Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-40-2022.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/40/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N., o vymoženie sumy 357 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 14. marca 2013 pod č.k. 5Er/1532/2012-13, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka č. 60, zo dňa 23.08.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. 5Er/1532/2012 (EX 18210/12). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 1.1. Uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom Rudolfom Krutým dňa 20.08.2012 sa oprávnená domáhala voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 357 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Oprávnená predložila ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava vedený pod sp.zn. SR 06901/11 zo dňa 27.07.2011. Dňa 11.10.2012 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 21.10.2010 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. 1.2. Považoval za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Po preskúmaní úverovej zmluvy vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporu vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu medzi oprávnenou a povinnou, nakoľko predmetná zmluva ani všeobecné podmienky neposkytujú informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je síce uvedené, že: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3530/B...“ avšak dohoda zmluvných strán o
mimosúdnom riešení sporu, napr. vo forme rozhodcovského konania zakotvená v zmluve nie je. Zastal názor, že pokiaľ táto zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto zmluve nie je, právomoc riešenia sporov zmluvných strán je daná výlučne všeobecným súdom. Na základe toho dospel k záveru, že v danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci a oprávnená mala svoj návrh podať na všeobecný súd podľa § 5 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.
2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a uviedla, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musel obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k nahradzovaniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že vzhliadla procesnú vadu, ktorou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd musí náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. V odôvodnení podľa nej absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, navyše v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie. Mala za to, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného práva, konkrétne pacta sunt servanda.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 20.08.2012, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 27.07.2011 sp.zn. SR 06901/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2011 a vykonateľnosť dňa 02.09.2011. Podkladom na jeho vydanie bola zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2010. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.10.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. Spolu so žiadosťou doručil návrh na vykonanie exekúcie, zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenku, plnomocenstvo a rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovskú zmluvu nepriložil. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do dňa 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
9. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
10. V prípade, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, vo všeobecnosti je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy pre exekučný súd teda vyplýva priamo zo zákona. V predmetnom exekučnom konaní sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.
11. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením vzťahu oprávnenej a povinnej ako vzťahu spotrebiteľského, pretože z predložených listín je zrejmé, že oprávnená pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2010 vystupovala v postavení dodávateľa a povinná v postavení spotrebiteľa. Odvolací súd sa preto nemôže stotožniť s námietkou oprávnenej uvedenou v odvolaní. Súd prvej inštancie správne aplikoval na danú vec ustanovenia spotrebiteľského práva, a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s právnym posúdením právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že úverová zmluva, ani Všeobecné podmienky neposkytovali informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úverom. Poukázal na mediačnú doložku dojednanú v bode 14 Všeobecných podmienok a zároveň konštatoval, že dohoda zmluvných strán o mimosúdnom riešení sporu, napr. vo forme rozhodcovského konania zakotvená v zmluve nie je. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok za účelom zistenia právomoci rozhodcovského súdu, pretože práve v ňom bolo uvedené, z čoho rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať v predmetnej veci. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa konštatuje, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu teda bola dojednaná samostatná rozhodcovská zmluva. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie správne postupovať tak, že mal oprávnenú vyzvať na predloženie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávnenou a povinnou. Až následne po jej predložení ju bude potrebné preskúmať a posúdiť, či rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a súčasne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.
12. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nepreskúmal v prvom rade existenciu a následne platnosť dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa v spisovom materiáli ani nenachádza, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď nepreskúmal uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, ktorá mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom.
13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa vecou zaoberať najmä v tom smere, či rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok ako kompetentný orgán na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Za tým účelom opätovne vyzve oprávnenú na predloženie rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ oprávnená v určenej lehote rozhodcovskú zmluvu do spisu doloží, posúdi ju z hľadiska jej prípadnej neplatnosti. V opačnom prípade bude vec posudzovať len z hľadiska listín predložených v návrhu na udelenie poverenia. V prípade, ak dospeje k záveru, že rozhodcovský súd konal vo veci bez platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, posúdi rozhodcovský rozsudok ako nulitný akt, ktorý nemôže byť riadnym podkladom pre vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie teda opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vo svojom novom rozhodnutí sa vysporiada i s odvolacími námietkami oprávnenej.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).