Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-31-2016.pdf
PDF · 102.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/31/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: P. Chovan, nar. 09.10.1982, s miestom podnikania K stanici 507/5, 033 01 Podtureň, IČO: 44 293 241, o vymoženie sumy 618,99 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená u Mgr. Jozefa Deáka, súdneho exekútora, so sídlom Exekútorského úradu M. XX, XXX XX W. W., pod sp. zn. EX 297/2016, na základe odvolania podaného oprávneným a súdnym exekútorom proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/65/2016-17 zo dňa 03. mája 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/65/2016-17 zo dňa 03. mája 2016 vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie, jej zastavení a trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/65/2016-17 zo dňa 03. mája 2016 vo výroku o povinnosti súdneho exekútora zaplatiť súdny poplatok potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie, ktoré bude vydané do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súdnemu exekútorovi uložil podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“), aby do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za úkon súdu: vyhotovenie rovnopisu žiadosti o udelenie poverenia podpísanej zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 17.01.2016 vo výške 3,00 Eur. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom boli doručené súdu podaním so zaručeným elektronickým podpisom. Súd následne vyzval súdneho exekútora na predloženie riadneho návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 1 Exekučného poriadku a rovnako aj na predloženie rovnopisu exekučného titulu v zmysle § 39 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ bol súdnemu exekútorovi návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený elektronicky, mal súdu predložiť potvrdenie o takomto elektronickom podaní. Súd zároveň vo výzve určil súdnemu exekútorovi lehotu 15 dní a poučil ho, že ak v tejto lehote nebudú súdu uvedené listiny doručené, bude súd ďalej postupovať v súlade s § 40 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že súdny exekútor túto výzvu prevzal dňa 19.02.2016, nebola súdu doručená žiadna odpoveď ani predložené požadované listiny. Okresný súd vyjadril názor, že aj v prípade elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom zostáva zachovaná povinnosť zabezpečiť, aby prílohy k žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (t. j. návrh na vykonanie exekúcie a rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti - exekučný titul) boli súdu predložené tak, ako to vyžaduje zákon, teda v zmysle § 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a datovaný oprávneným a musí byť k nemu pripojený rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Nakoľko súdny exekútor doposiaľ nijakým
spôsobom nereagoval na výzvu súdu, teda nepredložil požadované listiny, mal okresný súd za to, že tak vznikol dôvod, pre ktorý v exekúcii nemožno pokračovať. Pri vyrubovaní súdneho poplatku súdnemu exekútorovi vychádzal okresný súd z položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. 4. Uviedol, že súdny exekútor bol zo strany súdu vyzvaný (výzvou zo dňa 16.02.2016), aby súdu predložil riadny návrh na vykonanie exekúcie od oprávneného v zmysle § 39 ods. 1 Exekučného poriadku a rovnopis exekučného titulu opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul) v zmysle § 39 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo výzve bol súdny exekútor poučený, že v prípade ak mu bol návrh na vykonanie exekúcie spolu s rovnopisom exekučného titulu zo strany oprávneného doručený elektronicky, bolo potrebné súdu predložiť potvrdenie o doručení elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom oprávneného. Nakoľko súdny exekútor nepostupoval podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, odoprel oprávnenému zaujať stanovisko k výzve súdu. Odvolateľ akcentoval fakt, že výkaz nedoplatkov, ktorý bol pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul, má všetky zákonom predpísané náležitosti a je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnený predložil exekučný titul v origináli, nejedná sa o farebnú fotokópiu. Bol podpísaný mechanickými prostriedkami (faksimile podpisu osoby oprávnenej konať za zdravotnú poisťovňu). Nejedná sa ani o spracovanú kópiu. Zdravotná poisťovňa vydáva niekoľko desaťtisíc návrhov ročne, a preto je v jej podmienkach obvyklé opatriť návrh na začatie exekúcie faksimile podpisom. Tým pokladá návrh za úplný a formálne správny (návrh má byť podľa Exekučného poriadku datovaný a podpísaný). Odvolateľ vyslovil presvedčenie, že nahradenie vlastnoručného podpisu podpisom vykonaným mechanickými prostriedkami nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na nevydanie poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. nemožno ho považovať za taký nedostatok (nesprávny, neúplný návrh), ktorý by bránil pokračovaniu v konaní.
5. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj súdny exekútor, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v časti vyrubenia súdneho poplatku. Poukázal na § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že konanie vo veciach zdravotného poistenia je oslobodené od súdnych poplatkov. Naviac súdneho exekútora nemožno považovať v zmysle zákona za poplatníka, pretože nie je účastníkom konania. Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vymoženie pohľadávky oprávneného. Elektronická komunikácia mala tento proces zjednodušiť a zefektívniť z hľadiska jeho rýchlosti, ako aj hospodárnosti konania, a to práve z titulu oslobodenia tohto konania ako celku od platenia súdneho poplatku.
6. Účastníci sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie, jej zastavení a trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku o povinnosti súdneho exekútora zaplatiť súdny poplatok toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie i účastníkov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
9. Zo zmyslu exekučného konania vyplýva, že exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie. Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Úkony exekútora sa musia vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Právna úprava vychádza z predpokladu, že v zásade sa o uskutočnenie exekúcie postará súdny exekútor s tým, že v konkrétnych prípadoch vstupuje do jej procesu aj exekučný súd. Táto deľba právomocí dvoch subjektov sa realizuje prenechaním vykonávania úkonov núteného výkonu rozhodnutia exekútorovi s tým, že exekučný súd si ponecháva isté „dozorové“ oprávnenia. Pri výklade Exekučného poriadku treba preto dbať o presné rozlíšenie právomocí
súdneho exekútora a exekučného súdu, pretože oba tieto subjekty disponujú len takými oprávneniami, aké im priznáva zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy SR).
10. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44 Exekučného poriadku).
11. V zmysle § 39 ods. 1 Exekučného poriadku z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku).
12. V zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.
13. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
14. Z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu prvej inštancie v elektronickej forme podpísanej zaručenou elektronickou pečaťou. Súčasťou daného podania boli aj exekučné tituly - výkazy nedoplatkov vydané oprávneným. Na ich základe dňa 26.01.2016 okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie č. 5505 - 054539 v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.
15. Následne okresný súd výzvou zo dňa 16.02.2016 žiadal súdneho exekútora o predloženie „riadneho“ návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý musí byť podpísaný a rovnopisu exekučného titulu v zmysle § 39 ods. 2 Exekučného poriadku.
16. Vzhľadom na to, že súdny exekútor ostal nečinný, okresný súd rozhodol napadnutým rozhodnutím odôvodňujúc svoj postup nečinnosťou súdneho exekútora, ktorý mal súdu predložiť prílohy žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „tak, ako to vyžaduje zákon, teda v zmysle § 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku“.
17. Krajský súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil. Postup súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za správny. Zákon umožňuje robiť voči súdu podania v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, pričom tieto nie je nutné písomne doplniť. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal súdneho exekútora, ako subjekt, ktorý podanie súdu zaslal, osobitne vyzývať na tento procesný úkon. Pokiaľ by súdny exekútor mal povinnosť dopĺňať podania v listinnej podobe, možnosť elektronického podania by pre neho nemala prakticky význam. Písomnosť opatrená zaručeným elektronickým podpisom má účinky podania originálu listiny. Elektronické podanie súdneho exekútora podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa všetky náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor ako orgán verejnej moci je oprávnený dokumenty v listinnej podobe transformovať do novovzniknutého elektronického dokumentu, pričom takýto dokument zachováva právne účinky a jeho použiteľnosť na právne účely v rovnakom rozsahu ako pôvodný dokument. Tiež treba upriamiť pozornosť na fakt, že súdny exekútor nemá pri podávaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postavenie účastníka konania, ale osoby, na ktorú je prenesený výkon verejnej moci vo sfére
núteného výkonu rozhodnutia a ktorá v danej zverenej časti výkonu exekúcií nesie za svoju činnosť aj zodpovednosť. Ak zákon stanovuje, že návrh na vykonanie exekúcie musí spĺňať isté náležitosti a následne ich absencia spadá do oblasti výkonu právomocí súdneho exekútora (§ 40 ods. 1 Exekučného poriadku), potom v danej časti exekúcie, nemôže exekučný súd skúmať úplnosť, správnosť či zrozumiteľnosť návrhu na vykonanie exekúcie. Zodpovednosť za riadny exekučný titul a jeho prílohy nesie súdny exekútor, ktorého procesné podania nie sú podaniami tak, ako ich definuje civilno-procesná úprava (pretože exekútor nie je účastník konania). Aj tu však treba vychádzať z analógie legis, keď možnosť elektronickej komunikácie so súdom je prípustná (§ 125 CSP, a do 30.06.2016 § 42 O.s.p.). Súdny exekútor teda postupoval v súlade so zákonom, keď doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, ktorých pravosť a úplnosť však bol povinný skúmať len on sám. Exekučnému súdu následne prislúchalo oprávnenie preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, nie však z hľadiska § 40 ods. 1 Exekučného poriadku. Neúplnosť, nesprávnosť či nezrozumiteľnosť by mohla byť dôvodom pre adresovanie výzvy súdnemu exekútorovi len v prípade zjavných nedostatkov; v aktuálnej veci však o takéto vady nešlo, keďže okresný súd spochybnil predovšetkým formu, v ktorej bol doručený návrh na vykonanie exekúcie s prílohami, za ktoré nesie zodpovednosť súdny exekútor. 18. Z tohto hľadiska mal odvolací súd za to, že na účely zabezpečenia riadnej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemohol okresný vychádzať z ustanovenia § 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v prípade ak žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie spolu s prílohami boli na exekučný súd podané v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ktoré podanie nie je nutné písomne doplniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v prvej až tretej vete výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1 CSP).
19. Pokiaľ ide o odvolacie námietky súdneho exekútora, tieto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné z nasledovných dôvodov.
20. V posudzovanom prípade je nesporné, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. V súvislosti s „transformáciou“ takéhoto typu podaní do štandardnej písomnej podoby stanovuje ZoSP v položke 20a Sadzobníka (citované v napadnutom uznesení) súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis. Z charakteru spoplatňovanej činnosti súdu (v podstate vytlačenie elektronického podania) je zrejmé, že ide o bežnú všeobecnú administratívnu činnosť, ktorá nemá vymedzené žiadne osobitosti podľa druhu konania, či druhu úkonu alebo podľa osoby, ktorá elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom vykonala. Účelom jej doplnenia do Sadzobníka zákonom č. 273/2007 Z.z. bolo pokrytie vecných nákladov súdu spojených s vyhotovením rovnopisu takéhoto elektronického podania. 21. Nadväzne je nutné pri ustálení poplatníka vychádzať z jeho najvšeobecnejšej a najzákladnejšej definície - „navrhovateľ poplatkového úkonu“ (§ 2 ods. 1 písm. a) ZoSP), ktoré je súčasne potrebné stotožniť s osobou, ktorá dotknuté podanie učinila. Je pritom nepodstatné, v akej pozícii v konkrétnom konaní vystupuje.
22. Pokiaľ teda podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vykonal v súdenej veci súdny exekútor, bol/je navrhovateľom poplatkového úkonu. Tým sú zároveň splnené aj podmienky na vznik jeho poplatkovej povinnosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP („poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, ak je poplatníkom navrhovateľ“). Inými slovami, pre vznik poplatkovej povinnosti podľa položky 20a Sadzobníka stačí, že išlo o podanie, ktoré sa týkalo prejednávanej veci, a preto sa stalo súčasťou súdneho spisu a ten kto ho urobil, je navrhovateľom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP. Totožný záver vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 10Sžr/123/2011 zo dňa 25. júla 2012.
23. Poukaz odvolateľa na § 2 ods. 1 písm. f) ZoSP v konkrétnostiach prejednávaného prípadu neobstojí. Podľa označenej právnej normy je v exekučnom konaní poplatníkom oprávnený; v čase rozhodnutia okresného súdu i podania odvolania ZoSP za poplatníka určoval v exekučnom konaní aj povinného. 24. Hoci odkazy a súvisiace poznámky pod čiarou nemajú záväzný charakter, je z nich (minimálne) zrejmá vôľa zákonodarcu. Dotknuté ustanovenie (v období do 30.06.2016) odkazovalo pod poznámkou 1a) na § 44 a § 50 Exekučného poriadku. To znamená, že išlo o vymedzenie poplatníka pri konkrétnych
(jednoznačne a jedinečne) zadefinovaných úkonoch oprávneného a povinného v exekučnom konaní. Vo vzťahu k oprávnenému pri podaní žiadosti o udelenie poverenia (§ 44 Exekučného poriadku) a vo vzťahu k povinnému pri podaní námietok (§ 50 Exekučného poriadku). Ako už bolo vyššie uvedené, súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní urobených elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom je všeobecným (svojou povahou „administratívnym“) súdnym poplatkom, zatiaľ čo dotknuté poplatky sú špecifickými súdnymi poplatkami vlastnými výlučne a len presne zadefinovaným úkonom v exekučnom konaní.
25. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že pri aktuálnom znení § 2 ods. 1 písm. f) ZoSP (kedy už povinný nie je poplatníkom) by pri rešpektovaní prístupu odvolateľa došlo k situácii, že ak by povinný vykonal elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom, tak súvisiaci súdny poplatok by zaťažoval oprávneného; keďže v exekučnom konaní (už) niet iného poplatníka. Nelogickosť a kontraproduktívnosť takéhoto riešenia je viac ako zrejmá. 26. Zároveň je žiaduce poznamenať, že dôvodom, pre ktorý bol § 2 ods. 1 ZoSP doplnený o písm. f), bolo odstránenie vtedajšieho nejasného výkladu ohľadne osoby poplatníka v konaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (dôvodová správa k zákonu č. 531/2003 Z.z.). Definícia poplatníka poplatkového úkonu v § 2 ods. 1 písm. f) ZoSP sa teda týka len spoplatnenia štádia konania o žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 Exekučného poriadku podľa položky 13 písm. a) Sadzobníka.
27. Charakter rozoberaného súdneho poplatku je významným i pri vyhodnotení odvolacej námietky poukazujúcej na § 4 ods. 1 písm. c) ZoSP. Nie je sporné, že podľa označeného zákonného ustanovenia je vecne oslobodené od súdnych poplatkov (aj) konanie o zaplatenie dlžného poistného na zdravotnom poistení. Toto oslobodenie sa však prioritne vzťahuje iba na súdne poplatky obsiahnuté v prvej časti Sadzobníka (I. Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese); v užšom nazeraní dokonca len na súdne poplatky bezprostredne sa viažuce k predmetu konania. Práve všeobecná - (aj) od druhu konania nezávislá - povaha súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní urobených elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom (obsiahnutého v druhej časti Sadzobníka - Poplatky za úkony súdov) vo svojich dôsledkoch vylučuje paušálne oslobodenie vecí zdravotného poistenia od jeho platenia. Prezentovaný výklad rešpektuje východiská a úvahy vyslovené Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. II.ÚS 124/2011. 28. Krajský súd (opakovane) konštatuje, že uloženie poplatkovej povinnosti za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka vyplýva priamo z povahy tohto podania. Ide o súdny poplatok za úkon súdu bez ohľadu na to, či vyhotovenie (písomného) podania strana, resp. iný subjekt navrhne alebo nie. O tejto povinnosti musí súd rozhodnúť vždy, keď tu existuje spôsobilý poplatkový úkon, t.j. aj vtedy, keď je dotknuté konanie zo zákona od súdnych poplatkov inak vecne oslobodené.
29. Neopodstatneným je napokon aj odkaz odvolateľa na závery rozhodnutí najvyššieho súdu v iných veciach, nakoľko pre konajúce súdy nie sú záväzné (§ 135 ods.1, eventuálne § 226, § 243d ods. 1 O.s.p., resp. aktuálne § 193, §391 ods. 2 a § 455 CSP). V rozoberanej súvislosti je dôležité, že konajúce súdy (konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnili/vysvetlili svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnali, preto nekonali v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.05.2014).
30. Keďže odvolacie dôvody súdneho exekútora neboli opodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie v jeho štvrtej vete výroku ako vecne správne.
31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)