Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-874-2015.pdf
PDF · 136.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/874/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: E. B., nar. X. Z. XXXX, bytom R. XXX, o 112,13 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 2. septembra 2015 č. k. 5C/177/2014-43 takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e.
Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti o zamietnutí zmenkovej sumy, zmenkového úroku, 6%-ného ročného úroku, zmenkovej odmeny a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zaplatenie zmenkovej sumy 112,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne: zo sumy 794,13 eur od 1.6.2010 do 20.9.2010, t. j. 222,36 eur; zo sumy 712,13 eur od 21.9.2010 do 14.10.2010, t. j. 42,73 eur; zo sumy 612,13 eur od 15.10.2010 do 14.11.2010, t. j. 47,44 eur; zo sumy 512,13 eur od 15.11.2010 do 13.12.2010, t. j. 37,13 eur; zo sumy 412,13 eur od 14.12.2010 do 16.1.2011, t. j. 35,03 eur; zo sumy 312,13 eur od 17.1.2011 do 14.2.2011, t. j. 22,63 eur; zo sumy 212,13 eur od 15.2.2011 do 13.3.2011, t. j. 14,32 eur; zo sumy 112,13 eur od 14.3.2011 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy: 794,13 eur od 6.9.2010 do 20.9.2010, t. j. 2,09 eur; zo sumy 712,13 eur od 21.9.2010 do 14.10.2010, t. j. 2,81 eur; zo sumy 612,13 eur od 15.10.2010 do 14.11.2010, t. j. 3,12 eur; zo sumy 512,13 eur od 15.11.2010 do 13.12.2010, t. j. 2,44 eur; zo sumy 412,13 eur od 14.12.2010 do 16.1.2011, t. j. 2,30 eur; zo sumy 312,13 eur od 17.1.2011 do 14.2.2011, t. j. 1,49 eur; zo sumy 212,13 eur od 15.2.2011 do 13.3.2011, t. j. v sume 0,94 eur; zo sumy 112,13 eur od 14.3.2011 do zaplatenia, ako i zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 2,65 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 4 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 11 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, § 115a O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), čl. 5 ods. 2, čl. 19 Nariadenie (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu). Vecne zdôvodnil poukazom na postup právnej predchodkyne žalobkyne (POHOTOVOSŤ, s. r. o.), ktorá uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak exekučný súd exekúciu nepovolil pre neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednaní predmetného úveru) na žalobkyňu, ktorá v danom súdnom konaní uplatňuje obdobné plnenia (ako indosátor zo zmenky), podľa Nariadenia (Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu). Dobromyseľnosť žalobkyne je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní veľkého množstva zmeniek, uvedeným spôsobom označených, ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať vplyv na jeho zmenkové práva. Možno preto tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Pri spotrebiteľských zmluvách platí zákaz zmluvných dojednaní, spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné zmluvné podmienky (ktoré sú považované zo zákona za neplatné). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, preto ustanovenie pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie zakazujúce alebo znemožňujúce skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia uvádza, že súd v prípade pasivity žalovaného len vydá rozsudok, nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Nič nebránilo, aby súd ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný pri uzatváraní predmetnej Zmluvy o úvere zo 7. októbra 2009 nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a právna predchodkyňa žalobkyne (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) pri uzatváraní úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, preto spĺňala definíciu dodávateľa. Predmetná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov sa zakazovalo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úver) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade bola vystavená zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa z úverovej zmluvy a vystavená bola na sumu 794,13 eur. Keďže výška úveru bola 500 eur, aj za predpokladu, že by žalovaný nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 150 eur, teda 30% istiny poskytnutého úveru a maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť v maximálnej výške 650 eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 794,13 eur a presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú dotknutým ustanovením. Zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonom. Právna predchodkyňa žalobkyne konala v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmenka neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 4 písm. i/, j/, k/, g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov (žalovanému vznikla povinnosť vrátiť len istinu úveru). Zmenka uvedenú skutočnosť nezohľadňuje, naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v uvedenej výške súd prvej inštancie kvalifikoval ako rozporné s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd prvej inštancie označil aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky, keďže nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné podľa § 53 ods. 5 O. z.. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, neplatná je samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007. Z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimeraného vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru (v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku), nemohlo žalobkyni vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne postupovala v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva preukazoval aj list Európskej komisie z 25. apríla 2013 č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie, s uvedením praktík obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 14 Všeobecných podmienok, obsahujúci dohodu o vyplnení zmenky, podľa ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite. Ručiteľ z takto vystavených zmeniek je zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Er/1442/2012 vyplývalo, že žalovaný bol zaviazaný rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05063/11 zo 4. júla 2011 na zaplatenie sumy 548,86 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 112,13 od 15. marca 2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 122,13 eur od 15. marca 2011 do zaplatenia. Dňa 7. októbra 2009 bola uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 eur, ktorý mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 82 eur, pričom šlo o formulárovú zmluvu, obsahujúcu predtlačený text, do ktorej boli dopísané iba údaje týkajúce sa označenia dlžníka a suma, ktorú mal obdržať a splatiť. Zmluva obsahovala aj súhlas so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali na zadnej strane zmluvy. Uznesením Okresného súdu Galanta z 9. októbra 2012 č. k. 12Er/1442/2012-12 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu neplatne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola odopretá ochrana spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukázal aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu s administratívou s tým spojenou vo výške 64,53%, ale i neprimerane vysoký úrok 32,27%. Celá zmluva sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi nie je len obsah zmluvy, ale i samotný jej účel (získať na úkor slabšej strany spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho nemohla byť splatná ani vystavená zmenka. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý si však neuplatnil a zo spisu vznik trov žalovanému nevyplýval.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne má konanie aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a pretože žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď (podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým a predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje v sporovom konaní vykonať aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup je možné aplikovať len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť, čo nebol daný prípad). Svoj postup pri dokazovaní súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala údajne nesporné skutočnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy o úvere a označenia zmenky ako zabezpečovacej zmenky, ktoré abstrahoval súd prvej inštancie z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci konania sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobkyňa zdôraznila, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Nemôže tak činiť ani súd (žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“). Len za určitých okolností je prípustné uplatňovanie tzv. kauzálnych námietok, musia byť však vznesené zo strany žalovanej, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporom konaní, vedenom podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Žalobkyni nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody o vyplňovacom práve blankozmenky, ktorá by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške v čase jej vyplnenia. Zákonodarca pripúšťal aj to, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. C 328/14 nie je pre vec významná, mala hypotetický charakter, bola vykonštruovaná a primárne nie je použiteľná vo veci samej. Nebol taktiež daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v prípade, že nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo ak o to požiada niektorý z účastníkov. Návrh nie je možné posudzovať ako zjavne neopodstatnený, ako ani neprípustný, ktoré kategórie sa hodnotia výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Žalobkyňa jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnila práva zo zmenky. Nebolo preukázané, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu žalobkyni ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, nie je možné výklad súdu prvej inštancie akceptovať. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm 3/2014.
3. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania podaním z 21. decembra 2015 (doručeným súdu prvej inštancie 22. decembra 2015) vzala návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v tejto časti navrhla konanie zastaviť.
4. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.
8. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.
9. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).
10. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný veriteľ Pohotovosť, s. r. o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorý jeho návrhom vyhovel ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu, ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s. r. o. zastupovala žalobkyňu a Pohotovosť, s. r. o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to aby zmluvu predložila.
11. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015 Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
12. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkové nástupcu, ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
13. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy.
14. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej formalistického prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenky), pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu.
15. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli pre spotrebiteľa záväzné, ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).
16. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
17. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah je bez právneho významu.
18. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).
19. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007). Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu (čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení Nariadenia).
20. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 222/07).
21. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné aj z dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
22. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
23. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).
24. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016), je potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach s ochranou slabšej strany (vrátene spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach, však bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní.
25. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na správnom právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka (obsiahnutú v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere), kvalifikujúc dojednanie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednania a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 3 O. z.). Neplatnosť dohody o vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.
26. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).
27. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.
28. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanej) nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich v bode 14 dohodu o vyplnení zmeniek). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učinil, spreneveril sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
29. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
30. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009).
31. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou. Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť), rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa, že práve na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré boli v skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu plnenia zo zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho vzťahu.
32. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke, bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).
34. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
35. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení uznesenia súdu prvej inštancie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.
36. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslila a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanej bolo dôvodné.
37. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods. 1 CSP jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
38. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.