Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/872/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: D. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. E., U. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milena Štaudnerová, advokátka so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: E. F., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., U. XXX/X, zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 15. apríla 2015, č. k. 7C/14/2014-99, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania ne p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) zamietol návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 90, § 93 ods. 1, 3, 4, § 228 ods. 1 písm. a/, b/, e/, § 230 ods. 1, 2, 3, § 232 ods. 1, 2 a § 234 ods. 1, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Levice dňa 24. 01. 2014 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, ktorý návrh na obnovu konania podáva podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e) OSP. V súvislosti so včasnosťou podania poukázal na ustanovenie § 228 ods. 3 OSP, pričom danú včasnosť preukazuje dátumom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-22/12 a C-277/12 zo dňa 24. 10. 2013. Poukázal na to, že trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania je zachovaná, pretože žalobca sa pred týmto dátumom nemohol dozvedieť o dôvode obnovy a tento nemohol uplatniť.

4. Návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že počas konania vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, v procesnom postavení žalovaného, navrhol pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom súd tento návrh zamietol. Taktiež navrhol vstup spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., do konania ako účastníka konania, a to v procesnom postavení žalovaného v 2. rade. O tomto návrhu súd nerozhodol. V odvolacom konaní opakovane predložil návrh na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., ako vedľajšieho účastníka, pričom tento návrh odôvodnil eurokonformným a extenzívnym výkladom pojmu „škoda“ použitým v zákone č. 381/2001 Z. z, ktorý bol výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. 09. 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Krajský súd v Nitre

aj tento návrh zamietol. Žalobca, v procesnom postavení žalovaného, v konaní pred Krajským súdom v Nitre navrhoval prerušiť konanie, pretože na Európsky súdny dvor boli podané návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal lotyšský vnútroštátny súd pod číslom C-277/12 a taktiež v obdobnej veci Krajský súd v Prešove pod číslom C-22/12. Krajský súd v Nitre tento návrh zamietol ako nedôvodne podaný.

5. Žalobca podal návrh na obnovu konania z dôvodu, že Európsky súdny dvor dňa 23. 10. 2013 rozhodol v dvoch obdobných veciach, a to vo veci C-22/12 P. proti S. a tiež vo veci C-277/12 R.. Rozhodnutia ESD v uvedených veciach sa týkajú nemajetkovej ujmy, náhrady ujmy a jej krytia poistením. Žalobca vyjadril názor, že rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14C/165/2008-310 zo dňa 10. 10. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/37/2012-365 zo dňa 08. 11. 2012 sú v rozpore s citovaným rozhodnutiami ESD.

6. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia ESD vo veci C-22/12 a vo veci C-277/12. Žalobca mal za to, že z uvedených rozhodnutí ESD vyplýva, že majetková ujma, ktorú si prostredníctvom súdov úspešne uplatnila žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, mala byť vyplatená z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré šoféroval žalobca, poistený spoločnosťou UNIQA poisťovňa, a.s. Dňa 16. 09. 2014 doručila žalovaná súdu svoje vyjadrenie k návrhu na obnovu konania, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého rozsudok Okresného súdu Levice v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre je v rozpore s Rozhodnutiami ESD z dôvodu, že v zmysle Rozhodnutí ESD má byť nemajetková ujma uplatnená žalovanou (pôvodne v procesnom postavení žalobkyne) voči žalovanému vyplatená z povinného zmluvného poistenia žalobcu (pôvodne v procesnom postavení žalovaného). Dané tvrdenie, podľa žalovanej, nemá oporu v zákone. Žalovaná mala za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca v návrhu nenapáda dôvodnosť ani výšku nároku z titulu nemajetkovej ujmy, priznaného právoplatne prvostupňovým súdom žalovanej (v procesnom postavení žalobkyne), ani neoznačil žiadne rozhodnutia či dôkazy, ktoré by mohli smerovať k zmene priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Skutočnosť, že v súlade s Rozhodnutiami ESD, povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje dôvod na obnovu konania právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a), písm. e) OSP. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca o skutočnosti, že je poisteným v spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., vedel od začiatku súdneho konania, avšak túto skutočnosť neoznámil konajúcemu súdu na prvom pojednávaní, ale až po takmer troch rokoch od začatia súdneho konania. S poukazom na ustanovenie § 118a ods. 2 OSP prvostupňový súd nemal právo sa zaoberať návrhom žalobcu (v procesnom postavení žalovaného), resp. mohol takýto návrh bez zbytočného odkladu odmietnuť. Túto procesnú situáciu nemožno posudzovať inak ani na základe Rozhodnutí ESD označených žalobcom.

7. Žalovaná poukázala aj na to, že poisťovňa žalovaného (v tomto konaní žalobcu) neprejavila počas súdneho konania záujem vstúpiť do súdneho konania, pričom pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom. Vzhľadom na to je pravdepodobným, že poisťovňa žalobcu by neprejavila záujem vstúpiť do konania ani v prípade obnovy súdneho konania. Podľa žalovanej by pripustenie obnovy súdneho konania z dôvodov uvedených žalobcom, bolo voči žalovanej nespravodlivým a nezákonným, a preto navrhla zamietnuť návrh na obnovu konania v súlade s § 234 ods. 1 OSP ako neprípustný a priznať jej náhradu trov konania.

8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 24. 01. 2014, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozsudku zo dňa 10. 10. 2011, č. k. 14C/165/2008-310, t. j. odo dňa 27. 12. 2012.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nezmeniteľnosť a záväznosť rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, je totiž jednou zo záruk právnej istoty. Zákon preto presne stanovuje, v ktorých prípadoch je obnova konania prípustná. V danej veci sa žalobca domáha povolenia obnovy konania vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 z dvoch dôvodov: podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e)

OSP, pretože dňa 24. 10. 2013 Európsky súdny dvor rozhodol v dvoch obdobných veciach, a to: vo veci C-22/12, C-277/12. Z rozhodnutí ESD vyplýva, že nemajetková ujma, ktorú si prostredníctvom súdov úspešne uplatnila žalobkyňa Marta Nitranská mala byť vyplatená z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré šoféroval žalovaný (v tomto konaní žalobca) Július Čajda poistený poisťovňou INIQA poisťovňa a.s.

10. Z citovaných ustanovení týkajúcich sa vedľajšieho účastníctva vyplýva, že nie je na mieste argumentácia žalobcu na povolenie obnovy tým, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/165/2008 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a taktiež nerozhodol o jeho návrhu pribratia poisťovne do konania ako žalovaného v 2. rade. Danou otázkou sa zaoberal Krajský súd v Nitre, a to v rozsudku zo dňa 08. 11. 2012, č. k. 8Co/37/2012-365. Vo svojom odôvodnení uviedol, že čo sa týka prípadnej účasti spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s., Bratislava, v konaní, táto spoločnosť nijako neprejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorého prejav vôle by ju učinil vedľajším účastníkom. Žalobou disponuje žalobca, a preto ak sa žalobcovia, resp. žalobkyňa rozhodla uvedenú spoločnosť nežalovať ako žalovaného, resp. nenavrhnúť jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, nebolo možné túto spoločnosť do konania na strane žalovaného pribrať.

11. Z návrhu na povolenie obnovy konania je zrejmé, že žalobca mieni dosiahnuť to, aby účastníkom v pôvodnom konaní sa stala spoločnosť Uniqa poisťovňa, a.s., či už ako žalovaný v 2. rade alebo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, a tak by sa mu privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Bolo však preukázané, že navrhnutým dôkazom sa zaoberal v pôvodnom konaní súd prvej inštancie aj odvolací súd a zamietol návrh žalovaného na pribratie spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s., Bratislava, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného z dôvodov tam uvedených. Ako nedôvodnú súd považoval aj námietku, že súdy sa v pôvodnom konaní nezaoberali a nerozhodli o jeho návrhu pribratia poisťovne do konania ako žalovaného v 2. rade. Určenie okruhu účastníkov konania je dispozičným úkonom žalobcu, ktorý disponuje s konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje subjekt, ktorý podal návrh na začatie konania a ten, ktorého žalobca v žalobe označí ako žalovaného. Keďže v pôvodnom konaní sa žalobkyňa rozhodla žalovať len žalovaného a nie aj uvedenú spoločnosť, súd nemohol i keď to navrhol žalovaný, so spoločnosťou Uniqa poisťovňa, a.s., konať ako žalovaným v 2. rade. Zo strany žalobcu nebol súdu predložený dôkaz, že spoločnosť Uniqa poisťovňa prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na jeho strane. I keby sa stal vedľajším účastníkom v konaní, z rozsudku by preňho neplynuli žiadne práva ani povinnosti, nemohol by byť teda takýmto rozsudkom ako vedľajší účastník zaviazaný. Súd mal za to, že nedošlo k preukázaniu existencie dôvodu obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. b/ OSP.

12. Pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP sa vyžaduje, aby právoplatný rozsudok napádaný žalobcom bol v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, pretože rozhodnutia Súdneho dvora ES majú prednosť pred vnútroštátnymi rozhodnutiami členských štátov EÚ. Skutočnosť, že v súlade s rozhodnutím ESD, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje dôvod na obnovu konania právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, a teda, že predmetné právoplatné rozhodnutie je v rozpore s príslušnými rozhodnutiami citovanými žalobcom. Nie je preto splnená ani zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP.

13. Súd konštatoval, že argumenty, ktoré žalobca uviedol na povolenie obnovy konania, nie sú spôsobilé vyvolať účinky spojené s povolením obnovy konania, keďže tieto už existovali v pôvodnom konaní a súd na ne prihliadol tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím a so závermi súdu prvej inštancie a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/165/2008, súd nepovažoval za dôvod na povolenie obnovy tohto konania. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Záverom súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaná mala v konaní úspech, a teda jej vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, avšak tohto práva sa vzdala, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

15. Proti tomuto uneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a obnovu konania povolil alebo aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Mal za to, že podmienky na obnovu konania boli splnené a naďalej trvá na pribratí poisťovne Uniqa, a. s., ako žalovaného v 2. rade do konania ako vedľajšieho účastníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.

16. Súd prvej inštancie uviedol že nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ OSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci vedenej pred týmto súdom pod sp. zn. 14C/165/2008 nie je v rozpore s rozhodnutím ESD. Súd sa vôbec nevysporiadal s so zásadnými otázkami z rozsudku ESD vo veci C-22/12 zo dňa 24. 10. 2013. S poukazom na odôvodnenie uvedeného rozsudku mal žalobca za preukázané, že ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. sa majú vykladať eurokonformne a extenzívne. Uvedenou problematikou sa zaoberal Okresný súd Levice aj Krajský súd v Nitre v pôvodnom konaní napadnutom obnovou konania. súdy však skôr, ako boli vyriešené prejudiciálne otázky v obdobnej veci, ktorú predložil ESD Krajský súd v Prešove dňa 09. 11. 2011, rozhodli, avšak ich rozhodnutie bolo predčasné, pretože bolo v rozpore s rozhodnutím o prejudiciálnej otázke ESC vo veci C-22/12. Zákon č. 381/2001 Z. o povinnom zmluvnom poistení nebol novelizovaný, ale ESD jasne formuloval, ako sa má uvedený zákon vykladať.

17. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, preto ho žiada potvrdiť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná pripustila v obnovenom konaní možnosť navrhnúť ako vedľajšieho účastníka, prípadne ako žalovaného v 2. Rade poisťovňu Uniqa, a. s., nie je pravdivé. Žalovaná nevykonala v súvislosti so zmenou účastníkov konania žiaden dispozičný úkon. Dodala, že sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie, že argumenty žalobcu uvedené v návrhu na povolenie obnovy nie súd spôsobilé vyvolať účinky spojené s povolením obnovy konania, keďže tieto existovali v pôvodnom konaní a súdy na ne prihliadli. Žalobca sa domáha obnovy konania z dôvodu, že podľa rozhodnutia ESD má nemajetkovú ujmu pozostalých po obetiach náhrady dopravných nehôd hradiť poisťovňa, avšak rozsudkom súdu prvej inštancie bol na náhradu nemajetkovej ujmy zaviazaný žalobca.

18. Zdôraznila, že rozhodnutie ESD ani judikatúra nehovorí, že v súdnych konaniach pojednávajúcich o nemajetkovej ujme pozostalých po obetiach dopravnej nehody je jediným pasívne legitimovaným na strane žalovaného poisťovňa, ale hovorí o tom, že nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým obetí možno považovať za škodu, ktorej náhrada môže byť plnená poisťovňou na základe poistného vzťahu v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že na základe rozhodnutia ESD nemožno žalovanému privodiť priaznivejšie postavenie vo veci, pretože žalobkyňa žalovala na povinnosť úhrady nemajetkovej ujmy len žalovaného a je výlučným právom žalobkyne označovať v návrhu účastníkov na strane žalovaného.

19. Poukázala na § 15 ZoPZP, v zmysle ktorého má poškodený právo uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovni, nie však povinnosť. Z uvedených dôvodov mala žalovaná za preukázané, že vzťah žalobcu a jeho poisťovne je pre účely obnovy súdneho konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 a vo vzťahu k žalovanej právne irelevantný. Konštatovala, že žalobca má možnosť uplatniť si už plnený nárok na základe právoplatného rozsudku súdu prvej inštancie voči poisťovni samostatnou žalobou. Pokiaľ však poisťovňa má povinnosť hradiť nemajetkovú ujmu, má túto povinnosť z PZP žalobcu ako vinníka nehody a táto jej povinnosť nezakladá dôvod obnovy konania len preto, že v pôvodnom konaní nemala poisťovňa postavenie žalovaného v 2. rade alebo postavenie vedľajšieho účastníka. Taktiež rozhodnutia ESD predložené žalobcom nemožno považovať za novú skutočnosť, ktorá môže priniesť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie, pretože rozhodnutia ESD nemajú žiaden vplyv na dôvodnosť nároku žalovanej voči žalobcovi v pôvodnom súdnom konaní.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

21. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania zistil, že žalobca dňa 24. 01. 2014 doručil Okresnému súdu Levice žalobu na obnovu konania v súlade s ustanovením § 228 ods. 1 písm. b/ a písm. e/ OSP. podanou žalobou sa domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd prvej inštancie povolil obnovu konania vedeného pred týmto súdom pod sp. zn. 14C/165/2008 a v prípade, že by súd povolil obnovu konania, navrhol pristúpenie ďalšej strany sporu na stranu žalovaného - UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO: 00 653 501. Žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že v pôvodnom konaní vedenom pred Okresným súdom Levice sp. zn. 14C/165/2008 mu bola uložená rozsudkom zo dňa 10. 10. 2011, č. k. 14C/165/2008-310, povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6 000,- eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd konanie v časti o uplatnenom nároku zo strany žalobcu v 1. rade Milanom Nitranským zastavil a ďalším výrokom zamietol návrh žalovaného na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a. s., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Toto rozhodnutie bolo v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 6 000,- eur a v časti zamietnutia návrhu na pribratie poisťovne UNIQA ako vedľajšieho účastníka na stranu žalovaného potvrdené rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 08. 11. 2012, č. k. 8Co//37/2012-365. O žalobe na obnovu konania rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že túto žalobu žalobcu zamietol.

22. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

23. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 228 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab) alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 228 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa

odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 228 ods. 3 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 230 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 397 v znení účinnom od 01. 07. 2016, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 400 v znení účinnom od 01. 07. 2016, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 403 ods. 1, 2 v znení účinnom od 01. 07. 2016, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 404 v znení účinnom od 01. 07. 2016, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

Podľa § 406 v znení účinnom od 01. 07. 2016, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Obnova konania v systéme mimoriadnych opravných prostriedkov v Civilnom sporovom konaní v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zostala zachovaná. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok, právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

24. Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 , a rozsudkov, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 . Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti.

26. Dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. b/ je dôvodom obnovy konania aj v predmetnej veci. Dôvodom na povolenie obnovy konania je teda aj možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy, ktoré navrhla alebo predložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvod obnovy konania je aj existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany sporu zároveň záväzné. Princíp priority európskeho (komunitárneho) práva je pretavený aj do zásady prednosti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ či Komisie, vo vzťahu k vnútroštátnemu rozhodnutiu. Každé rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu musí byť konformné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, resp. s rozhodovacou činnosťou Rady EÚ alebo Komisie. Súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania posudzuje súlad pôvodného meritórneho rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie.

27. Odvolací súd preskúmajúc obsah spisu posudzujúc pritom dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, keď žalobu o obnovu konania zamietol. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav a vec následne správne právne posúdil za použitia ustanovení príslušného právneho predpisu, preto odvolací súd dospel k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1 . Ďalej odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje a uvedené dôvody nebude nadbytočne opakovať (§ 387 ods. 2 .

28. Na podporu správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že správne tento súd postupoval, keď sa primárne zaoberal včasnosťou podanej žaloby, pričom dospel k záveru, že žalobca žalobu o obnovu konania podal v zákonnej trojročnej objektívnej lehote, poukazujúc pritom na rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10. 10. 2011, č. k. 14C/165/2008-310 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 08. 11. 2012, č. k. 8Co/37/2012-365, pričom právoplatným sa rozhodnutie vo veci samej stalo 27. 12. 2012. Žalobca v tomto konaní (žalovaný v konaní pôvodnom) podal žalobu o obnovu konania dňa 24. 01. 2014, teda v zákonnej objektívnej trojročnej lehote.

29. Pokiaľ ide o dôvody, na podklade ktorých sa žalobca domáhal povolenia obnovy pôvodného konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ (§ 397 písm. b/ , v ktorom vystupoval na strane žalovaného ako subjekt, od ktorého si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu nemajetkovej ujmu, odvolací súd konštatuje, že takéto dôvody v predmetnej veci nevzhliadol a žalobca takéto skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy nepredložil.

30. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca nepredložil a nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, resp. že sa takéto dôkazy v pôvodnom konaní nemohli vykonať bez jeho zavinenia, spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie. Žalobca len poukazuje na tú skutočnosť, že v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vo veci C-22/12 bolo uvedené, že poisťovňa, s ktorou má škodca uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení je povinná uhradiť nemajetkovú ujmu, ktorej sa pozostalí obetí dopravnej nehody spôsobenej škodcom domáhajú. Žalobca sa teda opätovne ako aj v pôvodnom konaní domáha len toho, aby spoločnosť UNIQA poisťovňa, a. s., vstúpila do konania na stranu žalovaného, a to buď ako vedľajší účastník alebo žalovaný v 2. rade, domnievajúc sa, že ak bude UNIQA poisťovňa účastníkom konania, mala by znášať zodpovednosť vyplývajúcu jej z poistnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom o povinnom zmluvnom poistení, a teda jej mala byť uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6 000,- eur. Odvolací súd však v tomto smere zdôrazňuje, že je výlučne na rozhodnutí žalobcu, koho bude v spore žalovať a voči komu sa bude svojho nároku domáhať. Stranami sporu je žalobca a tí, ktorých žalobca v žalobe označí. Keďže v pôvodnom konaní bol žalobkyňou ako subjekt žalovaný označený žalobca v tomto konaní, bola mu uložená aj povinnosť nahradiť žalobkyni (v tomto konaní žalovaná) nemajetkovú ujmu, ktorá jej vznikla. V tomto smere odvolací súd opätovne konštatuje, že je na rozhodnutí žalobcu, koho bude žalovať a súd následne posúdi, či má tento subjekt pasívnu legitimáciu v konaní a či mu meritórnym rozhodnutím uloží povinnosť plniť to, čoho sa žalobca domáha. Odvolací súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že žalobca v pôvodnom konaní v postavení žalovaného podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka, ktorým mala byť UNIQA poisťovňa, a. s., a súd prvej inštancie, rovnako aj odvolací súd, sa týmto návrhom zaoberali a rozhodli o ňom tak, že súd prvej inštancie tento návrh zamietol a odvolací súd správnosť takéhoto rozhodnutia v rozsudku, ktorým sa rozhodovalo veci konečným spôsobom, potvrdil, pričom svoje rozhodnutie aj riadne zdôraznil.

31. Odvolací súd navyše poznamenáva, že ak sa žalobca domnieva, že mala v jeho mene plniť UNIQA poisťovňa, a. s., z titulu povinného zmluvného poistenia, o ktorom uzatvorili medzi sebou zmluvu, má zákonné možnosti, ako sa domáhať svojho nároku voči poisťovni.

32. Pokiaľ ide o dôvod na obnovu konania, pretože právoplatné rozhodnutie súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol spor vo veci vedenej v pôvodnom konaní Okresným súdom Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, právoplatne skočený, nie je v rozpore s rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukazoval. Skutočnosť, že žalobca nie je stotožnený s výsledkom pôvodného konania však nemôže spôsobiť účinky spojené s povolením obnovy konania. V rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazoval totiž nie je výslovne uvedené, že výlučne pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy je poisťovňa, ktorá má so žalovaným uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Z rozhodnutia je zrejmá tá skutočnosť, že poisťovňa má v rámci povinností vyplývajúcich jej zo Zmluvy o povinnom zmluvnom poistení niesť aj zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, avšak uvedené nespôsobuje rozpor rozsudku vydaného v pôvodnom konaní, ktorým bola uložená povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu žalovaným (v tomto konaní žalobcom). Z rozhodnutia vyplýva len povinnosť poisťovne poskytnúť plnenie v prípade, ak je stranou sporu, a to na strane žalovaného.

33. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, že toto odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože si žiadne neuplatnila.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .