Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-46-2016.pdf
PDF · 94.52 KB
No categories available
12C/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08, Bratislava, proti žalovanej Z., zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 325,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu v časti o zaplatenie 76,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,87 eura od 30. 04. 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,90 eura od 14. 06. 2016 do zaplatenia z a s t a v u j e . II. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . III. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130, sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 03. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 325,17 eura s príslušenstvom ktorú odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 16. 11. 2010 zmluvu o pôžičke, evid. č. 6081842, na základe ktorej jej poskytol celkovú sumu pôžičky 1 771,20 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 36,90 eura, ku dňu podania žaloby uhradila žalovaná sumu 1 368,40 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 10. 04. 2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, dlžné splátky uhradené neboli. Na základe uvedeného sa právny predchodca žalobcu podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 325,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo 8,75 % ročne od 30. 04. 2013 a nahradiť trovy konania. 2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanej dňa 10. 10. 2016, k podanej žalobe prostredníctvom svojej zástupkyne uviedla, že uzatvorenú zmluvu považuje za bez úročnú a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve absentuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a uvedenie konkrétneho dňa, mesiaca roku kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Zároveň uviedla, že podľa § 147 CSP podáva voči žalobcovi, Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130, vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha vydania 268,40 eura ako bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že nakoľko si od žalobcu požičala 1 100,00 eur, pričom mu uhradila spolu 1 368,40 eura, teda o 268,40 eura viac ako bola povinná plniť, keď úver považuje za bezúročný a bez poplatkov domáha sa vzájomnou žalobou vrátenia týchto peňažných prostriedkov. 3. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 29. 11. 2016, pred otvorením ktorého bola súdu doručená žiadosť o zmenu účastníka na strane žalobcu, ktorej súd vyhovel a uznesením, písomne vyhotoveným pod č.k. 12C/46/2016-95 zo dňa 29. 11. 2016, pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding a. s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok,
IČO: 35 923 130 vstupuje do konania ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava. 4. Súd po pripustení zmeny žalobcu vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej voči pôvodnému žalobcovi, Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130 uznesením, písomne vyhotoveným pod č.k. 12C/46/2016-97 zo dňa 29. 11. 2016 na samostatné konanie, 5. Navrhovaný nový žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25. 11. 2016 súdu uviedol, že žalovaná počas konania dňa 13. 06. 2016 uhradila pohľadávku čiastočne, do výšky 36,90 eura. Uviedol tiež, že v časti o zaplatenie sumy 39,87 eura, účtovanej ako manipulačný poplatok berie žalobu späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť a vrátiť nespotrebovaný krátený súdny poplatok. Ďalej uviedol, že okrem uvedeného čiastočného späťvzatia žaloby vo zvyšnej časti na žalobe trvá, keď má za to, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere so žalovanou obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti. Na základe uvedeného sa domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 248,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 288,27 eura od 30. 04. 2013 do 13. 06. 2016 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,40 eura od 14. 06. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. 11. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami a z prednesov zástupkyne žalovanej zistil nasledovný skutkový stav: žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130), dňa 16. 11. 2010 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 362381 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1 100,00 eur, ktoré sa zaviazala vrátiť v 48mich pravidelných mesačných splátkach spolu s úrokom vo výške 36,90 eura, spolu sa tak zaviazala uhradiť sumu 1 771,20 eura. Nakoľko žalovaná neplnila riadne a včas svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy, právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 10. 04. 2013 oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a vyzval ju jednorazové vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokom v lehote do 3 dní od doručenia upomienky. Upomienka bola vrátená právnemu predchodcovi žalobcu ako neprevzatá žalovanou v odbernej lehote dňa 26. 04. 2013. Žalovaná podľa nerozporovaných tvrdení uvedených v žalobe a vo vyjadrení navrhovaného nového žalobcu vrátila žalobcovi peňažné prostriedky spolu vo výške 1 368,40 eura a počas sporu ďalších 36,90 eura, spolu tak žalovaná uhradila 1 405,30 eura. V spore uplatňovaná pohľadávka bola Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 09. 2016 postúpená z pôvodného veriteľa a žalobcu (Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130) na žalobcu. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu považuje za bez úročný a bez poplatkov a nakoľko žalovaná uhradila viac ako si požičala, vzájomnou žalobou, ktorú rozšíri aj o úhradu 36,90 eura uskutočnenú dňa 13. 06. 2016 sa domáha voči pôvodnému žalobcovi vrátenia bezdôvodného obohatenia. 7. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160701?ucinnost=16.11.2010> a § 10 ods. 1, 12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Nakoľko žalobca vzal pred otvorením pojednávania žalobu v časti o zaplatenie sumy 76,77 eura a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,87 eura od 30. 04. 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,90 eura od 14. 06. 2016 do zaplatenia päť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil (I. výrok rozsudku). 14. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v spojení s Občianskym zákonníkom. Na základe uvedenej zmluvy boli žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, nepodnikateľkou, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme pôžičky právnym predchodcom žalobcu, ktorý vykonáva poskytovanie peňažných prostriedkov ako predmet vlastnej podnikateľskej činnosti. 15. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom dotknutého ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor bol vyslovený napríklad aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012). V predloženej zmluve je však konečná splatnosť uvedená len ako 11/2014, teda bez uvedenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému nastane konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Uvedenému zodpovedá aj gramatický výklad, keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) rozlišuje „dobu trvania zmluvy“ a „termín konečnej splatnosti“. V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má žalovaná začať pôžičku splácať, keďže v nej chýba uvedenie splatnosti prvej splátky. 16. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve je uvedená iba výška splátky, výška poplatku za správu úveru a spôsob určenia termínu splatnosti jednotlivých splátok. Uvedené ustanovenie rozlišuje a vyžaduje deväť údajov a to a to: údaj o výške splátky istiny, údaj o výške splátky úrokov, údaj o výške splátky iných poplatkov, údaj o počte splátok istiny, údaj o počte splátok úrokov, údaj o počte splátok iných poplatkov, údaj o termínoch splátok istiny, údaj o termínoch splátok úrokov a údaj o termínoch splátok iných poplatkov. Neuvedenie ktoréhokoľvek údaju má za následok nedodržanie uvedeného ustanovenia. 17. Údaj o výške splátok istiny a údaj o výške splátok úrokov právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol. Uviedol iba údaj o výške splátky a to 36,90 eura. Logickým a teleologickým výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. K uvedenému záveru sa priklonil v odôvodnení svojho rozhodnutia napríklad Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/256/2013 zo dňa 25. 11. 2013. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/165/2015 zo dňa 12. 04. 2016 uviedol, cit.: „V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splátka je uvedená jednou spoločnou sumou.“ Rovnako uvedený záver podporuje aj súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, 3 Sžo/19/2012 zo dňa 12. 03. 2013. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, ale nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Významom dotknutého ustanovenia je, aby bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a pri výbere zohľadniť aj tú skutočnosť, ako rýchlo dôjde k splateniu istiny. 18. Údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol. 19. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej súd uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. písm. k)) sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES (článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10, ods. 2 písm. h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č. 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd uvádza, že s ohľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) ohľadne priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci súdom. 20. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (odsek 15. odôvodnenia), údaj o výške splátky istiny a úrokov (17.) a údaj o termínoch splátok istiny a úrokov (18.), podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 21. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver právneho predchodcu žalobcu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanou čerpaný úver (pôžičku) bola povinná v uvedenej výške splatiť. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu o 305,30 eura viac, ako mala plniť (1 100,00 eur - 1 405,30 eura) (II. výrok rozsudku). 22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania od v spore neúspešného žalobcu, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (III. výrok rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.