Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoP-201-2016.pdf
PDF · 120.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/201/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. Q. nar. XX.X.XXXX a X. Q. nar. X.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach detí rodičov H. N. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v X. na ul. L. Z. č. XX t.č. XXX R. G. M. I. B. M. XEU zastúpenej JUDr. Emíliou Širotníkovou advokátkou so sídlom v Trebišove na Hviezdoslavovej ul. č. 1018 a X. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v X. na A. ul. č. XXXX/X zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom advokátom so sídlom v Michalovciach na Špitálskej ul. č. 6 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 27.4.2016 č.k. 15P 220/2014-190 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti Z. a X. Q. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu mal. Z. a mal. X. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú sumu je matka povinná prispievať k rukám otca vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že je oprávnená stýkať sa s deťmi každú sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti otca v mieste bydliska maloletých detí v meste X., každoročne počas vianočných sviatkov, a to od 25.12. v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., každoročne počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný pondelok od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti otca a každý deň v mesiaci júl od 1. do 7. júla v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti otca v mieste bydliska maloletých detí v meste X.. Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a povinností zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe návrhu otca, ktorým sa domáhal, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal platením výživného vo výške 26 € mesačne na každé dieťa a upravil styk matky s maloletými deťmi každú druhú sobotu za jeho účasti v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v minimálnej výške a neupravil styk otca s maloletými deťmi. Poukázala na to, že od nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upravil pomery tak, že deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ani raz nedošlo k realizácii styku s maloletými deťmi tak, ako to bolo nariadené. Otec bol za marenie výkonu úradného rozhodnutia odsúdený, pričom týmto konaním otca sa narušili vzťahy medzi ňou a deťmi, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku, keď u mal. Z. sa zistili symptómy zavrhnutia jedného rodiča a maloletá ju začína odmietať. Otec jej opakovane bezdôvodne bráni v styku. Poukázala na to, že v záujme dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa, a preto má za to, že v najlepšom záujme detí je, aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že deti
sú dlhodobo v starostlivosti otca, aj keď matka prejavuje po celý čas záujem o deti. Styk detí s matkou sa realizuje minimálne, a to aj za prítomnosti dramatických situácií, keď bola viackrát privolaná polícia. Neschopnosť oboch rodičov viesť konštruktívnu komunikáciu spôsobila narušenie vzťahov detí k matke, čo vníma kolízny opatrovník veľmi negatívne. Sociálny pracovník si na šetrení všimol, že otec neuľahčuje a nenapomáha maloletým deťom prekonávať ich odmietanie k vlastnej matke, ktorá v minulosti bola pre nich naozaj blízkym človekom. Zdôraznil povinnosť rodiča viesť deti k úcte k druhému rodičovi a táto povinnosť je otcom zanedbávaná. Vzhľadom k odmietavému postoju maloletých detí navrhol, aby deti boli zverené do starostlivosti otca a bol upravený styk detí s matkou v intenzívnej podobe stretávania sa počas víkendov, sviatkov a prázdnin, aby bola kompenzovaná vo výchove detí aj rola matky, čo je pre výchovu dievčat ako budúcich matiek, manželiek veľmi dôležité. Zároveň odporučil, aby otec využil odbornú pomoc psychológa na akceptáciu roly matky v živote detí.
3. Rodičia zhodne uviedli, že v spoločnej domácnosti, ktorú viedli v Anglicku, nežijú od júna 2014, kedy matka otca z domu vyhodila. Otec uviedol, že matka o deti zabezpečovala starostlivosť ešte mesiac a potom mu ich dala do starostlivosti. Deti chcel matke vrátiť na Slovensku 27.7.2014, ale deti plakali a nechceli sa k matke vrátiť, pričom starý otec na nich kričal, že dostanú bitku. Deti ostali s matkou ešte asi týždeň a potom ho matka požiadala, aby deti vzal a odovzdala mu ich 31.7.2014, pretože potrebovala ísť na zábavu. Od uvedenej doby sa mal. Z. nachádza v jeho starostlivosti. Maloletá X. bola u neho 5 dní, potom ju matka násilím vzala k sebe a 11.8.2014 o 4.00 hod. ráno mu telefonovala, aby si prišiel aj pre mal. X.. Od tejto doby je v jeho starostlivosti. Od uvedenej doby matka prejavila o deti osobne záujem iba raz. Stretnutie s deťmi jej neumožňoval, pretože deti k nej nechceli ísť. Maloletá Z. uvádzala, že u matky ju bili a týrali. Na výživu detí matka neprispievala. Ďalej uviedol, že od marca 2011 do decembra 2014 bol na rodičovskej dovolenke a bol mu priznaný rodičovský príspevok 203,20 €. Od októbra 2014 pracoval ako predavač so zárobkom okolo 700 € mesačne. Od 1.4.2015 pracuje ako zásobovač u svojej matky s dohodnutou odmenou 200 € mesačne. Toho času býva s deťmi v spoločnej domácnosti u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorým na domácnosť neprispieva. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
4. Matka uviedla, že s deťmi sa z Anglicka vrátila 13.7.2014 a bývala u svojho otca v M.. Toho času žije so svojím priateľom F. Z. v 3-izbovom rodinnom dome v X. č. XXX, ktorý je vlastníctvom jej otca, je kompletne zrekonštruovaný a má tam vytvorené vhodné podmienky pre maloleté deti. V Anglicku už nepracovala a od októbra 2014 si plánovala otvoriť živnosť v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu. Pokiaľ boli deti u nej, otcovi umožňovala stretávať sa s deťmi, otec chodil za deťmi, hral sa s nimi na dvore. Maloletá Z. chcela ísť k otcovi, tak jej vyhovela. S otcom sa na styku vedeli dohodnúť. Naposledy, keď otcovi vyhovela s realizáciou styku, deti jej nedoniesol v určený termín a ani na ďalší deň nedvíhal telefón a ignoroval SMS-ky. Po tom, ako jej otec deti nevrátil, prišla pre deti s policajnou hliadkou. Deti k nej chceli ísť, ale otec im bránil a zatváral dvere. Po vzájomnom naťahovaní sa na schodoch mal. X. vytrhla a Z. jej otec zabránil zobrať. Maloletú X. vzala 8.8.2014 a 11.8.2014 telefonovala otcovi ráno, aby pre ňu prišiel, pretože musela ísť s otcom do nemocnice, pretože dostal infarkt. Od uvedeného dňa jej otec bráni v styku s deťmi, a to osobne, aj telefonicky. Vyjadrila názor, že deti ovplyvňuje otec, ako aj jeho rodičia. Na deti doposiaľ neprispievala. O stretnutia s deťmi žiadala otca každý deň telefonicky, osobne aj s hliadkou. Do 13.7.2014 pracovala v Anglicku so zárobkom 1.000 € mesačne, potom ako bola na Slovensku, bola evidovaná ako nezamestnaná. Svojmu otcovi, ktorý má živnosť v oblasti predaja vypomáhala a tento jej platil 800 € mesačne. Od 1.3.2016 pracuje v Anglicku v spoločnosti Staffline Grouppic Bradford ako pracovníčka na linke s čistým týždenným príjmom 213,96 libier. Z evidencie nezamestnaných na Slovensku bola vyradená. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
5. V rámci vypočutia v konaní maloleté deti zhodne uviedli, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca. Maloletá Z. nevedela uviesť, ako často sa chce s matkou stretávať, má obavy, aby ju matka nevzala do Anglicka. Maloletá X. sa nechce s matkou stretávať z dôvodu, že ju nechce ani starý otec.
6. Zo znaleckého posudku Mgr. M. M. konajúci súd zistil, že u mal. Z.O. vo vzťahovej rovine je evidentná preferencia otca a zmiešane pozitívne negatívne emočne sýtený vzťah k matke, zistil u nej symptómy popudzovania (negatívneho ovplyvňovania) jedného rodiča proti druhému s tým, že maloletá začína matku odmietať. U maloletej X. nezistil vo vzťahovej rovine jednoznačnú preferenciu jedného z rodičov. Dieťa neodmieta ani jedného z rodičov. Prítomné sú regresné formy správania, nadmerné pútanie sa na otca. Konštatoval, že matka je psychologicky schopná zastávať rolu matky, je schopná však len s významnou pomocou otca maloletých detí, prípadne jej otca zabezpečiť systematicky a dlhodobo kvalitnú a stabilnú starostlivosť o deti. Otec je psychologicky schopný zabezpečovať starostlivosť o
deti. Vie dcéram s významnou pomocou svojich rodičov poskytovať starostlivosť, opateru a výchovné pôsobenie. Má k nim vypestovaný pozitívny vzťah. Konštatoval, že u obidvoch rodičov sú porovnateľné osobnostné predpoklady pre zverenie detí do ich osobnej starostlivosti. Odporučil mal. X. vzhľadom na jej vek zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s vymedzením týždenného intervalu striedania domácnosti rodičov, mal. Z. odporučil zveriť do osobnej starostlivosti otca s postupným zintenzívňovaním stretávania sa maloletej s matkou, čím bude vytvorený priestor pre postupnú reparáciu tohto vzťahu.
7. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý opätovne prešetril pomery maloletých detí súd zistil, že matka sa v X. nezdržiavala a podľa pracovníčky obecného úradu odcestovala do Anglicka. Podľa informácií priateľky starého otca zo strany matky E. N. matka mala pricestovať z Anglicka 26.4.2016. U otca sa jeho pomery žiadnym spôsobom nezmenili, naďalej býva v dvojgeneračnom rodinnom dome svojich rodičov, ktorí sú invalidní dôchodcovia s tým, že stará matka tiež podniká s čistým ziskom 1.500 € mesačne. Otec s podnikaním svojej matke pomáha a jeho čistý príjem je 500 € mesačne. Maloletá Z. je v 3. ročníku Základnej školy v Michalovciach, mal. X. predškolské zariadenie nenavštevuje, pretože otec má obavy, aby matka maloletú zo škôlky neuniesla, nakoľko matka disponuje cestovnými pasmi dcér. Otec uviedol, že mal. X. sa stále pomočuje, čo pozoruje od doby, kedy sa maloletá stretla naposledy so svojou matkou. Deti sú na prostredie v dome starých rodičov zvyknuté, keďže tam vyrastali a žili od svojho narodenia. Šetrením bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj detí a je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečovať starostlivosť o deti aj do budúcna.
8. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o Z. od 31.7.2014 a X. od 11.8.2014. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že otec zabezpečuje starostlivosť o deti riadne, má na to vytvorené vhodné podmienky a je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečovať ju aj do budúcna. Matka o deti prejavuje záujem, avšak nesprávna komunikácia medzi rodičmi spôsobila narušenie vzťahov maloletých detí k matke, ktoré ju odmietajú. Uviedol, že povinnosťou otca je maloleté deti viesť k úcte k matke a napomáhať maloletým deťom prekonávať ich odmietanie k vlastnej matke, ktorá bola pre nich blízkym človekom. Túto povinnosť by nemal zanedbávať. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obidvaja rodičia majú porovnateľné osobnostné predpoklady pre zverenie detí do osobnej starostlivosti, pričom znalec odporučil mal. X. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a mal. Z. do osobnej starostlivosti otca a matke upraviť styk, avšak od doby vypracovania znaleckého posudku sa podstatne zmenila situácia, najmä na strane matky, ktorá toho času nežije na území Slovenska, pretože od 1.3.2016 nastúpila pracovať v Anglicku. Z uvedeného dôvodu teda neprichádza do úvahy zverenie mal. X. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prípadne zverenie oboch detí do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní zároveň prihliadol na výpovede maloletých detí, ktoré prejavili vôľu byť v osobnej starostlivosti otca, preto ich zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na výživu každého z detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku, nakoľko otec výživné v uvedenej výške požadoval. Zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom pri tejto rozsiahlej úprave styku prihliadol predovšetkým na záujem maloletých detí, pretože ako vyplýva aj zo znaleckého posudku, zamedzovanie styku detí s matkou maloleté deti emočne zneisťuje, až poškodzuje. Otec by mal deťom umožniť slobodne a bez následkov prejavovať svoje city a náklonnosť k matke, v opačnom prípade môže u nich dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu ich osobnostného vývinu a k problémom pri nadväzovaní signifikantných vzťahov v neskoršom období. Obidvaja rodičia by mali zosúladiť svoje výchovné postupy a preferencie, aby tak čo najmenej maloleté deti zaťažovali. Z uvedených dôvodov návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zamietol. Uviedol, že v prípade, ak sa zmenia pomery na strane rodičov alebo na strane maloletých detí, bude možné rozhodnutie nahradiť novým, pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..
9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, prípadne zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Poukázala na to, že v predmetnej veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktoré je právoplatné a platí doposiaľ, ktorým súd nariadil rodičom odovzdať deti do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Otec maloletých detí však dva roky nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu aj napriek tomu, že bola v tomto smere aktívna a využila všetky možnosti, ktoré jej zákon umožňuje. Už 28.10.2014 podala návrh na výkon
uvedeného rozhodnutia a rovnako podala aj trestné oznámenie na otca detí za marenie výkonu úradného rozhodnutia. V konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod sp.zn. 15Em 9/2014 súd po štyroch mesiacoch od podania návrhu vyzval otca na rešpektovanie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia súdu a následne mu udelil pokutu. Otec ani naďalej nerešpektoval vykonateľné rozhodnutie, preto 25.5.2015 navrhla postup podľa vtedy platného § 273 ods. 4 O.s.p., a to odňatie detí a ich odovzdanie do jej starostlivosti. Súd však na jej výzvy a oznámenia absolútne nereagoval a nepristúpil k výkonu rozhodnutia. V konaní vo veci samej napriek týmto skutočnostiam zveril deti do starostlivosti otca, čím dal návod na to, ako sa nedodržiavaním zákonnosti, rozhodnutí súdu, úplnou ignoráciou práv druhého rodiča, popudzovaním maloletých detí proti druhému rodičovi možno dopracovať k rozhodnutiu v prospech rodiča, ktorý totálne ignoruje súdnu a akúkoľvek inú moc v štáte. Poukázala na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine a uviedla, že otec absolútne nespĺňa predpoklady na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že otec maloleté deti popudzuje proti nej, sám uviedol, že nemieni rešpektovať rozhodnutie súdu a deti jej dávať nebude, pričom tieto skutočnosti vyplynuli aj zo znaleckého posudku a správ kolízneho opatrovníka. Ďalej poukázala na ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré umožňuje súdu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, čím zdôrazňuje povinnosť súdu vyplývajúcu z ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine prioritne zabezpečiť právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a až od tejto podmienky sa následne odvíjajú ostatné kritériá pre posudzovanie najlepších záujmov dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia. Z uvedeného tiež vyplýva, že ak sa súd dozvie, že jeden z rodičov svojím správaním opakovane bezdôvodne a zámerne marí stretávanie oprávneného rodiča s dieťaťom, musí začať aktívne konať a nemôže ponechať iniciatívu výlučne na oprávneného rodiča. Okrem samotného výkonu rozhodnutia môže aj bez návrhu nariadiť takémuto rodičovi odborné poradenstvo za účelom zmeny jeho postoja. Pokiaľ nebude odborné poradenstvo úspešné, musí jednak pokračovať vo výkone rozhodnutia, a to ukladaním pokút za každý zmarený styk a jednak pristúpiť až k odňatiu dieťaťa a jeho odovzdaniu oprávnenému rodičovi. Pokiaľ by ani tieto procesné prostriedky neviedli k náprave, môže pristúpiť k zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti. V tomto smere poukázala na komentár k Zákonu o rodine (Beckova edícia komentované zákony) a nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 48/04, v ktorom bolo skonštatované, že záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení, a to aj bez návrhu. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v čase, keď boli deti v jej starostlivosti, otcovi umožňovala pravidelný styk s deťmi a bol to práve otec, ktorý zo dňa na deň prestal rešpektovať jej práva ako práva druhého rodiča, nerešpektuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, výzvy súdu a zrejme neexistuje žiaden spôsob, ako ho donútiť rešpektovať súdne rozhodnutie. Jediným riešením, ako zachovať deťom oboch rodičov a ako zachovať práva oboch rodičov dané im zákonom, ako zabezpečiť dodržiavanie práv maloletých detí, je zveriť deti do osobnej starostlivosti rodiča, ktorý spĺňa požiadavky Zákona o rodine, ktorý rešpektuje práva maloletých detí a rešpektuje zákony SR, a to zveriť ich do jej osobnej starostlivosti. Zdôraznila, že momentálne žije na území SR a tu plánuje aj zostať, preto odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu na zverenie detí absolútne neobstojí. Zhrnula, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím porušil Zákon o rodine, Dohovor o právach dieťaťa, v odôvodnení sa absolútne nevysporiadal s tým, prečo aj napriek tomu, že mal preukázané splnenie podmienok vyplývajúcich z § 24 ods. 5 Zákona o rodine, nepostupoval v súlade s týmto zákonným ustanovením a prečo aj napriek preukázanému nerešpektovaniu matky ako rodiča zo strany otca a porušovaniu práv maloletých detí otcom zveril maloleté detí takémuto rodičovi.
10. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
19. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 32 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
22. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
23. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
24. Podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
25. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec podľa znenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine účinného do 30.6.2010, pričom novelou zákona č. 217/2010 Z.z. účinnou od 1.7.2010 boli novelizované ustanovenia § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 6, ktorých znenie vzťahujúce sa na prejedávanú vec cituje odvolací súd v tomto rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti, súd nepoužil všetky kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti uvedené v ust. § 62 ods. 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že Zákon o rodine bol zmenený aj ďalšou právnou úpravou vyplývajúcou zo zákonov č. 290/2011, 125/2013, 124/2015 a 175/2015 Z.z.. Uvedené nesprávne právne posúdenie malo za následok nedostatočné zistenie skutočného stavu pri uplatnení vyšetrovacej zásady vyplývajúcej z ust. § 36 CMP (predtým 120 ods. 2 O.s.p.) a v konečnom dôsledku sa premietlo aj do nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením matky o obmedzovaní jej rodičovských práv a povinností, ako aj práva detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, práva na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi správaním sa otca maloletých detí.
27. Z ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, pretože rodič má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam, a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov, napríklad nariadením výchovných opatrení a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Musí byť ale jednoznačne preukázané, že ide o skutočnú vôľu dieťaťa, ktorá je podložená
konkrétnymi skutočnosťami a že dieťa neprezentuje navonok vôľu druhého rodiča, ktorý v práve dieťaťa vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam vidí príležitosť vyhrať nad druhým rodičom súboj o dieťa. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie, napríklad vo vzťahu k jeho rodičom, prípadne kolíznemu opatrovníkovi, konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie, pričom pri zisťovaní vôle maloletého dieťaťa tiež musí prihliadať na jeho vek, schopnosť vyjadriť svoj názor samostatne bez vplyvu iných osôb na jeho prejavenú vôľu a to aj v tom smere, či názor dieťaťa nie je podmienený psychickou manipuláciou dieťaťa zo strany rodičov alebo iných osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), a preto nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí žiaden zákonný dôvod, aby bol jeden z rodičov úplne obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv a povinností. Ďalšími kritériami pre posudzovanie záujmu dieťaťa sú jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
28. Súd prvej inštancie sa však uvedenými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností dostatočným spôsobom nezaoberal ani v rámci dokazovania a ani v rámci úvah o vhodnosti konkrétneho spôsobu zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti pri rešpektovaní najlepšieho záujmu maloletých detí, ktoré posúdenie nie je otázkou skutkovou, ale právnym posúdením veci a ktorým nemôže byť subjektívna predstava toho ktorého rodiča o realizácii jeho výchovného pôsobenia na dieťa. V tomto smere je potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, ktorý demonštratívnym spôsobom určuje kritériá pre posudzovanie záujmu maloletého dieťaťa.
29. Súd prvej inštancie navyše obmedzil výkon rodičovských práv a povinností matky, keď právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal len otcovi maloletých detí. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (ktoré zákon v ust. § 35 Zákona o rodine nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom, ak neboli preukázané okolnosti uvedené v § 38 Zákona o rodine. Uvedené právo zastupovať a spravovať majetok dieťaťa budú rodičia realizovať v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach musia rodičia rozhodovať spoločne. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov teda neoprávňuje tohto rodiča rozhodovať samostatne v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, pričom podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností je najmä vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj príprava na budúce povolanie.
30. Vo vzťahu k rozhodovaniu o osobnej starostlivosti o maloleté deti odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že vo veci samej ani jeden z rodičov neprejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo je podmienkou pre rozhodnutie o takomto spôsobe osobnej starostlivosti vyplývajúcou z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, preto dôvod, že matka maloletých detí sa zdržiava v zahraničí, a teda nie je možné realizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, nemôže byť sám o sebe dôvodom pre zverenie detí do výlučnej starostlivosti otca.
31. Pokiaľ ide o výrok o určení výživného od matky pre maloleté deti, dôvodom pre určenie minimálneho výživného nemôže byť návrh otca, ale rozhodnutie musí vyplývať zo zákonných kritérií určovania rozsahu vyživovacej povinnosti ustanovených v Zákone o rodine.
32. Vo vzťahu k výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov obmedzil styk matky s maloletými deťmi jednak obmedzením pod štandardnú úpravu styku, ktorou má byť polovica voľného času detí, tak aby bolo naplnené ich právo na starostlivosť obidvoch rodičov, zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi a mať pravidelný kontakt aj s rodičom, ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti, ako aj obmedzením spočívajúcim v prítomnosti otca pri styku.
33. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a v dôsledku toho aj nedostatočne zistil skutočný stav veci, musel odvolací súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozsah dokazovania, ktorý je potrebné vo veci vykonať, nie je účelné doplniť odvolacím súdom a rovnako napraviť aj nedostatky spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozsudku v závislých výrokoch o určení výživného a úprave styku.
34. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav v naznačenom smere, aplikovať správne ustanovenia Zákona o rodine, zistiť zmeny v pomeroch, ktoré nastali od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, opäť rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj trovách konania, ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
36. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).