Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-164-2015.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/164/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov S.. S. U., V.. P., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom K., N. XX a F.. Ľ. U., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., N. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. P. U., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom K., N. XX, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., odbor sociálnych vecí, takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov S.. S. U., V.. P., J.. XX.X.XXXX a F.. Ľ. U., J.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta K., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XXX,
z v e r u j e mal. P. U., J.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
styk otca s mal. P. sa n e u p r a v u j e ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 6.5.2015 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s jej manželom. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého P. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany jeho otca navrhla určiť výživné v sume 180 Eur mesačne, vždy k 25-tému dňu v mesiaci vopred.
2. Na pojednávaní dňa 29.11.2016 upravila svoj návrh ohľadom výšky výživného pre maloletého P. s tým, že navrhla určiť výživné v sume okolo 100 až 120 Eur mesačne. Zároveň navrhla, aby styk otca s maloletým P. nebol upravený súdnym rozhodnutím, nakoľko otec sa so svojím synom stretáva a v týchto stretnutiach nebráni.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že od februára 2015 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, tento býva so svojou priateľkou, s ktorou udržiava pomer, preto manželstvo je trvalo narušené, neplní svoj účel, z tohto dôvodu žiadala manželstvo rozviesť.
4. Manžel súhlasil s návrhom na rozvod manželstva, súhlasil aj so zverením maloletého P. do osobnej starostlivosti manželky, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného. Navrhol určiť výživné v sume 50 Eur
mesačne. Pri úprave styku navrhol, aby nebol upravený súdnym rozhodnutím, nakoľko jeho pracovné povinnosti mu neumožňujú, aby sa každý druhý víkend so synom stretol.
5. Opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné aspoň v sume 100 Eur mesačne.
6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom maloletého P., potvrdením o poslednom trvalom spoločnom bydlisku, výplatnými lístkami matky za rok 2015, opismi mzdových listov matky, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 14.12.2015, dohodou o ukončení pracovnej činnosti zo dňa 29.1.2016, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 10.1.2016, faktúrami dodávateľa Ľ. U. za mesiac október, november 2015, august 2015 a december 2015, január 2016, faktúrami dodávateľa Ľ. U., odberateľa H.H. N.. V.. Q.. za obdobie február až máj 2015, prehľadom výdavkov pre maloletého, dokladom ohľadom úhrady SIPA, potvrdením o úhrade stravného a školného, potvrdením o návšteve tanečného krúžku maloletým, dohodou o vykonaní práce firmy D. N..V..Q.., daňovým priznaním otca za rok 2014, 2015, správou z poradensko-psychologického procesu, predexekučnou výzvou zo dňa 31.10.2016, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Manželia uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX a toto je zapísané na Matričnom úrade mesta K., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por. číslom XXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja sú slovenskí štátni občania a z manželstva pochádza maloletý P. U., J.. XX.X.XXXX.
8. Manželia sa zoznámili v práci, kde manželka pracovala, manžel brigádoval. K zhoršeniu vzťahov v manželstve došlo pred 5. rokmi, kedy začali bývať v K., kde si manžel otvoril menšiu K. a začal domov prichádzať v neskorých večerných hodinách, častokrát aj v podnapitom stave. Stalo sa, že manželku aj fyzicky napadol. Maloletý P. sa narodil až po 6. rokoch po uzatvorení manželstva, napriek tomu dával manžel prednosť kamarátom, nie rodine, odchádzal častokrát z domu, kedy prichádzal až nad ránom v podnapitom stave. Celá kríza manželstva vyústila do situácie, že si manžel našiel známosť, s ktorou v súčasnej dobe žije a s ktorou majú maloleté dieťa L., J.. X.X.XXXX.
9. Manžel potvrdil, že počas manželstva mali s manželkou nedorozumenia, pretože ho kontrolovala, keď bol v práci. Aj keď mohol z práce ísť na pivo, manželka ho kontrolovala s tým, že o ôsmej musel byť doma. Z týchto dôvodov prestal chodiť domov skôr, resp. prestal chodiť vôbec. Potvrdil, že má priateľku, s ktorou býva v byte spolu s jej synom, pričom z tohto vzťahu sa im narodila maloletá L. U. O. X.X.XXXX. Vzhľadom na svoj nový vzťah súhlasil s rozvodom manželstva, nechcel obnoviť manželské spolužitie, keďže vzhľadom na jeho novú známosť a ďalšiu vyživovaciu povinnosť to už ani nie je možné.
10. Matka býva s maloletým P. v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve manželovho otca. Za predmetný byt platí matka mesačne inkaso a poplatky spojené s bývaním v sume 207,53 Eur mesačne. Nájomné svokrovi neplatí. Okrem toho platí poplatky za rozhlas a televíziu v sume 2,32 Eur mesačne, tiež si platí mobilný telefón v sume 16 až 20 Eur mesačne. Okrem toho platí televíziu UPC v sume 24,90 Eur mesačne, tiež platí synovi poistku v sume 25 Eur mesačne, pričom z manželstva majú spoločnú pôžičku s manželom na rekonštrukciu bytu, ktorá by sa mala platiť po 50 Eur mesačne.
11. V priebehu konania bola manželka zamestnaná ako K. u zamestnávateľa Z. S. - D., kde pracovala na základe dohody o vykonaní práce. Jej čistý mesačný príjem bol okolo XXX Eur. Finančne jej vypomáhali rodičia, aj svokrovci. Následne od apríla 2016 pracovala na základe dohody o vykonaní práce pre zamestnávateľa D. N..V..Q.., kde mala čistý mesačný príjem XXX Eur mesačne. Zároveň poberala dávku v hmotnej núdzi k uvedenému príjmu. V závere konania predložila súdu dohodu o skončení dohody o vykonaní práce s touto firmou, a to dňa 14.10.2016, pričom uviedla, že prácu si hľadá a na poslednom pojednávaní túto prácu už aj mala sľúbenú opäť na základe dohody o vykonaní práce.
12. Manžel po odchode zo spoločnej domácnosti býva so svojou priateľkou, jej synom a spoločným dieťaťom, maloletou L. v O. byte v rodinnom dome, za ktorý spoločne mesačne platia 290 Eur. Okrem toho platí pôžičku v sume 40 Eur mesačne, ide o pôžičku z podnikania v čase, keď prevádzkoval K.. Otec pracoval ako živnostník s tým, že prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od X.X.XXXX do X.XX.XXXX.
13. Podľa daňového priznania za rok 2014 boli jeho príjmy z podnikateľskej činnosti XX XXX,XX Eur, výdavky XX XXX,XX Eur, základ dane vo výške XX XXX,XX Eur. V roku 2015 boli jeho príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške X XXX,XX Eur, výdavky vo výške X XXX,XX Eur a základ dane bol vo výške X XXX,XX Eur.
14. Z predložených faktúr otcom bolo preukázané, že v období od septembra 2015 do januára 2016 mal priemerný príjem z vyplatených faktúr od firmy V. Y., N..V..Q.. XXX,XX Eur priemerne mesačne. V období od februára 2015 do mája 2015 mal vyplatené faktúry priemerne mesačne v sume XXX,XX Eur od odberateľa H. N.. V.. Q.., P..
15. Priateľka otca bola práceneschopná, jej príjem bol XXX Eur mesačne, následne porodila maloletú L., s ktorou je na materskej dovolenke.
16. Maloletý P. navštevuje materskú školu, kde matka platí školné v sume 15 Eur mesačne, stravné v sume 25 Eur mesačne. Okrem toho chodí na tanečný krúžok, kde sa platí 8 Eur mesačne. Maloletý P. je zdravý, nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Čo sa týka ošatenia a obuvi, v tomto smere matke vypomáha matka jej manžela, ktorá pracuje v V. a tiež jej finančne vypomáhajú jej rodičia, kupujú maloletému jednorazové potreby ako sú športové potreby, bicykel, lyže a podobne. Otec na výživu maloletého v priebehu konania prispieval sumou 50 Eur mesačne, jedenkrát prispel sumou 150 Eur mesačne.
17. V závere konania súhlasila matka s úpravou styku po vzájomnej dohode s otcom maloletého. Uviedla, že umožnila otcovi stretnutie s maloletým, ten ho však nekontaktuje pravidelne, väčšinou ho berie k sebe, keď je prítomná aj jeho matka.
18. Zo správy z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb K. bolo zistené, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už 2 roky, manželka niektoré skutočnosti počas rozvodového konania spracovala, s rozvodom súhlasí. Zároveň bola ochotná navštevovať psychológa aj individuálne. Manžel trval na rozvode manželstva, je angažovaný v inom vzťahu, chcel by mať záležitosti s manželkou vysporiadané. Uviedol, že sa chce so synom stretávať a manželka by mala súhlasiť aj s výživným na dieťa tak, aby vec bola súdom uzavretá. Zároveň uviedol, že nemá čas na stretávanie u psychológa, musí si hľadať zamestnanie, pričom sa s psychológom dohodol, že ak zmení názor, telefonicky si dohodne termín konzultácie. Keďže do podania správy manžel nekontaktoval psychológa ohľadom termínu stretnutia, nebolo možné pracovať na rodičovskej dohode a táto nebola uzatvorená.
19. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
21. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
30. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
33. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 2 roky, z tejto odišiel manžel s tým, že v súčasnej dobe má už novú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a z tohto vzťahu sa im narodilo maloleté dieťa. Z týchto dôvodov trvala manželka na rozvode manželstva, pričom manžel súhlasil, poukazoval na svoj nový vzťah, nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia. Keďže obaja manželia zhodne uviedli, že súhlasia s rozvodom manželstva, podľa ich názoru manželstvo neplní svoj účel, ich vzťahy sú vážne a trvalo narušené a obaja žiadali, aby ich súd rozviedol v čo najkratšom termíne, súd vyhovel návrhu a manželstvo rozviedol.
34. Na čas po rozvode zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, keďže neboli preukázané žiadne nedostatky v tejto starostlivosti, s touto časťou návrhu súhlasil aj otec. Sám uviedol, že je pracovne zaneprázdnený a nemôže zabezpečovať starostlivosť svojmu synovi. Preto ho súd zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
35. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Maloletý navštevuje materskú školu, kde pravidelné platby platí matka, otec sa doposiaľ podieľal na výžive maloletého sumou 50 Eur mesačne, čo je podľa názoru súdu nedostatočné výživné vzhľadom na vek a preukázané výdavky u maloletého. Matka v priebehu konania riadne zdokladovala všetky potvrdenia ohľadom platieb pre maloletého v rámci materskej školy,
aj čo sa týka aktivít mimo materskej školy. Zároveň potvrdila, že jej finančne vypomáhajú jej rodičia, rovnako matka jej manžela, ktorá pracuje v V. a vo väčšej miere zabezpečuje maloletému oblečenie a obuv. V tomto smere súd poukazuje, že starý rodič nie je povinný zabezpečovať výživu svojho vnúčaťa namiesto jeho rodiča, ktorý má na to predpoklady, možnosti aj schopnosti. Každý rodič je povinný zo zákona prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa týchto kritérií, pokiaľ dieťa nenadobudne schopnosť sa samé živiť.
36. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale aj z možností a schopností na strane oboch rodičov, pričom matka je zamestnaná v pravidelných intervaloch na základe dohody o vykonaní práce a aj keď v čase posledného pojednávania predložila súdu doklad o ukončení tejto dohody o vykonaní práce, uviedla, že má sľúbenú ďalšiu prácu na základe dohody. Snaží sa takto vždy mať určitý príjem a zabezpečovať výdavky svojho syna. Otec v priebehu konania preukázal, že bol živnostníkom, živnostenské oprávnenie mal prerušené do začiatku O. XXXX a keďže následne nepredložil ďalšie prerušenie svojho živnostenského oprávnenia, súd mal za to, že v tejto živnosti ďalej pokračuje. Súd vychádzal z príjmu, ktorý mal otec v čase, keď pracoval na základe živnostenského oprávnenia, pričom tento jeho príjem sa pohyboval v roku 2015 od XXX,XX do XXX,XX Eur mesačne. Zároveň otec predložil daňové priznania za rok 2014, 2015, z ktorých mal súd preukázané, že v roku 2015 boli jeho príjmy zo živnosti vo výške X XXX,XX Eur, čo predstavuje príjem XXX,XX Eur mesačne. Keďže ide o vyšší príjem ako je na strane matky, otec má možnosti, aj schopnosti nájsť si zamestnanie, a to aj v zahraničí, kde pracuje aj jeho matka, súd považoval výživné v sume 100 Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopný platiť.
37. Zároveň súd rozhodol ohľadom úpravy styku otca s maloletým tak, že tento neupravil, nakoľko matka v závere konania žiadala, aby tento styk nebol upravený. Stretnutia otca a maloletého umožňuje, vedia sa na tomto dohodnúť. Rovnako otec v priebehu konania uviedol, že nežiada upraviť styk súdnym rozhodnutím, pretože kvôli pracovným povinnostiam sa nemôže so svojím synom pravidelne stretávať každý druhý víkend. Takáto úprava styku je v záujme maloletého, keďže striktnú úpravu styku nie je možné vymedziť z dôvodu pracovných povinností u otca, napriek tomu otec javí záujem o svojho syna, trávi s ním čas a v prípade, že by bolo matkou bránené otcovi stretávať sa s maloletým, môže kedykoľvek podať návrh na súd ohľadom úpravy styku s maloletým.
38. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.