Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-52-2016.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2016 v trestnej veci proti obžalovanému P.M. E. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, takto
rozhodol:
P. E., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v T., trvale bytom Ž. Č.. XX, okres T.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
dňa 10. 9. 2014 asi o 23.15 hod. v Spišskej Belej, okres Kežmarok, na ulici Štefánikovej, na parkovisku za zdravotným strediskom, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného I. N. tak, že ho udrel päsťou pravej ruky najmenej 3krát do oblasti hlavy, dvakrát do oblasti hrude a dvakrát do oblasti chrbta a následne keď poškodený I. N. od obžalovaného ustúpil a kričal, že zavolá políciu, tak obžalovaný nastúpil do osobného motorového vozidla zn. Seat Cordoba evidenčné číslo T. XXX J. a z miesta odišiel, čím takto spôsobil poškodenému I. N. pomliaždenie hlavy, pomliaždenie pravej strany hrudníka a zlomeninu priečneho výbežku 3. Driekového stavca vľavo, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 11. 9. 2014 až do 29. 10. 2014,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
z a t o sa o d s u d z u je
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 8 ( osem ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajská pobočka Prešov, Kúpeľná č. 5, IČO: 35937874 škodu vo výške117,10 Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. N., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. J., T. Č.. XXX/XX škodu vo výške 988,80 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného I. N., L.. X. X. XXXX, trvale bytom D. J., T. Č.. XXX/XX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 3.5.2016 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného P. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné.
Obžalovaný P. E. na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a nevypovedal. Súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde obžalovaný rovnako využil svoje právo a vypovedať odmietol.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka poškodeného I. N., ktorý zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň incidentu po tom ako zavrel svoj podnik, šiel spolu s manželkou domov autom. Vozidlo viedla jeho manželka, ktorá ho zaparkoval na parkovisku pred bytovkou vedľa vozidla zn. Seat Cordoba. Uvedené vozidlo bolo zaparkované na dvoch parkovacích miestach, preto po vystúpení z vozidla sa opýtal vodiča, prečo tak zaparkoval, na čo mu tento odpovedal, že mu buchol do vozidla. Na základe toho mu navrhol, aby privolali políciu, no toto nestihol ani dopovedať, keď dostal od menovaného ranu do hlavy, do temena zozadu. Po tejto rane sa stihol otočiť a vtedy od neho dostal druhú ranu opäť päsťou do zadnej časti hlavy a následne ho udieral do krku. Manželka, ktorá to videla, začala kričať, že zavolá políciu, na čo menovaný vodič sadol do auta a s vozidlom odišiel preč. Manželke stihol nadiktovať číslo vozidla Seat. Po príchode polície si privolal sanitku, ktorá ho zaviezla na vyšetrenie do Starej Ľubovne, kde bol podrobne ošetrený a poslaný domov. Po ošetrení bol aj naďalej omráčený, dezorientovaný a tak bol hliadkou polície opätovne prevezený na vyšetrenie a to RTG hlavy. Po danom incidente sa snažil zistiť totožnosť osoby, ktorá ho napadla, evidenčné číslo vodiča mal uložené a pamätal si aj jej tvár a tak sa mu prostredníctvom internetu podarilo zistiť, že sa jednalo o obžalovaného P. E..
Vzhľadom na rozpor vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní súd postupom podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil rozpor týkajúci sa počtu úderov a určenia časti tela, kam tieto údery smerovali, kedy poškodený zotrval na výpovedi z prípravného konania a rozpor odôvodnil uplynutím dlhšieho času od spáchania skutku.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkyňu O. N., ktorá vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a uviedla, že v deň incidentu zaparkovala vozidlo na parkovisku, manžel sedel vedľa nej. Zaparkovala tesne vedľa iného vozidla, ktoré stálo za parkovacou čiarou. Po tom ako manžel vystúpil z vozidla a opýtal sa vodiča, prečo tak zaparkoval, tento začal na neho kričať, že mu buchol do auta a začal na neho útočiť smerom na hlavu, potom do chrbtice. Keď chcela privolať hliadku polície, útočník nasadol do svojho vozidla a odišiel preč. K počtu úderov sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Uviedla, že útočníkom bol obžalovaný, všimla si na ňom, že mal tetovanie a vyholenú hlavu. Zároveň uviedla, že na mieste, kde sa odohral incident bola viditeľnosť dobrá, bolo tam pouličné osvetlenie.
Svedok W.. G. A. vypočutý na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedol, že ku skutku sa vyjadriť nevie, nebol prítomný pri incidente, obžalovaného pozná od malička, mal vedomosť o tom, že obžalovaný žije v zahraničí. Naposledy ho videl v mieste bydliska v letných mesiacoch v roku 2013.
Vzhľadom na rozpor vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní súd postupom podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil rozpor týkajúci sa roku, v ktorom mal vidieť obžalovaného naposledy, kedy svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania a rozpor odôvodnil tým, že pri zaznamenaní jeho výsluchu v prípravnom konaní došlo k pisárskej chybe.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul C.. K. G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku vypracovaného v rámci prípravného konania a uviedol, že poškodený I. N. utrpel pri fyzickom incidente dňa 10.9. 2014 pomliaždenie hlavy, pomliaždenie pravej strany hrudníka, zlomeninu priečneho výbežku tretieho driekového stavca vľavo. Všetky tieto tri poranenia je možné z lekárskeho hľadiska hodnotiť ako ľahké poranenia, priebeh liečby bol nekomplikovaný. Dobu liečenia týchto poranení určuje poranenie s najdlhšou dobou liečenia a PN z týchto poranení, čiže zlomenina priečneho výbežku tretieho driekového stavca. Poranenia si vyžadovali dobu liečenia a PN podľa priebehu liečby, zdravotníckej dokumentácie 5 týždňov. Ide o ľahké poranenia, kde trvalé následky znalec nepredpokladá. Poškodený bol obmedzovaný počas liečby bolesťami poranených časti tela, čiže hlavy, hrudníka a driekovej oblasti, tieto bolesti si vyžadovali užívanie liekov na tlmenie bolesti počas prvého týždňa v pravidelných intervaloch 3krát denne, počas ďalšieho týždňa ich užíval podľa potreby len na noc. Bolesti hlavy a hrudníka ustúpili za jeden týždeň, bolesti v driekovej oblasti boli po dvoch týždňoch nízkej tolerovateľnej intenzity, lieky už poškodený neužíval a dokázal zvládať bežné fyzicky nenáročné činnosti. Poranenia neovplyvnili počas celej doby liečby sebestačnosť poškodeného, nevyžadoval pomoc iných. Bolestné v zmysle príslušného zákona predstavuje sumárne 60 bodov, čo je v prepočte 988,80 €. Poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorou bola zasiahnutá hlava, hrudník a oblasť driekovej chrbtice vľavo. Mohli vzniknúť údermi päsťou tak, že poškodený sa v obrannom reflexe pootočil a odvrátil od útočníka a tak bola zasiahnutá zadná časť tela. Poranenia vznikli minimálne tromi údermi, po jednom údere do každej časti tela, ale presný počet či ich bolo viacej sa nedá stanoviť. Sumárne zodpovedá tento mechanizmus tomu, čo uvádzal poškodený vo výpovedi.
Súd so súhlasom prokurátora, obžalovaného prečítal podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku výpovede svedkyne poškodenej I.. C. J. a svedkýň C. E. a C. E. z prípravného konania.
Matka obžalovaného C. E. sa ku skutku bližšie vyjadriť nevedela, uviedla, že jej syn sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, v kontakte sú len vtedy, keď sa jej ozve syn, naposledy bol doma v lete. Pokiaľ ide o vozidlo Seat Cordoba, toto užíva jej dcéra, preto nemá vedomosť, kde sa vozidlo nachádzalo v deň incidentu v čase okolo 23.15 hod.
Svedkyňa C. E. - sestra obžalovaného vypovedala zhodne ako jej matka, ku skutku sa vyjadriť nevedela, uviedla, že v deň incidentu jej brat vozidlo nemohol mať k dispozícii, o 15.30 hod. odišla z práce a v čase 23.15 hod. sa nachádzala doma s rodinou. S bratom nie je v kontakte, naposledy bol doma koncom leta.
Svedkyňa poškodená I.. C. J. ako zástupkyňa poškodenej strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajská pobočka Prešov vypovedala, že náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť poškodeného I. N. predstavujú sumu 117,- eur a zároveň navrhla, aby súd obžalovaného zaviazal obžalovaného k náhrade týchto nákladov.
Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi v rozsahu uvedenom v zápisnici z hlavného pojednávania.
Zo zápisnice o rekognícii mal súd zistené, že svedok poškodený a rovnako aj svedkyňa O. N. po predložení fotoalbumu opoznali obžalovaného.
Z lekárskych správ mal súd zistené, že v súvislosti so zraneniami, ktoré poškodený utrpel pri incidente dňa 10.9.2014 bol na lekárskom ošetrení dňa 11.9.2014 o 01.14 hod. v Ľubovnianskej nemocnici, n.o. Ústavná pohotovostná služba-traumatologická, Stará Ľubovňa, dňa 11.9.2014 na vyšetrení u C.. R. T., všeobecnej lekárky pre dospelých, dňa 12.9.2014 sa podrobil ultrazvukovému vyšetreniu, dňa 29.9.2014 ošetrený v chirurgickej ambulancii v Nemocnici Dr. Alexandra v Kežmarku C.. E. N..
Z evidenčnej karty vodiča mal súd zistené, že rozhodnutím OO PZ Poprad bola obžalovanému uložená dňa 24.8.2014 bloková pokuta vo výške 10,- eur, číslo blokov E 0712034 pre priestupok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ Zák. č. 8/2009 Z.z. - všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky.
Súd sa oboznámil s čestným vyhlásením F. C. zo dňa 26.6.2015, ktorým mala byť preukázaná skutočnosť, že obžalovaný sa v dňoch 9.9.2014 až 11.9.2014 zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky.
Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a po využití svojho práva v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu nevypovedal.
Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčili výpovede svedka poškodeného I. N., svedkyne O. N., ktorí tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne a zhodne opísali skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Opísali, ako dňa 10.9.2014 v čase okolo 23.15 hod. zaparkovali vozidlo na parkovisku pred bytovým domom, tesne vedľa vozidla Seat Cordoba, ktoré bolo zaparkované na dvoch parkovacích miestach, ako obžalovaný bezdôvodne napadol poškodeného a to takým spôsobom že ho udrel päsťou najmenej trikrát do oblasti hlavy, dvakrát do oblasti hrude a dvakrát do oblasti chrbtice a následne z mesta odišiel na vozidle Seat Cordoba. V súlade s výpoveďou týchto svedkov vyznela aj výpoveď znalca a závery znaleckého posudku, kde znalec uviedol rozsah zranení, ktoré poškodený pri incidente utrpel a opísal mechanizmus vzniku uvedených zranení s tým, že tento mechanizmus zodpovedá tomu, čo uviedol poškodený.
Svedkyne C. E. a C. E. - príbuzné obžalovaného sa ku skutku vyjadriť nevedeli. Pri incidente prítomné neboli, obe zhodne uviedli, že obžalovaný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, naposledy bol doma pár dní v lete. Vozidlo zn. Seat Cordoba užíva svedkyňa C. N. - setra obžalovaného, ktorá sa v čase incidentu nachádzala doma a nemá vedomosť o tom, že by toto vozidlo mal vtedy k dispozícii jej brat.
Súd výpovedi svedkyne C. E. v časti, že v deň incidentu obžalovaný nemal k dispozícii vozidlo Seat Cordoba neuveril, táto bola vyvrátená výpoveďou svedka poškodeného ako aj svedkyne O. N.. Tak poškodený ako aj jeho manželka boli priamymi svedkami incidentu, presne opísali sled udalosti od okamihu zaparkovania vozidla cez fyzický útok obžalovaného na poškodeného, až po odchod obžalovaného z parkoviska. Svedkyňa C. E. nebola svedkom incidentu, súd nemal pochybnosti o tom, že v čase skutku sa nachádzala doma s rodinou, to ale nič nemení na skutočnosti, resp. nevylučuje, aby v tom čase mal jej vozidlo k dispozícii práve obžalovaný. Vzhľadom k tomu, súd výpoveď svedkyne Miroslava Vakovej vyhodnotil ako účelovú, v snahe pomôcť obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.
Súd postupom podľa ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným a to zabezpečiť cestou dožiadaného orgánu vyjadrenie F. C. k okolnostiam jeho čestného vyhlásenia. Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a to výsluchom poškodeného, svedkov, znalca mal súd dostatočne preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný, preto súd vyššie uvedený návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Na základe vyššie uvedeného súd predmetné čestné vyhlásenie súd vyhodnotil ako nevierohodné a účelové.
Skutočnosť, že v čase incidentu sa obžalovaný nachádzal na zemí Slovenskej republiky nepriamo dokazuje aj výpoveď jeho matky C. E. a sestry C. E., ktoré zhodne uviedli, že obžalovaný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, naposledy bol doma v lete. V tomto súd poukazuje na to, že obe svedkyne boli v rámci prípravného konania vypočuté dňa 7.1.2015, z čoho vyplýva, že obžalovaný sa mal zdržiavať doma koncom leta 2014. V súvislosti s tým súd poukazuje aj na výpoveď svedka W.. G. A., ktorý keďže nebol priamym svedkom incident, sa vyjadroval len k času, kedy mal vidieť obžalovaného v mieste bydliska. Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, ž obžalovaného pozná odmalička, naposledy ho videl doma v lete v roku 2013, v prípravnom konaní svedok uviedol, že to malo byť v lete v roku 2014. Zmenu výpovede odôvodnil pisárskou chybou pri vyhotovovaní zápisnice z jeho výsluchu. Súd zmenu výpovede svedka ale vyhodnotil ako účelovú a to jednak z dôvodu, že v prípravnom konaní bol vypočutý dňa 24.6.2015, teda necelý rok po skutku, kde uviedol, že obžalovaného videl v lete minulého roku na prelome mesiacov august september, na hlavnom pojednávaní bol svedok vypočutý až dňa 29.11.2016, teda po vyše dvoch rokoch od spáchania skutku, preto možno predpokladať, že výpoveď v prípravnom konaní bola presnejšia a pred súdom neobstála ani svedkom odôvodnená zmena jeho výpovede tým, že došlo k pisárskej chybe, pretože v závere výpovede zo dňa 24.6.2015 je uvedené,
že po prečítaní zápisnice svedok vyhlasuje, že jej obsah súhlasí s jeho výpoveďou a preto nežiada jej opravu ani doplnenie, zápisnicu o výsluchu svedok vlastnoručne podpísal.
Z výpovede svedka poškodeného ako aj z výpovede ostatných svedkov vypočutých, z výpovede znalca a z oboznámených listinných dôkazov tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že dňa 10.9.2014 asi o 23.15 hod. na ulici Štefánikovej na parkovisku po predchádzajúcej slovnej výmene obžalovaný fyzicky napadol poškodeného tak, že ho udrel päsťou najmenej trikrát do oblasti hlavy, dvakrát do oblasti hrude a dvakrát do oblasti chrbta a následne z parkoviska odišiel na vozidle Seat Cordoba, evidenčné číslo T. XXX J..
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul okrem obžalovaného, viacerých svedkov a znalca, po vypočutí ktorých, jedna skupina svedkov obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovala, druhá skupina sa k samotnému incidentu vyjadriť nevedela. Obžalovaný využil svoje právo a nevypovedal, vyjadril sa len k výpovedi svedka poškodeného a to v tom zmysle, že v deň incidentu na území Slovenskej republiky nebol. Svedok poškodený ako aj jeho manželka svedkyňa O. N. ako priami svedkovia incidentu zhodne vypovedali tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o rozpory vo výpovedi poškodeného, je potrebné poukázať na to, že sa nejednalo o rozpory tak podstatné, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o spáchaní skutku obžalovaným ako aj na to, že tieto boli na hlavnom pojednávaní v zmysle zákona odstránené a zmena výpovede bola logicky odôvodnená. Súd teda nemal pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí, obaja zhodne opísali okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, ale aj okolnosti bezprostredne pred spáchaním skutku ako aj po jeho spáchaní. Tvrdenia týchto svedkov, no predovšetkým svedka poškodeného korešpondujú aj so závermi znaleckého posudku a to najmä pokiaľ ide mechanizmus vzniknutých poranení a korešpondujú aj s viacerými lekárskymi správami zabezpečenými v prípravnom konaní a oboznámenými na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú skutočnosť, že poškodený bezprostredne po fyzickom útoku šiel na lekárske ošetrenie. Poškodený vypovedal, že obžalovaného predtým nepoznal, teda neboli v žiadnom vzájomnom vzťahu, aj túto skutočnosť súd zohľadnil pri hodnotení výpovede poškodeného, a teda že poškodený nemal žiaden dôvod z daného skutku obviniť práve obžalovaného. Pokiaľ ide o vyjadrenie obžalovaného k výpovedi poškodeného, že v čase skutku sa na Slovensku nenachádzal, tak toto bolo vyvrátené tak svedkyňami C. E. a C. E., ktoré zhodne vypovedali, že obžalovaný bol doma, teda na Slovensku koncom leta 2014. V súvislosti s tým, súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá tvrdenie obžalovaného, že v čase incidentu nebol na území SR spochybňuje a tou je rozhodnutie OO PZ SR o priestupku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný dňa 24.8.2016, za ktorý mu bola uložená poriadková pokuta. V tomto súd poukazuje na to, že táto skutočnosť sama o sebe nie je dôkazom, ktorý by priamo usvedčoval obžalovaného zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ide o skôr o skutočnosť preukazujúcu, že koncom leta 2014 sa obžalovaný skutočne nachádzal na území Slovenskej republiky.
Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný P. E. sa dopustil skutkov tak, ako je to uvedené v obžalobe.
Obžalovaný P. E. svojím konaním tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného, naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne. V evidencii priestupkov nemá obžalovaný žiaden záznam. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Súd sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to vedenie riadneho života (§36 písm. j/ Tr. zákona) a jedna priťažujúca okolnosť a to spáchanie viacerých trestných činov(§36 písm. h/ Tr. zákona), preto súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Pri najprísnejšom zo spáchaných trestných činov a to prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. Keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, súd postupoval pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona. Súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Poškodená strana Všeobecná zdravotnú poisťovňa si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 117,10 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preto súd postupoval v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku a uložil obžalovanému povinnosť túto škodu poškodenej strane nahradiť.
Svedok poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 65 000,- eur, pričom suma vo výške 50 000,- eur predstavovala škodu na zdraví a suma 15 000,- eur predstavovala ušlý zisk. Na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že si uplatňuje náhradu škody vo výške bolestného, čo predstavuje sumu 988,80 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody navrhol obžalovaného odkázať na občianske súdne konanie.
Vzhľadom k tomu, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody včas, o výške škody predstavujúcej bolestné vo výške 988,80 eur súd pochybnosti nemal, zaviazal obžalovaného v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku k jej náhrade. So zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal poškodeného na civilný proces, vzhľadom k tomu, že rozhodovanie o tomto nároku by presahovalo rámec trestného konania.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti tým, že napadol iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.