Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/40/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice IČO: 31701914, práv. zast. JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti žalovanej: N. J., W.. XX.XX.XXXX, W. F. C. F. XX, 048 01 Rožňava, v konaní o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 62,30 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 26.02.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú budú povinná zaplatiť žalovaná. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny od 26.02.2014 do zaplatenia, poštovného a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.02.2014, pri kontrole cestovných lístkov v autobuse, sa žalovaný na výzvu kontrolóra nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Žalobcovi v súlade s ust. § 8 Zákona č. 514/2009 Z. z. a § 12, § 14 Zákona č. 56/2012 Z. z. vznikol nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,60 Eur a sankčnej úhrady /prirážky/ pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 60,- Eur. Spolu uplatnený nárok predstavuje sumu 60,60 Eur. Žalovaný napriek písomnej upomienke dodnes uvedenú sumu neuhradil.

3. Vzhľadom k tomu, že miesto pobytu žalovanej nebolo možné zistiť ani postupom v zmysle ust. § 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia, súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

5. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z pripojených listinných dôkazov, z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok číslo 096722 zo dňa 25.02.2014 súd zistil, že bola vykonaná kontrola v uvedený deň o 12.18 hod., na linke č. 10, číslo voza 3327, v úseku zastávok N.O. - Kraj. súd, smer OC Optima. Pri kontrole sa žalovaný nepreukázal platným cestovným lístkom. Súčasťou hlásenia boli i osobné údaje o žalovanom, s číslom jeho občianskeho preukazu.

8. Písomnou výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 05.03.2014 žalobca požiadal žalovaného o úhradu cestovného a ostatných nákladov v sume 62,30 Eur. Výzva obsahovala aj údaje akým spôsobom je možné dlžnú sumu uhradiť. Žalovaný bol poučený o následkoch nezaplatenia dlžnej sumy a o možnosti uplatnenia nároku na súde, čo môže znamenať zvýšenie nákladov konania.

9. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. zákona o cestnej doprave, dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť. 10. Podľa odseku 2 písm. b/ uvedeného ustanovenia, vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku, b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

11. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. 12. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

13. Podľa ust. § 16 ods. 4 uvedeného zákona, cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

14. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

15. Podľa ust. § 17 ods. 2 uvedeného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

16. Hodnota cestovného lístka je v súlade s platným prepravným poriadkom a s Tarifou DPMK, a. s., pre Mesto Košice (zistené z internetovej stránky Dopravného podniku mesta Košice), z ktorého vyplýva, že základné cestovné - papierový lístok - osôb na denných spojoch do 30 minút je 0,60 Eur. Z toho teda vyplynulo, že v súlade s ust. § 17 ods. 2 citovaného zákona, úhrada pri nepreukázaní sa cestovným lístkom v mestskej hromadnej doprave tvorí najviac stonásobok základného cestovného, v danom prípade sumu 60,- Eur.

17. Z dokazovania je zrejmé, že v čase vykonávanej kontroly, dňa 25.02.2014, sa žalovaný nepreukázal platným cestovným lístkom, na mieste nezaplatil úhradu, čo vyplývalo zo spísaného hlásenia a preukázania osobných údajov žalovaného, pre účely ďalšieho vymáhania cestovného.

18. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný porušil povinnosti cestujúceho tým, že sa v čase vykonania kontroly nepreukázal platným cestovným lístkom, čo bolo jeho povinnosťou v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o cestnej doprave. Žalovaný kontrolu uznal, o čom svedčí aj to, že poskytol osobné údaje uvedené v Hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok. Výška uplatňovanej úhrady je v súlade s platnými právnymi predpismi, tak ako to vyplýva z vyššie uvedených ustanovení citovaného zákona a spolu predstavuje sumu 60,60 Eur, vrátane cestovného a poštovného za výzvu k úhrade pohľadávky zo dňa 05.03.2014. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

19. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Úrok z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s použitím ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z.z. K omeškaniu došlo prvého dňa po vykonaní kontroly, tzn. dňom 26.02.2014. Úrok z omeškania k uvedenému dňu predstavoval výšku 5,25 % ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu predstavovala 0,25 % a táto sadzba bola zvýšená o 5 percentuálnych bodov, v zmysle ust. § 3 vyššie uvedeného nariadenia vlády.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú bude povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.