicami. Nie sú autormi uvedeného e-mailu, používali svoje pracovné e- mailové adresy.

12. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2016 uviedol, že žalobca celkom zjavne si uvedomujúc dôkaznú tieseň, v ktorej sa ocitol v otázke označenia dôkazov, ktoré by mali preukázať jeho autorstvo e-mailovej správy z 5.2.2011, predložil súdu konštrukciu o jeho údajnom priznaní sa k autorstvu predmetného e-mailu. Vo vyjadrení zo dňa 12.1.2012 nie je možné ani výslovne, ani implicitne vyvodiť akékoľvek jeho priznanie k autorstvu uvedeného e-mailu. Naopak, v predmetnom podaní na strane 2. v 6. odseku, 12. a 13. riadku je výslovne uvedené, že nijakým spôsobom nezasiahol do práv žalobcu chránených ustanovením Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Súčasťou dokazovania vykonaného v konaní je uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Odbor kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-1030/1-OVK-PO-2011 z 10.2.2012, z ktorého vyplýva, že bol vypočutý po prijatí trestného oznámenia žalobcom, súvisiace s predmetným e-mailom, k predloženej e-mailovej správe sa vyjadril, že nevie o tom, že by takýto e-mail písal. Nie je jeho povinnosťou, aby žalobcom mu pripisované autorstvo e-mailu vyvrátil a náležite vyargumentoval, ale je na žalobcovi, aby na svoje tvrdenie že on je autorom predmetného e-mailu označil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Žalobca však takéto dôkazy označiť nedokáže a z uvedeného dôvodu z vyjadrenia, že nijakým spôsobom nezasiahol do práv žalobcu, chránených ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti je nemožno vyvodiť jeho priznanie sa k autorstvu uvedeného e-mailu.

13. Žalobca sa vyjadril k stanovisku žalovaného zo dňa 2.2.2016 podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.2.2016. V tomto uviedol, že v priebehu celého konania nebol vykonaný jeden dôkaz popierajúci to, že by autorstvo predmetného e-mailu prislúchalo inej osobe ako žalovanému. Dáva do pozornosti fakty, že e-mailovú adresu, z ktorej bola správa odosielaná používal žalovaný, aj vzhľadom na nezhody medzi nimi, nie je daná najmenšia pochybnosť, že autorstvo patrí žalovanému. Aj zo svedeckej výpovede podanej na pojednávaní dňa 27.11.2015 vyplynulo, že rokovania s osobami pôsobiacimi na pozíciách uvedených v predmetnej správe spadalo do kompetencie žalovaného. Žalovaný ani v jednom bode trojstranného vyjadrenia, ktorým sa ohradzoval voči žalobe, neuviedol, že e-mail nenapísal, čo by bolo pre prípad, že by skutočne nebol autorom, racionálnym postupom, on práve naopak uviedol, že bol povinný znášať vyššiu mieru expresivity hodnotení svojej osoby a jasne sa stotožnil s napísaným obsahom - uvedené, ako to vyplýva aj z vyjadrenia zo dňa 15.12.2015, považuje taktiež za priamy dôkaz usvedčujúci žalovaného. Neexistuje absolútne žiadne racionálne vysvetlenie ohľadne autorstva predmetného e-mailu, ako to, že prislúcha žalovanému, voči čomu sa žalovaný začal ohradzovať až po upovedomení si potenciálnych následkov jeho úspechu v konaní. Má za to, že z vykonaných dôkazov jasne vyplýva, že autorstvo predmetného e-mailu patrí žalovanému, ktorý tým neoprávnene zasiahol do jeho osobnej integrity a vzhľadom na spomínané dôkazy ani neexistuje iné racionálne vysvetlenie situácie.

14. Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Odbor kriminálnej polície 081 08 Prešov, sp.zn. ČVS: ORP-1030/1-OVK-PO-2011 súd zistil, že dňa 8.8.2011 bolo doručené Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Odbor kriminálnej polície trestné oznámenie žalobcu na žalovaného.

15. Uznesením vydaným dňa 10.2.2012 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zastavil trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin ohovárania podľa § 373 od. 1, od.

2, písm. c) Trestného zákona, nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie. Svoje rozhodnutie založil na tých skutočnostiach, že po prijatí trestného oznámenia bol k tomuto vypočutý L., nar. XX. XX. XXXX., ktorý okrem iného vypovedal, že od roku 1993 je štatutárnym zástupcom, náčelníkom organizácie Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorá sa zaoberá záchranou prirodzených lesov. K predloženej e-mailovej správe sa vyjadril, že nevie o tom, že by takýto mail písal. Taktiež uviedol, že e-mailové adresy L.> a M.k> sú jeho. Dňa 07. 09. 2011 bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Prešov začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1/ ods. 2, písm. c/ Trestného zákona. Vzápätí na to bol o spoluprácu požiadaný odbor kriminálnej polície OR PZ Bratislava 1 (zaistenie e-mailovej správy „in natura" a vypočutie príjemcu e-mailovej správy L.) a taktiež Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave (skúmanie e-mailovej správy s cieľom identifikovať odosielateľa). V zápisnici o výsluchu svedka L., nar. XX. XX. XXXX. uviedol, že od 1. 9. 2010 pracuje ako splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny. K osobe L. vypovedal, že tento je momentálne výkonným manažérom programu revitalizácie krajiny. Zo svojej pozície zabezpečuje implementáciu realizačných projektov tohto programu, najmä komunikuje s obcami, odbornou verejnosťou a pracovníkmi zapojenými do manažmentu programu. Na jeseň 2010 a na začiatku roka 2011 spolupracoval s Úradom vlády SR a so splnomocnencom na báze dohody o vykonaní práce. Od mája 2011 je zamestnancom Úradu vlády SR v trvalom pracovnom pomere. K predmetnému e-mailu uviedol, že ešte v ten deň (05. 02. 2011) o jeho obsahu informoval L... O tom, že M. šíri takéto nepravdivé informácie o L.. vie už dlhšie, pretože pri rôznych príležitostiach už minimálne 10 rokov takto naňho rôznymi formami útočí, poškodzuje jeho meno a odbornú povesť. Okrem iného taktiež uviedol, že obsah e-mailu nijako neriešil, pretože to nepovažoval za efektívne komunikovať s M. na túto tému. Zároveň nezisťoval kto predmetný e-mail na Úrade vlády SR obdržal. Vo vypracovanom odbornom vyjadrení odborný pracovník Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave konštatuje, že expertíznym skúmaním elektronickej mailovej správy bolo zistené, že bola preposielaná z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK cez internetovú doménu „changenet.sk". K doméne „osadne.sk" uvádza, že jej držiteľom a správcom (administrátorom) je Lesoochranárske zoskupenie VLK a jej registrátorom je spoločnosť VADIUM s.r.o. V závere uvádza, že individuálna identifikácia počítača, z ktorého odosielateľ s elektronickou adresou L. odoslal mailovú správu, je možná podľa IP adresy, ktorá bola pridelená počítaču v čase poslania správy. Následne bol spracovaný podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov prenášaných prostredníctvom počítačového systému a po vydaní príslušného príkazu zo strany Okresného súdu v Prešove č. 0Tp/l 363/2011, bola o podanie správy požiadaná spoločnosť VADIUM s.r.o., Plzenská 2, Prešov, ktorá v zmysle uvedeného príkazu mala oznámiť IP adresu počítača, z ktorého odosielateľ s elektronickou adresou L. odoslal dňa 05. 02. 2011 v čase o 16.12 hod. predmetnú e-mailovú správu na adresu O., miesto pripojenia daného odosielateľa v uvedenom čase, ako aj komu bola zistená IP adresa pridelená. V odpovedi spoločnosť VADIUM s.r.o. uvádza: „sa domnievame, že IP adresa, ktorou bol klient viditeľný vo svete v danom čase je 95.210.37.175. Následne bolo zistené, že vlastníkom daného rozsahu IP adries je spoločnosť SKYLOGIC S.P.A., so sídlom v Torine, Taliansko." K otázke komu bola zistená IP adresa v daný čas pridelená, resp. miesto pripojenia daného odosielateľa sa uvádza, že danú informáciu môže poskytnúť len internetový provider, ku ktorému bol v daný čas počítač pripojený, resp. miesto pripojenia nie je možné zistiť, čo môže poskytnúť len internetový provider (SKYLOGIC S.P.A.). K šetrenej veci bol na zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného vypočutý L. ktorý okrem iného vypovedal, že od 20. 5. 2011 je zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky ako generálny štátny radca pre životné prostredie. Jedná sa o úrad splnomocnenca vlády pre revitalizáciu krajiny a integrovaný manažment povodí, ktorý patrí pod Úrad vlády SR. Pracovnú zmluvu má podpísanú priamo s Úradom vlády SR. Je teda štátnym zamestnancom, výkonným manažérom programu pre revitalizáciu krajiny a integrovaný manažment povodí. Na základe dohody o vykonaní práce na tomto programe pracoval od augusta 2010. K predmetnému mailu vypovedal, že ešte keď nebol riadnym zamestnancom Úradu vlády, ale iba dohodárom, informoval ho L., že obdržal mail, ktorý poškodzuje jeho dobré meno. Po jeho prečítaní a konzultácii s právnikom sa rozhodol žalovať U. za ohováranie a šírenie klamstiev. Konkrétne k časti mailu „Les ktorý vyrúbali Mestské lesy Košice kde je v dozornej rade O. G. a ktorý nariadil tento výrub pred rokmi spôsobil, že tam teraz majú povodne." Uviedol, že prvým klamstvom v tejto vete je, že je členom dozornej rady Mestských lesov Košice. Ďalším klamstvom je, že nariadil tento výrub. K mailu ďalej uviedol, že ho v ňom obviňuje, že berie za výrub peniaze a teraz, že zas za to berie peniaze, že rieši povodne. Taktiež ho napáda tým, že vulgárne píše, že je sviňa v dozornej rade a zároveň v protipovodňovej skupine vlády. Zaklincoval to tým, že viedol, že o tom rokuje s ministrom a národnou

radou. K otázke pôsobenia v dozornej rade mestských lesov Košice vypovedal, že v roku 2002 som sa stal poslancom mestského zastupiteľstva v Košiciach. Potom sa rozdeľovali funkcie vyplývajúce z poslaneckého mandátu. Keďže na miesto poslanca kandidoval s ambíciou zachrániť mestské lesy, tak vlastne logicky ašpiroval na post člena dozornej rady Mestských lesov Košice. Tým sa stal niekedy v januári alebo februári 2003, teda členom dozornej rady Mestských lesov Košice, a.s., vtedy ešte s.r.o., pričom v mestskom zastupiteľstve presadil, aby nepredávali košické lesy, a aby dvaja členovia ochranárskych organizácii sa stali členmi komisie na predaj košických lesov. Táto komisia sa vtedy založila a členmi okrem neho sa stali aj dvaja členovia ochranárskych organizácií. Jeden zo „Sosny" a druhý z „Priateľov zeme". Konštatuje, že to bola jeho činnosť v tejto dozornej rade, ktorá odštartovala záchranu košických lesov. Členstvo v dozornej rade mu skončilo poslaneckým mandátom, pretože v ďalších voľbách nekandidoval. K tejto skutočnosti doplnil, že nemôže byť ani pochýb o tom, že ako člen dozornej rady nemohol ovplyvňovať lesný hospodársky plán, teda ovplyvňovať výrub lesa. Vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že v minulosti mal s U. viacej sporov a až doposiaľ ho nežaloval, oznámenie naňho podal až teraz.

16.Vyšetrovateľ uviedol, že je nutné konštatovať, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty šetreného prečinu. Podľa § 373 ods. 1, ods. 2, písm. c/ Trestného zákona sa prečinu ohovárania dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu a takýto čin spácha verejne. Pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu musí byť splnená podmienka oznámenia takého nepravdivého údaja, ktorý je spôsobilý značnou mierou privodiť následok v citovanom ustanovení Trestného zákona. Nepostačuje teda akékoľvek ohrozenie, ale musí ísť o ohrozenie zásadnejšieho charakteru, za čo by sa v tomto konkrétnom prípade mohla považovať strata zamestnania, podstatný pracovný postih, resp. značné ohrozenie vážnosti. L.., ako zamestnanec Úradu vlády Slovenskej republiky, teda štátny zamestnanec, je verejným činiteľom a ako taký musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie aj k takým názorom, myšlienkam, či tvrdeniam, ktoré urážajú alebo znepokojujú. Potvrdením toho, že zaslaním predmetného e-mailu nedošlo k žiadnemu ohrozeniu vážnosti L.. je tá skutočnosť, že sa stal riadnym zamestnancom Úradu vlády SR v čase keď preň pracoval na základe dohody o vykonaní práce, kedy zároveň jeho nadriadený obdržal daný e-mail.

17. Z dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vyplýva, že žalobca so zamestnávateľom Úradom vlády Slovenskej republiky uzatvoril dohodu o skončení svojho štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej sa v dohode uvádza, že žalobca ako štátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením na iné voľné štátnozamestnanecké miesto a dohodol sa so služobným úradom na skončení štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.3.2012.

18. Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

19. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

20. Podľa ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

21. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

22. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

23. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Podľa Článku 26 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať ideí a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v oblasti rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolanie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

25. Právo na ochranu osobnosti ( tzv. osobnostné právo) prináleží každej fyzickej osobe. Zákon vypočítava jednotlivé zložky ochrany osobnosti len príkladmo, nie taxatívne, a to najmä ochranu života, zdravia, občianskej cti, mena, prejavov osobnej povahy, ochranu osobnej slobody, osobného súkromia, podoby, pseudonymu atď.. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka. Obidve náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti možno rozumieť konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

26. Právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby ( upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov takých zásahov a primerané zadosťučinenie) sú vymenované taktiež v zákone len príkladmo a nevylučujú sa aj ďalšie. Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, a to nielen v bežnej, ale aj v značnej miere, má takáto osoba právo na peňažnú satisfakciu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, súd má povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to závažnosť vzniknutej ujmy a najmä na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Hoci nemajetkové práva fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa nepremlčujú, právo na peňažné zadosťučinenie, ktorého účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou, premlčaniu podlieha, a to v 3 - ročnej všeobecnej premlčacej lehote.

27. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Strana, ktorá je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Strana, ktorá je nositeľom povinnosti upustiť od protiprávnych zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv. Pokiaľ v elektronickej komunikácií, resp. anonymnej diskusii je obsiahnutá informácia, ktorá porušuje individuálne oprávnene záujmy, porušuje práva tretej osoby, zasahuje do osobnostných práv, je protiprávna.

28. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobode vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informovať bez ohľadu na hranice štátu ( Článok 26 ods. 1,2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť

štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia a mravnosti ( Článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

29. Podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, respektíve sa považujú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. vyžaduje sa pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti.

30. Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované ústavou, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to či jednému nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné.

31. Právo a sloboda sú obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku alebo z iných zákonov chrániacich celospoločenské záujmy, či hodnoty. Právo vyjadrovať názory môže zbaviť právnej ochrany nielen obsahové obmedzenie, ale ich forma, ktorou sa názory navonok vyjadrujú. Ak vybočí názor z medzí všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti v demokratickej spoločnosti, stráca ten charakter konkrétneho úsudku a ako taký sa spravidla ocitá už mimo v medzí právnej ochrany. K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej ( zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takému porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok ( kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií.

32. Aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že hoci nie je možné preukazovať pravdivosť názoru, resp. hodnotiaceho úsudku, aj názor, či hodnotiaci úsudok môže byť excesom a nemusí byť v súlade so slobodou prejavu - a to najmä vtedy, keď hodnotiaci úsudok nemá žiadny faktický skutkový základ, od ktorého by sa odvíjal. Európsky súd v rozhodnutiach De Haes und Gijsels v. Belgicko a Feldek v. Slovensko uviedol „ tam kde tvrdenie je hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zásahu závisieť o toho, či existuje dostatočne skutkový základ pre napadnuté tvrdenie, pretože dokonca ja hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek skutkového základu, ktorý by ho podporoval, môže byť neprimeraný“. Treba rozlišovať medzi kritikou oprávnenou, teda prípustnou a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť ( dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná musí byť vecná, konkrétna, primeraná ( zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností ( podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej slobody prejavu, keď prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického základu a nevybočuje tak z medzí demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Sloboda prejavu platí nielen pre informácie alebo myšlienky prijímané priaznivo, považované za neškodné, či nedôležité, ale rovnako aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú, či znepokojujú. Súčasne však nemožno prekračovať vymedzené hranice okrem iného i z dôvodu ochrany cti a dobrej povesti.

33. Rozhodovacou činnosťou súdu bolo ustálené, že práva na ochranu osobnosti sa môžu samozrejme domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby; miera posudzovania skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov je však v ich prípade omnoho mäkšia v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ale aj súkromný život a súčasne ho hodnotí zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti. Rozhodnutia o tom, aké má žalobca postavenie status, robí súd. Toto rozhodnutie je rozhodnutím o právnej otázke. Je pravdou, že na takéto osoby sú kladené zvýšené odborné amorálne nároky, takže v tomto zmysle podliehajú kontrole verejnosti, a to najmä tej ktorých práca zaujíma. Napriek tomu je však potrebné vymedziť limity takéhoto posudzovania, ktoré je nutné stanoviť prísnejšie oproti verejne činným a známym osobnostiam.

34. Žalobca pôsobil v politickej sfére, pôsobil na Úrade vlády SR a preto vo vzťahu k žalobcovi podľa názoru súdu, miera slobody prejavu môže byť rovnaká ako voči politikom, resp. iným voleným funkcionárom, ktorí majú aj iné mocenské oprávnenia. Možno však konštatovať, že zverejnením e-mailu došlo čiastočne k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, nakoľko citovaný výraz „ sviňa “ možno vyhodnotiť ako neoprávnený ( poškodzujúci) zásah do osobnostných práv žalobcu.

35. Pri posudzovaní otázky, do práv koho bolo neoprávneným zásahom zasiahnuté je povinnosťou súdu sa dôsledne zaoberať aj tým, kto sa zásahu dopustil. Totiž len v prípade zistenia, že žalovaný sa dopustil tohto konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv, a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti možno dosiahnuť úspech v spore. Tieto zisťovania sú súčasťou posudzovania toho, kto je v konaní vecne legitimovaný.

36. Súdna prax zastáva názor (viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 07. 2008, sp.zn. 3 Cdo 201/2007), že otázku, kto je v tom - ktorom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, musí súd v konaní o ochranu osobnosti riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, do práv koho bolo zasiahnuté, a kto sa dopustil zásahu, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky nedovolenosti zásahu, jeho intenzity a dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi zásahom a spôsobenou nemajetkovou ujmou, adekvátnosti požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosti výšky priznávaného zadosťučinenia a pod. Je totiž logické, že spornosť v týchto o otázkach, môže byť v konaní o ochranu osobnosti riešená len medzi subjektami, ktorých sa táto spornosť týka - medzi subjektom ochrany a subjektom zásahu. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného pravá, v rámci ktorého je jeden zo sporových strán nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhá sporová strana je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

37. V danom prípade sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo, že autorom predmetného emailu je žalovaný. Žalovaný počas celého súdneho sporu resp. aj predtým v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove pre prečin ohovárania trval na tom, že predmetný email nenapísal. Skutočnosť, či bol žalovaný autorom emailu adresovaného L., splnomocnencovi Úradu vlády Slovenskej republiky pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 1, bola zisťovaná aj v rámci trestného konania, pričom sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo expertíznym skúmaním stotožniť osobu, ktorá bola odosielateľom emailovej správy. Skutočnosť, že žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný, žalobca nepreukázal. Na tomto mieste súd uvádza, že na preukázanie pasívnej legitimácie žalovaného v spore nestačí len subjektívny pocit žalobcu „ že vzhľadom na nezhody žalobcu a žalovaného a osôb, ktoré sú v správe spomínané, nie je daná najmenšia pochybnosť, že jej autorstvo patrí žalovanému - uvedené považuje za priamy dôkaz svedčiaci v neprospech žalovaného“ ( podanie žalobcu zo dňa 2.2.2016 čl. 207), ale túto skutočnosť musí žalobca v prípade pochybností objektívne preukázať.

38. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že žalobca zastúpený advokátom podal na súd žalobu ( za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), ktorá má nedostatky spočívajúce v neúplnosti a nevykonateľnosti petitu navrhovaného meritórneho rozhodnutia. Všeobecné náležitosti podania určovalo ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Pre žalobu Občiansky súdny poriadok v ust. § 79 stanovil ďalšie náležitosti, uvedenie ktorých je nevyhnutné potrebné, aby súd mohol žalobu prejednať vecne ( meritórne) o nej rozhodnúť. Okrem uvedenia mena a bydliska účastníkov, prípadne zástupcov, musela žaloba obsahovať údaj o štátnom občianstve a ďalej najmä pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočnosti a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva. Okrem tohto muselo byť z návrhu zjavné, čoho sa žalobca domáha. Žaloba musela obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom čoho sa žalobca domáhal, tzv. petit musel byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou uvedených veci v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nesmel účastníkom prisúdiť viac, než toho, čoho sa

domáhali, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti ako boli navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby nie je vyjadrením iba formálnych náležitosti žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo ( z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval.

39. Uvedenému ust. § 153 Občianskeho súdneho poriadku v súčasnosti korešponduje ust. § 216 ( od 1.7.2016 účinného procesného kódexu) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

40. V súvislosti s právnym posúdením veci vyvstáva tak v spore o ochranu osobnosti aj otázka dostatočnej formulácie žalobného petitu žaloby, realizujúcej inštitút ochrany osobnosti. Žalobca ako dominus litis určuje predmet súdneho konania. To znamená, že zo žalobných tvrdení a z požadovaného znenia rozhodnutia ( petitu) musí byť celkom nepochybné a jednoznačné, čoho sa žalobca domáha. Z hľadiska určitosti petitu sa vyžaduje, aby v prípade, pokiaľ sa dotknutá osoba domáha ospravedlnenia, bolo ospravedlnenie v žalobnom petite vymedzené, t.j. aj v tomto prípade, aby bolo uvedené, za aké nepravdivé tvrdenia o osobe žalobcu sa má žalovaný ospravedlniť.

41. Treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že žalobca v prejednávanom prípade nedostatočne vymedzil žalobný petit, t.j. znenie ospravedlnenia a okrem iného sa naviac domáha, aby toto ospravedlnenie bolo adresované splnomocnencovi Vlády Slovenskej republiky L. 42. Súd upriamuje pozornosť žalobcu na skutočnosť, že v tomto prípade ide však o bývalého splnomocnenca vlády Slovenskej republiky, ktorého funkcia splnomocnenca pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny a jeho stály sekretariát zanikli dňa 10.3.2012 v súlade s článkom 8 štatútu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny ( schváleným uznesením vlády Slovenskej republiky č. 555/2010 z 27.8.2010), a aj z tohto dôvodu je žalobcom vymedzený petit v žalobe nevykonateľný.

43. Nad rámec potreby odôvodnenia rozhodnutia súd poznamenáva, že ak žalobca v žalobe tvrdí, že uvedený email výrazne zasiahol do jeho osobnej integrity, a jeho zaslanie bolo motivované najmä s úmyslom poškodiť mu v zamestnaní, v jeho postavení odborníka, tak v konaní bolo preukázané, že odchod žalobcu z jeho funkcie, resp. odchod zo štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, ním podpísanou dňa 30.3.2012, nebol v príčinnej súvislosti so zaslaním emailu adresovaného splnomocnencovi vlády Slovenskej republiky L., nakoľko z dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vyplýva, že dňom 31.3.2012 bolo zrušené jeho štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca vo funkcii generálny štátny radca v odbore štátnej služby 2.20 Životné prostredie, v organizačnom útvare sekcia zahraničnej spolupráce, odbor regionálnych projektov, pričom v dohode je jasne uvedené, že žalobca nesúhlasil s trvalým preložením na iné voľné štátnozamestnanecké miesto a dohodol sa so služobným úradom na skončení štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.3.2012. A tiež nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu o jeho poškodení v zamestnaní zaslaním emailu splnomocnencovi vlády dňa 5.2.2011, nakoľko je zrejmé, že dňa 20.5.2011, teda takmer po 3 mesiacoch od odoslania emailu, uzavrel žalobca služobnú zmluvu s Úradom vlády Slovenskej republiky a stal sa riadnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa ust. § 251 Civilného poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 50. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 51. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ust. § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Žalovanému ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).