Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9C-22-2021.pdf
PDF · 67.99 KB
No categories available
9C/22/2021
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: 1. D.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX X., 2. D.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X., proti žalovanému: P.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Jozef Pirohár, advokát so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, IČO: 41 199 671, o bezdôvodné obohatenie o 6.600,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyniam v 1. a 2. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.5.2021 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 6.600,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia nájomného za užívanie nehnuteľnosti, zapísanej na Okresnom úrade Z. I., katastrálnom odbore na LV č. XXXX, kat. územia X..
2. V predmetnej veci nebolo otvorené pojednávanie, nevykonávalo sa žiadne dokazovanie.
3. Žalobkyne písomným podaním doručeným súdu dňa 12.7.2022 oznámili súdu, že berú späť žalobu v celom rozsahu a žiadajú konanie vo veci zastaviť bez uvedenia bližšieho dôvodu.
4. Podľa § 144 C.S.P., žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 odsek 1 C.S.P., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Súd konanie vo veci samej zastavil, keď žalobkyne pred otvorením pojednávania v rámci dispozičného práva zobrali späť žalobu v celom rozsahu a navrhli, aby súd konanie vo veci zastavil, bez uvedenia dôvodu. Nebolo potrebné žiadať súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože súd ešte pojednávanie vo veci neotvoril a nevykonával žiadne dokazovanie.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.S.P. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do ustanovenia § 256 C.S.P. a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci
napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie ÚS ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). V danom prípade je možné jednoznačne konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo práve pre správanie žalobkýň, ktoré sa rozhodli zobrať späť žalobu v celom rozsahu, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, čo znamená, že žalobkyne sú povinné znášať trovy konania, ktoré vznikli žalovanému, keď zo spisu bolo preukázané, že žalovaný v ten istý deň predložil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátom ako predložili žalobkyne späťvzatie žaloby, avšak toto plnomocenstvo bolo založené do spisu skôr, teda pred písomným späťvzatím žaloby žalobkyňami, čo vyplýva aj z číslovania spisu, lebo plnomocenstvo bolo udelené žalovaným advokátovi podľa čísla listu 105 a plnomocenstvo bolo doručené do podateľne súdu v origináli dňa 12.7.2022 a späťvzatie žaloby bolo doručené do podateľne tunajšieho súdu tiež dňa 12.7.2022 v neskoršom časovom úseku podľa žurnalizácie spisu (späťvzatie má číslo listu 107). Z tohto logicky vyplýva, že zastúpenie žalovaným na základe plnomocenstva bolo dané do spisu skôr ako späťvzatie žaloby, čo znamená, že žalovanému vznikli trovy konania tým, že jeho právny zástupca doložil do spisu plnú moc na zastupovanie v konaní a ešte nevedel, že žalobkyne podali späťvzatie žaloby. Dôvodne teda vznikli trovy konania na strane žalovaného pre správanie žalobkýň, ktoré zobrali späť žalobu bez uvedenia dôvodu. Tu je možné hovoriť, že v tomto prípade išlo o procesné zavinenie zo strany žalobkýň, resp. ich správaním. Aj náhrada trov konania priznaných podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.S.P. sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Podstatou súdu pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je povinnosť skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Túto skutočnosť mal súd v danom prípade preukázanú, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že strana žalobkýň zavinila zastavenie konania, pretože ich správaním došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyniam v 1. a 2. rade a o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 odsek 1 a 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.