Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/164/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: V. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Y. XX, XXX XX W. Y., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/23/2013-256 zo dňa 10.03.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudky rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452, vydaných v konaniach vedených pod sp. zn. 2C/1297/2012, 2C/1399/2013 a 2C/1296/2012, všetky zo dňa 19.01.2012. Vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.358,89 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že uzneseniami č.k. 5C/23/2013-87 zo dňa 27.01.2014, č.k. 5C/24/2013-87 zo dňa 27.01.2014 a č.k. 5C/25/2013-122 zo dňa 27.01.2014 rozhodol o odklade vykonateľnosti sporných rozhodcovských rozsudkov do právoplatného skončenia konania o ich zrušenie. Uznesením zo dňa 26.02.2014 rozhodol o spojení veci vedených pod sp. zn. 5C/23/2013, 5C/24/2013 a 5C/25/2013, ktoré boli vedené vo veci zrušenia rozhodcovských rozsudkov na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/23/2013. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. §§ 40 ods. 1, písm. c/, j/, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinnom do 31.12.2014 a § 40 ods. 1 až 4, § 43 ods. 1 a § 54b ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní účinnom od 01.01.2015, §§ 52 ods. 1 - 3, 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods. 2 a § 879j účinného od 01.01.2008, § 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 a § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v znení od 01.01.2015, s poukazom na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a to čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 poukazujú na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 a vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 zistil, že dňa 08.06.2007 žalobca so žalovaným uzatvoril poistné zmluvy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Žalobca zmluvy podpísal na žalovaným vopred pripravených tlačivách. Okrem textu zmlúv podpísal aj VPP v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka. Dňa 14. 06. 2011 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 15. 06. 2011 žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné zmluvy v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka zaniknú počnúc dňom 09. 08. 2011. V oznámení o zániku poistenia bol ako konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy uvedený preplatok v sume 261,87 eur a v sume

325,60 eur. Žalovaný dňa 04. 01. 2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie 52,54 eur, dňa 4. 1. 2012 návrh na začatie konania o zaplatenie 148,21 eur a dňa 04. 01. 2012 návrh na začatie konania o zaplatenie 41,70 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19. 01. 2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/1399/2012, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu sumy 41,70 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- eur; dňa 19. 01. 2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/1296/2012, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu sumy 148,21 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- eur a dňa 19. 01. 2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/1297/2012, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu sumy 52,54 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovské rozsudky sp. zn. 2C/1297/2012, sp. zn. 2C/1296/2012 a sp. zn. 2C/1399/2012 boli žalobcovi doručené dňa 15. 04. 2013. K námietke žalovaného o potrebe žalobu zamietnuť aj z dôvodu zmeny právnej úpravy v exekučnom poriadku v dôsledku ktorej rozhodcovské rozsudky prestali účastníkov zaväzovať v zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku ustálil, že z dôvodu právnej istoty je potrebné vyriešenie sporu zrušením rozhodcovských rozsudkom z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, čo nie je konečným rozhodnutím, lebo zo zákona sa musí pokračovať v konaní o rozsahu žalôb podaných na rozhodcovský súd a bude rozhodnuté, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku alebo nie. Ďalším dôvodom je posilnenie postavenia spotrebiteľov v zamedzení obchodných praktík žalovaného. Žalovaný v nejednom prípade si uplatnil nároky v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktoré boli v mnohých konaniach súdom vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v dôsledku toho neplatnú. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov je dôvodný. Žalovaný, ako veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a z poznatkov rozhodovacej činnosti súdu (t. j. žalovaný vystupuje v pozícii dodávateľa) a žalobca, ako dlžník, je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení poistnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (t. j. žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľa). Uzatvorená poistná zmluva zároveň spadá pod výpočet spotrebiteľských zmlúv svojím charakterom odplatnosti a tým, že je upravená v ôsmej časti a zároveň, že jej zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ (žalovaný) a na strane druhej spotrebiteľ (žalobca), ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah žalobcom ako dodávateľom vopred pripraveného návrhu na jej uzavretie. Uvedená poistná zmluva teda musí spĺňať zákonom stanovený rámec podmienok tak, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 52 a nasl. OZ. 2. Súd prvej inštancie v ďalšom podrobil kontrole, či účastníkmi konania predložené rozhodcovské rozsudky vydal rozhodcovský súd oprávnený prejednať vzniknuté spory. Rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z rozhodcovskej doložky osobitne upravenej v časti XV.VPP. Črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poistné zmluvy uzatvorené so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností aj VPP, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre neurčitý počet spotrebiteľov. 3. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. 4. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta uvedená generálna klauzula má povahu kogentnej právnej normy. Tá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. S účinnosťou od 01. 01. 2008 je medzi neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pôsobiaci priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. V zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS je vnútroštátny súd, rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ochrana spotrebiteľa je tak kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne

trvať. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 2 OZ, v znení účinnom od 01. 01. 2008, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, čo sťažujú ich čítanie. Usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, no tvrdenie žalobcu o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient nie je oboznámený, čo podpisuje, vyhodnotil ako pravdivé. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. VPP, týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobca bol poučený o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de facto o povinnosť). Rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. 5. Podľa súdu prvej inštancie, žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp jeho ochrany. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zo zdravého rozumu, požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa odporuje vyššie uvedenému princípu jeho ochrany. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu preto nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, aby sprostredkovateľom poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci nebola žalobcom osobitnej vyjednaná, táto splýva s ostatnými štandardnými podmienkami a žalobca mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť VPP a teda i rozhodcovskému konaniu. 6. Ďalej poukázal na to, že Občiansky zákonník od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedená v čl. XV.VPP, súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov: Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd

vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru odporcovi s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť. Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo ťažké, ak nie priam nemožné, dosiahnuť cieľ sledovaný aj Smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného. Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súvisiacich predpisoch. 7. Súd prvej inštancie preto poukazujúc na ust. § 53 ustálil, že ak dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konania vyvolanému dodávateľom je pre neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže rozhodovať len vtedy, ak je platná rozhodcovská zmluva. K námietke žalovaného s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 poznamenal, že v ňom bola iná situácia. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a rozhodcovské rozsudky pre neplatne uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil. 8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur v konaní sp. zn. 5C/23/2013 pred spojením v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“)) a odmenu priznal za tieto úkony právnej služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 3./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 02. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur). Ďalej súd priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur), cestovné za účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. /(spolu 200 km x 1,445 eur za liter PHM x 6,2 litra priem. spotreba vozidla) : 100 + (0,183 ako základná náhrada podľa opatrenia č. 632/2008 Z. z. za 1 km x 200 km)/ (spolu cestovné 54,52 eur), náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní zo dňa 26. 02. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. v sume 9 polhodín x 13,40 eur (spolu náhrady za stratu času 120,60 eur).Trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní sp. zn. 5C/23/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 447,10 eur. Priznané trovy tak aj pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur v konaní sp. zn. 5C/24/2013 pred spojením v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“)), a to za tieto úkony právnej služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 3./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 02. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur). Ďalej súd priznal náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur). Trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní sp. zn. 5C/24/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 271,98 eur. Priznané trovy

v konaní sp. zn. 5C/25/2013 pred spojením pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. za tieto úkony právnej služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 3./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 02. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur). Ďalej súd priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur). Trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní sp. zn. 5C/25/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 271,98 eur. Po spojení všetkých uvedených konaní priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur resp. polovice základnej sadzby tarifnej odmeny po 30,04 eur v konaní sp. zn. 5C/23/2013 v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. za tieto úkony právnej služby 1./ za úkon vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu ak nejde o rozhodnutie vo veci samej zo dňa 27. 02. 2014 - § 13a ods. 2 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 07. 03. 2014 - § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013, 3./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 10. 03. 2016 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013 + 20 % DPH za úkon 2./ (spolu za úkony právnej služby 162,19 eur). Ďalej súd priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 1 x 7,81, 1 x 8,04 eur, 1 x 8,58 eur + 20 % DPH za režijný paušál 8,58 eur (spolu režijný paušál 26,15 eur), cestovné za účasť na konaní pred súdom zo dňa 10.03. 2016 Košice

- Stará Ľubovňa a späť podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. /(spolu 200 km x 1,144 eur za liter PHM x 6,2 litra priem. spotreba vozidla) : 100 + (0,183 ako základná náhrada podľa opatrenia č. 632/2008 Z. z. za 1 km x 200 km)/ (spolu cestovné 50,79 eur), náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní zo dňa 26. 02. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. v sume 9 polhodín x 14,30 eur (spolu náhrady za stratu času 128,70 eur). Trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní sp. zn. 5C/25/2013 po spojení predstavujú spolu sumu 367,83 eur. Trovy právneho zástupcu žalobcu predstavujú po sčítaní spolu sumu 1 358,89 eur. 9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že za nesprávny a nezákonný v celom rozsahu. Ako dôvod odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p., lebo napadnutý rozsudok, ako aj postup súdu považuje za nesprávny z dôvodov uvedený v § 205 ods. 2 O.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť alebo zmeniť tak, že žalobu zamietne. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že prípadné chýbajúce náležitosti odvolania spočívajúce v bližšej konkretizácii odvolacích dôvodov doplní po postupe súdu podľa § 209 ods. 1 veta prvá O.s.p. 10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a internete dňa 23.11.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a správne naň subsumoval príslušné právne predpisy. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza, že účastníci konania uzavreli poistné zmluvy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a to dňa 08.06.2007, predmetom ktorých bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v predmetných zmluvách. Jednoznačne je možné konštatovať, že predmetné zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými. Rovnako je správny záver súdu prvej inštancie, že v uvedených zmluvách nebolo individuálne dohodnuté, že spory medzi účastníkmi konania budú riešené rozhodcovským súdom a je tiež správny záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako správne súd prvej inštancie preto ustálil potrebu vyhovenia žalobe a to zrušenie konkrétnych rozhodcovských rozsudkov, vydaných na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy napriek tomu, že táto mala byť osobitne vyjednaná podľa tvrdenia žalovaného. Ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie sa osobitne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje naň.

13. K tvrdeným odvolacím dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných dôvodov ust. § 221 ods. 1 O.s.p., a to aby vec nepatrila do právomoci súdov, aby účastníci nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania, aby nemali procesnú spôsobilosť, aby vo veci bolo už prvšie právoplatne rozhodnuté alebo začaté konanie, konanie sa viedlo na základe návrhu podaného žalobcom, účastníkom sa postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom, vo veci nerozhodoval vylúčený sudca, súd prvej inštancie správne vec právne posúdil. Nebolo preukázané, aby konanie malo inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, vo veci neboli navrhnuté ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Nie sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 14. Napadnutý rozsudok je náležite odôvodnený, preto ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vo výroku vecne správny a to spolu aj s výrokom o trovách konania. 15. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 251 a § 262 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasovu3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.