Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/153/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, adresa na doručovanie: Hlavná 62, Košice, v konaní o zaplatenie straty na zárobku vo výške 1 639,62 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/413/2015-62 zo dňa 10.03.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 1.639,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.639,62 eur od 19.09.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.042,06 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku po vykonanom dokazovaní a citujú ust. § 420 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, 7, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 83, § 84 ods. 1 a § 87 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, uviedol, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 18.09.2013 utrpel ako cyklista, zrazený motorovým vozidlom značky Mazda 323, ťažké ublíženie na zdraví. Motorové vozidlo viedla vodička Z., ktorá pri odbočovaní vľavo nedala prednosť oproti idúcemu žalobcovi. Na základe uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 07.01.2014, č. k. 3 Pv 700/13/77 07-7 bolo voči vodičke trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona podmienečne zastavené. Žalobca v dôsledku úrazu utrpel zlomeninu spánkovej kosti, zakrvácanie stredoušnej dutiny s poškodením sluchu, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo riešenú operačne, pomliaždenie pravého a ľavého kolena, pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie. Zdravotný stav žalobcu, ako aj doba a spôsob liečenia, boli preukázané z lekárskych správ, ktoré žalobca predložil. Žalobca bol v dôsledku úrazu práceneschopný od 18.09.2013 do 28.02.2014, teda 133 dní. Následne bol práceneschopný od 14.08.2014 do 11.09.2014, teda 29 dní. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané tak z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu, spoločnosti AT&T Global Network Services Slovakia, s. r. o. zo dňa 05.06.2014, ako aj z potvrdenia Z.. G. E., všeobecnej lekárky pre dospelých. Z potvrdenia od zamestnávateľa žalobcu je zrejmé, že denný vymeriavací základ u žalobcu bol 38,7616 Eur. Pri prvej PN potom žalobcovi patrí:

- za 1. až 3. deň dočasnej PN 55 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje 21,3189 Eur x 3 dni = 63,96 Eur,

- za 4. až 133. deň dočasnej PN 25 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje 9,6904 Eur x 130 dní = 1 259,75 Eur. Pri druhej PN žalobcovi patrí:

- za 1. až 3. deň dočasnej PN 55 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje 21,3189 Eur x 3 dni = 63,96 Eur,

- za 4. až 29. deň dočasnej PN 25 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje 9,6904 Eur x 26 dní = 251,95 Eur. Spolu je tak strata na zárobku počas PN u žalobcu vo výške 1 639,62 Eur. Žalobca dňa 09.03.2015 predložil žalovanému výpočet straty na zárobku, potvrdenie o strate na zárobku od svojho zamestnávateľa s výpočtom denného vymeriavacieho základu, potvrdenie sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2013 do 28.02.2014, ako aj potvrdenie obvodnej lekárky o dĺžke trvania PN. Žalovaný nepovažoval doklady predložené žalobcom za dostatočné a listami zo dňa 24.03.2015 a zo dňa 22.09.2015 vyzval žalobcu na predloženie:

- kópie potvrdenia o trvaní prvej a druhej práceneschopnosti,

- lekárskych správ (prepúšťacej správy z hospitalizácie, lekárskych správ z kúpeľnej liečby),

- dokladov o tom, že druhá PN je v príčinnej súvislosti s liečením následkov úrazu, ktorý vznikol pri dopravnej nehode. Žalobca už písomným podaním zo dňa 20.10.2014, ktorým si uplatnil právo na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, predložil žalovanému všetky lekárske správy a prepúšťacie správy (v počte 30 kusov), týkajúce sa liečenia úrazu v súvislosti s jeho prvou PN. Žalobca dňa 16.09.2015 doručil žalovanému návrh na kúpeľnú liečbu spolu s potvrdením ošetrujúcej lekárky o dobe trvania PN. Z návrhu na kúpeľnú liečbu, ako aj z lekárskej správy Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany je zrejmé, že táto kúpeľná liečba sa týka liečenia následkov dopravnej nehody a je v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý vznikol pri dopravnej nehode. 2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si splnil svoje povinnosti a nepochybne preukázal svoj nárok voči žalovanému, ktorý mu vyplýval z titulu náhrady za stratu na zárobku, ktorá mu vznikla tým, že bol PN z dôvodu liečby zranení, ktoré mu boli spôsobené pri dopravnej nehode. Žalobca predložil žalovanému doklady, ktoré mal k dispozícii a ktoré sa týkali trvania jeho PN, tak prvej, ako aj druhej. Minimálne ku dňu 18.09.2015 mal žalovaný dostatočné informácie o dobe trvania prvej aj druhej PN žalobcu. Sám žalobca uviedol, že podaním zo dňa 16.09.2015 doručil žalovanému potvrdenie o trvaní PN zo strany jeho ošetrujúcej lekárky. Žalovaný namietal dobu trvania PN s tým, že nemal relevantný doklad, za ktorý považoval potvrdenie sociálnej poisťovne. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný za takéto relevantné potvrdenie považuje len potvrdenie od sociálnej poisťovne, mal na to žalobcu náležite upozorniť. Ani v jednom z podaní, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi, nie je uvedené, že od žalobcu vyžaduje jedine potvrdenie od sociálnej poisťovne. Nie je to uvedené tak v podaní zo dňa 24.03.2015, ako ani v podaní zo dňa 22.09.2015. Súd prvej inštancie uviedol, že si je vedomý, že žalovaný má svoje interné pravidlá a smernice, ktoré pri posudzovaní nárokov pri poistných udalostiach musí dodržiavať. Zároveň by si ale žalovaný mal uvedomiť, že nie je možné sa formálne pridržiavať interných predpisov do takej miery, že to spôsobuje až doslova šikanovanie žalobcu, teda oprávneného, ktorý nič nespôsobil a naopak, ktorému bola spôsobená vážna ujma na zdraví a jeho snahou je len to, aby sa mu aspoň čiastočne kompenzovalo to, čo stratil pri liečení svojho úrazu. Konanie žalovaného je nepochopiteľné aj kvôli tomu, že samotný zákon č. 381/2001 Z. z. v § 11 ods. 6 písm. b) ukladá, aby poškodenému poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo pre ktoré poistné plnenie znížil. Toto písomné vysvetlenie teda má byť jasné a zrozumiteľné, tak aby poškodený, pokiaľ je to v jeho silách, potrebné doklady zabezpečil. Ak je takéto vysvetlenie nepresné a nejasné, nemôže prípadné konanie poškodeného žalovaný pripisovať v jeho neprospech tak, ako to bolo v tomto prípade. Ďalej poukázal na to, že ošetrujúci lekár, ktorý zaznamenáva trvanie PN do zdravotnej karty pacienta, má dostatočné informácie o dobe trvania PN. Súd teda považoval potvrdenie ošetrujúceho lekára za dostatočne relevantný dôkaz, ktorý bol preukázateľne poskytnutý žalovanému. Taktiež z lekárskej správy, ktorou je odporúčaná kúpeľná liečba je zrejmé, že táto kúpeľná liečba je v súvislosti so vzniknutým úrazom a je tu táto skutočnosť náležite preukázaná. Preto návrh, čo do istiny, je v celom rozsahu dôvodný. Výpočet náhrady za stratu na zárobku je korektný a v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie preto návrhu v tejto časti vyhovel. 3. Súd prvej inštancie skonštatujúc, že potvrdenie o dobe trvania PN, ako aj potvrdenie o skutočnosti, že kúpeľná liečba je v príčinnej súvislosti s úrazom, boli žalovanému nepochybne doručené až 18.09.2015, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od 19.09.2015 a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že neúspech žalobca mal len v nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Boli mu priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za 7 úkonov právnej služby á 71,37 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd 17.09.2015, 3. účasť na pojednávaní dňa 05.10.2015, 4. porada s klientom, 5. účasť na pojednávaní dňa 18.01.2016, 6. písomné podanie na súd, 7. účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016) podľa § 10 ods. 1 a § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 499,59 Eur a z režijného paušálu vo výške 59,14 Eur (1 × 8,04, 2 × 8,39 €, 4 × 8,58 €) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Odmenu a režijný paušál za úkon - odvolanie zo dňa 23.11.2015 - súd nepriznal, nakoľko tento sa týka konania 16C 148/2015, v ktorom bola žaloba o náhradu za bolesť zamietnutá a náhrada trov účastníkom nepriznaná rozsudkom zo dňa 05.10.2015, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Odmena a režijný paušál sú tak spolu vo výške 558,73 Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 o sumách pri použití osobného motorového vozidla s priemernou spotrebou 7,5 l/100 km a vzdialenosti 70 km za cestu Košice - Prešov a späť takto:

- na pojednávanie dňa 05.10.2015 vo výške 18,459 Eur (pri cene PHM 1,076 €/l),

- na pojednávanie dňa 18.01.2016 vo výške 17,855 Eur (pri cene PHM 0,961 €/l),

- na pojednávanie dňa 10.03.2016 vo výške 17,855 Eur (pri cene PHM 0,961 €/l). Bola priznaná náhrada za stratu času cestou Košice - Prešov a späť takto:

- dňa 05.10.2015 predstavuje sumu vo výške 83,88 Eur (13,98 Eur × 6 polhodín).

- dňa 18.01.2016 predstavuje sumu vo výške 85,80 Eur (14,30 Eur × 6 polhodín).

- dňa 10.03.2016 predstavuje sumu vo výške 85,80 Eur (14,30 Eur × 6 polhodín). Cestovné bolo spolu s náhradou za stratu času priznané vo výške 309,65 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, bola priznaná aj táto daň vo výške 173,68 eur 20 % zo sumy 868,38 eur a to postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia žalobcu sú spolu 1.042,06 eur. 5. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na § 11 ods. 5, 6 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému uplatnenie nároku na náhradu straty zárobku podaním z 09.03.2015. Žalobca v podaní zo dňa 25.01.2016 uvádza, že písomne vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia, čo nie je sporné. Žalobca predložil žalovanému lekárske potvrdenie Z.. E. o trvaní práceneschopnosti. Žalovaný však požaduje riadne tlačivo o PN, preto oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré nepristúpil k úhrade poistného plnenia. Tlačivo / potvrdenie o práceneschopnosti sa vydáva trojmo, jedno vyhotovenie ostáva pacientovi, takže tvrdenie žalobcu o tom, že ho nemá, lebo ho odovzdal Sociálnej poisťovni, je irelevantné. Toto tlačivo v každom prípade má Sociálna poisťovňa, a aj zamestnávateľ. Žalovaný požaduje potvrdenie o práceneschopnosti vydané na tlačive, ktoré požaduje Sociálna poisťovňa, nie potvrdenie obvodnej lekárky, za jediný relevantný doklad, na základe ktorého môže škodovú udalosť likvidovať. Keďže žalobca nepredložil potvrdenie o trvaní práceneschopnosti s dátumom ukončenia oboch PN, nepreukázal, že bol práceneschopný a že táto práceneschopnosť bola dôsledkom úrazu, za ktorý zodpovedá poistený žalovaného. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 6. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 95,94 eur. Žalovaný nepreukázal, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Odvolanie je nedôvodné. Nárok žalobcu bol uplatnený v zmysle ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. Poisťovňa (žalovaný) v zmysle ust. § 11 ods. 5 citovaného zákona po oznámení škody poškodeným je povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a to do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného. Žalobca v predmetnej veci vznik škody žalovanému oznámil a rozsah škody preukázal relevantným spôsobom. Bolo preukázané ublíženie na zdraví žalobcu, lekárske posudky o bolestnom, prepúšťacie správy a to celkom v počte 30 kusov. Bola preukázaná strata na zárobku počas PN potvrdeniami o strate na zárobku a potvrdeniami o nemocenských dávkach. Rovnako písomným potvrdením vystaveným MUDr. Knišovou bolo preukázané trvanie práceneschopnosti a príčina práceneschopnosti ako aj návrh na kúpeľnú liečbu vydané zamestnávateľom. Z lekárskej správy Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany vyplýva, že v čase od 14.08.2014 do 11.09.2014 (druhá PN) sa žalobca zúčastnil rehabilitačnej liečby v súvislosti s úrazom, t.j. následkom dopravnej nehody. Všetky listinné dôkazy preukazujúce právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví žalobca predložil.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.11.2016, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil tým, že subsumoval na zistený skutkový stav príslušné právne predpisy a preto vo veci aj správne rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktorý poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že výška náhrady za stratu na zárobku počas PN tvorí rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že škoda vo forme straty na zárobku vo výške 1.639,62 eur bola žalobcovi spôsobená v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 18.09.2013, ktorú zavinila vodička Mgr. Kapcalová porušením dopravných predpisov. Žalobca v zmysle citovanej právnej úpravy si svoj nárok uplatnil priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca predložil všetky relevantné dôkazy o oprávnenosti jeho nároku a to aj dôkaz o tom, že v čase od 18.09.2013 do 28.02.2014 celkom v rozsahu 133 dní a v čase od 14.08.2014 do 11.09.2014, v rozsahu 39 dní bol v súvislosti s dopravnou nehodou práceneschopný. Za uvedené obdobie mu preto vznikla strata na zárobku v žalovanej výške. O práceneschopnosti žalobcu svedčí jednak potvrdenie jeho ošetrujúcej lekárky JUDr. Evy Knišovej, ktoré je vo fotokópii založené v spise na čl. 20 a jednak lekárska správa vyhotovená lekárom MUDr. Mašanom, PhD. zo Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s. o pobyte v kúpeľoch v čase od 14.08.2014 do 11.09.2014. Všetky tieto a ďalšie listinné dôkazy predložené súdu prvej inštancie preukazujú oprávnenosť nároku žalobcu. Ak žalovaný trvá na predložení dôkazu o práceneschopnosti žalobcu a to iba vo forme riadneho preukazu o trvaní a ukončení PN odvolací súd uvádza, že takáto požiadavka žalovaného sa javí byť šikanózna. Ak nárok žalobcu na náhradu škody vo výške nároku z titulu straty na zárobku žalobca preukázal hodnovernými lekárskymi potvrdeniami a správami, žalovaný nebol oprávnený požadovať ďalšie duplicitné dôkazy o trvaní PN žalobcu. Odvolací sú preto má za to, že odvolacia námietka žalovaného o nepredložení požadovaných dokladov na preukázanie nároku žalobcu nie je dôvodná. Vyžadovať potvrdenie na tlačive, ktoré požaduje Sociálna poisťovňa a ktoré ako jediný relevantný doklad, na základe ktorého žalovaný chcel škodovú udalosť likvidovať, je nutné hodnotiť ako prílišný formalizmus zo strany žalovaného. Ak preto nárok žalobca preukázal relevantnými listinnými dôkazmi, nie je namieste, aby žalovaný žalobcovi nárok neuhradil z dôvodu formalistického prístupu, keď žiada predložiť potvrdenie o práceneschopnosti vydané iba na príslušnom tlačive. 9. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ktorý nebol napadnutý odvolaním, ani preto preskúmavaný odvolacím súdom považuje za správny. Preto tento rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil a to aj čo sa týka priznaného úroku z omeškania a trov konania. 10. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, preto tento sa stal právoplatným. 11. O trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1, 2 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej a to samostatným uznesením. 12. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.