Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-201-2016.pdf
PDF · 107.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/201/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: A. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, J., zastúpeného opatrovníčkou Oľgou Majcíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zaplatenie 1.085,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. novembra 2015, č. k. 20C/274/2014-87, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie, v bode I. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 294,68 eur, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 264,95 eur od 14.07.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V bode II. žalobu vo zvyšku zamietol a v bode III. žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia, v zmysle ktorých strany sporu uzavreli dňa 04.02.2008 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet č. 4005961992/7500 v mene SKK. Na základe žiadosti žalovaného žalobca dňa 25.11.2008 oznámil, že mu povoľuje prečerpanie bežného účtu do limitu 18.000 Sk/597,49 eur s účinnosťou od 25.11.2008. Výška úrokovej sadzby a úroky z omeškania boli určené v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu. K 31.12.2013 bol debetný zostatok na účte 29,73 eur. Podľa prehľadu úrokových sadzieb platných od 15.05.2014 stanovil žalobca debetnú úrokovú sadzbu vo výške 25% ročne. Podľa čl. II. bod 2 OP čerpanie úveru a jeho splácanie sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu klienta v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte dochádza k čerpaniu úveru klientom a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. V zmysle čl. II. bod 5 OP (veta prvá, tretia a štvrtá) klient je povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, k poslednému dňu dostatok disponibilných peňažných prostriedkov na automatickú úhradu mesačných splátok úrokov vrátane nabehnutých úrokov z omeškania. V prípade prekročenia úverového limitu je čiastka, o ktorú bol úverový limit prekročený, splatná ihneď. Ku dňu konečnej splatnosti úveru je majiteľ účtu povinný uhradiť aktuálne čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva. Podľa čl. III bod 6 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej len „OP“) banka je
oprávnená účtovať majiteľovi účtu za svoje služby pri poskytovaní povoleného prečerpania poplatky v súlade so sadzobníkom banky. Podľa čl. VII bod 1 písm. a/, bod 2 písm. a/ OP V prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok , za ktorých bolo povolené prečerpanie poskytnuté a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä ak klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke je banka oprávnená kedykoľvek potom ako nastane táto skutočnosť oznámením odoslaným klientovi prehlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení. Podľa prehľadu úrokových sadzieb stanovil navrhovateľ úrokovú sadzbu od 1.4.2014 pre povolené prečerpanie účtu pre fyzické osoby vo výške 18,90% ročne. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 17.5.2012 k úhrade nesplnených povinností zo zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu s upozornením, že inak žalobca pristúpi k zosplatneniu záväzkov. Výzva sa od žalovaného žalobcovi vrátila ako nedoručená. Keďže žalovaný napriek viacerým písomným výzvam žalobcu si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o povolenom prečerpaní, neuhradil splatné úroky, poplatky a úroky z omeškania, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.7.2012 oznámil žalobca žalovanému, že jeho celý záväzok vo výške 725,10 Eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 30.6.2012 splatným a vyzval odporcu na jeho úhradu najneskôr do 13.7.2012. Žalovaný titulom povoleného prečerpania účtu uhradil 29 platbami žalobcovi celkovo sumu 332,54 Eur. Pretože žalovaný neplnil zmluvné povinnosti, v súlade s čl. VII bod 1, bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie žalobca úver listom zo dňa 2.7.2012 zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu zostatku úveru najneskôr do 30.6.2012. Žalobca ani na výzvy súdu neuviedol, z akej sumy, z akých splátok bol úrok a úrok z omeškania vypočítaný. Neuviedol ani, v akých sumách vykonal odporca čiastočné úhrady a ani dátumy týchto úhrad, a na aké položky dlhu a v akom rozsahu /istina, úrok, poplatky/ žalobca tieto úhrady započítal. Tieto chýbajúce tvrdenia žalobcu nemožno nahradiť predložením listín, v tomto prípade prehľadu splátok a úhrad, z ktorého nevyplývajú ani dátumy čiastočných úhrad. Súd nemôže nahrádzať nedostatok skutkových tvrdení žalobcu tým, že z výsledkov dokazovania bude vyvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch žalobcu. Súd potom nemohol preskúmať opodstatnenosť uplatneného práva na vyčíslené úroky z omeškania a vyčíslené riadne úroky. Žalobcovi bola výzva súdu zo dňa 20.10.2015 na špecifikáciu návrhu v uvedených smeroch a, aby vyčíslil úrok z úveru ku dňu zosplatnenia úveru 30.6.2012, doručená dňa 29.10.2015 spolu s predvolaním na pojednávanie, pričom žalobca až po uplynutí súdom stanovenej lehoty 10 dní doručil súdu dňa 24.11.2015 písomné podanie zo dňa 23.11.2015, ktorým reagoval na výzvu súdu, no uviedol v ňom nesprávnu spisovú značku konania 20C 274/2015, z ktorého dôvodu bolo podanie pri triedení došlej pošty založené do spisu podľa ním uvedenej spisovej značky; do správneho spisu bolo založené až dňa 4.12.2015, teda po vykonaní pojednávania dňa 25.11.2015, a preto súd z tohto písomného podania nemohol pri rozhodovaní o návrhu vychádzať.
3. Okresný súd na svoje skutkové zistenia aplikoval príslušnú právnu úpravu spotrebiteľského práva (§ 52, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 497, 708 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka), pretože dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah.
4. Keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom vyčíslených riadnych úrokov, úrokov z omeškania a tvrdenia ohľadom spôsobu započítania čiastočných úhrad na tieto položky, súd všetky úhrady žalovaného v sume 332,54 Eur započítal v celom rozsahu na istinu povoleného prečerpania 597,49 Eur, a dlh žalovaného predstavuje sumu 264,95 Eur. Súd nepriznal žalobcovi ani poplatky vo výške 10 Eur a 2 x 35 Eur uplatnené za upomienky a výzvy adresované žalovanému, pretože zmluvné ustanovenie čl. II bod 6 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie v spojení so sadzobníkom, ktoré umožňovali žalobcovi účtovať tieto poplatky považoval za absolútne neplatné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené formulárové zmluvné ustanovenie hrubo poškodzuje spotrebiteľa, pretože závisí len od vôle veriteľa, koľko spoplatnených upomienok a výziev spotrebiteľovi odošle a zvýši si tak príjem, s tým, že aj výška týchto poplatkov za upomienku je neprimeraná, nezodpovedá skutočným nákladom. Súd poukazuje aj na závery súdov o neprijateľnosti týchto poplatkov v obdobnej veci. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 16C 185/2011-153 zo dňa 17.4.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 350/2012 zo dňa 22.5.2014 určil, že zmluvná podmienka, ktorá oprávňuje banku účtovať spotrebiteľovi za svoje služby poplatky za prvú upomienku vo výške 8,30 Eur a za prvú a ďalšiu výzvu vo výške 28,21 Eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože na tieto poplatky nemá banka nárok,
keďže sú pokryté už v zmluvne dojednanom úroku za poskytnutý úver. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania. Návrh o zaplatenie peňažných plnení titulom povoleného prečerpania k účtu súd potom považoval za dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 264,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 264,95 Eur od 14.7.2012 do zaplatenia. Súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie debetného zostatku 29,73 Eur na bežnom účte. Túto pohľadávku uplatnil žalobca na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 4.2.2008, ktorou žalobca žalovanému zriadil bežný účet č. 4005961992/7500, na ktorom sa mal žalovaný dostať do nepovoleného prečerpania v uvedenom rozsahu. Žalobca výpisom z predmetného účtu preukázal, že žalovaný sa na tomto bežnom účte dostal do nepovoleného debetu v uplatnenej sume 29,73 Eur. Žalobca v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. Za nedôvodný považoval súd návrh v časti o zaplatenie sankčnej úrokovej sadzby 25% ročne zo sumy 29,73 Eur od 7.5.2013 do zaplatenia. Pri sankčnej úrokovej sadzbe 25% ročne ide o zmluvnú pokutu, keďže v čl. I bod 2. zmluvy o bežnom účte sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sankčnú úrokovú sadzbu v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte, teda táto sankcia zabezpečovala povinnosť žalovaného neprečerpať účet nad rozsah voľných peňažných prostriedkov na ňom. V dohode o zmluvnej pokute, ktorá musí mať písomnú formu, nie je uvedená výška zmluvnej pokuty. Podľa citovaného ustanovenia má debetnú úrokovú sadzbu vyhlasovať žalobca. Nemožno potom hovoriť o platnej dohode zmluvných strán o zmluvnej pokute. Chýba dohoda účastníkov o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň nemôže byť toto ustanovenie platným ani v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože bolo žalobcom vopred pripravené, žalovaný nemohol ovplyvniť jeho obsah a jeho neprijateľnosť je daná tým, že určenie výšky sankcie je iba na vôli žalobcu, ktorý určuje výšku tejto sankčnej sadzby, čo vnáša značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán na neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Preskúmaním listín súd zistil, že právo nemôže byť premlčané, pretože 3ročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka neuplynula pred podaním návrhu.
5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože ich neuplatnil a zo spisu mu tieto nevyplynuli.
6. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolaním napadol výrok rozsudku okresného súdu v časti o zamietnutí žaloby vo zvyšku, a to v časti o zaplatenie 710,45 eur. Uviedol, že odvolanie sa nevzťahuje na zamietavú časť vo výške 80 eur, týkajúcej sa nezaplatených poplatkov. Nepovažuje za správny postup súdu, keď od poskytnutého úverového rámca mechanicky odpočítal sumu úhrad. Takýto postup by bol správny iba v prípade, ak by išlo o bezúročnú pôžičku. Súd však neuvádza žiadnu argumentáciu, na základe ktorej považoval úver za bezúročný. Konajúci súd riadnym neodôvodnením rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa dopustil porušenia procesných práv účastníkov konania, čím došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.
7. Povolené prečerpanie je forma tzv. revolvingového úveru. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. V zmysle čl. II ods. 5 predložených Obchodných podmienok pre prečerpanie bol žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný nebol povinný priebežne splácať istinu, ale len úroky z omeškania. Ako príklad možno uviesť mesiac marec 2011, keď ako z prehľadovej tabuľky vyplýva, žalovaný uskutočnil úhrady v celkovej výške 6,20 eur, ktoré boli použité na
splátku zmluvných úrokov. Žalobca evidoval voči žalovanému vyčerpaný úver v rozsahu 169,52 eur, avšak žalovaný nebol povinný tento priebežne splácať, čo vyjadruje i číslica o v stĺpci dlžná pohľadávka banky spolu. Ak teda konajúci súd pristúpil k výlučnému započítaniu úhrad žalovaného na istinu, poprel svojím konaním odplatnosť úveru a pristúpil k zmene podstatných náležitostí uzatvorenej zmluvy. Konajúci súd sa ďalej zaoberá skutočnosťou, že zmluvný úrok možno podľa jeho názoru požadovať len do určenia predčasnej splatnosti úveru. S uvedeným sa nestotožňuje a uvádza nasledovné. Konajúci súd podľa jeho názoru nedostatočne kvalifikoval úverovú zmluvu z hľadiska dojednaného trvania, keď táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Ustálená judikatúra preto priznáva revolvingovým úverom osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva. Rozhodujúce je dojednanie v úverovej zmluve. Podľa čl. IV bod 3 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, podľa ktorého čiastky, s ktorými je dlžník v omeškaní sa budú úročiť dohodnutou úrokovou sadzbou zvýšenou o úrok z omeškania. Uvedenú argumentáciu potvrdzuje i nálež NS SR 3 Cdo/434/2014, ktorý priznal popri sebe zmluvný úrok i úrok z omeškania až do zaplatenia. Postup súdu nezohľadňuje nielen právny, ale i skutkový stav, keď konajúci súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, aká časť zmluvného úroku vznikla do určenia predčasnej splatnosti. Žalobca je oprávnený úročiť sumu debetného zostatku zvýšenou úrokovou sadzbou v zmysle čl. I bod 2 uzatvorenej zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. Výška debetného úroku je zverejnená v úrokových sadzbách žalobcu. Ust. čl. I bod 2 Zmluvy o bežnom účte možno chápať ako objektívnu zodpovednosť, keď žalovaný zodpovedá za stav na bežnom účte. Uvedené podopiera o uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Obdo/17/2006, podľa ktorého v zmysle uzavretej zmluvy za debetný zostatok zodpovedá klient - majiteľ účtu, teda žalovaný. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutý debet. Predmetom žaloby je záväzkový vzťah banky a žalovaného ako klienta a v tomto zmluvnom rámci bolo potrebné vyhodnotiť i zodpovednosť žalovaného za debetný zostatok. Uplatňovaná výška úrokovej sadzby debetného úroku zodpovedá sankčnej povahe úroku, keď táto je porovnateľná s uplatňovanou výškou sankčného úroku na finančnom trhu. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015, zverejnených Ministerstvom financií, priemerná RPMN pri spotrebných úveroch so zmluvnou splatnosťou do 5 rokov predstavuje 13,83%. Odplata porušujúca platné právne predpisy by predstavovala ročný úrok prevyšujúci 27,66%. Podanie zo dňa 23.11.2015 obsahovalo označenie účastníkov konania ako i prejednávanú vec. Postup súdu, kedy podanie žalobcu vzhľadom na chybu v písaní v jednej číslici priradil k inému spisu odporuje zásade, podľa ktorej sa podania posudzujú podľa obsahu. Výpisy z bežného a úverového účtu žalovaného tvorili prílohu podania zo dňa 07.04.2015 označeného ako „Špecifikácia nároku“. Žalobca preukázal tvrdenia obsiahnuté v žalobnom návrhu dôkazmi v zmysle § 120 O.s.p. , ako aj ďalšími písomnými podaniami. Vzhľadom na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď je legitímny očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Možno teda konštatovať, že miera samostatnosti posúdenia analogickej právnej otázky v každom jednotlivom konaní je limitovaná práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu. Výrok o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. má svoj podklad vo výroku vo veci samej, podáva žalobca odvolanie aj voči výroku o trovách konania v celom rozsahu.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
9. Od 1. júla 2016 je účinná rekodifikácia doterajšieho procesného predpisu, vykonaná zákonom číslo 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
10. V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods. 1 CSP, je CSP potrebné aplikovať okamžite od jeho účinnosti, a to aj na konania začaté pred jeho účinnosťou.
11. Z ustanovenia § 470 ods. 2 CSP však vyplýva, že účinky právnych úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. V prejednávanej veci žalobca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu pred 1. júlom 2016, preto jeho odvolanie je potrebné posudzovať z hľadiska spôsobilosti uplatnených odvolacích dôvodov podľa predošlej právnej úpravy súdneho procesu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuplatnil spôsobilé odvolacie dôvody, preto bolo potrebné
rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).
13. Žalobca v odvolaní namietal nedostatok dôvodov negatívneho rozhodnutia okresného súdu o jeho žalobe (§ 157 ods. 2 O.s.p.), čo zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - odňatie možnosti konať pred súdom.
14. K otázke nedostatku dôvodov v rozhodnutí súdu zaujalo právny záver občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 15. decembra 2015 - viď Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2016 č. 2. V zmysle uvedeného záveru, nedostatok dôvodov rozhodnutia sa považuje za inú vadu konania a nezakladá právny záver o odňatí možnosti konať pred súdom. Len v prípade, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o dôvod zakladajúci záver o odňatí možnosti konať pred súdom.
15. V danom prípade okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov posudzoval platby žalovaného ako platby na istinu. Žalobcu vyzval 20.10.2015, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, z akej sumy, z akých splátok, bol vypočítaný úrok a úrok z omeškania, aké úhrady a kedy žalovaný plnil na svoj dlh, a tiež aby vyčíslil úrok z úveru ku dňu zosplatnenia úveru 30.06.2012. Výzvu súdu žalobca prevzal dňa 29.10.2015 spolu s predvolaním na pojednávanie určené na deň 25.11.2016. Žalobca reagoval na výzvu súdu až podaním zo dňa 23.11.2015, ktoré bolo súdu doručené 24.11.2015, navyše s nesprávnou identifikáciou spisovej značky. Odvolací súd dodáva, že ani v oneskorenom upresnení žalovaného nároku nereagoval na požiadavku súdu v celom rozsahu, pritom vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd ex offo je povinný podrobiť testu zákonnosti uplatňovaný nárok, ako aj z hľadiska ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Pokiaľ žalobca nereflektoval riadne a včas na výzvu súdu a tým znemožnil súdny prieskum oprávnenosti uplatneného nároku, okresný súd postupoval správne pri zúčtovaní platieb žalovaného na pohľadávku žalobcu.
16. V prejednávanej veci je potrebné zodpovedať aj na právny problém, či veriteľovi patria dojednané úroky z úveru aj po splatnosti celého dlhu dlžníka, až do doby zaplatenia celého úveru a k tomu aj sankčné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, alebo veriteľovi - navrhovateľovi po splatnosti celého dlhu patria iba úroky z omeškania. K tejto otázke zaujala súdna prax záver, že veriteľovi po splatnosti celého dlhu patria iba sankčné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny , ktorá sa iba postupne vracia a spláca , za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o proti právny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z.z. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Na podporu právnej argumentácie odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Napokon okresný súd vo svojom rozhodnutí aj poukázal na uvedené rozhodnutie ÚS SR.
18. Vzhľadom na uvedené, žalobca neuplatnil proti zamietavej časti rozsudku okresného súdu - výrok II., spôsobilé odvolacie dôvody (§ 20 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, o ktorého výške rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).