Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-842-2015.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/842/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu S. Y. H. a. s., so sídlom J. X/N., Y., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Y., zast. JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/241/2013-234 zo dňa 07.07.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v prvom a treťom výroku p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozhodol, že právny úkon - kúpna zmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi D. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., rod. J. na strane predávajúcich a D. U., nar. XX.XX.XXXX na strane kupujúceho, evidovanej v katastri nehnuteľností pod V XXX/XX zo dňa 17.02.2012, predmetom ktorej prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V., obec V., okres V., evidované Správou katastra V. na LV č. XXXX, a to byt č. XXX na E. poschodí vo vchode č. X bytového domu pod súpisným číslom XXXX, postaveného na parcelách XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, ulica O. a U. a v podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6356/553630 a v k.ú. V., obec V., okres V., evidované Správou katastra V. na LV č. XXXX, a to pozemky parcely registra "C": parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria XXX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria XXX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX/XX
- ostatné plochy o výmere XX m2 v podiele 6356/553630, v časti podielu predávajúceho 1/ M.. D. U. o veľkosti 1/2 spoluvlastníckeho podielu, na základe ktorej sa vlastníkom predmetu prevodu stal D. U., nar. XX.XX.XXXX a oprávneným z vecného bremena D. U., nar. XX.XX.XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná. V časti o vyhlásenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2012 vo vzťahu k podielu predávajúceho 2/ M.. D. U., o veľkosti 1/2 spoluvlastníckeho podielu súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobe žalobcu o určenie neúčinnosti právneho úkonu súd vyhovel, keď jeho žalobu považoval za dôvodnú, avšak len v časti týkajúcej sa nakladania s podielom, ktorý bol vo vlastníctve dlžníka D. U., nakoľko v čase prevodu nehnuteľnosti z dlžníka na žalovaného bol tento vlastníkom nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku. Súd konštatoval, že právny úkon bol urobený medzi blízkymi osobami, poukázal na to, že od osoby blízkej dlžníkovi zákon vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka blízka osoba nadobudla. Blízka osoba musí preukázať, či a akú aktivitu vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť v dobe úkonu nevyvinula, alebo ak by vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že tvrdenie žalovaného vo výpovediach, že o dlhoch a finančných problémoch dlžníka - jeho otca nevedel a v čase, keď kupoval byt, mal zlé vzťahy s otcom, nie je postačujúce pre ubránenie odporovacej žalobe, nakoľko je to nepostačujúci dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujíma o podnikanie blízkej osoby a ani výpoveď svedka (dlžníka veriteľa - otca žalovaného), ktorý vypovedal, že žalovaný o jeho problémoch nevedel, lebo ho tým nezaťažoval. Súd dospel k názoru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy nevykonal žiadnu aktivitu smerujúcu k zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť touto zmluvou svojho veriteľa a už vôbec nie náležitú starostlivosť, ktorú vyžaduje v zmysle § 42a ods. 2 Občiansky zákonník. Keďže žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, pričom nehnuteľnosť v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola v podielovom spoluvlastníctve rodičov žalovaného, D. U. a D. U., súd v časti neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k predávajúcej M.. D. U. návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže žiaden z účastníkov konania nebol v konaní v plnom rozsahu úspešný, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že v priebehu konania bolo preukázané, že iniciátorom uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nebol otec žalovaného, ale jeho matka, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto zmluvy a ktorá aj zabezpečila jej vypracovanie. Žalovaný nereagoval na ponuku otca (dlžníka), ale na ponuku svojej matky, pričom s otcom v tom čase neudržiaval žiadny kontakt, ani nemohol vedieť o tom, že jeho otec by mal mať nejaké problémy. V konaní bolo preukázané, že otec žalovaného (dlžník) ani sám v čase uzatvárania zmluvy vôbec nevedel o tom, že existuje akákoľvek pohľadávka zo strany žalobcu voči jeho osobe, nakoľko exekučným titulom voči jeho osobe bol zmenkový platobný rozkaz, ktorý si otec žalovaného ani osobne neprevzal a o tom, že existuje pohľadávka voči jeho osobe zo strany veriteľa, sa dozvedel až v lete roku 2012 pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. niekoľko mesiacov po tom, ako došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy. Má za to, že žalovaný nemal možnosť ani pri vynaložení akejkoľvek starostlivosti dozvedieť sa o finančných problémoch svojho otca, tobôž keď o nich ani sám otec žalovaného nevedel. Pre naplnenie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu musí v prvom rade vedieť sám dlžník o tom, že má nejaký dlh, inak logicky nemôže mať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Súd vôbec nebral do úvahy výpoveď žalovaného, ani výpovede svedkov, najmä matky a otca žalovaného; neboli naplnené ani základné podmienky na to, aby bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému náhradu trov konania s náhradou trov odvolacieho konania.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 381 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil vo výrokoch I. a III., keďže z podaného odvolania nepochybne vyplýva rozsah odvolania vo vzťahu k výroku súdu, ktorým súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva so zriadením vecného bremena v časti podielu predávajúceho 1) M.. D. U. o veľkosti 1/2 spoluvlastníckeho podielu je voči žalobcovi právne neúčinná a v časti výroku súdu, ktorým rozhodoval o trovách konania. Výroku 2), ktorým súd v časti o vyhlásenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2012 vo vzťahu k podielu predávajúceho II. M.. D. U. o veľkosti 1/2 spoluvlastníckeho podielu návrh zamietol, sa odvolací súd nedotýka, keďže z podaného odvolania nepochybne vyplýva, že žalovaný voči výroku súdu, ktorým návrh v tejto časti zamietol, odvolanie nepodal.
5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, keď odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu). K odvolacej námietke žalovaného, že iniciátorom uzavretia predmetnej kúpy nebol otec žalovaného, ale jeho matka a žalovaný teda nereagoval na ponuku otca (dlžníka), ale na ponuku svojej matky, odvolací súd uvádza, že táto odvolacie námietka je právne bezvýznamná s prihliadnutím k tomu, že nepochybne bolo v konaní preukázané, že rodičia žalovaného boli v čase uzatvárania kúpnej zmluvy podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a každý kúpnou zmluvou predal spoluvlastnícky podiel prináležiaci každému z predávajúcich v jednej polovici v pomere k celku. Z týchto dôvodov tvrdená iniciatíva na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany matky žalovaného je pre posúdenie veci právne bezvýznamnou skutočnosťou. Rovnako vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že s otcom v tom čase žalovaný neudržiaval žiadny kontakt a ani nemohol vedieť o tom, že jeho otec by mal mať nejaké problémy, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia, že táto okolnosť nie je postačujúca pre ubránenie odporovacej žalobe, nakoľko je to nepostačujúci dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Rovnako je správny názor okresného súdu aj v tom, že nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujíma o podnikanie blízkej osoby, ani tvrdenie dlžníka, že žalovaný o jeho problémoch nevedel, lebo ho tým nezaťažoval. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal náležitú starostlivosť, ktorú by bol žalovaný vyvinul za účelom poznania, či dlžník nemá v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Rovnako pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol odvolaciu námietku s tvrdením, že v konaní bolo preukázané, že otec žalovaného (dlžník) ani sám v čase uzatvárania zmluvy nevedel o tom, že existuje akákoľvek pohľadávka zo strany žalobcu voči jeho osobe a o existencii pohľadávky sa dozvedel až v lete roku 2012 pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku žalovaného nemožno považovať za spôsobilú privodiť iný záver pre rozhodnutie v predmetnej veci, než aký záver prijal súd prvej inštancie. Hoci dlžník v pozícii svedka v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedal, že o existencii pohľadávky sa dozvedel až pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, z obsahu spisu vyplýva, že zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65Zm/26/2011-23 zo dňa 08.07.2011 otec žalovaného spoločne s ďalšími žalovanými, a to spoločnosťou X PLUS, s.r.o., Kopčianska 16, Bratislava a M.. D. L. boli zaviazaní - bolo im uložené zaplatiť do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu spoločne a nerozdielne žalobcovi zmenkovú sumu 59 365,73 Eur spolu so 6% ročným úrokom od 02.02.2011 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 197,89 Eur a trovy konania v sume 3 573,50 Eur alebo, aby v tej istej lehote podali na súde námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanému v 3. rade nadobudol právoplatnosť dňom 02.08.2011. Na toto rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o veci súd musí prihliadať, pričom len samotná výpoveď svedka, že o existencii pohľadávky sa dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie, nie je spôsobilá vyvodiť záver, že dlžník v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným nevedel o existencii pohľadávky voči jeho osobe, keď nepochybne o existencii pohľadávky musel vedieť aj z tých dôvodov, že musel vo vzťahu k pohľadávke žalovaného podpísať zmenku, keďže vo veci bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. V tomto smere žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie ani nenavrhol doplniť žiadne dokazovanie, a teda nepreukázal, že by ani sám dlžník o existencii pohľadávky voči veriteľovi v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedomosť nemal. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd vo veci rozhodol vecne správne, na základe riadne zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na existenciu dôkaznej povinnosti strán sporu, vec správne právne posúdil, keď aplikoval správne ust. § 116, § 117, § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Z dôvodov vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, a to vo vzťahu k výroku I. a III. potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 O.s.p., pričom odvolací súd na záver uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj v časti náhrady trov konania. Ani jeden z účastníkov nebol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).