Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/543/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu S. N. M., s.r.o., B. 5, Z., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného G. N., s.r.o., B. 5, Z., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N.. I. XXX/XX, R., za účasti občianskeho združenia O. (do 01.07.2016 vedľajší účastník popri žalovanom), zastúpeného JUDr. Z. V., advokátom, X. XX, Z. o zaplatenie 7.944,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. apríla 2016 č. k. 20C/184/2014- 115 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Občianskemu združeniu O. p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 6. apríla 2016 č. k. 20C/184/2014- 115 súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7.944,52 Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 197,01 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.944,52 Eur od 5.11.2012 do zaplatenia na základe základe zmluvy č. XXXXXXXXX, zo dňa 6.2.2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, M. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vo výroku II. zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy 726,20 Eur, úroku z omeškania v sume 114,54 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 726,20 Eur od 5.11.2012 do zaplatenia zastavil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi výrokom IV. uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 6.2.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu M. M.. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 4.600 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po 78,46Eur, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.3.2009, posledná splátka bola zročná dňa 20.1.2019. Žalobca uplatnil proti žalovanému neuhradený zostatok tohto úveru. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom M. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 27.9.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 8.435,51 Eur na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 6.2.2009. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne vyzve klienta na

úhradu omeškaných splátok pohľadávky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca predložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na splnenie dlhu adresovanú žalovanému datovanú dňom 20.10.2009, v ktorej je obsiahnutá výzva na úhradu omeškaného záväzku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 390,48 Eur do 10 dní od doručenia výzvy, no nepredložil súdu doklad o doručení, resp. odoslaní tejto výzvy žalovanému. Doklady o odoslaní, resp. doručení kvalifikovanej výzvy žalovanému nepredložila súdu ani SLSP, a.s., ktorá v správe zo dňa 10.3.2016 na výzvu súdu, aby oznámila, či a kedy doručovala výzvu na splnenie peňažného dlhu žalovanému sa k týmto skutočnostiam nevyjadrila, a to z dôvodu, že predmetnú pohľadávku spolu s celou dokumentáciou odovzdala pri postúpení pohľadávky žalobcovi ako postupníkovi. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, že mu túto výzvu odoslal, a doručil, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom na uvedené ani predložená dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.2.2013 nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. V čase uzavretia tejto dohody žalobca nemal postavenie veriteľa, keďže pohľadávka nebola na neho platne postúpená. Súd konanie výrokom I. podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil v späťvzatej časti o zaplatenie sumy 726,20 Eur, úroku z omeškania v sume 114,54 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 726,20 Eur od 5.11.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd výrokom II. žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že občianskemu združeniu O. (v tom čase vedľajší účastník popri žalovanom) priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.402,10 Eur za 3 úkony právnej služby. Žalovaný neuplatnil náhradu trov konania, a zo spisu mu vznik trov nevyplýva, preto mu náhradu trov konania výrokom III. nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o zamietnutí žaloby a do výroku IV. o trovách konania občianskeho združenia O. podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, a priznal mu náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní tvrdil, že v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dlžník bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Napriek vyššie uvedenému poukazuje na výzvu zo dňa 20.10.2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania občianskemu združeniu O. - v tom čase vedľajšieho účastníka, pretože priznané trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a v danom prípade je na mieste aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p..

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Občianske združenie O. sa k odvolaniu žalobcu vyjadrilo. Navrhlo rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedlo, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca si uplatňuje pohľadávku, ktorá nebola na neho platne postúpená, v dôsledku čoho nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným. Citoval rozhodnutia krajských súdov. Uviedol, že ak žalobca doloží

v tomto konaní písomnú výzvu, je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. Rovnako je potrebné, aby právny predchodca zosplatnil úver pred postúpením za dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k priznaným trovám združenie uviedlo odkaz na § 93 ods. 4 ( vtedy účinného) O.s.p. , čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR a citoval nález Ústavného súdu SR z 15.10.2014 sp.zn. III. ÚS 4572014, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012 sp.zn. 7Co/34/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 09.08.2012 sp.zn. 15Co/169/2012, z25.04.2012 sp.zn. 17Co/87/2012, z 30.07.2012 sp.zn. 13Co/193/2012, Krajského súdu v Košiciach z 10.12.2012 č.k. 6Co/204/2012, NS SR z 14.09.2011 7MCdo 4/2010.

5. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1 určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

8. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

10. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

11. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

12. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

13. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

14. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.

15. Ak žalobca ako právny nástupca banky predložil v tomto konaní písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8, je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno.

16. Zo spisu vyplynulo, že žalobca predložil súdu výzvu banky datovanú dňom 20.10.2009 na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru (v nižšej ako v konaní uplatnenej výške) adresovanú žalovanému, no nepreukázal, že túto výzvu naozaj žalovanému doručil, resp. aspoň odoslal. V spise sa žiaden podací hárok, ktorý žalobca v odvolaní uvádza, nenachádza. Žalovaný nepotvrdil, žeby mu bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu. 17. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok odvolania je nadbytočné.

18. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania. Účelnosť trov občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať vo vzťahu k výsledku sporového konania, ktorým bolo v danom prípade zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V danej veci obranu aktívne vykonávalo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa v tom čase vedľajší účastník popri žalovanom, ktorý sa dovolával neplatnosti postúpenia, premlčania pohľadávky atď.. Z jeho vyjadrení vyplýva, že mu bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky (výška úrokovej sadzby, výška RPMN, dátum splatnosti prvej splátky, začiatok omeškania, výška poskytnutého úveru, výška zaplatených finančných prostriedkov) a ďalších relevantných údajov potrebných na posúdenie dôvodnosti nároku. Trovy právneho zastúpenia občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa preto považuje odvolací súd za vynaložené účelne. Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z..

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný i občianske združenie O. boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov nepriznáva. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, ktoré si uplatnilo nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd náhradu priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 .