Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-441-2016.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/441/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. H. J., narodený XX.XX.XXXX a 2. H. J., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom N. XX, o zaplatenie 912,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. septembra 2015, č. k. 12C/427/2014-70, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, p o t v r d z u j e .
Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie, v bode I. výroku rozsudku uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 476,04 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2011 do 20.03.2012 vo výške 19,51 eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 476,04 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V bode II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v bode III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, podľa ktorých právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ ako fyzickou osobou dňa 02.052007 zmluvu o splátkovom úvere č. 274294675 (ďalej len „Zmluvy“), na základe ktorej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Zmluvou o splátkovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky vo výške 1.659,70 Eur a žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou mesačných splátok vo výške 39,67 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.06.2007 a s konečnou splatnosťou dňa 20.03.2012. Ako vyplýva z platobnej histórie peňažné prostriedky boli žalovaným poskytnuté dňa 02.05.2007. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 11,75 % ročne, zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 1,66 Eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk). Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.06.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovaným na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným listom zo dňa 09.07.2013. Žalobca zaslal žalovaným listom zo dňa 24.03.2014 pokus o zmier žiadajúc uhradiť celkovú dlžnú sumu 3.421,32 Eur najneskôr do 31.03.2014. Sumu špecifikoval neuhradeným úverom vo výške 1.949,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 146,85 Eur, zmluvným/zákonným úrokom vo výške 829,52 Eur, zmluvným úrokom 1 vo výške
471,57 Eur a náklady klienta vo výške 23,92 Eur. Žalovaní odo dňa postúpenia neuhradili ani časť pohľadávky. Žalobca žiadaný úrok z omeškania v sume 75,02 Eur vyčíslil a špecifikoval preukazujúc s akým omeškaním žalovaní tú - ktorú splátku uhradil, s obdobím omeškania a výškou percentuálneho úroku. V zmysle bodu 7.4.1. Všeobecných obchodných podmienok, zmluva o úvere stanoví výšku a typ úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia.
3. Na základe skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že zmluvou o úvere, ktorú strany uzatvorili podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) bol medzi zmluvnými stranami založený spotrebiteľský právny vzťah, preto uplatnený nárok žalobcu ex offo posudzoval aj z hľadiska právnej úpravy v ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zistil, že žalobcovi márne uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba podľa ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka v časti splátok vo výške 436,37 a úrokov z omeškania vo výške 55,51 eur. Jednotlivé splátky okresný súd špecifikoval.
4. Vo zvyšnej časti - 476,04 eur s príslušenstvom považoval žalobu za oprávnenú. Priznaný nárok predstavuje 12 neuhradených splátok od 21.04.2011 do 21.03.2012 s príslušným úrokom z omeškania určeným podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu zo strán sporu nárok na náhradu trov nepriznal vzhľadom na ich mieru úspechu v konaní.
6. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Jeho odvolanie smerovalo proti výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorým bola jeho žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke posudzovania a rozhodnutia premlčania nároku. Podľa jeho názoru, právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy v Obchodnom zákonníku, jeho ustanovení § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397. Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 02.05.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ (Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona). Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 a 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniam Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu svojho názoru citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 3/2011, 6MCdo/4/2012, 4 Obo 54/2007, 7 MCdo 9/2014, 2 MCdo 3/2011 a krajských súdov v Trnave, Banskej Bystrici, Prešove a v Žiline.
7. Namietal ďalej, že okresný súd aplikoval na vec ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho názoru, aplikáciou ust. 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčania už sama o sebe znamená
zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. V tejto súvislosti sa stotožňuje s názorom sudcu Ústavného súdu SR Milana Ľalíka, že zákonodarca a súdy SR v oblasti ochrany spotrebiteľa zašli už tak ďaleko, že sa dotýkajú samej podstaty a primeranosti práva a absolútne nevýchovne, paternalisticky a v rozpore so zásadou rovnosti a zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým, ktoré by mali platiť aj pre privilegovaného spotrebiteľa, spotrebiteľa neprípustne zvýhodňujú v porovnaní s veriteľom, ktorému reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez príslušenstva. Spotrebiteľovi tak umožňujú legálne sa obohatiť na úkor veriteľa za asistencie súdov. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti s poukazom na to, že žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom dňa 09.04.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014, žalobca nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 17.07.2015, sp. zn. 36C 117/2014, ktorým prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je v nesúlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. (Ústava SR).
8. Žalovaní nevyužili právo na možnosť písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.
9. Od 1. júla 2016 je účinný rekodifikačný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa zrušila právna úprava procesného práva v zákone č. 99/1966 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
10. Z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že nový procesný predpis je potrebné aplikovať okamžite od jeho účinnosti, a to aj na konania začaté pred jeho účinnosťou.
11. Súčasne podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. V prejednávanej veci žalobca podal odvolanie 26.01.2016, teda za účinnosti O.s.p., preto bolo potrebné odvolacie dôvody, ktoré uplatnil, posudzovať podľa predošlej právnej úpravy - § 205 ods. 2 O.s.p.
13. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania nároku a tiež v nesprávnej aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd na skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď súd na skutkový stav aplikuje správny právny predpis, tento však nesprávne interpretuje.
15. Preskúmaním veci krajský súd nezistil, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod je v prejednávanej veci spôsobilým odvolacím dôvodom.
16. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015 predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.
17. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že právny vzťah medzi stranami bol založený dňa 02.05.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho pre zmluvné strany neplatila právna úprava v ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov.
18. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že zmluvou o úvere bol založený tzv. obchodnoprávny vzťah, pre ktorý platia predpisy Obchodného zákonníka, a teda aj otázka posudzovania premlčania sa spravuje Obchodným zákonníkom, ktorý má všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Je nepochybné, že v prejednávanej veci bol zmluvou o úvere založený právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať vzhľadom na charakteristiku subjektov vzťahu ako spotrebiteľský právny vzťah. Spotrebiteľské úvery v čase uzatvorenia zmluvy (02.05.2007), sa spravovali zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Išlo o lex specialis, ktorý však neobsahoval všetky právne inštitúty, ani právnu úpravu inštitútu premlčania nároku, preto sa otázka premlčania posudzuje podľa všeobecnej právnej úpravy, ktorým je Občiansky zákonník, v ktorom je upravená trojročná všeobecná premlčacia doba. Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež lex specialis a pokiaľ neobsahuje niektoré právne inštitúty, aplikujú sa predpisy všeobecné - t. j. Občiansky zákonník. Vzhľadom na uvedené, nie je možné otázku premlčania posudzovať na základe predpisov Obchodného zákonníka. Okresný súd správne aplikoval pri posudzovaní otázky premlčania nároku žalobcu predpisy Občianskeho zákonníka.
19. Zostávalo posúdiť, či aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je prípustná v prejednávanej veci, keď žalobca podal žalobu 09.04.2014, teda pred účinnosťou predmetnej úpravy - 01.05.2014.
20. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď vo veci aplikoval právnu úpravu v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., keďže uvedená právna úprava dáva súdu pokyn na jeho postup pri prejednávaní a rozhodovaní o nároku proti spotrebiteľovi, ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré oslabujú uplatnený nárok a vziať do úvahy aj prípadné premlčanie nároku žalobcu. Svojou povahou má uvedená právna úprava procesnoprávny charakter, ktorý nemá intertemporálnu úpravu, preto platí, že je aplikovateľný okamžite od jeho účinnosti.
21. Okresný súd preto postupoval vo veci v intenciách správnej právnej úpravy otázky premlčania nároku a v otázke aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.
22. V odvolacom konaní úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.
Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).