Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-354-2015.pdf
PDF · 104.25 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/354/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., zastúpená JUDr. Alžbetou Fuchsovou, konateľkou, advokátkou, so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanej J. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka D., toho času na neznámom mieste, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou I.. I. N., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu D., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 306,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C 138/2014-49 zo dňa 16.04.2015 takto
rozhodol:
I. Odmieta sa odvolanie proti vyhovujúcemu výroku.
II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výrokoch o trovách konania.
III. Žalobca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi Združeniu Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS I.. W. E., advokátovi vo výške 39,95 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV: Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 306,39 Eur titulom neuhradených záväzkov žalovanej vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere.
2. Vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol žalobu nad sumu 27,81 Eur zamietnuť.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 27,81 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 27.5.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX s úverovým limitom 500 Eur pri úrokovej sadzbe 26 % mesačne a poistnom za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65 %. Žalovaná dohodnuté splátky neplnila riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 6.12.2013 odstúpil od zmluvy o úvere a od poistenia. Žalovaná vyčerpala podľa histórie úverového účtu zo dňa 11.3.2014, ktorú predložil žalobca, sumu vo výške 926,03 Eur a doposiaľ vrátila žalobcovi sumu vo výške 898,22 Eur. Žalobca vyčíslil dlh žalovanej z vyššie uvedenej zmluvy vo výške 309,39 Eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 261,52 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 28,38 Eur, z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 5,41 Eur a poistenia vo výške 11,08 Eur a túto sumu uplatnil žalobou.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, aby bol žalovanej poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. Kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa, preto dohoda účastníkov uvedená v článku 8 bod 8.4. všeobecných obchodných podmienok, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nedošlo k zániku všetkých práv a povinností z úverovej zmluvy a žalobca je aj po odstúpení oprávnený požadovať od žalovanej splatenie peňažných záväzkov zo zmluvy o úvere je neplatná. Žalobca účinne odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy listom zo dňa 6.12.2013 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Odstúpením od zmluvy bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Žalovaná vyčerpala z titulu zmluvy o revolvingovom úvere sumu vo výške 926,03 Eur a žalobcovi doposiaľ vrátila sumu vo výške 898,22 Eur. Žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len bezdôvodné obohatenie vo výške 27,81 Eur, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
6. Aplikoval ustanovenia čl. 3 ods. 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 52 ods.1, 2, 3 a 4, § 54 ods.1, 2, § 48, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, Občianskeho zákonníka, § 1 ods.2, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1, § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že prevažne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že si ich náhradu neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania.
Obsah odvolania
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Žalovaná svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila so zmluvou, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou vôľou. Zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal to, že zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody. Ustanovenia ObZ sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak žiadateľom o úver bude fyzická osoba nepodnikateľ. Žalovaná podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere oboznámil, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Žalovaná svojim podpisom tiež zobrala na vedomie, že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1-4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní. Žalovaná tiež svojim podpisom vyhlásila, že je spôsobilá plniť svoje záväzky zo zmluvy o úvere, nie je si vedomá žiadnych okolností, ktorá by jej bránila v plnení záväzkov a že všetky informácie a údaje, ktoré poskytla v žiadosti o úver, v tejto zmluve a dokumentoch predkladaných v súvislosti s jej uzatvorením sú správne, aktuálne a pravdivé. Žalobca má za to, že žalovanú dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom č 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, bola žalovaná povinná zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca má za to, že súd na predmetnú právnu vec aplikoval nesprávny právny predpis - Občiansky zákonník, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca v čl. 1.3.1 VOP uvádza, že zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, nie je možné Zmluvu o revolvingovom úvere ako celok považovať za občianskoprávnu zmluvu, ale podľa názoru žalobcu je možné na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aplikovať len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne týkajú úpravy spotrebiteľských zmlúv, inak sa však zmluva o úvere posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú (§ 1 ObZ, § 48 ods. 1 OZ). Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň dohodnúť si dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Podľa všeobecnej úpravy v § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku (ex tunc). Obchodný zákonník nehovorí o zrušení zmluvy, ale o zániku zmluvy, čo je obsahovo totožné. Rozdielne je však stanovený moment zániku (zrušenia) zmluvy, pretože zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane (ex nunc). Navyše, zo zákona o spotrebiteľskom úvere platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyplýva, že v prípade uzavretej zmluvy o úvere pôsobí Občiansky zákonník ako lex specialis k Obchodnému zákonníku. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že jeho nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovanej je plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi, na základe čoho žalobca namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako nároku na bezdôvodné obohatenie. Súd v rozsudku zaviazal žalobcu na zaplatenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Skutočnosť, že vedľajší účastník si uplatňuje trovy právneho zastúpenia, považuje žalobca za absolútne neopodstatnené. Vedľajším účastníkom je v danom prípade Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré má v konaní vystupovať s cieľom ochrany práv spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že spotrebiteľské združenie sa špecializuje na ochranu práv spotrebiteľov, žalobca sa domnieva, že ako také musí aj zamestnávať ľudí s dostatočnými vedomosťami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva. Preto za účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nie je možné považovať skutočnosť, že spotrebiteľské združenie sa za účelom ochrany spotrebiteľa dalo zastúpiť advokátom. Žalobca považuje výrok súdu o jeho povinnosti zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka za nesprávny, nakoľko trovy konania v tomto prípade neboli účelne vynaložené.
9. Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387 ods. 2 CSP).
12. Žalobca podal odvolanie proti všetkým výrokom predmetného rozsudku, pričom žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 27,81 Eur.
13. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP). Odvolací súd je preto toho názoru, že proti tomuto výroku nemal dôvod žalobca podávať odvolanie, pretože jeho žalobe sa vyhovelo. V tejto časti je preto žalobca neoprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolací súd preto v tejto časti odvolanie odmietol (§ 386 písm. b) CSP).
14. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho skutkového zistenia (§ 205 ods. 2, písm. f/, d/ O.s.p).
15. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
16. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne vec posúdil, ak na účinky odstúpenia od zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
17. K týmto námietkam odvolací súd udáva. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ, v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy ).
18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ ). Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ ). Zákonom č. 150/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zaradil s účinnosťou od 01.04.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy zo dňa 27.05.2011 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného a v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľov podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 06.12.2013 došlo k odstúpeniu od
zmluvy, ktoré je potrebné právne vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, lebo je to pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu o účinkoch zrušenia zmluvy v dôsledku odstúpenia od začiatku t.j. ex tunc. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná žalobcovi zaplatila 898,22 Eur pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 926,03 Eur, je povinná žalobcovi vrátiť 27,81 Eur. Výklad, ktorý podáva žalobca v odvolaní, podľa ktorého je potrebné na odstúpenia od zmluvy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa by zaväzovali nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane plnenia z pôvodnej úverovej zmluvy popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc by postavenie spotrebiteľa zhoršilo. Dôsledky odstúpenia od zmluvy na základe zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania ako aj VOP sú tak nevýhodnejšie ako sú dôsledky odstúpenia podľa úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku.
19. Žalobca vo svojom odvolaní namieta účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej. V súvislosti s konaním si uplatnilo náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení. Združenie bolo plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Zo strany združenia teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho zastúpenia aj v tejto právnej veci. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že združenie poskytlo žalovanej kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľa v tomto konaní zo strany združenia bola účinná, nakoľko po vstupe do konania sa združenie vo veci vyjadrilo a navrhlo žalobu zamietnuť s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu. Vyjadrenie združenia k žalobe zo dňa 18.3.2015 nie je možné považovať za formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti. Keďže k procesne relevantnému vyjadreniu združenia k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu nemohlo dôjsť bez prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, aj trovy spojené s prevzatím a prípravou právneho zastúpenia boli vynaložené účelne. Činnosť združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Združenie sa k veci vyjadrilo až po tom, čo sa oboznámilo so žalobou. Odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.06.2016). Z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na zákaz retroaktivity a s ohľadom na právnu istotu, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť združeniu (vedľajšiemu účastníkovi) trovy konania vo výške 79,48 Eur ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
20. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná a Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Právny zástupca Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa k odvolaniu písomne vyjadril a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ďalej len „vyhlášky“), a to tarifná odmena vo výške 24,90 Eur + 8,39 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Spolu teda vo výške 39,95 Eur. Odvolací súd preto v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).