Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Co-901-2015.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/901/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovaným 1/ L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo M. XX, zast. Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 12, za ktoré koná kancelária v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20, a 2/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo M. XX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., (vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016), so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, o 2 148,36 € s prísl., o odvolaní žalovaného 1/ a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/529/2013-53 zo dňa 26. 08. 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd mení výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, tak že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ a to na účet Centra právnej pomoci č. účtu 7000245405/8180, var. symbol 116765115, sumu 200 € trov právneho zastupovania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že priznáva žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania (druhý výrok).
II. Odvolací súd potvrdzuje rozsudok v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných a to na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu 198,66 € trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).
III. Žalovanému 1/ a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, IČO: 42 309 166 priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
IV. Ostatné výroky zostávajú nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ na účet Centra právnej pomoci sumu 200 € trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., (vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016) náhradu trov konania vo výške 198,66 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).
2. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy platne nedošlo a na strane žalovaných nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že žalobcovi uhradili viac ako bol jeho nárok.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a § 149 ods. 2 OSP, žalovaný mal vo veci plný úspech, lebo žaloba bola voči nemu zamietnutá.
4. Žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, nárok na náhradu trov podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal.
5. Súd prvej inštancie žalovanému 1/ zastúpenému Centrom právneho pomoci priznal náhradu trov právneho zastupovania vo výške 200 € a to podľa § 14a ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"). Uplatnenú náhradu na režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky súd Centru nepriznal, z dôvodu, že podľa § 12 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov ak centrum zastupuje oprávnenú osobu pred súdom, patrí mu náhrada výdavkov vrátane odmeny podľa osobitného predpisu, pričom je tu odkaz na § 14a a § 14b vyhlášky. Keby mal zákonodarca v úmysle priznávať Centru aj režijný paušál uviedol by to tak priamo v zákone, pričom režijný paušál je upravený v časti hotové výdavky a náhrada za stratu času, kde v § 16 ods. 3 vyhlášky je možné tento požadovať za každý úkon právnej služby - čo ani nekorešponduje s ustanovením § 14a vyhlášky - kde odmena je upravená paušálne (bez ohľadu na počet úkonov). Preto bol súd toho názoru, že za zastupovanie Centrom právnej pomoci patrí len odmena podľa § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky.
6. O trovách konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. (vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 a § 93 ods. 4 OSP, keď žalovaní, na strane ktorých Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. do konania vstúpilo, mali vo veci plný úspech, preto mu súd priznal uplatnenú náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia, vykonaného v súlade s ust. § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom ide o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 196,66 € (dva hlavné úkony - prevzatie veci a podanie vyjadrenia po 91,29 € + dvakrát prináležiaci režijný paušál po 8,04 €).
7. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku v časti druhého výroku podal odvolanie žalovaný 1/ a proti štvrtému výroku podal odvolanie žalobca.
8. Žalovaný 1/ podal odvolanie do výroku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 1/ na účet Centra právnej pomoci sumu 200 € trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhol zmeniť v tejto časti rozsudok tak, že súd prizná náhradu vo výške 216,78 €, t. j. 200 € ako odmenu podľa § 14a písm. a) a zák. č. 655/2004 Z. z. a 2 x 8,39 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Uviedol, že podľa § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z., ak centrum zastupuje oprávnenú osobu pred súdom, patrí mu náhrada výdavkov vrátane odmeny podľa osobitného predpisu; ust. § 15 ods. 1 sa použije primerane. Ustanovenie odkazuje na § 14a a § 14b zák. č. 655/2004 Z. z., avšak Centru patrí náhrada nie len ako odmena, ale aj náhrada výdavkov. Obdobne je to upravené v § 12 ods. 4 zák. č. 327/2005 Z. z., pričom je nesporné, že advokátovi sa poskytuje náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky v rozsahu v nej upravenom.
9. V súlade s § 204 OSP proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných a to na účet alebo do rúk jeho právnemu zástupcovi 198,66 € trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, podal odvolanie žalobca. Navrhol výrok rozhodnutia zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa neprizná náhrada trov právneho zastúpenia. Uviedol, že vedľajší účastník nemal vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobcom alebo žalovaným a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia vo veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok. Nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
10. Žalobca namietal účelnosť vstupu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. v konaní. Poukázal na to, že tento účastník má určité osobitné postavenie v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. a predpokladá sa pomoc priamo zo strany tohto subjektu, tento má právo dať sa zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Úkony, ktoré urobil sú ich obsahom šablónovitým opakovaným podaním predkladaným v nespočetnom množstve
prípadov, hromadne. Zákonodarca tu vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Procesný úspech žalovaného objektívne nezávisel od vedľajšieho účastníka, ním namietané skutočnosti majú povinnosť skúmať a aj skúmajú súdy ex offo. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko nepredložil súhlas účastníka, na strane ktorého vystupuje. Súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, v čom videl účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia. Ak boli obaja hlavní účastníci riadne zastúpení zvoleným advokátom.
11. Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo rozhodnutie potvrdiť. Zároveň si uplatnilo aj trovy odvolacieho konania. Uviedlo, že do konania nevstúpili hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe. Jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach, uvádzalo len skutočnosti, na základe ktorých došlo k zastaveniu konania. Oznámenie o jeho vstupe do konania bolo doručené súdu pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 353/2014 Z. z.
12. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta práv CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní sa v odvolacom konaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 36/1995]. Vzhľadom na uvedené odvolací súd okrem iného prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., (vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016) aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Čl. 3, 4 CSP, keď v súlade s princípom spravodlivosti, rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa ust. § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 1/ náhradu trov konania je potrebné zmeniť v súlade s § 388 a rozhodnutie v časti, v ktorej súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných do rúk jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 198,66 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 387 potvrdiť.
14. Predmetom konania bol návrh na zaplatenie sumy 2 148,36 € s prísl., ktorý súd prvej inštancie zamietol. O náhrade trov rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP.
15. V súlade s § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd zmenil výrok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ a to na účet Centra právnej pomoci sumu 200 € trov právneho zastupovania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 396 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku a rozhodol o nároku na náhradu trov konania Centra právnej pomoci tak, že mu patrí nárok náhrada trov prvoinštančného konania.
16. Odvolací súd nerozhodol o výške náhrady trov konania, nakoľko v súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Odvolací súd zmenil predmetný výrok rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď nepriznal žalovanému 1/ zastúpeného Centrom právnej pomoci a j nárok na náhradu za
hotové výdavky v súlade s § 16 ods. 3 zák. č. 655/2004 Z. z.. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 200 € správne rozhodol.
18. Podľa § 12 ods. 5 Zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak centrum zastupuje oprávnenú osobu pred súdom (§ 5b ods. 3), patrí mu náhrada výdavkov vrátane odmeny podľa osobitného predpisu;5a) ustanovenie § 15 ods. 1 sa použije primerane.
19. Právnym predpisom, ku ktorému sa viaže odkaz 5a z § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne § 14a a § 14b.
20. Podľa § 14a ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo veciach upravených Občianskym zákonníkom je 200 eur.
21. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, od klienta možno požadovať náhradu výdavkov, na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že súd prvej inštancie pri kvantifikácii trov, ktoré žalovanej 1/ zastúpenej Centrom právnej pomoci s konaním vznikli nepostupoval v súlade s právnou úpravou a ním vykonaná špecifikácia a kvantifikácia trov žalovanej 1/ nie je správna. Trovy žalovanej predstavujú trovy zastúpenia Centra právnej pomoci, ktorými sú odmena a hotové výdavky. Centrum právnej pomoci poskytlo žalovanej 1/ právnu pomoc tým, že jej určilo právnika Centra právnej pomoci, nie advokáta. Z dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá je interpretačným pravidlom, vyplýva, konkrétne z bodu 30 k § 12 zákona, že centru má patriť náhrada vo výške odmeny a náhrada trov ako advokátovi (Krajský súd Prešov sp. zn.: 5Co/266/2015).
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ v súlade ustanoveniami Civilného sporového poriadku. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. S účinnosťou od 01. 07. 2016 odvolací súd už nerozhoduje o výške náhrady trov konania.
23. Odvolací súd na odvolanie žalobcu výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., (vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných do 30.06.2016) na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu 198,66 € trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, rozhodol tak, že výrok v súlade s § 387 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia.
24. Odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., (vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných do 30.06.2016) aj keď nová úprava v CSP, danný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje (viď bod 12 odôvodnenia). Súd rozhodoval v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP (vzhľadom na to, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované).
25. Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., vystupoval v konaní ako vedľajší účastník do 30.06.2016 ( ďalej len vedľajší účastník ), ide o právnickú osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vstup do konania oznámil pred 31.12.2014.
26. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z do konania vstúpilo oznámením, z vlastného podnetu. Ak ako vedľajší účastník vstúpila do 01.01.2015 do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, pre účinky vstupu sa nevyžadoval súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňovala na konaní. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bol úkonom procesným, ktorého účinky nastali doručením takéhoto oznámenia súdu,
vzhľadom na uvedené, keďže vstup do konania bol oznámený do 31.12.2014 súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu, v súlade so zásadou zákazu retroaktivity.
27. Z ustanovenia § 93 ods. 2, 4 OSP jednoznačne vyplývalo, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných (spotrebiteľov) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
28. V danej veci došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca uplatnil nárok neoprávnene. Súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov v súlade s § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, keďže vystupoval na strane úspešného účastníka patrí mu aj náhrada trov, vrátane trov právneho zastúpenia, avšak len účelne vynaložených trov.
29. Pojem „účelnosť“ sa chápe ako určitá poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
30. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
31. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania (i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.
32. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 06.10.2014, až po doručení návrhu s prílohami podal vyjadrenie, ktorým reagoval na konkrétny návrh podaný žalobcom. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia treba považovať za nevyhnutný a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca sa musí oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, zvoliť prostriedky postupu v konaní. Úkon - vyjadrenie k návrhu, bol tiež účelný.
33. Pokiaľ žalobca v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je potrebné zdôrazniť, že podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom
konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že „vedľajší účastník“ je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že „vedľajší účastník“ je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi „vedľajšieho účastníka“ boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.
34. Možno teda uzavrieť, že právny zástupca „vedľajšieho účastníka“ vykonal v rámci konania úkony nevyhnutné pre úspech „vedľajšieho účastníka“ (i žalovaných) vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov „vedľajšieho účastníka“, a to ani na základe úvahy, že „vedľajší účastník“ použil rovnakú argumentáciu pri zdôvodňovaní neoprávnenosti nároku uplatneného žalobcom, keďže sám žalobca uvádza v návrhoch rovnaké tvrdenia a právnu argumentáciu, nešlo ani o hromadný vstup združenia do konaní.
35. Námietka žalobcu o neúčelnosti trov „vedľajšieho účastníka“ spočívajúca v tom, že žalovaní boli zastúpení v konaní CPP, tiež nie je dôvodná, z dôvodu, že žalovaná 2/ nebola v konaní zastúpená.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznania náhrady trov Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., (vedľajší účastník na strane žalovaných do 30.06.2016) potvrdil ako vecne správne. Vzhľadom na to, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v súlade s § 379 a § 380 CSP a žalobca nenapadol výšku uplatnených trov ale len ich základ, výška priznaných trov sa nestala predmetom odvolacieho konania.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný 1/ a Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania.
38. O výške náhrady trov prvoinštančného konania v časti, v ktorej odvolací súd rozhodol, tak že zmenil rozsudok a priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania ako aj o výške náhrady trov odvolacieho konania, ktoré vznikli žalovanému 1/ a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).