Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sd/266/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: Mgr. D. L., L. XXX/X, O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, predsedníčkou senátu JUDr. Martou Molnárovou, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 05. 04. 2013 č. XXX XXX XXXX X a rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2013 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2, písm. d/ a písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 04. 2013 odporkyňa priznala podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) navrhovateľke invalidný dôchodok od 17. 09. 2012 v sume 141,10 eur mesačne na základe 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 82 a § 293ce zsp a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, invalidný dôchodok zvýšila od 01. 01. 2013 na sumu 147,00 eur mesačne. Odporkyňa dôvodila tým, že za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 13. 12. 2012, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia. V ďalších dôvodoch odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa náležitým spôsobom zdôvodnila postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 17. 09. 2012 menovaná získala 10065 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Ku dňu vzniku invalidity tak získala 27 rokov a 210 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. V ďalších dôvodoch odôvodnenia odporkyňa poukázala na konkrétny spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa jednotlivých zákonných ustanovení vrátane jeho zvýšenia podľa § 82 zsp a opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 a 329/2012 Z. z.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie namietajúc dobu poistenia. Uviedla, že do počtu dní rozhodujúceho obdobia bolo započítaných 122 dní z roku 1968, prvý ročník štúdia na Strednej všeobecne vzdelávacej škole Metodova v Bratislave, roky 1969 a 1970 neboli započítané (pokračovanie stredoškolského štúdia) a tak isto nebol započítaný rok 1971 - ukončenie strednej školy a začiatok vysokoškolského štúdia, ani roky 1972, 1973, 1974, 1975 - pokračovanie vysokoškolského štúdia, ktoré ukončila v roku 1976. Listom č. 15-728/2007 z 24. 04. 2007 dostala od odporkyne informáciu, že o započítanie doby zamestnania na Kube na účely dôchodkového zabezpečenia rozhodne odporkyňa pri uplatnení nároku na dôchodok. K tomu bolo potrebné zaslať originály dokladov, prípadne ich úradne overené kópie preukazujúce, že doba zamestnania (poistenia) zakladala účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení. Tieto dokumenty boli zaslané a bolo nimi preukázané, že platila odvody na sociálne zabezpečenie. Napriek tomu tak ako to vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, zamestnanie na Kube od roku 1978 do 30. 04. 1990 nebolo započítané do obdobia zamestnania - dôchodkového poistenia. V ďalších dôvodoch odvolania navrhovateľka poukázala na dikciu ust. § 255 zsp a uviedla, že na Kubu sa vysťahovala legálne v roku 1977, teda v cudzine sa zdržiavala s povolením príslušného československého štátneho orgánu, čo je dôležitá skutočnosť. S poukazom na ust. § 255 zsp preto žiadala započítať obdobie od 01. 05. 1990 do 04. 08. 1994 pre nárok na dôchodok všeobecne. V ďalších dôvodoch poukázala na zák. č. 121/1975 o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 30. 09. 1988 a následne na zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol podľa jej názoru účinný do 30. 04. 1990. S poukazom na uvedené právne predpisy a konkrétne na § 10 ods. 2, písm. a/ zák. č. 121/1975 Zb. tvrdila, že splnila všetky tri podmienky pre vznik nároku na dôchodok z dôvodu, že ku dňu vzniku nároku bola štátnou občiankou SR, na Kube bola zamestnaná v pracovnom pomere a na Kube sa zdržiavala legálne s povolením na vysťahovanie príslušného československého štátneho orgánu. Podmienky na dôchodok splnila aj podľa § 11 písm. a/ v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. Aj z dikcie tohto zákona jej vyplynulo, že obdobie zamestnania na Kube od 07. 04. 1978 do 30. 04. 1990 je potrebné hodnotiť pre nárok na dôchodok, pretože toto obdobie zakladalo na Kube účasť na dôchodkovom a nemocenskom poistení. Toto vyplýva aj zo zákona Kuby č. 105/08 o sociálnom poistení, ktorý bol zverejnený v GACETA OFCIAL DE LA REPUBLICA DE CUBA, MINISTERIO DE JUSTICIA, EXTRAORDINARIA, LA HABANA, JUEVES 22 DE ENERO DE 2009, AŇO CVII, Sitio Web http://www.gacetaoficial.cu/, Número 4 - Distribución gratuita en soporte digital, Página 15. Obsah jednotlivých článkov navrhovateľka v odôvodnení opravného prostriedku odcitovala a zdôraznila, že v čase ukončenia pracovného pomeru na Kube v roku 1994 bola dôchodkovo aj nemocensky poistená, ale nespĺňa požiadavky na priznanie starobného dôchodku na Kube, a to dosiahnutie veku 60 rokov a odpracovaných minimálne 20 alebo 30 rokov. Z jej platu bolo mesačne odvedených na sociálne zabezpečenie 8 %, o čom predložila výkaz o odpracovaných rokoch a o zárobkoch za obdobie od 01. 01. 1980. Na základe týchto skutočností žiadala, aby odporkyňa prehodnotila obdobie jej dôchodkového poistenia a zahrnula do počtu dní obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie od 07. 04. 1978 do 30. 04. 1990 podľa príslušných právnych predpisov.

Navrhovateľka opakovane poukázala na dôvody odvolania, ktoré písomne doplnila v stanovisku k vyjadreniu odporkyne z 10. 11. 2013 a k zmenovému rozhodnutiu zo dňa 08. 11. 2013. Vo svojom vyjadrení poukázala na slovenskú verziu ust. § 10 ods. 2, písm. a/ zák. č. 121/1975 Zb. a na českú verziu citovaného zákonného ustanovenia s tým, že text v českej verzii s bodkou medzi státního orgánu. Federální ministerstvo dáva sémanticky zmysel, lebo toto ustanovenie sa skladá z dvoch viet, pričom Ministerstvo práce, a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť podmienky povoľovania výnimiek v prípade, ak nebola splnená podmienka uvedená v prvej vete. Na túto skutočnosť poukázala z dôvodu, že v čase vydania zákona neexistovala samostatná legislatíva pre Českú socialistickú republiku a pre Slovenskú socialistickú republiku. Na tomto zákone sa uznieslo Federálne zhromaždenie ČSSR a ona pochybuje, že by sa uznieslo na dvoch odlišných zneniach akéhokoľvek ustanovenia zákona. Tvrdí preto, že podmienku uvedenú v prvej vete podľa českej verzie: přitom se doba zaměstnání vykonávaného v cizině hodnotí jen, zdržoval - li se občan v cizine s povolením příslušného československého státního orgánu jednoznačne splnila. V ďalšom poukázala na to, že bola zárobkovo činná v cudzine, na Kube v Kubánskom výskumnom ústave cukrovarníckom, preto by mala byť zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení podľa § 6 ods. 2, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. K vyjadreniu odporkyne na str. 3 uviedla, že od roku 2002 sa pokúša získať informáciu a usmernenie ako postupovať, aby vedela, aké dokumenty treba predložiť. Odporkyňa totiž tvrdí, že Slovenská republika nemá s Kubánskou republikou uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení a ani nie je štát Európskeho hospodárskeho priestoru. Odvolaniu žiadala vyhovieť.

Odporkyňa zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 11. 2013 zmenila odôvodnenie svojho rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 04. 2013, keď uviedla, že spôsob hodnotenia dôb zamestnania v cudzine zároveň závisí od skutočnosti, či ide o zmluvný štát, štát Európskej únie (Európskeho hospodárskeho priestoru), alebo o štát nezmluvný. Nakoľko Slovenská republika nemá s Kubánskou republikou uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení a ani nie je štát Európskeho hospodárskeho priestoru, preto nie je možné dobu zamestnania od roku 1978 do 30. 04. 1990 hodnotiť na dôchodkové účely. V dôchodkovej záležitosti navrhovateľky nebolo preukázané, že bola zamestnaná v cudzine s povolením príslušného orgánu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí a ani za obdobie od 07. 04. 1978 do 30. 04. 1990 nebolo zaplatené poistné, preto odporkyňa uvedenú dobu nemohla hodnotiť.

Na pojednávaní pred súdom navrhovateľka zotrvala na svojom opravnom prostriedku a žiadala, aby rozhodnutia odporkyne boli zrušené a vec vrátená Sociálnej poisťovni, aby započítala poisťovňa ako náhradné doby na Kube v jej prípade. Uviedla, že druhé rozhodnutie odporkyne nemá doručené, o tom sa dozvedela po nahliadnutí do spisu. Pokiaľ ide o jej zápočet poistného obdobia, informácia bola zverejnená na internete a ona bola na Kube do roku 1994, avšak uznanie doby zamestnania žiadala iba do 30. 04. 1990, teda dobu poistenia resp. náhradnú dobu poistenia. Odporkyňa sa odvoláva na svoje tvrdenie, že nepredložila doklad o legálnom vycestovaní s povolením príslušného československého štátneho orgánu na Kubu, avšak podľa zákona č. 100/1988 Zb. platného do 31. 12. 2003 a následne nového zákona poukázala na § 169a a toto ustanovenie hovorí o započítaní doby zamestnania a podľa tohto ustanovenia zákona sa nevyžaduje povolenie príslušných orgánov ČSSR pokiaľ ide o jej prípad. Preštudovala zákony a takáto podmienka, ako to uvádza odporkyňa, sa v zákone nenachádza a ona takú podmienku nenašla. Ďalej poukázala na rozdiel § 10 ods. 2 zákona v slovenskom znení a v českej verzii a zákon hovorí o povolení výnimiek. V slovenskej verzii je to tak, ako uvádza odporkyňa, avšak v českej verzii je za textom príslušného československého štátneho orgánu bodka a potom ide tá veta, že federálne ministerstvo sociálnych vecí atď. a tým sa mení úplne i zmysel. Kuba nie je členom európskeho spoločenstva, avšak do 02. 07. 1991 Kuba bola členom spoločenstva pod názvom RVHP a s Kubou bola podpísaná zmluva medzi vtedajším ČSSR o vzájomnej pomoci, ktorá bola publikovaná ako vyhláška pod č. 80/81 Zb. a konkrétne poukázala na čl. 1 ods. 1, v zmysle ktorého občania používajú rovnaké práva atď.

Navrhovateľka ďalej uviedla a v podstate citovala ďalšiu zmluvu, ktorá sa týka odvodu daní a poplatkov, keď bola Kuba ešte členom RVHP a táto zmluva rieši dane a poplatky z príjmov a z majetku a myslí, že z príjmu sa odvádzajú nielen dane, ale aj poplatky na poistné. Záverom uvádza, že nemá číslo zmluvy, ani kedy bola publikovaná, informáciu má iba z médií, avšak 11. 03. 2016 Európska únia podpísala s Kubou zmluvu o normalizácii vzájomných vzťahov a týmto chce povedať, že sa schyľuje k normalizácii s Kubou i v súčasnej dobe.

Záverom uviedla, že konanie o starobný dôchodok bolo tunajším súdom zastavené, ona sa odvolala a chce, aby sa vyriešila otázka zápočtu zamestnania na Kube, pretože nesúhlasí s názorom odporkyne, že v dôchodkovom konaní uviedla, že navrhovateľka na Kube pracovala bez povolenia príslušného orgánu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí. S týmto ona nemôže súhlasiť, lebo ona preštudovala všetky zákony, ktoré platili pred zákonom č. 461/2003, ani v tomto zákone nie je taká podmienka.

Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľky vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaniach súdu. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že spôsob hodnotenia dôb zamestnania v cudzine závisí aj od skutočnosti, či ide o zmluvný štát, štát Európskej únie (Európskeho hospodárskeho priestoru), alebo o štát nezmluvný. Nakoľko Slovenská republika nemá s Kubánskou republikou uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení a ani nie je štát Európskeho hospodárskeho priestoru, nebolo možné dobu zamestnania od 1978 do 30. 04. 1990 hodnotiť na dôchodkové účely. Zároveň navrhovateľka nepreukázala, že bola zamestnaná v cudzine s povolením príslušného orgánu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí a ani za obdobie od 07. 04. 1978 do 30. 04. 1990 nebolo zaplatené poistné.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 246b ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 1. júla 2016), preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu s konaním, ktoré im predchádzalo, na pojednávaní, v rozsahu

dôvodov návrhu (opravný prostriedok navrhovateľa) v súlade s § 492 ods. 1 Správny súdny poriadok v spojení s § 250l ods. 2, § 249 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že návrh je dôvodný a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. d/,e/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s prechodným ustanovením Správneho súdneho poriadku zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 244, § 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v platnom znení ku dňu rozhodovania, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 263 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

Podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto

dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Podľa § 209 ods. 2 cit. zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Na základe navrhovateľkou podaného odvolania proti rozsudku krajského súdu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 10So/46/2014 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac tým, že ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie, týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie.

Krajský súd v intenciách citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení a preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že odporkyňa o orgán verejnej moci neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

Z obsahu posudkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu bolo náležite za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 13. 12. 2012 navrhovateľka žiadala priznať invalidný dôchodok od 17. 09. 2012. Po posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Nitra a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 13. 12. 2012. Úlohou odporkyne tak bolo rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zsp.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 04. 2013 odporkyňa priznala invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 zsp od 17. 09. 2012 v sume 141,10 eur mesačne. Túto sumu zvýšila podľa § 82 a § 293ce zsp a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. od 01. 01. 2013 na sumu 147,00 eur mesačne, t. j. o 5,90 eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie z dôvodu, že nesúhlasila s počtom rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Namietala, že jej nebola započítaná doba zamestnania na Kube na účely dôchodkového zabezpečenia, t. j. obdobie od 1978 do 30. 04. 1990 a obdobie štúdia v roku 1969, 1970, 1971, 1972, 1973, 1974, 1975 a 1976.

Na základe vykonaného dokazovania hlavne z osobného listu dôchodkového poistenia, po posúdení odvolacích dôvodov, mal súd za preukázané, že dobu štúdia od 01. 09. 1968 až do 29. 07. 1976 má navrhovateľka započítanú, čo vyplýva z počtu dní za toto obdobie. Z dôvodu, že navrhovateľka za toto obdobie nemala príjem, nemôžu byť uvedené za tieto roky jej osobné ani všeobecné vymeriavacie základy. Tieto sú uvedené až od 30. 07. 1976, kedy navrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru. Z tohto osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že navrhovateľka zrejme po 14. 03. 1978 vycestovala žiť na Kubu, pretože v roku 1978 má započítané len obdobie od 01. 01. do 13. 03. 1978. Potom má započítané obdobie až od 31. 08. 1994 až do 16. 09. 2012.

Vo veci nie je sporné, že navrhovateľka sa domáha uznanie doby zamestnania, teda dobu poistenia resp. náhradnú dobu poistenia za obdobie keď bola na Kube od roku 1978 do do 30. 04. 1990. Nesúhlasí so záverom odporkyne, že o započítanie doby zamestnania na Kube na účely dôchodkového zabezpečenia rozhodne odporkyňa pri uplatnení nároku na dôchodok (list č. 15-728/2007 z 24. 04. 2007). Žiadala, aby odporkyňa prehodnotila obdobie jej dôchodkového poistenia a zahrnula do počtu dní obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie od 07. 04. 1978 do 30. 04.

1990 podľa príslušných právnych predpisov. Toto obdobie zakladalo na Kube účasť na dôchodkovom a nemocenskom poistení, čo vyplýva aj zo zákona Kuby č. 105/08 o sociálnom poistení. Uviedla, že ku vzniku uplatneného nároku bola štátnou občiankou SR, na Kube bola zamestnaná v pracovnom pomere, resp. bola zárobkovo činná v cudzine, keďže na Kube pracovala v Kubánskom výskumnom ústave cukrovarníckom, preto by mala byť zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení podľa § 6 ods. 2, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. Trvá na tom, že na Kube sa zdržiavala legálne s povolením na vysťahovanie príslušného československého štátneho orgánu a odporkyni predložila listinné dôkazy, že platila odvody na sociálne zabezpečenie podľa vtedy platných predpisov a iný spôsob poistenia neexistoval. V tejto súvislosti poukázala i na ust. § 10 ods. 2, písm. a/ zák. č. 121/1975 Zb. (účinný do 30. 09. 1988), podľa ktorého spĺňa podmienky na uplatnený dôchodok a najmä na rozdielnu na slovenskú verziu od českej verzie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko v čase vydania zákona neexistovala samostatná legislatíva pre Českú socialistickú republiku a pre Slovenskú socialistickú republiku. Na tomto zákone sa uznieslo Federálne zhromaždenie ČSSR a ona pochybuje, že by sa uznieslo na dvoch odlišných zneniach akéhokoľvek ustanovenia zákona. Navrhovateľka v priebehu súdneho konania poukazovala najmä na ust. § 169a cit. zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa v jej prípade potom nevyžaduje povolenie príslušných orgánov ČSSR. Kuba bola členom spoločenstva pod názvom RVHP a s Kubou bola podpísaná zmluva medzi vtedajším ČSSR o vzájomnej pomoci, ktorá bola publikovaná ako vyhláška pod č. 80/81 Zb. a konkrétne poukázala na čl. 1 ods. 1, v zmysle ktorého občania používajú rovnaké práva atď. V danej veci zo spisového materiálu odporkyne vyplýva a nie je sporné, že odporkyňa po posúdení odvolacích dôvodov navrhovateľky voči prvému rozhodnutiu zo dňa 05. 04. 2013, vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 dňa 08. 11. 2013, ktorým po právnej stránke zmenila odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 05. 04. 2013, avšak toto druhé rozhodnutie nebolo doručené navrhovateľke, v spise o tom nie je založený žiadny doklad. Navrhovateľka preto nemohla v zákonnej lehote podať svoje námietky nezákonnosti rozhodnutia a písomne reagovať na závery odporkyne o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na započítanie poistných dôb za obdobie od 07. 04. 1978 do 30. 04. 1990, kedy pracovala na Kube a bola riadne sociálne a dôchodkovo poistená podľa vtedy platných predpisov, tak ako to prezentovala v priebehu súdneho konania.

Takýto postup odporkyne zakladá dôvod na zrušenie jej rozhodnutia pre vadu v konaní, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním rozhoduje o nároku účastníka konania.

Z článku 39 ods.1 Ústavy SR totiž vyplýva právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a čl. 12 zabraňuje diskriminácii pri priznávaní nárokov hmotného zabezpečenie v starobe. Rôzne zaobchádzanie s občanmi je ústavne akceptovateľné vtedy, keď je založené na objektívnych a rozumných dôvodoch. Krajský súd preto považuje sa dôležité upriamiť pozornosť na námietky navrhovateľky vyššie opísane a uvedené v súdnom konaní, že voči nej odporkyňa postupovala diskriminačne oproti iným občanom Slovenskej republiky, že nepredložila doklad o legálnom vycestovaní s povolením príslušného československého štátneho orgánu na Kubu, kde pracovala a odvádzala príspevky na sociálne zabezpečenie.

Podľa § 250j ods. 2, písm. d/ OSP, rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

Rozhodnutie správneho orgánu bolo potrebné zrušiť i podľa § 250j ods. 2, písm. e/ OSP, nakoľko v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to že druhé rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. 11. 2013 jej nebolo doručené a odporkyňa zmenila odôvodnenie svojho prvého rozhodnutia. Navrhovateľka potom nemohla uplatniť svoje právo podľa poučenia a podať námietky nezákonnosti rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d), e) OSP (účinný do 30. 06. 2016) v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zrušil, keďže svoju kompetenciu neuplatnila v súlade so zákonom a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne opätovne posúdiť nárok navrhovateľky v zmysle vyššie uvedených ustanovení a jej záverov uvedených v priebehu súdneho konania a o žiadosti navrhovateľky opätovne rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP a § 492 ods. 1 SSP tak, že navrhovateľka nemala v konaní úspech a preto jej súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).