Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/72/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adam Hradským, v spore žalobkyne: O. F., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom W. XXXXX/XXA, D., zastúpenej Advokátska kancelária - JUDr. Petra Baňáková, s.r.o., IČO: 50 686 241, so sídlom Vinohradnícka 29, Nitra, proti žalovanej: S. J., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom J. R. XX, D., o zaplatenie 4 560,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd pripúšťa zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu v časti požadovanej úhrady nájomného a náhrady za užívanie bytu žalovanou tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 845,24 eura.

II. Súd konanie v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 375,- eur odo dňa 19.01.2018 do zaplatenia a v časti uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 204,97 eura, zastavuje.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4 845,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 375,- eur od 19.01.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.2.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.03.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.06.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.07.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.08.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.09.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.10.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.11.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 19.12.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 204,97 eura ako náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v planom rozsahu od žalovanej.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.05.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4 560,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 375,- eur od 19.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.12.2017 do zaplatenia a zo sumy 375,- eur od 19.1.2018 do zaplatenia, ako aj na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 409,94 eura.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa (ďalej len „“) uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola dňa 08.01.2016 uzatvorená zmluva o nájme bytu, pričom predmetom nájmu bol byt č. XXX vo vchode XX/A na 9. poschodí nachádzajúci sa na W. ul. v k.ú.: BA - m.č. C., okres Bratislava. V súlade s bodom 3.3. zmluvy o nájme bolo nájomné zmluvnými stranami dohodnuté v sume 375,- eura mesačne vopred, so splatnosťou najneskôr k 18. dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa povinnosť k úhrade nájomného vzťahuje. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú. Žalobkyňa uviedla, že nájomný vzťah založený touto zmluvou mal skončiť 31.01.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa i po skončení doby nájmu naďalej predmet nájmu užívala, v súlade s došlo k pokračovaniu nájmu za rovnakých podmienok, za akých bola uzatvorená zmluva o nájme bytu. Následne listom zo dňa 08.02.2018 bola žalovaná vyzvaná na odsťahovanie vecí z predmetu nájmu. K opusteniu predmetu nájmu žalovanou došlo dňa 28.01.2018. Napriek tomu, že zo strany žalovanej nedošlo k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu, je možné ustáliť, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou trval od 01.01.2017 do 28.01.2018. Za celé obdobie nájmu, t.j. od 01.01.2017 do 28.01.2018 však žalovaná nájomné neuhrádzala v lehote splatnosti, hoci sa na jeho úhradu zaviazala, čím žalobkyni vznikla voči žalovanej pohľadávka titulom neuhradeného nájomného vo výške 4 560,- eur. Žalobkyňa uviedla, že aj napriek opakovaným výzvam na úhradu dlžného nájomného, žalovaná svoj dlh na nájomnom nevyrovnala a dlžné nájomné žalobkyni neuhradila. Preto bola žalovaná listom zo dňa 27.03.2019 vyzvaná na úhradu pohľadávky. Žalovaná síce zaslala odpoveď na výzvu, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala, že by z jej strany dochádzalo k úhradám nájomného. Žalobkyňa poprela, že by došlo k akejkoľvek ústnej dohode, na základe ktorej by žalovaná platila mesačné nájomné v hotovosti k rukám žalobkyne. Žalobkyňa konštatovala, že hoci žalovaná vo výpise pri každom mesiaci perom zvýraznila určité sumy, ktoré mali podľa jej tvrdenia predstavovať výbery peňažných prostriedkov za účelom platby nájomného, nájomné bolo dohodnuté na sumu 375,- eur a nie 420,- eur, a to mala uhrádzať vždy do 18. dňa kalendárneho mesiaca a to prevodom na účet žalobkyne alebo osobne k rukám žalobkyne. Žalobkyňa nepovažovala výpisy z účtu žalovanej za relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval úhradu nájomného, pričom mala za to, že k týmto úhradám zo strany žalovanej nedošlo. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že v rozhodnom období bola žalovaná registrovaná na stránke „ľudia ľudom“, kde žiadala o pomoc s úhradou dlhu/nájmu v sume 4 500,- eur, pričom aj napriek tomu, že došlo k vyzbieraniu sumy 1 190,- eur, túto žalobkyni neuhradila. Obdobne aktívna bola žalovaná aj na stránke dakujeme.sk, kde sa vyzbierala suma 1 498,- eur, avšak ani túto sumu nepoužila na úhradu nájomného. Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedla, že ide o náklady právneho zastúpenia pred podaním samotnej žaloby vo vzťahu k výzve zo dňa 27.03.2019.

3. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany potvrdila, že v byte žalobkyne bývala od 01.10.2012, pričom zmluvu mala uzatvorenú do 31.12.2016. Uviedla, že nájomné uhrádzala každý mesiac v hotovosti k rukám žalobkyne z dôvodu ústnej dohody, pričom žalobkyňa jej nedávala potvrdenie o prijatých platbách, čo vie preukázať výberom z bankomatov, keď každý mesiac vyberala peniaze na nájom. Tvrdila, že uhrádzala žalobkyni sumu 420,- eur. V roku 2013 sa jej zhoršil zdravotný stav, prišla o zamestnanie a jej jediným príjmom bol invalidný dôchodok. Konštatovala, že na nájme sa do roku 2016 zadlžila v sume 2 500,- eur a nie 4 560,- eur. Na základe toho požiadala žalobkyňu o postupné splatenie, s ktorým žalobkyňa súhlasila, pričom svoj dlh žalovaná postupne platila aj za pomoci finančnej zbierky z portálu ludialudom.sk a dakujeme.sk v roku 2017 s tým, že svedkom tejto skutočnosti, ako aj vyplatenia všetkých platieb v hotovosti mal byť svedok N. D., avšak nebol fyzicky prítomný pri odovzdávaní peňazí. Žalovaná uviedla, že z bytu odišla preto, že v roku 2017 od nej žalobkyňa pýtala 420,- eur mesačne, pričom nájomné jej žalovaná platila celý rok 2017.

4. Súd na prejednanie veci nariadil na deň pojednávanie. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila zdravotnými problémami, avšak súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.

5. Žalobkyňa v rámci prednesu žaloby navrhla rozšírenie žaloby vo vzťahu k požadovanému nájomnému, resp. ceny za užívanie bytu žalovanou o sumu 285,24 eura, na základe čoho žiadala, aby súd zaviazal žalovaná na zaplatenie sumy 4 845,24 eura za užívanie bytu od 01.01.2017 do 28.01.2018. Zároveň zobrala svoj nárok v časti uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 204,97 eura späť, na základe čoho požadovala, aby súd z tohto titulu zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 204,97 eura z titulu trov právneho zastúpenia spojených s výzvou advokátky žalobkyne zo dňa 27.03.2019.

6. Súd o návrhu zmeny žaloby rozhodol na pojednávaní podľa až 143 tak, že túto zmenu pripustil a to v znení uvedenom v I. výroku tohto rozsudku z dôvodu, že sa zmena týkala len rozšírenia požadovaného peňažného plnenia od žalovanej z rovnakého právneho aj skutkového základu.

7. Súd zároveň rozhodol o zastavení konania v časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.01.2018 do zaplatenia a nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 204,97 eura.

8. Súd na pojednávaní vykonal žalobkyňou navrhnuté a predložené listinné dôkazy, a to: zmluvu o nájme bytu, výzvu na odsťahovanie vecí zo dňa 08.02.2018, výzvu na zaplatenie zo dňa 27.03.2019, vyjadrenie k výzve na zaplatenie zo dňa 27.03.2019, screenshoty zo stránky ludialudom.sk a ďakujeme.sk a vyhlásenie správcu nehnuteľnosti zo dňa 15.06.2019, ako aj listinné dôkazy predložené a navrhnuté žalovanou, a to: informácie o pohyboch na účtoch, z ktorých súd vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

9. Žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzatvorili dňa 08.01.2016 v písomnej forme zmluvu o nájme bytu č. XXX na ulici W. XX/A, a to na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.12.2016. Mesačné nájomné bolo dohodnuté v sume 375,- eur, ktoré malo byť uhrádzané vopred najneskôr do 18. dňa kalendárneho mesiaca, a to buď bezhotovostne alebo v hotovosti k rukám žalobkyne. Zo zhodných a nesporných tvrdení strán sporu vyplývalo, že žalovaná užívala predmetný byt aj po skončení dohodnutej doby nájmu, a to až do 28.01.2018, kedy žalovaná predmetný byt opustila. Následne žalobkyňa výzvou zo dňa 08.02.2018 vyzvala žalovaná na úhradu dlžného nájomného v sume 4 560,- eur a zároveň jej oznámila, že obhliadkou predmetného bytu žalobkyňa zistila, že chýbal TV prijímač, na základe čoho bola požiadaná o jeho vrátenie, ku ktorému zo strany žalovanej došlo cez kanceláriu Spoločenstva Vlastníkov Bytov W. XXA, bez toho aby to žalovaná oznámila žalobkyne. Zároveň žalobkyňa spísala veci, ktoré žalovaná v byte zanechala a vyzvala ju na ich prevzatie.

10. Žalobkyňa dňa 27.03.2019 písomne vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžného nájomného v sume 4 560,- eur, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty v sume 1 499,65 eura a nákladov na právne služby. Žalovaná na uvedenú výzvu reagovala listom zo dňa 27.03.2019, v ktorom uviedla, že tvrdenia žalobkyne o nezaplatenom nájom nie sú ničím podložené s tým, že nájomné bolo zo strany žalovanej uhrádzané riadne a včas podľa dojednaných podmienok.

11. Z informácii o pohybe na účte žalovanej vyplývalo, že od februára 2016 do januára 2018 vyberala prostredníctvom bankomatu zo svojho účtu rôzne sumy v hotovosti, a to dňa 21.01.2016 sumu 500,- eur, dňa 16.01.2017 sumu 430,- eur, dňa 18.01.2017 sumu 200,- eur, dňa 17.02.2017 sumu 450,- eur, dňa 02.03.2017 sumu 700,- eur, dňa 18.04.2017 sumu 450,- eur, dňa 18.05.2017 sumu 520,- eur, dňa 16.06.2017 sumu 500,- eur, dňa 17.07.2017 sumu 17.07.2017, dňa 15.08.2017 sumu 150,- eur, dňa 15.08.2017 sumu 200,- eur, dňa 17.08.2017 sumu 230,- eur, dňa 14.09.2019 sumu 20,- eur, dňa 18.09.2017 sumu 400,- eur, dňa 17.10.2017 sumu 300,- eur, dňa 16.10.2017 sumu 50,- eur, dňa 13.10.2017 sumu 20,- eur, dňa 04.10.2017 sumu 50,- eur, dňa 07.11.2017 sumu 20,- eur, dňa 20.11.2017 sumu 50,- eur, dňa 21.11.2017 dňa 50,- eur a dňa 23.11.2017 sumu 50,- eur, dňa 01.12.2017 sumu 190,- eur, dňa 15.12.2017 sumu 200,- eur, dňa 18.12.2017 sumu 250,- eur a dňa 16.01.2018 sumu 520,- eur.

12. Zároveň z informácii o pohybe na účtoch vyplývalo, že žalovaná prijímala platby od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. dňa 13.12.2017), Sociálnej poisťovni (napr. dňa 13.12.2017 - z titulu

dôchodku, dňa 14.12.2017 z titulu nemocenskej dávky), ako aj od ludialudom.sk a darujeme.sk, ale aj uhrádzala pôžičku spoločnosti Friendly Finance a exekúciu na účet JUDr. Františka Čáru.

13. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce splnenie dlhu (), nájom bytu (, 685 a nasl.) a príslušenstvo pohľadávky ().

14. V konaní bolo nesporné a preukázané, že uzatvorením písomnej zmluvy o nájme bytu zo dňa 08.01.2016 vznikol medzi žalobkyňou a žalovanou podľa a 491 občianskoprávny vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky nájomnej zmluvy podľa a nasl. a ktorej predmetom bol záväzok žalobkyne ako prenajímateľa odovzdať žalovanej ako nájomcovi do užívania byt a to na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 a záväzok žalovanej platiť mesačné nájomné v sume 375,- eur vždy do 18. dňa kalendárneho mesiaca vopred. Keďže predmetom tohto nájomné vzťahu bol nájom bytu, na daný záväzkový vzťah sa aplikovali osobitné ustanovenia o nájme bytu podľa a nasl.. Nesporným bolo, že žalobkyňa si svoj záväzok z nájomnej zmluvy podľa splnila riadne, keďže byt odovzdala do užívania žalovanej. Nesporným bolo aj to, že žalovaná užívala predmetný byt aj po skončení doby nájmu, pričom žalovaná nepodala proti žalovanej návrh na vypratanie bytu, na základe čoho sa podľa nájomná zmluva za tých istých podmienok obnovila na ďalší rok, t.j. do 31.12.2017. V zmysle uvedeného bola aj v roku 2017 žalovaná povinná platiť mesačné nájomné v sume 375,- eur do 18. dňa v kalendárnom mesiaci. Nesporným bolo aj to, že žalovaná dňa 28.01.2018 prestala predmetný byt užívať, na základe čoho nedošlo k ďalšiemu obnoveniu nájomnej zmluvy.

15. Jedinou spornou skutočnosťou v konaní bolo, či žalovaná nájomné za obdobie od 01.01.2017 do 28.01.2018 uhradila alebo nie, keďže žalobkyňa tvrdila, že k úhrade nájomného za predmetné obdobie zo strany žalovanej nedošlo, pričom žalovaná tvrdila, že nájomné uhrádzala každý mesiac v hotovosti v sume 420,- eur k rukám žalobkyne.

16. V prípade preukázania negatívnej skutočnosti platí, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, teda niečo čo sa nestalo, čo neexistuje, keďže preukázanie takejto skutočnosti je objektívne nemožné. To sa vzťahuje aj na tvrdenia žalobkyne o nezaplatení nájomného za obdobie od 01.01.2017 do 28.01.2018 žalovanou. V takomto prípade sa presúva dôkazné bremeno na protistranu - žalovanú, ktorá v konaní negatívnu skutočnosť sporovala/ vyvracala tvrdením, že k zaplateniu nájomného za obdobie od 01.01.2017 do 28.01.2018 došlo, a to v hotovosti do rúk žalobkyne. Žalovaná však na preukázanie svojich tvrdení predložila výlučne len výpisy z jej bankového účtu, z ktorých síce vyplývalo, že v rozhodnom období realizovala rôzne výbery peňažných prostriedkov zo svojho účtu, avšak nevyplývalo z nich to, na aký účel vybrané peňažné prostriedky použila. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovanou predložené výpisy z účtu nepreukazovali ňou tvrdenú skutočnosť o úhrade žalobkyňou požadovaného nájomného v hotovosti do rúk žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaná ani neuviedla žiadne ďalšie konkrétnejšie skutkové tvrdenia, ktoré by sa vzťahovali napr. k miestu a času platenia nájomného žalovanou do rúk žalobkyne, prípadne ďalších okolností, ktoré takéto platenie nájomného sprevádzali. Hoci žalovaná na preukázanie platenia nájomného navrhla aj výsluch svedka N. D., ktorý mal o všetkých platbách žalovanej vedieť, súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal, keďže zo samotného tvrdenia žalovanej vyplývalo, že tento svedok nebol fyzicky prítomný pri platení nájomného, a preto by jeho výsluch nemohol slúžiť na preukázanie žalovanou tvrdených skutočností o platení nájomného v hotovosti k rukám žalobkyne. Rovnako súd nepovažoval za potrebné vykonávať ani výsluch žalovanej ako strany sporu, keďže ide len o podporný dôkazný prostriedok, ktorý má v prvom rade slúžiť na osvedčenie skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, teda skutočností, ktoré už boli v konaní tvrdené a nemožno ich preukázať inak. Ako však súd vyššie uviedol, tvrdenia žalovanej o úhradách nájomného v hotovosti boli veľmi nekonkrétne a preto nebolo možné konštatovať, že v konaní vyšli najavo akékoľvek konkrétne skutkové okolnosti ohľadom platenia nájomného žalovanou v hotovosti, na základe čoho súd nevzhliadol potrebu na preukazovanie takýchto nekonkrétnych tvrdení žalovanej jej výsluchom, keďže takýto dôkazný prostriedkom neslúži ako náhrada povinnosti žalovanej pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutkové okolnosti už v rámci svojej procesnej obrany podľa a nasl. , čím sa zároveň napĺňa zákonom predpokladaná koncentrácia konania. Súd zároveň poukázal na to, že nevykonaním výsluchu žalovanej ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (R 21/2017), navyše za situácie, keď žalovaná súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Súd za dôvodný považoval aj nárok žalobkyne na náhradu nákladu spojeného s

uplatnením pohľadávky podľa za výzvu advokátky žalobkyne zo dňa 27.03.2019 v sume 204,97 eura, keďže mal súd preukázanú existenciu tohto úkonu právnej služby, zároveň bola táto výzva žalovanej aj doručená, pričom žalovaná tento nárok vôbec po skutkovej a právnej stránke nesporovala.

17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobkyne ako dôvodnej vyhovel, keďže žalovaná nepreukázala úhradu žalobkyňou uplatneného dlžného nájomného, resp. ceny za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2017 do 28.01.2018, a preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4 845,24 eura z titulu dlžného nájomného - ceny za užívanie bytu žalovanou v období od 01.01.2017 do 28.01.2018 vrátane sumy 204,97 eura z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si súdom priznaný peňažný dlh podľa nesplnila riadne a včas, dostala sa tým podľa prvej vety do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobkyni právo požadovať od žalovanej popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.

19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.

20. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni právo na úroky z omeškania z dlžných súm vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých dlžných súm (nájomné bolo splatné vždy k 18. dňu kalendárneho mesiaca) až do reálneho zaplatenia týchto súm žalovanou žalobkyni. Na základe toho súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 375,- eur od 19.01.2017 do zaplatenia, a zo sumy 375,- eur od 19.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 19.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 375,- eura od 19.12.2017 do zaplatenia.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní v kombinácii s princípom zavinenia zastavenia konania, na základe čoho žalobkyni ako úspešnej strane sporu (žalobu zobrala späť len v časti uplatneného príslušenstva - úrokov z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatneným pohľadávky, pričom v celej časti uplatnenej istiny bola žaloba plne dôvodná) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu (výroky II. až IV.) je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Proti rozhodnutiu o pripustení žaloby (výrok I.) nie je odvolanie prípustné.