Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-350-2008.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/350/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu LEMAS, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Nedožerská cesta 171/20, IČO: 31 616 810, v konaní zastúpeného JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného JUDr. Petra Kohúta, súdneho exekútora, so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8 823,37 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15. 09. 2008 až do zaplatenia, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie v časti o zaplatenie 2 750,22 Eur z a s t a v u j e .
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,2 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom zo dňa 10. 10. 2008 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18 471,95 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a to činnosťou JUDr. Petra Kohúta, súdneho exekútora, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Mičinská cesta 35.
2. Súd vo veci vydal medzitýmny rozsudok dňa 12. 12. 2011 pod č. k. 8C/350/2008-207, na základe ktorého rozhodol, že základ žalobného návrhu žalobcu voči žalovanému je opodstatnený. Na odvolanie žalovanej následne odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 11. 2013 pod č. k. 17Co/76/2012-331 tak, že medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil.
3. Z tohto dôvodu potom prvostupňový rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 8C/350/2008-207 zo dňa 12. 12. 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 18. 02. 2014.
4. Po podanom dovolaní zo strany žalovanej rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pod č. k. 4Cdo/148/2014-353 zo dňa 23. 04. 2015, v ktorom dovolanie odmietol, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 05. 2015.
5. Predmetom ďalšieho konania potom zostalo rozhodnutie o výške náhrady škody. Žalobca sa návrhom doručeným dňa 10. 10. 2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18 460,43 Eur (556 139,-- Sk)
s príslušenstvom, pričom túto sumu tvorila jednak priama škoda vyčíslená vo výške 11 562,07 Eur (348 319,-- Sk) a ušlý zisk vo výške 6 898,36 Eur (207 820,-- Sk).
6. Vzhľadom k tomu, že žalobca rozšíril svoj žalobný návrh a žiadal priznať sumu ušlého zisku sumou 6 909,88 Eur (208 167,-- Sk), súd túto zmenu žalobného návrhu pripustil svojím rozhodnutím zo dňa 12. 08. 2011 pod č. k. 8C/350/2008-198, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2011. Teda žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 18 471,95 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15. 09. 2008 až do zaplatenia.
7. Žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť svojím podaním zo dňa 06. 10. 2015 v časti skutočnej škody v rozsahu 2 738,70 Eur z dôvodu, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 12C/144/2007 zo dňa 28. 11. 2008, v ktorom bol intervenient zaviazaný uhradiť žalobcovi časť uplatnenej istiny vo výške 82 506,20 Sk, zobral v tejto časti po prepočte sumu 2 738,70 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
8. Žalobca taktiež zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 11,52 Eur späť v časti ušlého zisku a to vzhľadom aj na výšku uplatneného nároku, ktorá bola predbežne prerokovaná so žalovaným dňa 29. 02. 2008 vo výške 6 898,36 Eur.
9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Vzhľadom na procesný úkon žalobcu, súd zastavil konanie v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v časti o zaplatenie 2 738,70 Eur a 11,52 Eur.
12. Predmetom žaloby teda zostala náhrada škody vo výške 15 721,73 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15. 09. 2008 až do zaplatenia a náhradou trov konania, pričom skutočná škoda predstavovala sumu 8 823,37 Eur a škoda z titulu ušlého zisku predstavovala sumu 6 898,36 Eur.
13. Už v predchádzajúcom konaní bolo preukázané, že žalobca previedol finančné prostriedky v celkovej výške 348 319,-- Sk v domnení, že tieto finančné prostriedky zasiela na účet vedený v obchodnej spoločnosti Chemolak Smolenice, avšak tento účet v Poštovej banke tejto obchodnej spoločnosti nepatril, naopak patril obchodnej spoločnosti BCE, s. r. o., Banská Bystrica, Fatranská ulica 3. Táto obchodná spoločnosť vystupovala do 17. 05. 2005 pod obchodným menom INTEX-COLOR s. r. o., Banská Bystrica, so sídlom Majerská cesta 36. Tieto finančné prostriedky zaslal tromi platbami a to dňa 18. 08. 2005 vo výške 142 834,-- Sk, dňa 25. 08. 2005 sumou 100 000,-- Sk a dňa 26. 08. 2005 sumou 105 485,-- Sk, spolu teda 348 319,-- Sk. O tejto sume teda žalobca tvrdil, že sa jednalo o skutočnú škodu, ktorá mu vznikla. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 2 738,70 (82 506,20 Sk) predstavovala výška skutočnej škody sumu 8 823,37 Eur.
14. Ďalšiu časť náhrady škody, ktorú si žalobca svojou žalobou uplatnil, predstavovala škoda z titulu ušlého zisku vo výške 6 898,36 Eur.
15. Výšku tejto škody žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. 9/2015, ktorý v konaní predložil a bol spracovaný Ing. Igorom Vojtkom, znalcom v odbore ekonomika a manažment a bol spracovaný dňa 05. 10. 2015. Zo znaleckého posudku uvedeného znalca vyplýva, že úlohou znalca bolo vypočítať ušlý zisk spoločnosti žalobcu a to od augusta 2005 do februára 2008 z dôvodu škody vo výške pôvodne 348 319,-- Sk, ktorá bola spôsobená v auguste 2005 nevrátením tejto peňažnej sumy zo strany Exekútorského úradu. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že znalec vykonal ekonomickú analýzu a výpočet ekonomických ukazovateľov spoločnosti žalobcu za roky 2003 až 2008, pričom z týchto ekonomických ukazovateľov vychádzal z účtovných závierok spoločnosti žalobcu, pričom sa jednalo o ekonomické ukazovatele: a) výnosnosť celkového kapitálu, b) výkonnosť tržieb, c) celkový obrat kapitálu, d) celková likvidita, e) solventnosť firmy, f) celková zadlženosť, g) ukazovateľ tempa rastu zisku, h) výpočet obchodného rabatu. Na základe týchto ekonomických ukazovateľov potom znalec dospel k výpočtu ušlého zisku od augusta 2005 do februára 2008, pričom tento vypočítal na sumu 6 991,-- Eur.
16. Z uvedeného ušlého zisku si žalobca uplatnil sumu 6 898,36 Eur.
17. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že znalecký posudok, ktorý bol predložený žalobcom a bol spracovaný na základe jeho objednávky, je nespôsobilý preukázať vznik a existenciu ušlého zisku žalobcu, ktorej náhrady sa žalobca v predmetnom konaní domáha. Z tohto dôvodu žiadala žalovaná, aby súd na takýto dôkaz neprihliadal. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že z ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je možné rozlišovať dva druhy škody, pričom sa jedná o skutočnú škodu a ušlý zisk. Kým skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa o to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, pričom nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku lebo musí byť naisto postavené, pri pravidelnom behu vecí, teda nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť zabránilo konanie škodcu, teda konkrétny aký reálny dosiahnuteľný príjem u poškodeného ušiel. Z uvedeného teda vyplýva, že na strane žalobcu bolo potrebné nevyhnutne preukázať existenciu ušlého zisku v zmysle občianskeho zákonníka, pričom znalecký posudok vychádza z ušlého zisku podľa obchodného zákonníka, pričom aplikácia tohto právneho predpisu v danom prípade nie je možná. Zo strany žalobcu tvrdila žalovaná je potrebné, aby teda preukázal, aké konkrétne obchodné príležitosti, z ktorých mohol dosiahnuť zisk, boli zmarené, označiť k akému konkrétnemu prospechu malo reálne dôjsť a aký reálny príjem z akej konkrétnej obchodnej aktivity by žalobca dosiahol, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Nie je možné vychádzať zo všeobecnej matematickej kalkulácie, ktorá bola preukázaná znaleckým posudkom vypracovaným podľa obchodného zákonníka. Zároveň žalovaná namietala, že k prevodu finančných prostriedkov z účtu žalobcu na tretí subjekt došlo v dňoch 18. 08., 25. 08. a 26. 08. 2005, avšak od súdneho exekútora žalobca domáhal svojho práva až neskôr, kedy až 12. 09. 2005 reklamoval milnú platbu v príslušnej banke. Teda nie je zrejmé, prečo zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca si uplatňuje náhradu škody aj za mesiac august roku 2005.
18. Žalovaná ďalej uviedla, že je zrejmé, že žalobca nevie predložiť žiadne konkrétne zmluvy, ktorých neplnenie v dôsledku škodnej udalosti malo vyvolať u žalobcu vznik ušlého zisku, teda žalobca nedisponuje relevantnými podkladmi, z ktorých by bol prípadne znalec mohol vychádzať pri posudzovaní ušlého zisku. Zároveň zdôraznila, že ušlý zisk pre účely jeho náhrady nemožno určiť na základe ekonomických ukazovateľov ako je stav majetku, záväzkov, príjmov, výdavkov a nákladov, keďže takéto nereflektuje na konkrétne skutkové okolnosti, ale len zovšeobecňuje hospodársky vývoj žalobcu ako podnikateľského subjektu, na ktorý mohli mať vplyv ďalšie rôzne skutočnosti.
19. Intervenient vo svojej výpovedi uviedol, že s argumentmi po skutkovej a právnej stránke súhlasí so žalovanou.
20. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci návrhu na priznanie náhrady škody z titulu ušlého zisku netvrdí, že mu ušiel nejaký konkrétny obchod s tým, že v jeho úmysle nebolo vyrábať nejaké fiktívne zmluvy ohľadne takýchto okolností a z toho dôvodu práve preto zadal znalcovi tie skutkové okolnosti, z ktorých vyplývala finančná situácia spoločnosti, aj keď predpokladal, že prípadný ušlý zisk ako škoda mohla byť aj vyššia. Uviedol teda, že u žalobcu neexistujú nejaké zmluvy, z ktorých by vznikla prípadná strata.
21. Podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal za preukázané, že súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o opodstatnenosti žalobného návrhu žalobcu voči žalovanej. Teda určil, že v danom prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti a škode na strane žalobcu, pričom medzi takýmto protiprávnym úkonom a škodou existuje príčinná súvislosť.
23. V ďalšom konaní bolo predmetom konania skúmanie výšky náhrady škody, ktorú si uplatnil žalobca z dvoch právnych titulov a to jednak ako skutočnej škody a škody spočívajúcej v ušlom zisku.
24. V časti skutočnej škody súd vychádzal potom z názoru, že pod pojmom skutočná škoda je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorý reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu vecí do predošlého stavu. Jedná sa teda o takú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, v danom prípade peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, pokiaľ nedochádza k naturálnej reštitúcii. Takáto náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.
25. V danej súvislosti súd potom poukazuje na to, že v časti skutočnej škody došlo zo strany žalobcu k jednoznačnému preukázaniu výšky takejto škody, ktorá spočívala v tom, že žalobca poukázal finančné prostriedky v celkovej výške 348 319,-- Sk na účet tretieho subjektu, ktorý bol povinný v rámci exekučného konania, ktoré bolo vedené pred Exekútorským úradom JUDr. Petrom Kohútom. Tieto finančné prostriedky boli potom poukázané na účet oprávneného v rámci tohto exekučného konania a žalobca sa týchto finančných prostriedkov nemohol domôcť iným konaním a preto na jeho strane vznikla ujma, ktorá je schopná byť vyčíslená v peniazoch a predstavuje skutočnú škodu. Súd v tejto súvislosti potom ďalej uvádza, že mal za to, že boli splnené všetky atribúty pre priznanie náhrady škody a to porušenie právnej povinnosti, existencia a priama príčinná súvislosť medzi nimi. Z tohto dôvodu preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 8 823,37 Eur od žalovanej.
26. Zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15. 09. 2008 až do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania ako príslušenstvo k priznanej pohľadávke súd priznal vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody u žalovanej svojou žiadosťou zo dňa 29. 02. 2008, pričom v rámci 6-mesačnej lehoty v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o takomto nároku nebolo rozhodnuté, a preto sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý nastal po uplynutí tejto 6- mesačnej lehoty teda od 15. 09. 2008.
27. Pokiaľ súd konštatuje, že v časti skutočnej škody boli splnené podmienky pre priznanie takejto náhrady, túto skutočnosť však súd nemôže konštatovať v časti o priznanie práva na náhradu škody v časti ušlého zisku.
28. Súd v danom prípade vychádzal z toho, že ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa na to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, teda úbytkom jeho aktív ako je to pri skutočnej škode, ale stratou očakávaného prínosu alebo výnosu. Nestačí pri tom však iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo táto skutočnosť musí byť naisto postavená v tom zmysle, že pri pravidelnom behu vecí, to znamená, keby nebolo protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, resp. škodnej udalosti.
29. V tejto súvislosti je dôkazné bremeno na poškodenom teda žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia o tom, že pri pravidelnom behu vecí by získal určitý majetkový prospech. Vychádzajúc z toho, že ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu, je pri výške ušlého zisku rozhodujúce akého prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný nie však hypotetický prospech u poškodeného ušiel. Teda ušlý zisk nemôže predstavovať len tvrdenie zameraného a teoreticky zamýšľaného ekonomického či podnikateľského vývoja poškodeného, pokiaľ takýto plánovaný majetkový prínos nie je podložený už existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že k zamýšľanému zisku by skutočne došlo pokiaľ by škodná udalosť do pravidelného behu vecí nezasiahla.
30. Súd teda vychádza z toho, že ušlým ziskom teda nie je automatická strata predpokladaného zárobku vyplývajúceho z ekonomických ukazovateľov poškodeného tak, ako sa to snažil preukazovať žalobca v danom konaní, avšak činnosťou pre jeho dosiahnutie sa bez súvislosti so škodnou udalosťou nezačal ani naplňovať.
31. Pokiaľ sa teda ušlý zisk neprejavuje zmenšením majetku poškodeného teda úbytkom aktív, ale stratou očakávaného prínosu, nepostačuje pri tom iba pravdepodobnosť a hypotetickosť zvýšenia prípadného majetkového stavu poškodeného v budúcnosti, ale táto musí byť naisto postavená, že pri pravidelnom behu vecí nebyť protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Súd však uvádza, že pri výške ušlého zisku je potom rozhodujúce akého prospechu, ku ktorému mohlo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda aký konkrétne reálne dosiahnuteľný, nie však hypotetický prospech u poškodeného ušiel. V tejto súvislosti súd teda uzatvára, že ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného prípadného zárobkového zámeru či ekonomického rastu alebo prísľubu takéhoto zárobku takéhoto zisku, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už existujúcimi, či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Ušlým ziskom je totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. V danom prípade je nepochybne dôležitý tzv. „pravidelný beh vecí“, teda taká skladba okolností, ktorá svedčí o tom, že zámer poškodeného sa začal alebo sa mal nepochybne začať naplňovať, avšak výsledok sa nedostavil.
32. Preto výška ušlého zisku ako škody, ktorú žalobca preukazoval znaleckým posudkom v rozsahu v ňom uvedeným je podľa názoru súdu nedostatočný, pretože vychádza práve len z hypotetického predpokladu žalobcu aký zisk a aká finančná kondícia spoločnosti žalobcu sa mohla realizovať v prípade nebyť škodnej udalosti. Súd musí potvrdiť tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca v konaní nepredložil žiadne konkrétne dôkazy o tom, aký konkrétny ušlý zisk mal nastať, pričom z výsledkov znaleckého posudku takúto škodu spočívajúcu v ušlom zisku nie je možné konštatovať. Súd za správnu považuje aj námietku žalovanej o tom, že takáto škoda mala vzniknúť už od augusta roku 2005, pričom túto skutočnosť, keďže sa žalobca návratu milnej platby domáhal až v septembri roku 2005, nijakým spôsobom nepreukazoval a ani tvrdenia v tejto súvislosti nepredkladal.
33. Za takejto skutkovej a právnej situácie mal potom súd za to, že k preukázaniu výšky škody v danom prípade zo strany žalobcu čo sa týka škody spočívajúcej v ušlom zisku nedošlo a preto súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.
34. Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.