Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-187-2016.pdf
PDF · 79.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/187/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: WBT Events s.r.o., Stará Prievozská 2 Bratislava, IČO: 35 859 920 o zaplatenie istiny 118,92 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118,92 eura istiny s 28%-ným ročným úrokom zo sumy 118,92 eura od 8.4.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 118,92 eura s príslušenstvom, t.j. s úrokom v sadzbe 28% ročne zo sumy 118,92 eura od 8.4.2015 do zaplatenia z titulu zmluvy o bežnom účte.
2. Žalobca ako prostriedky procesného útoku v predmetnom konaní uplatnil skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe a listinné dôkazy pripojené k žalobe.
3. Žalovaný nepredložil súdu písomné vyjadrenie k žalobe a na pojednávanie konané dňa 30.11.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil, pričom rovnopis žaloby s prílohami, výzva na predloženie písomného vyjadrenia a predvolanie, všetko spolu s poučeniami boli žalovanému doručené v zmysle § 106 ods. 1 písm. b) CSP na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri, z ktorej sa zásielka dňa 11.11.2016 vrátila súdu nedoručená s oznámením pošty "adresát neznámy", pričom podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v danom konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
5. Medzi sporovými stranami bola dňa 28.1.2014 uzavretá v písomnej forme zmluva o bežnom účte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len "VOP") a na základe ktorej žalobca dňa 28.1.2014 zriadil žalovanému ako majiteľovi účtu účet pod číslom 3681941001 v mene EUR s tým, že žalobca úročí kreditný/debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou, pričom spôsob úročenia a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je podrobnejšie stanovený vo VOP a žalobca si vyhradzuje právo zmeny úrokovej sadzby. V predmetnej zmluve je uvedené, že za vykonávanie bankových operácií a ďalšie služby je žalobca oprávnený účtovať si poplatky v zmysle platného Sadzobníka poplatkov žalobcu (ďalej len "sadzobník") a žalovaný v predmetnej zmluve
vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom a že mu žalobca pri uzatváraní príslušnej zmluvy poskytol informácie podľa § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Súčasne žalovaný ako majiteľ účtu v predmetnej zmluve vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca je oprávnený meniť VOP, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi žalobca zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia žalobcu v lehotách podľa obchodných podmienok.
6. Zo znenia článku 3., ods. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke.
7. V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z článku 3., bod 3.8 Všeobecných obchodných podmienok žalovaným došlo na bežnom účte žalovaného k nepovolenému prečerpaniu v sume 118,92 eura a tento dlh nebol žalovaným vyrovnaný, v dôsledku čoho žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Žalobca v žalobe uviedol, že účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 7.4.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. W..
8. Zo znenia článku 3., ods. 3.12 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby "Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby "Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" môže banka znížiť alebo zvýšiť.
9. Z prehľadu úrokových sadzieb produktov predloženého žalobcom je zrejmé, že úroková sadzba pri prekročení povoleného debetu predstavuje 28%.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny 118,92 eura predstavujúcej sumu nepovoleného prečerpania predmetného bežného účtu spolu s úrokom v zmluvne dohodnutej výške.
11. Zo znenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
12. Podľa § 708 ods. 2 OZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
13. Podľa § 709 ods. 1 OZ je banka povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
14. Podľa § 710 OZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. Podľa § 711 ods. 1 OZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
16. Podľa § 712 ods. 1 OZ je banka povinná v lehotách určených v zmluve, inak bez zbytočného odkladu oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách.
17. Podľa § 712 ods. 2 OZ majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.
18. Podľa § 713 ods. 1, ods. 2 OZ je banka povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov.
19. Podľa § 713 ods. 2 OZ peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
20. Podľa § 497 OZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 273 ods. 1 OZ časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
22. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola v písomnej forme uzavretá platná zmluva o bežnom účte v zmysle Obchodného zákonníka, pričom žalobca v postavení banky riadne splnil všetky svoje zmluvné povinnosti, avšak naproti tomu žalovaný neplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a zo Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o bežnom účte, v dôsledku čoho došlo na bežnom účte žalovaného k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov v sume 118,92 eura a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny 118,92 eura eura spolu s príslušenstvom predstavujúcim zmluvne dohodnutý úrok v sadzbe 28%.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalobca a z toho dôvodu súd žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.