Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/141/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, K., zastúpená JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom M. XXXX/XX, B., proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r. o., so sídlom Makov 121, IČO: 36 005 843, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/7/2009-632 zo dňa 12. novembra 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.747,73 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného (výrok II.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 02.01.2009 domáhala zaplatenia nájomného vo výške 50.000,- Sk za rok 2005 titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 04.01.2000, keď spoluvlastnícke podiely v pozemkoch zapísaných na LV XXXX k. ú. U. mala získať od otca L. G. darovacou zmluvou uzavretou dňa 19.09.2000, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra dňa 13.11.2000 pod č. V 1901/2000. Z porovnania nájomnej a darovacej zmluvy mal súd preukázané, že nájomná zmluva bola uzavretá na totožné podiely, aké žalobkyňa získala od otca vyššie označenou darovacou zmluvou. Nájomnú zmluvu zo dňa 04.01.2000 vyhodnotil súd ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 a § 123 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len „OZ") z dôvodu, že žalobkyňa v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou predmetu nájmu, t. j. podľa § 123 nemohla ním disponovať. Žalobkyňa uzavretie inej nájomnej zmluvy netvrdila a žiadnu inú nájomnú zmluvu v konaní ani nepredložila. Z uvedeného dôvodu žalobkyni nevzniklo právo na zaplatenie nájomného za rok 2005 v zmysle ust. § 671 ods. 1 OZ. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania žiadala priznať požadované plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy uzavretej dňa 04.01.2000, ale aj titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi jej otcom a žalovaným, ďalej titulom dohody o postúpení pohľadávky, ďalej titulom bezdôvodného obohatenia, resp. titulom užívania jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.10.2015, č. k. 4C/7/2009-597 zmenu žaloby podľa § 95 ods. 1, 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016 nepripustil z dôvodu, že oproti pôvodnému predmetu sporu išlo o odlišné skutkové tvrdenia vyžadujúce odlišné dokazovanie i odlišné právne posúdenie veci. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/648/2001 súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom dovolacieho konania v hore uvedenej veci je iný dôvod neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania vo veci sp. zn. 10C/139/2003 (správne 4C/7/2009 - poznámka odvolacieho súdu). Ak by aj žalobkyňa bola v dovolacom konaní

prebiehajúcom vo veci sp. zn. 6C/648/2001 úspešná a darovacia zmluva č. V 1900/2000 (správne V 1901/2000 - poznámka odvolacieho súdu) bola určená za platný právny úkon, nijako to neovplyvní skutočnosť, že zápis tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol vykonaný až dňa 13.11.2000, t. j. neskôr, než uzavrela nájomnú zmluvu so žalovaným. Výsledok dovolacieho konania vo veci sp. zn. 6C/648/2001 teda neovplyvní neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy, t. j. dňa 04.01.2000 nebola vlastníčkou nehnuteľností. Čo sa týka ďalšieho dôkazu, a to odstúpenia od darovacích zmlúv (V 1900/2000, V 1901/2000), súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že toto odstúpenie nemá právnu relevanciu k predmetu tohto sporu. V podrobnostiach uviedol, že právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.07.2013, sp. zn. 5Co/479/2012 bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacích zmlúv, a preto z uvedeného dôvodu je neplatné i odstúpenie od týchto zmlúv. Ak by aj Najvyšší súd v dovolacom konaní vedenom vo vzťahu k vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu dospel k záveru, že darovacie zmluvy sú platné, v prípade platného odstúpenia platí ust. § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého by sa darovacie zmluvy zrušili od začiatku, t. j. vlastníkom nehnuteľností by sa ku dňu ich uzavretia, t. j. ku dňu 19.09.2000 stal darca L. G.. Pokiaľ ide o dôkaz, ktorým žalobkyňa preukazovala, že jej otec dohodou postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu, takéto tvrdenie je tiež právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý tvorí právo na zaplatenie nájomného patriaceho žalobkyni za rok 2002 (správne za rok 2005 - poznámka odvolacieho súdu). Otec žalobkyne sa nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 a ktorý je predmetom tohto konania. L. G. mal uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v totožných nehnuteľnostiach, ktoré však netvoria predmet tohto konania. Zmluvou o postúpení preto nemohol na žalobkyňu platne postúpiť právo na zaplatenie nájomného za rok 2005 z podielov žalobkyne, keďže nebol nositeľom tohto práva. Na žalobkyňu mohol eventuálne postúpiť len právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným. Čo sa týka opakovaného uzavretia darovacích zmlúv medzi žalobkyňou a jej otcom, súd prvej inštancie uviedol, že tento právny úkon tiež nemá právnu relevanciu predmetu sporu. Darovacou zmluvou získala žalobkyňa podiel, ktorý stratila určením neplatnosti darovacích zmlúv. Darovacia zmluva sa stala neplatnou ku dňu jej uzavretia, žalobkyňa získala opätovne vlastnícke právo k spornému podielu až ku dňu vkladu do katastra. Spätným darom vlastníckeho práva k podielu sa nemohla stať neplatná nájomná zmluva platným právnym úkonom. S poukazom na neustále sťažnosti právneho zástupcu žalovaného na osobu zákonnej sudkyne súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poznamenal, že v tomto smere bol záväzný záver nadriadeného súdu v uznesení zo dňa 31.10.2012, č. k. 6NcC/36/2012-348, z ktorého vyplýva, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016, podľa ktorého žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania prináleží plná náhrada trov konania.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedla, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nerešpektoval vytýkané vady konania, ktoré zakladali vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postupu a opäť svojsky rozhodol. Poznamenala, že podanie zo dňa 16.04.2009 (doplnenie návrhu) bolo ešte pred prvým pojednávaním a ak súd prvej inštancie sa doposiaľ s ním nevysporiadal, nejde to na jej vrub s alibistickým odkazom súdu na terajšiu hospodárnosť v konaní, ale o porušenie jej ústavného práva na spravodlivý proces. Ďalej v odvolaní uviedla, že už viackrát v konaní poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011, ktorý ostal súdom prvej inštancie nepovšimnutý. Uzavretie nájomnej zmluvy skôr, ako sa stala vlastníčkou nehnuteľností nemôže automaticky zakladať absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V predošlých podaniach (napr. v odvolaní proti rozsudku zo dňa 25.09.2014) poukázala na odkladaciu podmienku a tiež poukázala na princíp autonómie vôle zmluvných strán. Nevie, ako má reagovať na úvahu súdu prvej inštancie v tom smere, že v prípade platného odstúpenia od darovacích zmlúv platí záver podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, nakoľko túto úvahu považuje za nepreskúmateľnú, naviac súd prvej inštancie nemal k dispozícii dohodu o odstúpení od darovacích zmlúv zo dňa 20.06.2013, ktorá bola predložená príslušnému katastrálnemu odboru pod Z 2431/13. Naviac v dohode o odstúpení od darovacích zmlúv je uvedené, že odstúpenie sa týka celej zmluvy s účinkami ex tunc, avšak úžitky do dnešného dňa patria žalobkyni. Ust. § 48 ods. 2 teda umožňuje účastníkom dohodnúť sa aj inak, čo sa i stalo. Rovnako ďalšiu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúcej sa skutočnosti,

že jej otec dohodou postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu na žalobkyni považovala za zavádzajúcu a nepreskúmateľnú, nakoľko súd prvej inštancie nemal k dispozícii nájomnú zmluvu L. G.. Pokiaľ súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že na pojednávaní dňa 12.11.2015 konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu vychádzajúc z ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a že žalobkyňa sa nezúčastnila ani jedného pojednávania, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ťažko rozumne pochopiť vyhodnotenie súdu ako účelového postupu žalobkyne. Žalobkyňa totiž nikdy nepožiadala súd o odročenie pojednávania, nechápala, čo vlastne uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. V tejto súvislosti poznamenala, že dlhodobo pracovala v diplomatických službách Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky, na Slovensko prichádzala iba sporadicky. Jej otec uzatvoril nájomné zmluvy ako splnomocnený zástupca prenajímateľa v prospech žalobkyne a jej sestry a v priebehu tieto spoluvlastnícke podiely na nich aj skutočne previedol. Takýto postup nemôže byť sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, zmluvy podpisoval i žalovaný, pre žalovaného to nebolo nemožné plnenie, náš právny poriadok okrem autonómie vôle zmluvných strán a odkladacej podmienky pozná aj tzv. nepomenované zmluvy či zmluvy v prospech tretích osôb. Záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov (ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností) považovala za nepresvedčivý a arbitrárny postup s nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 25.11.2009, sp. zn. 6Co/234/2009. Právne bezvýznamné nie je ani to, že nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný v celku, tvoria spoločný majetok podielových spoluvlastníkov, ktorí sú zároveň zo zákona členmi pozemkového spoločenstva. V závere odvolania uviedla, že so žalovaným vedie spory aj za iné ročné obdobia (rok 2001 až doposiaľ), rovnako spory vedie aj jej súrodenec a ani v jednom prípade konanie nie je právoplatne skončené, pričom nejde o zložité právne veci. Ak napr. súd prvej inštancie v rokoch 2014-2015 vydal vo veci 10 meritórnych zamietavých rozsudkov a zatiaľ odvolací súd rozhodol a zrušil 8 rozsudkov, z toho zákonnej sudkyni boli zrušené 4 rozsudky, potom sa oprávnene pozastavuje nad tým či všeobecný súd v jej prípadoch koná v medziach ústavnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k predchádzajúcemu odvolaniu (č. l. 576 - 582 spisu).

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného už písomne nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (v zásadných bodoch) zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Námietku, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerešpektoval vytýkané vady konania, ktoré zakladali vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postupu a opäť svojsky rozhodol, odvolací súd vyhodnotil ako všeobecné konštatovanie bez odkazu na konkrétne vady prvostupňového konania, ktoré mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto smere je vhodné už len poznamenať, že pokiaľ odvolateľka poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu (č. k. 8Co/806/2014-589 zo dňa 31.07.2015 - poznámka odvolacieho súdu), ktorým bolo okrem iného vytýkané súdu prvej inštancie, že uznesením zo dňa 25.09.2014, č. k. 4C/7/2009-563 nepripustil zmenu návrhu zo dňa 02.01.2009 (hoci išlo o pôvodný návrh, resp. zmenu návrhu zo dňa 20.04.2009, v ktorom žalobkyňa iné skutkové okolnosti ako v pôvodnej žalobe neuvádzala), uvedené vady boli súdom prvej inštancie odstránené novým procesným rozhodnutím, a to uznesením zo dňa 13.10.2015, č. k. 4C/7/2009-597. Je síce pravdou, že v uvedenom uznesení súd prvej inštancie nepripustil (okrem iného) aj zmenu žaloby zo dňa 11.08.2014, ktorá sa týkala iného konania (č. l. 527 a nasl. spisu), táto skutočnosť však neovplyvnila

vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na správnosť záveru súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 14.01.2000, od ktorej žalobkyňa odvodzovala peňažný nárok uplatnený voči žalovanému i správnosť záveru súdu prvej inštancie, že výsledky dovolacieho konania vo veci sp. zn. 6C/648/2001 nemôžu mať vplyv na prejednávanú vec. Žalobkyňa totiž (i za predpokladu ustálenia platnosti darovacej zmluvy V 1901/2000) sa nemohla stať vlastníčkou nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu titulom nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000, ktorá bola zjavne uzavretá skôr, ako nadobudla účinnosť darovacia zmluva V 1901/2000 (13.11.2000). Žalobkyňa nemôže uplatňovať nárok na nájomné za rok 2005 proti žalovanému ani titulom samotnej darovacej zmluvy č. V 1901/2000, nakoľko sama nielen tvrdila, ale i preukázala, že medzi účastníkmi zmluvy (t. j. medzi ňou ako obdarovanou a L. G. ako darcom) došlo k uzavretiu dohody o odstúpení od darovacej zmluvy V 1901/2000, ktorá dohoda bola zaregistrovaná na príslušnej správe katastra pod č. Z 243/2013. Dohoda o odstúpení darovacej zmluvy bola uzavretá s účinkami ex tunc, čo znamená, že žalobkyňa nebola v roku 2005 vlastníčkou nehnuteľností, za užívanie ktorých žiada nájomné. Po uzavretí uvedenej dohody bol k pozemkom vedených na LV č. XXXX k. ú. U. opäť zapísaný na celý podiel (255000/10500000-ín) darca L. G. a pokiaľ menovaný ďalšou (novou) darovacou zmluvou V 2231/2013 zo dňa 26.06.2013 daroval žalobkyni z vyššie uvedeného podielu podiel 127500/10500000-ín (č. l. 622 p. v. spisu), žalobkyňa sa stala vlastníčkou uvedeného podielu až s účinnosťou od darovacej zmluvy V 2231/2013, t. j. s účinnosťou od 26.06.2013. Z uvedeného dôvodu nevzniklo žalobkyni právo na nájomné voči žalovanému za rok 2005 ani z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 ani z titulu darovacej zmluvy V 1901/2000. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že odstúpenie od darovacej zmluvy V 1901/2000 (realizované dohodou Z 243/2013) bolo síce s účinkami ex tunc, ale podľa obsahu dohody úžitky z nehnuteľností patrili jej, odvolací súd vyhodnotil takéto dojednanie za neurčité, nakoľko z obsahu dohody sa nedá jednoznačne vyvodiť či žalobkyni zostalo zachované právo na nájomné proti žalovanému, konkrétne za rok 2005, resp. aj za iné roky. Naviac odvolací súd zastáva názor, že ust. § 48 ods. 2 je potrebné vykladať tak, že podľa označeného ustanovenia platí zákonná fikcia, že odstúpením od zmluvy táto sa ruší ex tunc, ibaže právnym predpisom alebo dohodou účastníkov nie je určený iný (neskorší) dátum ukončenia zmluvného vzťahu. Možno síce súhlasiť s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie nemal k dispozícii dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy, ale jej kópiu žalobkyňa sama predložila v rámci odvolacieho konania, pričom z obsahu dohody je zrejmé, že išlo o odstúpenie od darovacej zmluvy s účinkami ex tunc. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobkyne, že pokiaľ i nájomná zmluva bola uzavretá skôr, ako sa stala vlastníčkou nehnuteľností na základe darovacej zmluvy V 1901/2000, nemôže to automaticky zakladať absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, keď v tomto smere poukazovala na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich podaniach, napr. odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.09.2014, najmä na ust. § 663 OZ. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že je síce pravdou, že ust. § 663 neuvádza, že prenajímateľom môže byť iba vlastník. Žalobkyňa však odvodzovala svoje právo na nájomné od nájomnej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Žalobkyňa pritom nepreukázala a ani netvrdila, že by ako prenajímateľka bola vo vzťahu k žalovanému (nájomcovi) v právnom vzťahu na základe iného titulu ako nájomnej zmluvy, eventuálne darovacej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania uplatnila svoj peňažný nárok proti žalovanému aj titulom bezdôvodného obohatenia, titulom postúpenej pohľadávky, resp. titulom užívania jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným, zmena jej žaloby v tomto smere nebola pripustená, a to uznesením č. k. 4C/7/2009-597 zo dňa 13.10.2015. Nakoniec neobstojí ani námietka žalobkyne, že viackrát v konaní poukázala na Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011, ktorý ostal podľa nej súdom prvej inštancie nepovšimnutý. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že podstata vyššie označeného nálezu bola v tom, že všeobecné súdy dostatočným spôsobom nezdôvodnili zamietnutie žaloby sťažovateľa v časti, v ktorej sa domáhal peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností. Súd prvej inštancie však v prejednávanej veci jasne a vyčerpávajúco zdôvodnil, prečo žalobu žalobkyne zamietol. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery a právne úvahy rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Nakoľko súd prvej inštancie správne a v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodol i o náhrade trov konania (v tomto smere neboli vznesené zo strany žalobkyne žiadne odvolacie námietky), odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách konania.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430