Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_6C-16-2021.pdf
PDF · 295.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: PROGRES-INVEST, s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 938, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Jaroščák, ml., advokátom so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovaným: 1) B. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXX, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, 2) GENEREA s.r.o., so sídlom Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 47 245 751, o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že právny úkon dlžníka T.. M. P., G..: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. spočívajúci v uzatvorení Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel v X/X na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za tento zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: E. XXX, XXX XX P., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu K., sp. zn.: XD/XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vyhotovené súdnym komisárom - M.. B. I. - notárom, je voči žalobcovi právne neúčinný.
II. U r č u j e , že právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu K.
- katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným v 2. rade GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a) v rozsahu X/X k bytu č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX v M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X, b) v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX, c) v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/XXXXXX, je voči žalobcovi právne neúčinný.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej v 1. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu a v časti týkajúcej sa žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v podiele X/X, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V. Žalovanému v 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v podiele X/ X, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že právne úkony dlžníka T.. M. P., G..: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. spočívajúce v uzatvorení Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: E. XXX, XXX XX P., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XD/XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vyhotovené súdnym komisárom - M.. B. I. - notárom, sú voči žalobcovi právne neúčinné a zároveň, že právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným v 2. rade GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinný.
2. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 bol T.. M. P., G..: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. (ďalej len „dlžník“) zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu (pozn. Q. N. L., A.V.: O. XX, U. M., XXXX G., R., R. G..: I.): pohľadávku vo výške 347.520,24 €, a 9 % úrok p. a. zo sumy 347.520,24 € od 08.05.2010 do zaplatenia (ďalej len „pohľadávka“). Zmluvou o postúpení pohľadávky, zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu Q. N. L. na postupníka/žalobcu PROGRES-INVEST, s.r.o.. Postupca Q. N. L. doporučeným listom s doručenkou zo 29.04.2021 oznámil dlžníkovi M. P. v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Ku dňu 30.04.2021 predstavuje úrok z omeškania sumu vo výške 343.616,50 €. Ku dňu 30.04.2021 predstavuje pohľadávka žalobu voči dlžníkovi sumu vo výške 691.136,74 €. Nakoľko dlžník neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu prejudikovanú pohľadávku, tak právny predchodca žalobcu podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Pohľadávka žalobcu je vymáhaná v exekučnom konaní evidovanom na Okresnom súdu K. K., sp. zn.: XXEk/XXX/XXXX, a to prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp. zn.: XXX N. XXX/XXXX. Súdny exekútor M.. N. Y., zaslal predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalobcu Oznámenie zo dňa 23.07.2019, v ktorom okrem iného uviedol, že: „V exekučnom konaní XXXEx XXX/XX vedenom proti povinnému T.. M. P., G.. XX.X.XXXX, E. XXX, XXX XX E., Vám ako právnemu zástupcovi oprávneného oznamujeme, že povinný:
- previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti E. G. A..P..U.., Z. XXX/B, XXX XX K.
- G. M., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu C. Q., F. Š. XX, - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti N. H., A..P..U.., E. X, XXX XX P., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O. XX, K.. - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti P..M., A..P..U.., E. XXX, XXX XX P., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O. XX, K.. Sú to spoločnosti s relatívne veľkými obratmi ( viď H..Y..A. ), spoločnosť N. H., A..P..U.., E. X, XXX XX P., T. XX XXX XXX, vlastní viacero nehnuteľností. (viď LV č. XXX, C..Ú..: E. a LV č. XXX, C..Ú..: K.). Oznamujeme Vám tieto skutočnosti za účelom zváženia odporovania prevodu obchodného podielu, resp. zváženia trestnoprávnych následkov tohto konania a to aj z dôvodu, že iný relevantný majetok u povinného k dnešnému dňu zistený nebol.“ Spoločnosti s obchodnými menami: s obchodnými menami: N. H., A..P..U.. Q. P..M., A..P..U.. Q. E. G. A..P..U.. ďalej spolu len „spoločnosti“. Dlžníkovi bolo od súdneho exekútora M.. N. Y., doručené dňa 16.07.2019 upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61 a nasl. Exekučného poriadku. Vyššie
opísaný exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 09.04.2019 a teda v čase realizácie prevodov obchodných podielov mal žalobca voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Dlžník v čase realizácie prevodov obchodných podielov na žalovaného v 1. rade preukázateľné vedel, že má splatný záväzok voči žalobcovi, ktorý žalobca určite bude vymáhať v exekučnom konaní. Z verejne dostupných informácií (Rozvrh práce Okresného súdu K. na rok XXXX) sa právny predchodca žalobcu dozvedel, že notársky úrad M.. B. I. Z. K. prejednáva dedičsko-právnu vec po nebohom B. P., G..: XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. (ďalej len „poručiteľ“). Z verejne dostupných informácií je žalobcovi taktiež známe, že dlžník T.. M. P. je synom poručiteľa, t.j. dedičom v 1. zákonnej skupine dedičov podľa ust. § 473 Občianskeho zákonníka a že dlžník T.. M. P. je synom žalovanej v 1. rade a bratom žalovaného v 2. rade, t.j. sú blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX upovedomil notára M.. B. I., že má prejudikovanú pohľadávku voči dlžníkovi, t.j. osobe ktorá je v 1. zákonnej skupine dedičov po poručiteľovi a požiadal notára, aby pri prejednaní dedičstva na notárskom úrade oboznámil dlžníka z obsahom Upovedomenia právneho predchodcu žalobu zo dňa 19.04.2021, t.j. aby dlžníkovi a spoludedičom prečítal predmetné podanie právneho predchodcu žalobcu. Žalobca má informáciu o tom, že dlžník T.. M. P. sa vzdal dedičského práva po svojom nebohom otcovi v prospech svojho brata a mami, t.j. v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Z uvedeného plynie, že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa musel a dokonca v tomto prípade preukázateľne aj bol známi žalovaným v 1. a 2. rade, nakoľko na prejednaní dedičstva boli žalovaní v 1. a 2. rade notárom M.. B. I. oboznámení s podaním právneho predchodcu žalovaného, zo dňa 19.04.2021, čo de facto a de iure vylučuje ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí zákonného dedičského podielu dlžníka T.. M. P. v dedičskom konaní. Nakoľko sú žalovaní v 1. a 2. rade blízke osoby v zmysle ust. § 116 OZ, tak v zmysle ust. § 42a ods. 2) OZ v prípade blízkych osôb platí obrátené dôkazne bremeno, t.j. že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní v konaní pred súdom dokázať, že v čase nadobudnutia zákonného dedičského podielu dlžníka T.. M. P. v dedičskom konaní boli dobromyseľní, t.j. nevedeli o prejudikovanej pohľadávke žalobcu, čo je vzhľadom na skutočnosť uvedenú v predchádzajúcej vete tohto článku bez akýchkoľvek pochybností vyvrátené. Žalobca týmto odporuje právnemu úkonu, ktorým dlžník T.. M. P. odmietol dediť, alebo sa vzdal svojho zákonného dedičského podielu v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, a to v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi B. P., ktoré dedičské konanie prebieha u súdneho komisára M.. B. I. - notára, sp. zn.: XD/XX/XXXX, V.: XXX/ XXXX. Žalobcovi je z verejne dostupných zdrojov (pozn. katasterportal a obchodný register) známe, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom nasledovného majetku: a. Nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: G. M., obec: K. - G.É. M., okres: K. T.., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. T.. - katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to:
- byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX Z. M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
- spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/ XXXXXX. b. Obchodný podiel XX %. v obchodnej spoločnosti N. H., A.. P.. U.., A. A.: E. X, XXX XX P., T.: XX XXX XXX, registrácia: Obchodný register Okresného súdu O., U.: A., Z. Č..: XXXXX/P. Obchodná spoločnosť vlastní viaceré nehnuteľnosti - LV č. XXX, k.ú.: E. a LV č. XXX, k.ú.: K..
3. Uznesením sp. zn. 6C/16/2021 zo dňa 24.6.2021 Okresný súd Bardejov nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok obchodnej spoločnosti GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: G. M., obec: K. - G. M., okres: K. T.., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. T.. - katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to:
- byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX Z. M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A.P. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
- spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/ XXXXXX, a to za účelom zabezpečenia prejudikovanej pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s príslušenstvom priznanej Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 voči T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P., ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp. zn.: XXX N. XXX/XXXX. V odôvodnení uznesenia uviedol, že „vo vzťahu k predmetu, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: G. M., U.: K. - G. M., U.: K. T.., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. T.. - katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to: byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX Z. M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X, spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/ XXXXXX, sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, pretože žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označil spôsobilý predmet záložného práva, ktorým je nehnuteľnosť - byt, záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu. Z celého obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná, jeho nárok trvá a z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností spĺňa návrh všetky požiadavky. Žalobca dostatočne osvedčil potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia, naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahoch sporových strán, a to predložením rozsudku Okresného súdu K., sp. zn.: XC/ XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, ako aj oznámením súdneho exekútora M.. N. Y. zo dňa 23.7.2019. Rovnako tak vychádzajúc z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXXX je ako vlastník uvedených nehnuteľností zapísaná obchodná spoločnosti GENEREA s..ro., so sídlom Znievska 1 851 06 Bratislava, ktorá nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou Z.-XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX.“ Realizáciou ďalšieho predaja nehnuteľnosti by bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobcom voči T.. M. P. na vymoženie pohľadávky vo výške 347.520,24 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 347.520,24 Eur od 8.5.2010 do zaplatenia.“
4. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 10.5.2022 navrhol nariadiť ďalšie zabezpečovacie opatrenie a to zriadením záložného práva na majetok žalovanej v 1. rade: B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX P. - nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres E., zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálny odbor, na LV č. XXX a to: pozemok - parcela R. C. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod K. X B. P., rod. C. v podiele X/X,
a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s príslušenstvom priznanej Rozsudkom Okresného súdu K., sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 voči T.. M.Š. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P., ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp. zn.: XXX N. XXX/XXXX. Návrh odôvodnil tým, že vo veci samej sa domáha vyslovenia neúčinnosti/ odporovateľnosti právnych úkonov. Skutočnosť týkajúca sa tzv. kolácie má zásadný vecný a právny vplyv v prejednávanej právnej veci, a to vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Prevody nehnuteľnosti v Obci E. boli jednoznačne uzatvorené s takým cieľom a úmyslom, aby bolo znemožnené vymoženie prejudikovanej pohľadávky žalobcu a preto sú dané dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na strane aktív v dedičskom konaní neboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres: E., zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálneho odboru, na LV č. XXX, a to: pozemok - parcela R. C. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom, súpisné číslo: XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod K. X B. P., P.. C. v podiele X/X. Poručiteľ B. P. (otec dlžníka T.. M. P.) zomrel dňa XX.XX.XXXX. Rodinný dom a pozemok E. bol od roku XXXX V. V. XX.XX.XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa B. P. a jeho manželky B. P. (žalovanej v 1. rade). Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril poručiteľ B. P. s manželkou B. P. ako darcovia s ich synom T.. B.Á. P., G.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom: E. XXX, XXX XX E. (pozn. brat dlžníka T.. M. P.) ako obdarovaným Darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol dar nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemku E. a ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.- XXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „Darovacia zmluva č. 1“). Darovaciu zmluvu č. 1 uzatvoril poručiteľ 44 kalendárnych dní pred svojom smrťou, t.j. tesne pred svojou smrťou. T.. M. P. následne už V. XX.XX.XXXX (t.j. len 2 dní po smrti svojho otca B. P.) previedol nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E., darovacou zmluvou na svoju matku B. P. (žalovaná v 1. rade), a to už do jej výlučného vlastníctva, ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/ XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.-XXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Darovacia zmluva č. 2“). Zjavným účelom uzatvorenia Darovacej zmluvy č. 1 bolo, aby nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E. neboli súčasťou/aktívom v dedičskom konaní po poručiteľovi B. P. a teda aby sa hodnota dedičstva znížila o hodnotu týchto nehnuteľnosti, ktoré navyše nie sú zabezpečené žiadny záložným a ani iným obmedzujúcim právom (pozn. v časti „R.“-E. G. L. Č.. XXX je síce zapísaná ťarcha z roku XXXX o štátnom príspevku, avšak v tomto prípade už určite ide o splatený záväzok - tzv. vtedajšia novomanželská pôžička, ktorú ťarchu vlastníci zabudli dať vymazať z LV). Aj táto skutočnosť potvrdzuje to, že dlžník T., M. P. a s nim spriaznené osoby sa snažia spoločným koordinovaným postupom znemožniť vymoženie prejudikovanej pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na predpokladanú výšku sumy cca 90.000,- EUR, ktorá predstavuje hodnotu majetku, ktorá „ušla“ z dedičstva z dispozičnej sféry dlžníka T.. M. P. ako dediča (pozn. nepočítajúc náklady dražby, odmeny súdneho exekútora a ďalšie súvisiace náklady, ktoré plynutím času narastajú, tak isto ako prejudikovaná pohľadávka žalobca) sa javí viac ako pravdepodobné, že žalobca sa bude musieť uspokojovať jednak z výťažku z exekučnej dražby bytu a súčasne zvyšnú neuspokojenú časť aj z náhrad voči žalovanej v 1. rade a z jej majetku, resp. do vtedy kým súdny exekútor nevymôže predpokladanú sumu cca 90.000,- EUR. Uznesením sp. zn. 6C/16/2021 zo dňa 8.6.2022 tunajší súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok žalovanej v 1. rade: B. P., G.. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX P.
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres E., zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálny odbor, na LV č. XXX a to: pozemok - parcela R. C. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod K. X B. P., rod. C. v podiele X/X, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s príslušenstvom priznanej Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 voči T.. M. P., G..: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P., ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp. zn.: XXX N. XXX/XXXX.
5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 9.9.2021 k podanej žalobe žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Namietal neexistenciu odporovaného právneho úkonu majúc za to, že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorý dlžník nikdy neurobil. Dlžník sa totiž svojho dedičského práva nevzdal a dedičstvo po poručiteľovi ani neodmietol. Dlžník iba uzatvoril s ostatnými dedičmi (so žalovanou 1/ a bratom T.. B.G. P.) dohodu dedičov, ktorú následne schválil Okresný súd K. povereným súdnym komisárom uznesením sp. zn.: XD/XX/XXXX, V.: XXX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX. Žalobca sa teda domáha určenia neúčinnosti neexistujúceho právneho úkonu, odhliadnuc od toho, že slovenský právny poriadok nepozná pojem „vzdanie sa dedičského práva“. Nie je zrejmé, čo má žalobca konkrétne na mysli pod pojmom vzdanie sa dedičstva. Ďalej namietal nemožnosť odporovania právnemu úkonu, kúpnej zmluve, keďže táto zmluva nebola právnym úkonom dlžníka. Keďže žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade neboli dlžníkmi žalobcu, nemožno uzatvorenej kúpnej zmluve odporovať. Ako tretiu zásadnú námietku uviedol neurčitosť a materiálnu nevykonateľnosť petitu žaloby, nakoľko podľa jeho názoru žalobca nešpecifikoval, ako a kedy sa mal dlžník vzdať svojho dedičského práva, nešpecifikoval samotné dedičské právo a ani dedičský podiel, ktorého sa mal dlžník údajne vzdať. Štvrtou zásadnou námietkou bola zo strany žalovaného v 2. rade námietka jeho pasívnej legitimácie s tým, že voči žalovanému v 2. rade nemožno uplatniť právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, nakoľko žalovanému v 2. rade neboli známe podmienky odporovateľnosti údajného vzdania sa dedičstva dlžníkom. Žalovanému v 2. rade neboli a ani nemohli byť známe žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali odporovateľnosť úkonov dlžníka, ktoré predchádzali vydaniu uznesenia o dedičstve. Z uznesenia o dedičstve totiž nevyplýva, že by úkon dlžníka mohol byť odporovateľným právnym úkonom. Z uznesenia o dedičstve vyplýva, že Okresný súd K. povereným notárom M.. B. I. schválil dohodu dedičov, pričom sa v odôvodnení uznesenia vysporiadal aj s Upovedomením právneho predchodcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným notárovi. Z uznesenia o dedičstve vyplýva, že poverený súdny komisár pri prejednaní dedičstva na notárskom úrade oboznámil dlžníka a žalovanú v 1. rade s obsahom Upovedomenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, a toto upovedomenie spoludedičom prečítal. Z uznesenia o dedičstve jednoznačne vyplýva, že dlžník dedičstvo po poručiteľovi neodmietol. Dlžník iba nenadobudol žiaden dedičský podiel na dedičstve, nakoľko toto bolo predlžené. Sama skutočnosť, že dlžník nenadobudol žiaden podiel, ešte nezakladá odporovateľnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo dedičstvo predlžené, uzatvorením dohody dedičov v dedičskom konaní nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcovej pohľadávky. Žalovanému v 2. rade teda nemožno pripísať akýkoľvek úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný v 2. rade zásadne odmieta uvedené tvrdenie žalobcu týkajúce sa údajného formálneho prevodu predmetného bytu. Žalovaný v 2. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa v rámci svojej činnosti zameriava predovšetkým na realitnú činnosť a obchodovanie s nehnuteľnosťami. Žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovanou Kúpnu zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti za účelom rekonštrukcie kúpených nehnuteľností a ich následného predaja. Žalovaný v 2. rade kúpnu cenu nehnuteľností reálne v plnej výške zaplatil z vlastných prostriedkov. Žalovaný v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti za trhovú cenu. Táto Kúpna zmluva bola synalagmatickým a ekvivalentným právnym úkonom. V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že pri synalagmatických ekvivalentných právnych úkonoch nie je daný animus fraudandi (ukracovací úmysel) zmluvných strán. Taktiež považujeme za potrebné uviesť, že konateľ žalovaného v 2. rade M.. Z. P., O.. dlžníka M. P. ani žalovanú pred začatím rokovaní o uzatvorení Kúpnej zmluvy nepoznal. O ponuke nehnuteľností na predaj sa žalovaný v 2. rade dozvedel iba z internetu. Okrem toho v zmysle Kúpnej zmluvy bola časť kúpnej ceny použitá na úhradu zostatku hypotekárneho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti. Zo všetkých okolností vyplýva, že išlo o štandardný reálny predaj nehnuteľností. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný v 2. rade podľa jeho názoru nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a dôkladne si nepreveril, za akých okolností žalovaná v 1. rade nadobudla predmetný byt. S uvedeným tvrdením žalobcu žalovaný v 2. rade kategoricky nesúhlasí. Pred uzatvorením Kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade vykonal štandardné due dilligence, preveril si technický a právny stav nehnuteľností, preveril si osobu žalovanej v 1. rade ako predávajúcej, preveril si nadobúdací titul, ktorým žalovaná v 1. rade a poručiteľ byt nadobudli do vlastníctva, preveril si výšku zostatku hypotekárneho úveru zabezpečeného záložným právom na kupovaných nehnuteľnostiach a v neposlednom rade sa žalovaný v 2. rade oboznámil aj s vykonateľným uznesením o dedičstve (nadobúdacím titulom). Okrem toho žalovaný v 2. rade podmienil vyplatenie kúpnej ceny predložením výpisu z listu vlastníctva ohľadom nehnuteľností, na ktorom bude zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, na ktorom nebude zapísané žiadne právo tretej osoby, ani poznámka. Máme za to, že žalovaný v 2. rade konal obozretne a bol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný pri uzatváraní Kúpnej zmluvy so žalovanou v 1. rade. To, že žalovaný v 2. rade uzatvoril Kúpnu zmluvu v čase, keď ešte v katastrálnej evidencii nebolo/nemohlo byť zapísané záznamom - Uznesenie o dedičstve
samo o sebe neodôvodňuje záver, že by žalovaný v 2. rade nekonal s odbornou starostlivosťou. K tomuto považujeme za potrebné uviesť, že záznam uznesenia o dedičstve do katastra má len deklaratórny účinok. Žalovaná v 1. rade nadobudla dedičstvo ex tunc už okamihom smrti poručiteľa a nie až zápisom jej vlastníckeho práva do katastra. Okresný súd K. v konaní o dedičstve túto skutočnosť len svojím uznesením konštatoval. Žalovaný v 2. rade preto nemusel s uzatvorením Kúpnej zmluvy čakať až na záznam vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade do katastra, ale mohol sa spoľahnúť na obsah právoplatného a vykonateľného uznesenia o dedičstve, ktoré mu žalovaná v 1.rade v origináli pred uzatvorením Kúpnej zmluvy predložila. V neposlednom rade predávajúca (žalovaná v 1. rade) v Kúpnej zmluve vyhlásila, že v súvislosti s nehnuteľnosťami neprebieha žiadne súdne ani exekučné konanie a že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudla odporovateľným právnym úkonom. Žalovanému v 2. rade teda nemožno v žiadnom prípade vytknúť, že by pri uzatváraní Kúpnej zmluvy nepostupoval s náležitou starostlivosťou. Ďalej žalovaný v 2. rade namietal neexistenciu ukrátenia veriteľa s tým, že zákon neumožňuje odporovať synalagmatickému ekvivalentnému právnemu úkonu dlžníka, keďže takým úkonom podľa neho nebol zmenšený majetok dlžníka. Úkonmi dlžníka v konaní o dedičstve po poručiteľovi a následným uzatvorením Kúpnej zmluvy medzi žalovanými však nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko dedičstvo po poručiteľovi bolo predlžené. Nadobudnutím dedičského podielu v predlženom dedičstve by sa dlžník nedostal do lepšieho majetkového stavu, v akom bol pred začatím dedičského konania. Okrem toho nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, boli v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zaťažené záložným právom banky zabezpečujúcim hypotekárny úver poručiteľa a žalovanej v 1. rade. Predmetom dedičstva bola iba 1. nehnuteľností, nakoľko druhú 1. nehnuteľností nadobudla žalovaná v 2. rade do výlučného vlastníctva z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa dedičstva by v dedičskom konaní na dlžníka T.. M. P. pripadla iba X/X-ina z celku nehnuteľností, čo predstavuje iba minoritný spoluvlastnícky podiel. Ak by aj hypoteticky dlžník podľa dohody o dedičstve predsa len nadobudol podiel X/X na nehnuteľnostiach, tak tento jeho spoluvlastnícky podiel by bol aj tak zaťažený záložným právom banky zapísaným v prvom poradí, v dôsledku čoho by sa žalobca z tohto spoluvlastníckeho podielu nemohol v exekúcii uspokojiť, odhliadnuc od toho, že by dlžník na seba prevzal aj dlhy po poručiteľovi.
6. V replike zo dňa 15.11.2021 žalobca uviedol, že podstata argumentácie žalovanej v 2. rade, ako aj žalovanej v 1. rade spočíva v tvrdení, že dlžník T.. M. P. sa nevzdal dedičstva a súčasne ani dedičstvo neodmietol a že nie je možné odporovať právnym úkonom, ktoré sú predmetom prejednávanej veci. Je zrejmé, že žalobca nebol zmluvnou stranou neúčinných právnych úkonov (Uznesenie o dedičstve a Kúpna zmluva) a že tieto právne úkony nie sú verejne prístupné. Žalobca teda v čase podania žaloby nedisponoval presnými údajmi o predmetných právnych úkonoch a o ich obsahu a preto ich nevedel v čase podania žaloby presne špecifikovať. Fotokópie predmetných právnych úkonov mu boli doručené cestou konajúceho súdu. Žalobca v súvislosti s námietkami žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré majú „terminologický“ charakter a po detailnom oboznámení sa s právnymi úkonmi, samostatným podaním upravil petit žaloby. Žalobca má však za to, že dostatočným spôsobom už v Žalobe zo dňa 20.05.2021 a v Zmene žaloby zo dňa 17.06.2021 detailne opísal a špecifikoval v čom spočíva odporovateľnosť/neúčinnosť právnych úkonov a preto tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o nevzdaní/ neodmietnutí dedičstva absolútne nemôžu obstáť. Z uznesenia o dedičstve, ktoré je súčasťou súdneho spisu jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, aký obsah, resp. výsledok mal úkon dlžníka T.. M. P. v dedičskom konaní, t.j. že nenadobudol žiaden majetok, keďže sa vzdal bez odplaty svojho zákonného dedičského práva v prospech spoludedičov (mamy a brata). Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 2. rade, zo dňa 09.09.2021 je nutné poukázať na jeho vyjadrenie, ktoré ma rozhodujúci vplyv na posúdenie prejednávanej právnej veci, a to vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade v čase uzatvorenia právneho úkonu - Kúpnej zmluvy, ktorú nedobromyseľnosť potvrdil sám žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe, zo dňa 09.09.2021. Z vyjadrení žalovaného v 2. rade zo dňa 09.09.2021, vyplýva že sa žalovaný v 2. rade pred uzatvorením právneho úkonu - Kúpnej zmluvy oboznámil s obsahom Uznesenia o dedičstve a teda žalovanému v 2. rade muselo byť zrejmé, že sú splnené podmienky na podanie tzv. odporovacej žaloby a teda bez akýchkoľvek pochybností žalovaný v 2. rade kúpil predmetný byt s rizikom a vedomím, že veritelia dlžníka T.. M. P. sa budú môcť domáhať vyslovenia odporovateľnosti/neúčinnosti právneho úkonu - Uznesenia o dedičstve, nakoľko skutočnosť o záväzku dediča T.. M.Š. P. je vyslovene priamo uvedená v Uznesení o dedičstve na str. 4, posledný odstavec dole č. 8), ktorá skutočnosť je výraznejšia, tým že dlžník T.. M. P. v rámci vyporiadania dedičstva po svojom nebohom otcovi B. P. nenadobudol žiaden majetok. Žalovaný v 2. rade teda svojím vlastným vyjadrením preukázal svoju nedobromyselnosť v čase uzatvorenia právneho úkonu - Kúpnej zmluvy. Predmetom
konania na strane aktív v dedičskom konaní neboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres: E., zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu K. - katastrálneho odboru, na Liste vlastníctva č. XXX, a to:
- pozemok - parcela R. C. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- stavba - rodinný dom, súpisné číslo: XXX, postavený na parcele R. C. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod K. X B. P.Á., P.. C. v podiele X/X. (rodinný dom a pozemok E.). Poručiteľ B. P. (otec dlžníka T.. M. P.) zomrel dňa XX.XX.XXXX. Rodinný dom a pozemok E. bol od roku XXXX V. V. XX.XX.XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa B. P. a jeho manželky B. P. (žalovanej v 1. rade). Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril poručiteľ B. P. s manželkou B. P. ako darcovia s ich synom T.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX E. (pozn. brat dlžníka T.. M. P.) ako obdarovaným Darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol dar nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemku E. a ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.-XXXX/ XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Darovacia zmluva č. X“). Darovaciu zmluvu č. X uzatvoril poručiteľ 44 kalendárnych dní pred svojom smrťou, t.j. tesne pred svojou smrťou. T.. M. P. následne už dňa XX.XX.XXXX (t.j. len 2 dní po smrti svojho otca B. P.) previedol nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E., darovacou zmluvou na svoju matku B. P. (žalovaná v 1. rade), a to už do jej výlučného vlastníctva, ktorá darovacia zmluva je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako Darovacia zmluva G. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX pod č. konania Z.-XXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Darovacia zmluva č. X“). Zjavným účelom uzatvorenia Darovacej zmluvy č. X bolo, aby nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E. neboli súčasťou/aktívom v dedičskom konaní po poručiteľovi B. P. a teda, aby sa hodnota dedičstva znížila o hodnotu týchto nehnuteľnosti, ktoré navyše nie sú zabezpečené žiadnym záložným a ani iným obmedzujúcim právom (pozn. v časti „C“-Ťarchy na LV č. XXX je síce zapísaná ťarcha z roku XXXX o štátnom príspevku, avšak v tomto prípade už určite ide o splatený záväzok - tzv. vtedajšia novomanželská pôžička, ktorú ťarchu vlastníci zabudli dať vymazať z LV). Aj táto skutočnosť potvrdzuje to, že dlžník T.. M. P. a s ním spriaznené osoby sa snažia za každú cenu znemožniť vymoženie prejudikovanej pohľadávky žalobcu. Nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E. vzhľadom na okolnosti ich darovania, bez akýchkoľvek pochybností predstavujú tzv. neobvyklý dar a hodnota týchto nehnuteľnosti mala byť započítaná dedičovi T.. B. P. v konaní o dedičstve, ku ktorej skutočnosti však v konaní o dedičstve nedošlo. Na tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že obdarovaný T.. B. P. previedol 2 (dva) dni po smrti svojho otca nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok E. na svoju mamu B. P. (žalovanú v 1. rade), a to Darovacou zmluvou č. X, a to preto, že táto skutočnosť nastala po smrti poručiteľa. Vyššie opísaná skutočnosť tzv. kolácie má zásadný vecný a právny vplyv aj v prejednávanej právnej veci, a to vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a k posúdeniu odporovateľnosti/neúčinnosti právneho úkonu - Uznesenia o dedičstve, a to že tento právny úkon je voči žalobcovi v celom rozsahu neúčinný, nakoľko tento právny úkon a aj súvisiace právne úkony (t.j. Darovacia zmluva č. X) boli uzatvorené s takým cieľom a úmyslom, aby bolo znemožnené vymoženie prejudikovanej pohľadávky žalobcu. V súvislosti s konaním o dedičstve poukázal žalobca aj ohodnotenie aktív v rámci konania o dedičstve a to, že toto ohodnotenie aktív bolo stanovené bez odborného znaleckého posudku a podľa názoru žalobcu aktíva dedičstva boli účelovo podhodnotené a to taktiež s cieľom znemožnenia vymoženia prejudikovanej pohľadávky žalobcu.
7. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 10.12.2021 uviedla, že žalobu považuje za neopodstatnenú a v nej uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Žiadala ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Podľa jej názoru sa žalobca svojím návrhom domáha obmedzenia dispozície vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade nad rámec zákona. Priamo to má vyplývať z Uznesenia Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021, právoplatného dňa 20.4.2021, ktorým schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (,,ďalej len BSM“) uzavretou medzi pozostalou manželkou ako žalovanou v 1. rade a dedičmi, podľa ktorej, predmetné nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území: G.É. M., obec: K. - G. M., okres: K. T., ktoré sú predmetom tohto zabezpečovacieho opatrenia, 1. podielov predmetných nehnuteľností patria priamo zo zákona žalovanej v 1. rade z BSM ako pozostalej manželke poručiteľa. Druhá 1. podielov týchto nehnuteľností patrí do dedičstva z majetku BSM - tzn., že žalovaná v 1. rade ešte nadobúda spolu s ostatnými dedičmi svoj zákonný podiel po poručiteľovi, ktorý nemá spoločné nič so zákonným podielom dlžníka žalobcu, resp. pohľadávkou voči dlžníkovi, nakoľko tento im patrí zo zákona. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že dlžník žalobcu p. T.. M. P. prenechal svoj zákonný podiel po poručiteľovi, t.j. X/X z dedičstva žalovanej v 1. rade. Aj keby to tak bolo, žalobca nemôže návrhom na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia obmedziť 1. podielu z BSM žalovanej v 1. rade a X/X z druhej 1. podielov nehnuteľností, nakoľko jej tieto zo zákona patria. Zákonný podiel patriaci dlžníkovi žalobcu je len vo výške X/X podielu, keďže všetci dedičia dedia rovným dielom, takže v tomto prípade mohol zo zákona žiadať žalobca zabezpečenie len zákonného podielu X/X dlžníka žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, keby sa dedilo týmto spôsobom. Platí zásada zmluvnej voľnosti, t.j. dedičia po poručiteľovi ako rodinní príslušníci sa môžu rozhodnúť podľa svojej vôle, ako si dedičstvo medzi sebou rozdelia v súlade so zákonom. Z uznesenia Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021, právoplatného dňa 20.4.2021, ktorým schválil dohodu o vyporiadaní BSM vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stala žalovaná v 1.rade. Žalovaná v 1. rade z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie ani nie je účastníkom konania, nakoľko ten sa nemôže obohacovať na úkor žalobcu, nakoľko mu zo zákona patrí právo dediť po poručiteľovi minimálne v rovnom diele X/X, resp. tak ako sa dedičia dohodnú a samozrejme jej patrí zo zákona 1 podielov z BSM na predmetných nehnuteľnostiach. Je neakceptovateľné a neprípustné, že žalobca sa snaží svojím špekulatívnym, a pritom zle formulovaným petitom žaloby vo veci samej, ako aj návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia obmedziť nárok osoby, ktorý jej zo zákona patrí, a ktorý je garantovaný Ústavou SR. Z uznesenia Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021, právoplatného dňa 20.4.2021 vyplýva, že vecne príslušný súd, ktorý poveril na konanie a rozhodnutie notára, ktorý má postavenie súdu, sa už vysporiadal s otázkou odmietnutia, resp. neodmietnutia dedičstva dlžníka žalobcu. Z toho vyplýva, že dal tunajšiemu súdu ako aj žalobcovi odpoveď na to, že žalovaní v 1. a 2. rade boli dobromyseľní, pri prevode predmetných nehnuteľností, na základe Kúpnej zmluvy, evidovanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v súlade so zákonom a v žiadnom prípade sa neobohatili na úkor žalobcu. Rovnako z neho vyplýva, že petit žaloby vo veci samej ako aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je formulovaný nesprávne, nakoľko nedošlo zo strany dlžníka žalobcu k odmietnutiu, resp. vzdaniu sa dedičského práva - zákonného dedičského podielu. Vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021 je odpoveďou aj na argumentáciu žalobcu o tom, že : ,, ...,v texte Uznesenia o dedičstve, konajúci notár M.. B. I. uviedol, že žalovanú v 1. rade upovedomil o podaní žalobcu: Upovedomenie - odmietnutie dedičstva, zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. žalovaná v 1. rade preukázateľne vedela, že uskutočňujú odporovateľný právny úkon“. Z toho vyplýva jednak, že žalobca vedel, o tom, že v predmetnom uznesení súd konštatoval v bode 8: že ,, dedič T.. M. P. dedičstvo neodmietol. Súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva podľa, ktorej dedič T.W.. M. P. nenadobudol žiadny podiel z dedičstva z dôvodu, že sa jednalo o predĺžené dedičstvo !“ Napriek vedomosti obsahu predmetného uznesenia podal žalobca viacero žalôb voči žalovanej v 1. rade, ako aj návrhov na zabezpečenie jej majetku, ktorými ju obmedzuje v ich dispozícii v rozpore so zákonom a vyššie uvedeným rozhodnutím, z ktorého vyplýva že žalovaná v 1.rade bola dobromyseľná. Podaním ,,Upovedomenie - odmietnutie dedičstva, zo dňa XX.XX.XXXX“, ktoré žalobca zaslal notárovi sa neprejudikovala otázka odporovateľnosti právnych úkonov, o ktorých sa vedie viacero súdnych konaní.
8. V duplike zo dňa 29.11.2021 žalovaný v 2. rade namietal nemožnosť pripustenia zmeny žaloby a uviedol, že z vyjadrenia žalovaného v 2. rade k žalobe vyplýva, že tento si nehnuteľnosti pred uzatvorením kúpnej zmluvy riadne preveril. Žiadne skutočnosti, ale nenasvedčovali tomu, že by bolo možné osvedčeniu o dedičstve alebo kúpnej zmluve odporovať, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dedičstvo poručiteľa bolo predlžené, čo vyplýva z bodu 8. uznesenia o dedičstve. Žalovaný v 2. rade sa pred uzatvorením kúpnej zmluvy oboznámil s obsahom Uznesenia o dedičstve a vzhľadom na predlženie dedičstva mu muselo byť zrejmé, že nie sú splnené podmienky na podanie tzv. odporovacej žaloby. Dedičskou dohodou a uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko aj v prípade, ak by dlžník nadobudol dedičský podiel v predlženom dedičstve, nedostal by sa do lepšieho majetkového stavu, v akom bol pred začatím dedičského konania. Túto skutočnosť preukazuje aj fakt, že nehnuteľnosti boli v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zaťažené záložným právom banky zabezpečujúcim hypotekárny úver žalovanej v 1. rade a poručiteľa. Na tom by nič nezmenila ani kolácia, na ktorú žalobca v replika poukazuje. Žalovanému v 2. rade neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť právnemu úkonu. Darovanie rodinného domu žalovanou v 1. rade a poručiteľom bratovi dlžníka má zásadný vplyv na posúdenie prejednávanej veci, nakoľko v rámci konania o dedičstve mal byť tento dar započítaný bratovi dlžníka do jeho dedičského podielu z titulu zákonnej kolácie. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý poukazuje na skutočnosť, že predmetný rodinný dom bol účelovo darovaný bratovi dlžníka len 44 kalendárnych dní pred smrťou poručiteľa, za účelom znemožnenia vymoženia pohľadávky žalobcu. Dátum svojej smrti nemôže nikto vopred vedieť. Rovnako by prípadné započítanie hodnoty rodinného
domu do dedičského podielu bratovi dlžníka v rámci konania o dedičstve žiadnym spôsobom nezmenilo skutočnosť, že dedičstvo po poručiteľovi bolo predlžené. V konečnom dôsledku by sa teda dlžník T.. M. P. nedostal do lepšieho majetkového stavu, v akom bol pred začatím dedičského konania.
9. V podaní zo dňa 11.1.2022 žalobca uvádza, že vyslovene popiera všetky skutkové tvrdenia žalovanej v 1. rade uvedené v jej replike. Žalovaní v 1. a 2. rade vôbec nespochybňujú, že žalobca má prejudikovanú pohľadávku voči dlžníkovi T.. M. P., a že táto prejudikovaná pohľadávka prevyšuje 700.000,- EUR, a to mimo trov prebiehajúceho exekučného konania. Poukázal na rozhodnutia na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XObdo/XX/XXXX, zo dňa 20.08.2020 (P. XX/XXXX) a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XObdo/XX/XXXX, zo dňa 24.06.2020 (P. XX/XXXX) s poznámkou, že tretími osobami sú singulárni sukcesori pôvodného potenciálneho adresáta odporu, teda osoby, voči ktorej by mohol za bežných okolností veriteľ bez ďalšieho uplatniť svoje odporové právo. Odporovanie proti tretím osobám (v tomto prípade voči žalovanému v 2. rade) má z tohto hľadiska reálny význam, keďže právoplatný rozsudok proti tretej osobe, o určení relatívnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, bude mať záväzné právne účinky aj voči tejto tretej osobe - žalovaného v 2. rade (obdobne ako v zmysle § 228 ods. 2 CSP) a bude umožňovať exekučné postihnutie predmetu plnenia odporovaného právneho úkonu vo vlastníctve tretej osoby - žalovaného v 2. rade. Tento záver korešponduje aj so samotným účelom objektívneho odporového práva, keďže neúčinnosťou prevodu sporného majetku dlžníka voči veriteľovi sa vytvára pre veriteľa stav, ako keby k prevodu nebolo došlo (majiteľom je teda naďalej dlžník) a umožňuje exekučné postihnutie tohto majetku bez ohľadu na prípadný ďalší prevod.
10. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 14.2.2022 okrem iného uviedol, že judikát P. XX/XXXX rieši výlučne zákonnú podmienku odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a aplikuje sa na právny vzťah výlučne medzi dlžníkom a osobou, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon uskutočnila. Uvedený judikát v žiadnom prípade nemôže byť aplikovaný na žalovaného v 2. rade, nakoľko tento s dlžníkom žiaden úkon neuskutočnil. Žalovaný v 2. rade je treťou osobou a jeho pasívnu vecnú legitimáciu upravuje časť ustanovenia § 42b ods. 3 OZ za bodkočiarkou, a nie ustanovenie§42a ods. 2 OZ. Žalobca musí jasne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať reálnu vedomosť žalovaného v 2. rade o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri uskutočnení odporovateľného právneho úkonu. Takúto vedomosť však žalovaný v 2. rade nemal a ani mať nemohol, nakoľko z právoplatného uznesenia o dedičstve jasne vyplynulo, že dedičstvo je predlžené, a teda dlhy poručiteľa presahovali jeho majetok. Žalovaný v 2.rade nemohol mať žiadnu vedomosť o akejkoľvek možnosti odporovať právnemu úkonu dedičov. Ak žalovaný v 2. rade nevedel o tom, že žalovaná v 1. rade urobila odporovateľný právny úkon, nemôžu právne účinky odporovateľnosti zasahovať do jeho právneho postavenia. Druhý žalobcom predložený judikát P. XX/ XXXX rieši pasívnu vecnú legitimáciu tretej osoby v zmysle ustanovenia §42b ods. 3 za bodkočiarkou z pohľadu, že pasívne vecne legitimovaným môže byť aj singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon uzatvorila, avšak výlučne za predpokladu, že mu boli známe okolnosti, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť právneho úkonu voči jej predchodcovi. Žalovaný v 2. rade ako singulárny právny nástupca žalovanej v 1. rade nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o odporovateľnosti dohody o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov schválenej právoplatným uznesením súdu.
11. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 28.4.2022 uviedol k hodnotám aktív a pasív dedičstva po poručiteľovi B. P., že hodnota majetku a dlhov poručiteľa je určená súdom a nie dedičmi a že táto súdom určená hodnota majetku je hodnotou všeobecnou (t.j. trhovou). Žalovaný v 2. rade sa teda úplne legitímne spoľahol na všeobecnú hodnotu majetku určenú súdom. Nie je pritom povinnosťou žalovaného v 2. rade preverovať a spochybňovať správnosť určenia všeobecnej hodnoty majetku a dlhov poručiteľa. Žalovaný v 2. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy s predávajúcou žalovanou v 1. rade ani len netušil, že by hodnota majetku a dlhov poručiteľa mohla byť určená nesprávne. Namietal spôsob argumentácie žalobcu ohľadom priemernej ceny obdobného bytu. Skutočnosť, že súd (notár) pojal celú výšku hypotekárneho úveru poručiteľa do pasív dedičstva, nemôže byť na ujmu žalovaného v 2. rade a nijako to nedokazuje nedobromyseľnosť žalovaného v 2. rade. Nie je povinnosťou kupujúceho preverovať naplnenie kritérií pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v 2.rade sa dobromyseľne spoľahol na správnosť súdom schválenej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uznesenie o dedičstve je predsa verejnou listinou, pri ktorej platí prezumpcia správnosti jej obsahu, kým sa nedokáže opak. Žalovaný v 2. rade sa oprávnene spoľahol na obsah tejto verejnej listiny a na správnosť a pravdivosť jej obsahu. Z tohto hľadiska nebol
žalovaný v 2. rade povinný nijako preverovať pravdivosť skutočností uvedených v tejto verejnej listine. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť žalovaného v 2. rade preverovať správnosť skutkových záverov sudu uvedených v uznesení o dedičstve. Takisto zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť žalovaného v 2. rade ako kupujúceho pred uzatvorením štandardnej kúpnej zmluvy preverovať ukracujúci úmysel predávajúcej alebo nebodaj dedičov v právoplatne skončenom dedičskom konaní. Žalovaný v 2. rade nie je blízkou osobou žalovaného 1/ a dlžníka a preto nemusel vyvíjať žiadnu náležitú starostlivosť ani žiadnu aktivitu na to, aby spoznal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Žalovaný v 2. rade nebol povinný preverovať a ani nepreveroval, či je výška aktív a pasív dedičstva určená správne. Žalovaný v 2. rade rovnako nemusel skúmať a ani neskúmal, či dohoda dedičov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neukracuje veriteľov. Takisto nemusel skúmať a ani neskúmal, aký je právny dôvod a výška pohľadávky veriteľa. Rovnako ani neskúmal či dohoda dedičov neukracuje pohľadávku veriteľa. Žalovaný v 2. rade nemal žiadnu vedomosť o obsahu listu adresovaného veriteľom súdnemu komisárovi, ani o právnom dôvode a výške pohľadávky veriteľa, ani o obsahu dohody dedičov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a napokon ani o okolnostiach týkajúcich sa kolácie a neobvyklého daru v prospech jedného z dedičov. Takisto žalovaný v 2. rade nemal žiadnu vedomosť o tom, že by všeobecná hodnota majetku tvoriaceho dedičstva bolo určená súdom nesprávne. Žalobca teda nemal žiadnu vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť úkonom dlžníka a žalovanej v 1. rade. Napokon žalovaný v 2. rade nemal žiadnu vedomosť o tom, že by žalovaná v 1. rade mala byť dlžníkom veriteľa. Žalovaný v 2. rade sa úplne dobromyseľne spoľahol na obsah právoplatného Uznesenia o dedičstve. Tejto dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade musí súd poskytnúť ochranu. Žalobca sa do dnešného dňa nevysporiadal s tvrdením žalovaného v 2. rade týkajúceho sa ekvivalentnosti Kúpnej zmluvy. Je výslovne v rozpore s ustálenou súdnou praxou, aby bolo možné odporovať ekvivalentnému právnemu úkonu, ktorý neviedol k zmenšeniu majetku dlžníka, keď dlžník dostal za prevedené veci, skutočne obvyklú cenu, o čom v tomto prípade nemôžu byť žiadne pochybnosti (napr. P. XX/XXXX - Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.06.2008, sp. zn.: XX R. XXXX/XXXX). V tomto prípade došlo predajom bytu iba k pretransformovaniu majetku žalovanej 1/ (Bytu), na finančné prostriedky, resp. k úhrade hypotekárneho úveru (zmenšeniu záväzkov). Žalovaná v 1. rade preukázateľne dostala za predávané nehnuteľnosti plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. Žalovaný v 2. rade nemal z uzatvorenej Kúpnej zmluvy majetkový prospech, nakoľko išlo o ekvivalentný právny úkon. Predajná cena nehnuteľností zodpovedala trhovým podmienkam a obsah Kúpnej zmluvy sa nevymyká z bežného (štandardného) rámca dojednania zmlúv obdobného obsahu uzatvorenej medzi uvážlivými osobami. Kúpna cena nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy bola reálne zaplatená. Časť kúpnej ceny bola použitá na úhradu hypotekárneho úveru predávajúcej. V Kúpnej zmluve dokonca žalovaná v 1. rade poskytla žalovanému v 2. rade garancie, že nehnuteľnosti nenadobudla v dôsledku odporovateľného úkonu a že nehnuteľnosti nie sú zaťažené právami tretích osôb. Kúpna cena bola zložená do notárskej úschovy a podmienená predložením výpisu z listu vlastníctva, kde nebudú uvedené žiadne ťarchy ani poznámky o súdnom spore. Uzatvorenie Kúpnej zmluvy sprostredkovala realitná kancelária. Žalovaný v 2. rade žalovanú 1/ ani dlžníka osobne nepoznal. O ponuke nehnuteľností na predaj sa žalovaný v 2. rade dozvedel z inzerátu realitnej kancelárie. Celý proces kúpy nehnuteľností sprostredkovala realitná kancelária G. A..P..U.. A. A. C. XX, K. - M. Č. P. XXX XX, T.Č.: XX XXX XXX, v mene ktorej konal M. M. K. G. XX, XXX XX Modra. Vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme preukázať výsluchom konateľa realitnej kancelárie G. A..P..U.., ktorá sprostredkovala uzatvorenie Kúpnej zmluvy medzi žalovanými a ktorá zabezpečovala inzerciu nehnuteľností a asistovala žalovanej v 1. rade pri určovaní predajnej ceny nehnuteľností. Menovaný konateľ realitnej kancelárie potvrdí dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade pri kúpne nehnuteľností. Žalobca podanou žalobou odporuje prevodu nehnuteľností ako celku. Predmetom dedičstva však bol iba spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnostiach. Preto žalobca nemôže úspešne odporovať celej Kúpnej zmluve, nakoľko ním uvádzané dôvody odporovateľnosti sa nemohli vzťahovať na spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade vo výške X/X, ktorý nadobudla v rámci vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý ani nebol predmetom dedičského konania. Predmetom dedičstva, ako aj dohody dedičov o jeho vyporiadaní nebola celá nehnuteľnosť, ale iba spoluvlastnícky podiel poručiteľa B. P. vo výške 1.. V tejto súvislosti podotýkame, že v zmysle ustálenej judikatúry je možné odporovať aj len časti právneho úkonu. Napriek tomu žalobca napáda účinnosť celého prevodu nehnuteľností. Žalobca hodnoverne nevysvetlil, prečo napáda neúčinnosť prevodu celej nehnuteľnosti, keď sa ním tvrdené dôvody odporovateľnosti majú vzťahovať iba na spoluvlastnícky podiel 1. na nehnuteľnostiach. Mal za to, že odporovanou Kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky žalobcu (resp. vtedajšieho veriteľa), nakoľko majetok žalovanej v 1. rade postačuje na uspokojenie takej časti pohľadávky žalobcu, ktorá mala byť úkonmi dedičov v dedičskom konaní údajne
ukrátená. Žalovaná v 1. rade je totiž výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., C..Ú.. E. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom K., katastrálnym odborom. Ak teda žalobca považuje žalovanú v 1. rade za svojho dlžníka, potom by mal hodnoverne preukázať, že sa nemôže úspešne uspokojiť z jej majetku. Taktiež musí žalobca súdu preukázať, príčinnú súvislosť medzi ukrátením uspokojenia svojej pohľadávky a Kúpnou zmluvou. Žalovaný v 2. rade nemá v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu. Aby sa veriteľ mohol s úspechom domáhať odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe uvedenej v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou, tak musí byť preukázaná reálna vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri uskutočnení odporovateľného právneho úkonu (resp. aspoň preukázanie, že o tom musela vedieť). Súd by mal v tomto konaní poskytnúť zvýšenú ochranu dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade. Zvýšená ochrana tretej osoby (teda osoby, ktorá nadobudla vec až na základe následného právneho úkonu uzatvoreného s prvým nadobúdateľom) - aby nebola neúmerne vystavovaná riziku spochybňovania jednotlivých právnych úkonov a žalobám o určenie neúčinnosti právneho úkonu - spočíva práve v prísnejších podmienkach stanovených v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka a to, že tejto osobe museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi (t. j. prvému nadobúdateľovi). Žalobca nevedel a ani vedieť nemohol, že dedičstvo nie je predlžené, že by mala byť všeobecné hodnota určená nesprávne. Takisto nevedel nič o právnom dôvode a výške pohľadávky právneho predchodcu žalobcu. Z uznesenia o dedičstve nič také nevyplýva. Z uznesenia o dedičstve nevyplýva ani úmysel žalovanej v 1. rade kohokoľvek ukrátiť. Rovnako z toho uznesenia o dedičstve nevyplýva, že by dlžník chcel niekoho ukrátiť. V uznesení o dedičstve sa explicitne uvádza, že dedičstvo bolo predlžené. Žalobca nebol povinný preverovať a ani nepreveroval správnosť tohto záveru. Jednoducho sa na tento záver súdu spoľahol.
12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.5.2022 uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR v judikáte č. P.-XX/XXXX vyriešila otázku, že či možno úspešne odporovať právnemu úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, a to s takým výsledkom, že je možné úspešne odporovať takému právnemu úkonu, t.j. voči tretej osobe - singulárnemu sukcesorovi pôvodného potenciálneho adresáta odporu. Aby žalobca mohol byť úspešný pri odporovaní právnych úkonov uplatňovaných v zmysle § 42b ods. 3) OZ voči tretím osobám, musí uniesť dôkazné bremeno o vedomosti týchto tretích osôb ohľadne okolností odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi. Žalovaná v 2. rade sama vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že sa pred podpisom zmluvy o prevode bytu oboznámila s uznesením o dedičstve a teda jej preukázateľne boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti predchodcovi vo vlastníctve bytu, t.j. žalovanej v 1. rade (§ 42b ods. 3) OZ za bodkočiarkou). Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná v čase, keď ešte v katastrálnej evidencii nebolo zapísané uznesenie o dedičstve (bola len vyznačená plomba), pričom v bode 2.3 zmluvy o prevode o vlastníctva bytu je uvedené, že: „Predávajúci nadobudol Nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva v podiele X/X dedením na základe uznesenia o dedičstve vydaného povereným notárom M.. B. I. dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi B. P., sp. zn.: XD/XX/XXXX, V. XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2021.“ Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX, t.j. len X dní po tom ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o dedičstve. Je právne irelevantné, že či zmluva o prevode bytu, uzatvorená medzi žalovanou v 1. a 2. rade, bola odplatný/ ekvivalentný právny úkon, nakoľko v tomto prípade sa v zmysle § 42b ods. 3) OZ za bodkočiarkou neposudzuje odporovateľnosť ako taká, ale len to, že či žalovanej v 2. rade boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi, t.j. žalovanej v 1. rade, ktorú skutočnosť sama žalovaná v 2. rade potvrdila vo svojich písomných podaniach v predmetnej veci. Inštitút odporovateľnosti/neúčinnosti právneho úkonu v praxi slúži na to, aby veriteľ (žalobca) mohol uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi. Predmetná prejudikovaná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi T.. M. P. prevyšuje sumu 700.000,- EUR a je exekučné vymáhaná prostredníctvom súdneho exekútora - M.. N. Y., čo je v konaní nesporné.
13. Uznesením zo dňa 31.3.2022 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že: I. právne úkony dlžníka T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. spočívajúce v uzatvorení Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: E.
XXX, XXX XX P., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu K., sp. zn.: XD/ XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vyhotovené súdnym komisárom - M.. B. I. - notárom, sú voči žalobcovi právne neúčinné. II. právny úkon - Kúpna zmluva, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným v 2. rade GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinný. III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo veci samej v rozsahu 100 %, ktoré navrhuje žalobca priznať na účet právneho zástupcu žalobcu - B.. B. B., M.., advokáta.“ a zároveň zamietol návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a vyslovil, že o trovách návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
14. Už v odôvodnení tohto uznesenia súd na margo pripomienok právnych zástupcov žalovaných ohľadom pripustenia zmeny a zmeny skutkových okolností žaloby, uviedol, že podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu a podľa § 143 ods. 1 CSP (súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe), pričom z hľadiska podstaty žaloby a obsahu tvrdených skutkových okolností nedošlo k žiadnej esenciálnej zmene, nakoľko žalobca od počiatku uvádza tie isté skutkové tvrdenia, že práve v dedičskom konaní, úkonmi dlžníka M. P., došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, a teda tomuto úkonu odporuje. V čase podania žaloby bolo zrejmé, že žalobca nedisponoval presnou informáciou o špecifikácii tohto úkonu (rozhodnutím o dedičstve) a za tým účelom navrhol aj jeho zabezpečenie ako dôkazu súdom (viď žaloba), čo súd aj zrealizoval. Je nepochybné, že žalobca nebol účastníkom právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa domáha a tieto právne úkony neboli verejne prístupné, preto v čase podania žaloby nedisponoval presnými údajmi o predmetných právnych úkonoch a o ich obsahu a preto ich nevedel v čase podania žaloby presne špecifikovať. Žalobca po doručení uznesenia o dedičstve túto vadu určitosti podania odstránil, keďže od počiatku je zrejmé, čoho sa domáha, a teda neúčinnosti úkonov dlžníka (ako účastníka právneho úkonu) v dedičskej veci vedenej Okresným súdom K. pod sp. zn. XD/XX/ XXXX, ktorými malo dôjsť k ukráteniu žalobcu. Naviac ani z hľadiska doterajšieho dokazovania, resp. predložených dôkazov stranami sporu, nevidel súd dôvod pre prípadný postup podľa § 143 ods. 1 CSP. Nemení na tom nič ani skutočnosť určenia všeobecnej hodnoty majetku v dedičskom rozhodnutí, ak sa má jednať o dohodu dedičov. Pre čistotu a úplnosť, aj keď je vôbec otázne, či bolo potrebné o tomto upresnení žaloby v zmysle § 142 ods. 1 CSP rozhodovať, nakoľko uvedené podľa obsahu by bolo možné posúdiť aj ako odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP. Avšak z hľadiska procesnej čistoty a úplnosti súd o návrhu zo dňa 15.11.2021 rozhodol a zmenu žaloby pripustil.
15. Na nariadenom pojednávaní súd vypočul žalovanú v 1. rade, ktorá uviedla, že prišli na dedičské konanie, najstarší syn jej povedal, že sa o ňu postará a syn M. súhlasil. Syn M. nenadobudol dedičstvo, lebo sa tak dohodli s tým, že starší syn sa o ňu postará. S konateľom žalovaného sa stretla raz alebo dvakrát v K.. Ďalej uviedla, že nevedela o pohľadávke spoločnosti Q. N. L. voči synovi M., nehovorila konateľovi žalovaného v 2. rade o pohľadávke voči synovi a nevedela o tom, že jej hrozí súdny spor zo strany veriteľa. Nevedela uviesť, či ich notár oboznámil o dlhu syna voči spoločnosti Q. N. L., ale keď to je uvedené v zápisnici, tak asi to čítal.
16. Konateľ žalovaného M.. Z. P., O.. na pojednávaní uviedol, že o ponuke bytu sa dozvedel z internetu, na portáli na internete našiel ponuku na predaj, bola tam vedená realitná kancelária G., bol tam pán M., odtiaľ sa to dozvedeli. Pred kúpou bytu nepoznal žalovanú v 1. rade. S predávajúcou sa stretol prvýkrát pri podpise kúpnej zmluvy u notára. V živote ju predtým nevidel. Nikdy v živote nevidel M. P., ani s ním nehovoril. Kúpna cena bytu bola dohodnutá na základe ponuky z internetu. Ešte bola navýšená a súhlasili s tým, že kupujú za tú cenu, ktorú určila realitná kancelária, ktorá zastupovala predávajúcu. S predávajúcou komunikovali prostredníctvom realitnej kancelárie. Podpisovali rezervačnú dohodu s tým, že žalovaná v 1. rade ju podpisovala pred notárom deň vopred. Nezdalo sa mu podozrivé, že dedič M. P. neobdŕžal žiadnu časť dedičstva. Čítal uznesenie o dedičstve a je tam napísané, že je to vyriešené, že je to predlžené. Vôbec netušil o žiadnej pohľadávke. Bolo tam rozhodnutie súdu, verejná listina, kde bolo napísané, že dedičstvo je predlžené. Mal vzťah zo žalovanou v 1. rade, nie s jej synmi, ktorí neboli účastníkmi vzťahu s ním. Pred kúpou si preverovali technický stav bytu, boli sa na neho pozrieť, či ten byt je obývateľný, či tam nie je nejaký veľký zásadný problém. Preverovali si list vlastníctva, či
tam je banka, preverovali si, či tam nie sú exekúcie. Preverovali osobu, pani P., že či je v poriadku, či je tam predlženie, nejaké dlhy, exekúcie, či tam niečo nehrozí. Tieto všetky veci si preverovali. Titul nadobudnutia si preverovali. Nadobudnutie bolo na základe toho dedičského rozhodnutia. Tam bolo napísané, že sa stáva vlastníkom celého, ale zároveň pozerali LV a ona už bola vlastníkom, vyše XX rokov je vlastníkom bytu. Aj v BSM bola vlastníkom bytu, stala sa celým vlastníkom. Nemal dôvod riešiť iné osoby. Byt bol v pôvodnom stave, neobývateľný, zdevastovaný. Zaplatil viac ako bola trhová cena. Gro činnosti spoločnosti je nákup, rekonštrukcia, predaj nehnuteľnosti, čo nie je realitná činnosť. Kupujú staré byty, opravujú a predávajú. V minulosti pôsobil v Poštovej banke. Asi dvadsaťkrát v živote predával alebo kupoval nehnuteľnosť. Pri zápise nehnuteľnosti do katastra dali žiadosť o urýchlený zápis.
17. Predvolaný svedok M. M. sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom sa z tejto neúčasti ospravedlnil podaním zo dňa 15.6.2022, v ktorom zaslal nasledovné vyjadrenie (pozn. strany sporu po prečítaní vyjadrenia nežiadali o jeho výsluch): „k realitnému obchodu došlo po kontaktovaní syna pani P. cez internet nakoľko chcela tento byt predať. Po oslovení realitnej kancelárie sa realizoval obchod. Bola podpísaná rezervačná dohoda zo strany pani P. a kupujúceho a realitnej kancelárie, následne bola vypracovaná kúpna zmluva. Na byte bolo záložné právo v prospech banky, kde sa požiadalo o vyčíslenie o úverovom zostatku, ktorý sa predložil kupujúcemu. Platba prebehla notárskou úschovou u notára. Po zápise kúpnej zmluvy katastrom na nového majiteľa, notár previedol finančné prostriedky na bankový účet pani P. a byt bol odovzdaní do užívania novému majiteľovi. Jedinou vlastníčkou bola pani P., nakoľko prebehlo dedičské konanie po jej bývalom zosnulom manželovi. O nejakej pohľadávke alebo dlhu, ktorú mal voči niekomu syn pani P. nemám vedomosť ani neviem do tejto chvíle. Z mojej strany ako sprostredkovateľa realitného obchodu bol tento predaj bytu ako každý iný.“
18. Na nariadenom pojednávaní súd v súlade s § 204 CSP oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy: žaloba na č.l. 1-10, rozsudok sp.zn., XC/XX/XXXX na č.l. 13-18, rozsudok KS Prešov XXCoXX/ XXXX na č.l.20-22, zmluva o postúpení pohľadávky na č.l. 27-30, oznámenie o postúpení pohľadávky na č.l. 32, doručenka na č.l. 32, oznámenie relevantných skutočností Exekútorským úradom M.. Y. na č.l. 34, upovedomenie o začatí exekúcie na č.l. 36-37, doručenka č.l. 37, upovedomenie - odmietnutie dedičstva na č.l. 39, čiastočný výpis z LV na č.l. 40-43, výpis z obchodného registra na č.l. 44-45, potvrdenia na č.l. 46-47, LV na č.l. 49-52, výpis z LV č.l. 76-86, uznesenie na č.l. 87-91, zmena žaloby zo dňa 17.6.2021 na č.l. 103, podanie na č.l. 108-112, prehľad katastrálneho konania č.l. 113-118, uznesenie Okresného súdu Bardejov na č.l. 119-123, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na č.l. 124-126, výpis z LV na č.l. 133-134, výpis z LV na č.l. 144-145, uznesenie Okresného súdu Bardejov na č.l. 146-154, rozhodnutie na č.l. 160, zmluva o prevode vlastníctva bytu na č.l. 161-165, odvolanie žalovaného v 1. rade na č.l. 166-169, opravné uznesenie na č.l. 209-210, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v 1.rade na č.l. 212-214, vyjadrenie žalobcu na č.l. 222-224, vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe na č.l. 255-259, zmluva o prevode vlastníctva bytu na č.l. 263-266, uznesenie KS v Prešove na č.l. 273-280, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 2.rade na č.l. 301-303, vyjadrenie žalobcu na č.l. 304, LV na č.l. 305-308, podanie PZ žalovaného v 2. rade na č.l. 319-321, vyjadrenie žalovanej v 1. rade na č.l. 333-334, vyjadrenie žalobcu na č.l. 342-343, vyjadrenie žalovaného v 2.rade na č.l. 362-364, žiadosť AK Michal Maťaš z 23.2.2022 na č.l. 370-371, uznesenie na č.l. 392-394, uznesenie Okresného súdu Bardejov na č.l. 395-400, žiadosť PZ žalovaného v 2.rade na č.l. 403, žiadosť PZ žalovanej v 1.rade zaslané súdu dňa 29.04.2022 poobede, vyjadrenie žalobcu na č.l. 412-413, odvolanie žalovaného v 2.rade na č.l. 418-419, výpis z obratov zo slovenskej sporiteľne na č.l. 438 a ďalší obsah spisu.
19. V prvom rade sa žiada uviesť, že súd pri zachovaní zásady kontradiktórnosti civilného sporového poriadku umožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, rovnako tak vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, preto vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo už len otázkou právne posúdenie veci.
20. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:
Z rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, plynie, že T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P., bol zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu (Q. N. L., A.V.: O. XX, U. M., XXXX G.,
R., R. G..: I.): pohľadávku vo výške 347.520,24 €, a 9 % úrok p. a. zo sumy 347.520,24 € od 08.05.2010 do zaplatenia. Následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu.
21. Z pripojeného rozhodnutia Okresného súdu K. č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2021, právoplatného dňa 20.4.2021 súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi B. P., P.. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že M. P., G.. XX.X.XXXX je jedným zo synov poručiteľa. Zároveň z uvedeného rozhodnutia plynie, že ním bola schválená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi pozostalou manželkou (B. P., P.. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - v tomto prípade žalovanou v 1. rade) a dedičmi (synom T.. M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX a synom T.. B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX), podľa ktorej majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M. -byt č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X.O., súpisné číslo XXXX na parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, na menách P. B. Q. B. P.Á. P.. C.. Ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX-inách a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej mape: parcela číslo XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. v hodnote 116.600,- Eur -práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so zostatkom ku dňu smrti 1.479,82 Eur s príslušenstvom z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov do dedičstva po poručiteľovi patrí: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M. -podiel X/X-iny na byte č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X.O., súpisné číslo XXXX na parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. Ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/ XXXXXX-inách a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej mape: parcela číslo XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. v hodnote 58.300,-Eur -práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so zostatkom ku dňu smrti v podiele X/X-iny 739,91 Eur s príslušenstvom z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozostalej manželke poručiteľa B. P., P.. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX patrí: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M. -podiel X/X-iny na byte č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X.O., súpisné číslo XXXX na parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. Ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/ XXXXXX-inách a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej mape: parcela číslo XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. v hodnote 58.300,- Eur -práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so zostatkom ku dňu smrti v podiele X/X-iny 739,91 Eur s príslušenstvom.
Zároveň bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej: -broková dvojka, značka Y.J., model I. E., C. XX/XX-XX/XX, výrobné číslo: XXXX,XXXX, v hodnote 500,- Eur -broková kozlica, značka J. K., M. K. A. XXX.X, C. XX /. XX X. XX, Z.ýrobné číslo: XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX, v hodnote 500,- Eur -guľobroková kozlica, značka Č. F. K., M. Č. XXX-XX M.. X, C. X,X X. XX P. XX- XX, výrobné číslo: XXXXX, XXXXX, v hodnote 850,- Eur -broková kozlica, značka K., M. K. XXX N. A., C. XX /. XX, výrobné číslo: O., O., v hodnote 1.000,- Eur -guľovnica opakovacia, značka Č.J. F. K., M. R. XXX N., C. XX-XX A.., výrobné číslo: Q., v hodnote 1.000,- Eur
-guľobroková kozlica, značka J. K., M. K. A., C. X X. XX P. /., výrobné číslo XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX, v hodnote 1.000,- Eur -hlaveň - zväzok, značka Č. F. K., M. Č. XXX, C. XX /. X. XX, výrobné číslo: XXXXX, v hodnote 200,- Eur nadobúda: T.. B. P., P.. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX v celku bez povinnosti vyplatit' finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom. -práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A., spoločný vklad, vedený v A. A., Q..A.., so zostatkom ku dňu smrti v podiele X/X-iny 739,91 Eur s príslušenstvom -práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu č. A., A. G. K., vedený v A. A., Q..A.., so zostatkom ku dňu smrti 250,35 Eur s príslušenstvom -preplatok z titulu prekročenia limitu spoluúčasti poručiteľa na doplatkoch za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny vo Z.N. J. O., Q..A.., vo výške ku dňu smrti 27,24 Eur -práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva účtu stavebného sporenia číslo XXXXXXX-X-XX, vedený v O. A. A., Q..A.., so zostatkom ku dňu smrti +0,00 Eur -obchodný podiel obchodnej spoločnosti N. H., A.. P.. U.., A. A. E. X, P. XXX XX, T.: XX XXX XXX, zapísanej v U. P. U.: A., Z.C. Č. XXXXX/P, v menovitej hodnote 10.000,- Eur, čo predstavuje 50% zo základného imania, v hodnote 2.819,50 EUR, -práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva 10 ks cenných papierov, T.: A., R.: N., V. R.: E., Y. R.: P., menovitá hodnota: 33,20 Eur, N.: XXXXXXXXXX Z. Ú. K., Q..A.., M.É. G. X, XXXXX, K., A., vedené v R. V. R. O. A., Q..A.., v hodnote 332,- Eur s príslušenstvom nadobúda: B. P., P.. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX v celku bez povinnosti vyplatit' finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom. -príves nákladný, evidenčné číslo vozidla: K., Z.: E., v hodnote 100,- Eur -osobné vozidlo R., evidenčné číslo vozidla: K., Z.: Z., v hodnote 500,- Eur -osobné vozidlo R. R.-N. V., evidenčné číslo vozidla: K., Z.: Z., v hodnote 4000,- Eur -osobné vozidlo R. R., evidenčné číslo vozidla: K.(G., Z.: Z., v hodnote 2.750,-Eur -živnosť vykonávaná na obchodné meno B. P., miesto podnikania XXXXX E. XXX, T.: XXXXXXXX, vykonávaná na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení číslo: XXX-XXXX, v hodnote 9.234,-Eur, nadobúda: T.. B. P., P.. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX v celku bez povinnosti vyplatit' finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území XXXXXX G. M. -podiel X/X-iny na byte č. X s príslušenstvom vo vchode A. XX, na X O., súpisné číslo XXXX na parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, parcele R. Č.. XXXXX/X, na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. Ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/ XXXXXX-inách a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcely registra „R." evidované na katastrálnej mape: parcela číslo XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, parcela číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2, pod K. XX Z. X/X-ine na menách P. B.G. Q. B. P. P.. C.. nadobúda: B. P., P.. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX v celku z podielu poručiteľa, teda v X-T. z celku bez povinnosti vyplatit' finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným dedičom. Notár v rozhodnutí určil všeobecnú hodnotu majetku na sumu 84.103 Eur, výšku dlhu 86.749,76 Eur, výška predlženia dedičstva: -2646,76 Eur. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ďalej plynie, že súdny komisár oboznámil účastníkov dedičského konania s upovedomením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.4.2021 (čl. 39 spisu). Z tohto upovedomenia zo dňa 19.4.2021 plynie, že právny zástupca žalobcu upozorňuje účastníkov dedičského konania na to, že rozsudkom Okresného súdu K., sp. zn.: XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 bol T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. (ďalej len „dlžník“) zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu (pozn. Q. N. L., A.: O. XX, U. M., XXXX G., R., R. G..: I.): pohľadávku vo výške 347.520,24 €, a 9 % úrok p. a. zo sumy 347.520,24 € od 08.05.2010 do zaplatenia. Nakoľko dlžník neuhradil prejudikovanú pohľadávku, podal veriteľ na Okresný súd K. K. návrh na vykonanie exekúcie. Predmetná pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní evidovanom na Okresnom súde K. K. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y. sp. zn. XXX N.. Zároveň boli účastníci dedičského konania upovedomení o
tom, že v prípade, že dlžník M. P. nebude dediť po poručiteľovi (teda sa vzdá svojho dedičského podielu), podá odporovaciu žalobu o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu.
22. Z obsahu spisu ďalej plynie, že zmluvou o postúpení pohľadávky, zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu Q. N. L. G. O.Q. O.-T., A..P..U... O. Q. N. L. doporučeným listom s doručenkou zo XX.XX.XXXX oznámil dlžníkovi M. P. v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Právny predchodca žalobcu podal na Okresný súd K. K. návrh na vykonanie exekúcie. Pohľadávka žalobcu je vymáhaná v exekučnom konaní evidovanom na Okresnom súdu K. K., sp. zn.: XXEk/XXX/XXXX, a to prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp. zn.: XXX N. XXX/XXXX.
23. Súdny exekútor M.. N. Y., zaslal právnemu zástupcovi žalobcu Oznámenie zo dňa 23.07.2019, v ktorom okrem iného uviedol, že: „V exekučnom konaní XXXEx XXX/XX vedenom proti povinnému T.. M. P., G.. XX.X.XXXX, E. XXX, XXX XX E., Vám ako právnemu zástupcovi oprávneného oznamujeme, že povinný: - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti E. G. A..P..U.., Z. XXX/ B, XXX XX K. - G. M., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu C. Q., F. Š. XX, - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti N. H., A..P..U.., E. X, XXX XX P., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O.U. XX, K.. - previedol dňa X.X.XXXX obchodný podiel povinného v spoločnosti P..M., A..P..U.., E. XXX, XXX XX P., T. XX XXX XXX, a to v prospech nadobúdateľa obchodného podielu A. L., O. O. XX, K.. Sú to spoločnosti s relatívne veľkými obratmi ( viď www.finstat.sk ), spoločnosť N. H., A..P..U.., E. X, XXX XX P., T. XX XXX XXX, vlastní viacero nehnuteľností. (viď LV č. XXX, k.ú.: E. a LV č. XXX, k.ú.: K.). Oznamujeme Vám tieto skutočnosti za účelom zváženia odporovania prevodu obchodného podielu, resp. zváženia trestnoprávnych následkov tohto konania a to aj z dôvodu, že iný relevantný majetok u povinného k dnešnému dňu zistený nebol.“ Spoločnosti s obchodnými menami: s obchodnými menami: N. H., A..P..U.. Q. P..M., A..P..U.. Q. E. G. A..P..U.. ďalej spolu len „spoločnosti“. Dlžníkovi bolo od súdneho exekútora M.. N. Y., doručené dňa XX.XX.XXXX upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61 a nasl. Exekučného poriadku.
24. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade:
- byt č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX v M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
- spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/ XXXXXX, za kúpnu cenu 165.00 Eur.
25. Podľa ustanovenia § 42a ods. 1-5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvárania žalovaných právnych úkonov - dohody o vyporiadaní BSM, dohody dedičov a kúpnej zmluvy (ďalej aj „Občiansky zákonník“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a e) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, f) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), g) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, h) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, i) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý j) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo k) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo l) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
26. Podľa ustanovenia § 42b ods. 1-4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
27. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Vo všeobecnosti je zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že právny úkon urobený dlžníkom je voči veriteľovi právne neúčinný, t.j. zabezpečiť ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Odporovať právnemu úkonu možno zo strany veriteľa podanou žalobou, ktorou sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k nemu ako k veriteľovi, že právne neúčinné sú tie úkony dlžníka, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ust. § 42a § 42b Občianskeho zákonníka. Je potrebné rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podmienkami odporovateľnosti § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, spôsobom uplatnenia odporovateľnosti § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, pasívnou vecnou legitimáciou § 42b
ods. 2,3 Občianskeho zákonníka a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.
28. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech v zmysle ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka , pričom ustanovením § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je vyjadrený okruh osôb, proti ktorým je možné podať žalobu, ktorou sa odporuje právnemu úkonu, do ktorého okruhu patria osoby, ktoré priamo s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených, tretie osoby, len ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
29. Odpoveď na zásadnú otázku, ktorá bola aj zo strany žalovaného v 2. rade opakovane vznesená ohľadom pojmu „tretie osoby“, pričom vychádzajúc aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu sa nimi rozumejú aj ďalšie osoby, na ktoré bol majetok prevedený z titulu reťazenia sa ďalších právnych úkonov. Účelom ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je právna ochrana, ktorá je veriteľovi poskytovaná, ktorá by bola vykladajúc si ustanovenie podľa žalovaného v 2. rade len iluzórna, keďže na jednej strane by veriteľ mal právnu možnosť brániť sa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré znižujú alebo maria uspokojenie jeho pohľadávky, na druhej strane by však nemal reálny prístup k tejto ochrane. (viď tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2020, sp. zn. XObdo/XX/XXXX uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2021 pod č. 65/2021)
30. Pokiaľ ide o otázku okruhu žalovaných osôb, v tomto spore nejde o určenie neplatnosti právneho úkonu, kde pre splnenie podmienky pasívnej legitimácie by mali byť žalované osoby uzatvárajúce predmetný právny úkon (v tomto prípade dedičskej dohody), ale o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pre ktorej splnenie podmienky sa vyžaduje žalovanie osoby, ktorá mala z právneho úkonu prospech, čo splnené bolo.
31. Rovnako tak podľa názoru súdu neobstojí námietka žalovaných, že v danom prípade nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, nakoľko z obsahu žaloby a ďalších podaní žalobcu je zrejmé, že sa domáha neúčinnosti úkonov realizovaných dlžníkom M. P. v dedičskom konaní, pričom žalobca riadne špecifikoval, že sa má jednať o dohodu o vyporiadaní BSM, dohodu o vyporiadaní dedičstva a kúpnu zmluvu medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, pričom obsah týchto úkonov je riadne vymedzený, či už v dedičskom rozhodnutí a rovnako tak kúpnej zmluve. 32. S ďalšou zásadnou námietkou žalovaných, ktorou poukazovali na právoplatnosť dedičského rozhodnutia a jeho záväznosť súd poukazuje na to, že na rozdiel od legitimačnej funkcie dedičského konania, ktorá spočíva v konečnom a relatívne spoľahlivom zistení okruhu dedičov, spravidla vyjadrenom v právoplatnom uznesení súdu, je jeho majetková funkcia „nepomerne slabšia“ a preto aj pri námietke žalovaného v 2. rade, že nemal dôvod si ďalej preverovať skutočnosti týkajúce sa pohľadávky dlžníka M.Š. P., ak zistil, že dedičstvo je predlžené, pričom v danom prípade z hľadiska číselného vyjadrenia len málo podstatným spôsobom prevyšujúcej výške dlhov majetku, táto neobstojí. Táto majetková funkcia sa prejavuje jednak v tom, že majetkové zistenia (a ich odraz v uznesení súdu), nemusia byť vždy konečné, úplné a koniec koncov ani celkom správne, nepredstavujú teda komplexné riešenie majetkových pomerov poručiteľa, a tým menej riešenia iných majetkových otázok vzniknutých v súvislosti s úmrtím poručiteľa až po jeho smrti, a najmä takisto v tom, že vzhľadom k práve uvedenej menšej spoľahlivosti majetkových zistení nie sú tieto zistenia a na nich nadväzujúce uznesenie zásadne záväzné pre osoby, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania a v niektorých prípadoch dokonca ani pre samotných účastníkov dedičského konania. Táto skutočnosť je zrejmá z právnej úpravy, pričom ide predovšetkým o ustanovenie § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), ktoré ráta so situáciou, že po právoplatnom ukončení dedičského konania sa objaví ďalší majetok, taktiež s doplňovaním majetkových zistení sa počíta aj v priebehu dedičského konania, ak vyjde najavo, že zistenia považované za správne a úplné a vyjadrené v už právoplatnom uznesení (pred právoplatnosťou uznesenia vo veci ), v skutočnosti správne a úplné nie sú (§ 195 CMP, § 200 CMP). Takisto ustanovenie o tom, že súd neprihliada k aktívam a pasívam, ktoré sú medzi účastníkmi sporné (§ 198 ods. 1 CMP, § 195 ods. 4 CMP) je dokladom toho, že majetkové zistenia súdu (na rozdiel od zistenia dedičov) nemusia byť konečné a úplné a nemusia dokonca ani zodpovedať skutkovému stavu. Nakoniec sa slabší význam majetkovej funkcie odráža aj v ustanovení § 212 ods. 2 CMP, podľa ktorého skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva. To znamená
všeobecne, že uvedené uznesenie súdu nie je záväzným voči tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzniklo a priznáva im možnosť domáhať sa svojho práva žalobou. Opakujúc sa súd pripomína, že ani právoplatné uznesenie, ktorým je v dedičskom konaní rozhodované o majetku, dlhoch, nadobúdateľovi majetku a zodpovednosti za dlhy, nie sú záväzné voči osobám, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania (až na prípad likvidácie dedičstva). (pozri tiež M., B.., M., L..: V. právo v teorii a praxi. Praha: L., 2011, s. 257-277.)
33. Ďalšou námietkou za strany žalovaným bol poukaz na ekvivalentnosť právneho úkonu. Súd prednostne vychádza z okolností daného sporu, pričom ako už bol spomenul úkon dlžníka a žalovanej v 1.rade bol odporovateľným právnym úkonom, pričom o možnosti vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu musel byť pri náležitej opatrnosti žalovaný v 2. rade ozrejmený (teda mu museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu), pričom pri takomto postupe zvýrazniac, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná ešte v čase, kedy ani v katastrálnej evidencii nebolo zapísané uznesenie o dedičstve, pričom v samotnej zmluve (jej bod 2.3.) bolo uvedené, že cit. „Predávajúci nadobudol nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva v podiele X/X dedením na základe uznesenia o dedičstve vydaného povereným notárom M.. B. I. dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi B. P., sp. zn.: XD/XX/XXXX, V. XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2021.“ a zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná už dňa XX.XX.XXXX, nemožno ani iný záver dedukovať. V súvislosti s uvedenými zásadnými skutkovými zisteniami odkazujúc na ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo podľa názoru súdu podstatným pre posudzovanie odporovateľnosti právneho úkonu, že ekvivalentným odplatným úkonom nebol už úkon dlžníka, ktorým sa „vzdal“ majetku v dedičskom konaní uzavretím dedičskej dohody, na základe ktorej nededil ani svoj dedičský podiel. Následne nadväzujúc na túto skutočnosť pre aplikáciu § 42b ods. 3 OZ v danom prípade bolo podstatným, že žalovaný v 2. rade o týchto skutočnostiach musel mať minimálne vedomosť a teda o možnej odporovateľnosti úkonu vychádzajúc z odôvodnenia dedičského uznesenia pri nezáväznosti tohto uznesenia pre tretie osoby a teda, že tretie osoby sa môžu domáhať svojich nárokov voči dedičom (dlžníkovi) a ak tak realizoval, vystavil sa možnosti vyslovenia neúčinnosti tohto právneho úkonu.
34. V súvislosti so zásadnou námietkou žalovaného v 2. rade, že nie je pasívne legitimovaným súd v celom rozsahu odkazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2020, sp. zn. XObdo/XX/XXXX uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2021 pod č. XX/XXXX, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a naň odkazuje citujúc „Veriteľ sa môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v ustanovení § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa je právne neúčinný, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II. Treťou osobou v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je zásadne singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.“ Najvyšší súd obsiahlo zdôvodnil možnosť domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu aj voči tretím osobám a ich pasívnu legitimáciu v spore. Okrem iného ďalej v odôvodnení spomenutého uznesenia Najvyšší súd uviedol, že „Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu dlžníka za predpokladov uvedených v odsekoch 2 až 5 ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka. Uvedené znamená, že veriteľ môže s úspechom odporovať výlučne tým právnym úkonom, ktoré uskutočnil dlžník za účelom ukrátenia pohľadávky veriteľa. Iným právnym úkonom nie je možné odporovať. 15.1. Veriteľ tak nemôže s úspechom odporovať ďalším právnym úkonom, ktoré reťazovo nadväzujú na právny úkon dlžníka, teda právna úprava neumožňuje, aby sa veriteľ domáhal neúčinnosti právneho úkonu, ktorým nadobúdateľ veci od dlžníka na základe právneho úkonu - ktorému možno odporovať - túto vec následne previedol na ďalšiu osobu, a to aj v situácii, ak táto osoba disponovala vedomosťou o skutočnom úmysle dlžníka, prípadne prvého nadobúdateľa uskutočniť prevod veci. 15.2. Predmetný záver však neznamená, že by bolo vylúčené právo veriteľa domáhať sa nárokov podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. 16. Pasívnu vecnú legitimáciu upravuje zákon v odsekoch 2 a 3 ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka, čo znamená, že pasívne legitimovanými v konaní o neúčinnosť právneho úkonu sú: - osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), - dedič fyzickej osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka), - právny nástupca zaniknutej právnickej osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka), - tretia osoba, avšak len vtedy, ak jej boli
známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka). 16.1. Treťou osobou uvedenou v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné rozumieť osobu, na ktorú previedol prvý nadobúdateľ (t. j. osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník odporovateľný právny úkon - pozn. dovolacieho súdu) ďalšou zmluvou vec, ktorú nadobudol od dlžníka (t. j. singulárny nástupca). 17. Veriteľ sa tak môže domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil právny úkon za predpokladu, že o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedela alebo o ňom musela vedieť (v prípade blízkej osoby sa vedomosť o tomto úmysle predpokladá, okrem prípadu, keď dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať - pozn. dovolacieho súdu). 17.1. Za rovnakých podmienok [t. j. že nadobúdateľ o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedel alebo o ňom musel vedieť (v prípade nadobúdateľa - blízkej osoby sa vedomosť o tomto úmysle predpokladá, okrem prípadu, keď nadobúdateľ úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať - pozn. dovolacieho súdu)] sa môže veriteľ domáhať vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu aj voči dedičovi nadobúdateľa fyzickej osoby a voči právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby. 17.2. V prípade, ak sa veriteľ domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči tretej osobe (uvedenej v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou), k už vyššie uvedeným podmienkam pristupuje ďalšia podmienka, a to vedomosť tretej osoby o okolnostiach, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi. Táto tretia osoba tak musí vedieť o dôvodoch, ktoré by odôvodňovali právo veriteľa domáhať sa odporovateľnosti proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil odporovateľný právny úkon, a to aj vtedy, ak by sa jednalo o blízku osobu dlžníka, prípadne prvého nadobúdateľa. 17.3. V prípade, aby sa veriteľ mohol s úspechom domáhať odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe uvedenej v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou, tak musí byť preukázaná reálna vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri uskutočnení odporovateľného právneho úkonu (resp. aspoň preukázanie, že o tom musela vedieť). Uvedené platí aj v prípade, že touto treťou osobou je blízka osoba dlžníka, prípadne prvého nadobúdateľa. V tomto prípade sa vedomosť tretej osoby
- ak by sa jednalo o blízku osobu - o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa neprezumuje, ako je to v prípade podmienok odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2, 3 alebo 4 Občianskeho zákonníka. 18. Z už uvedeného taktiež vyplýva, že na rozhodnutie súdu o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemá vplyv, ak počas súdneho konania žalovaný ako osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, prevedie vec nadobudnutú od dlžníka právnym úkonom na ďalšiu osobu (k tomu viď závery z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX Q. XMCdo/XX/ XXXX). Žalovaný má v spore aj po prevode veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu, na ďalšiu osobu pasívnu vecnú legitimáciu v spore o neúčinnosť právneho úkonu. 18.1. V takej situácii má veriteľ v prípade úspechu v spore právo na náhradu voči osobe, ktorá mala z neúčinného právneho úkonu prospech, podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ už nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. 18.2. Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka tak je existencia konštitutívneho rozsudku o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, keďže posúdenie otázky neúčinnosti právneho úkonu nemožno v tomto konaní vyriešiť ako otázku predbežnú. Aj právny záver z rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX a XMCdo/XX/XXXX, ktorým argumentovali v spore súdy nižšej inštancie a aj žalovaný - „odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku“ - je potrebné vykladať v kontexte práv veriteľa upravených v ustanovení § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka tak, že nárok veriteľa na náhradu podľa predmetného ustanovenia je daný len vtedy, ak disponuje právoplatným rozhodnutím o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu uskutočneného dlžníkom. Iné (rozširujúce) následky s predmetným právnym záverom vyplývajúcim z judikatúry najvyššieho súdu však nie sú spojené. 19. Rovnako tak právna úprava nebráni tomu, aby v situácii, keď osoba, ktorá nadobudla na základe odporovateľného právneho úkonu vec od dlžníka, túto následne previedla na tretiu osobu (t. j. v prípade reťazenia scudzujúcich právnych úkonov), sa veriteľ domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka priamo voči tejto tretej osobe za predpokladu, že tretia osoba vedela o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi. 19.1. Opačný záver by totiž viedol k tomu, že právna ochrana, ktorá je veriteľovi poskytovaná ustanoveniami § 42a § 42b Občianskeho zákonníka, by bola len iluzórna, keďže na jednej strane by mal právnu možnosť brániť sa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré znižujú alebo maria uspokojenie jeho pohľadávky, na druhej strane by však nemal reálny prístup k tejto ochrane. Osobitne predmetné konštatovanie platí v situácii, kedy osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, previedla predmet nadobudnutý odporovateľným právnym úkonom na tretiu osobu, a následne bola - ak išlo o právnickú osobu -
vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. To isté platí aj v prípade právneho úkonu prvého nadobúdateľa - fyzickej osoby, ktorá následne zomrie a dedičské konanie by bolo zastavené pre nedostatok majetku podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku alebo zastavené podľa § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohrebu. 19.2. Zvýšená ochrana tretej osoby (teda osoby, ktorá nadobudla vec až na základe následného právneho úkonu uzatvoreného s prvým nadobúdateľom) - aby nebola neúmerne vystavovaná riziku spochybňovania jednotlivých právnych úkonov a žalobám o určenie neúčinnosti právneho úkonu - spočíva práve v prísnejších podmienkach stanovených v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to že tejto osobe museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi (t. j. prvému nadobúdateľovi). 19.3. Tretia osoba však nemôže tvrdiť, že jej neboli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti prvému nadobúdateľovi vtedy, ak sama uzatvárala v mene prvého nadobúdateľa ako jeho štatutárny orgán (resp. za prvého nadobúdateľa ako zástupca) a zároveň bola blízkou osobou dlžníka, prípadne ak sama bola v časti priamo účastná na odporovateľnom úkone, ak sa len časť právneho úkonu týka dlžníka a odporovať možno len tejto časti týkajúcej sa dlžníka. 19.4. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka - ak je žalovaná tretia osoba podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka a nie osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil predmetný právny úkon - nie je spojené s inými než už vyššie uvedenými podmienkami. Uvedené znamená, že pre úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podanej voči tretej osobe nie je podmienkou, aby sa veriteľ najprv s úspechom domáhal vyslovenia neúčinnosti voči jej predchodcovi. Takáto podmienka by naopak odporovala účelu a zmyslu právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov, keďže veriteľ by bol nútený domáhať sa dvakrát vyslovenia neúčinnosti toho istého právneho úkonu (najprv voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil právny úkon, a následne aj voči tretej osobe). 19.5. Taktiež nemožno považovať za správnu úvahu, že ak sa veriteľ nemôže domáhať vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník predmetný právny úkon uskutočnil, napríklad z dôvodu, že táto osoba predmet právneho úkonu previedla na ďalšiu osobu a zároveň stratila právnu subjektivitu (napr. z dôvodu ex offo výmazu právnickej osoby z obchodného registra), môže sa domáhať náhrady podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené vyššie, tento nárok je nárokom sekundárnym, ktorý veriteľovi vzniká až vtedy, keď bol úspešný v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu a nemohol sa uspokojiť z predmetu toho, čo neúčinným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. V prípade nemožnosti domôcť sa vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu by sa tak veriteľ nemohol domáhať voči tretej osobe ani náhrady podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že: I. Veriteľ sa môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v ustanovení § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II. Treťou osobou sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka myslí singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala. Ako už bolo uvedené vyššie, účelom ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je práve, aby sa veriteľ mohol domáhať ochrany svojich práv voči ďalšiemu subjektu v situácii, ak to nie je možné voči osobe, s ktorou alebo v prospech dlžník uzavrel ukracujúci právny úkon, čiže v situácii ak osoba, s ktorou alebo v prospech dlžník uzavrel ukracujúci právny úkon, zomrela, zanikla bez právneho nástupcu, prípadne previedla predmet ukracujúceho právneho úkonu na ďalší subjekt. 23. Obstáť nemôže ani prípadná argumentácia ustanovením § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zo strany odvolacieho súdu, a to ani s jeho odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach. Ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je síce aplikovateľné v situácii, keď dôjde k ďalšiemu prevodu predmetu odporovateľného právneho úkonu, ale predmetné konštatovanie neplatí absolútne. 23.1. Predmetné ustanovenie dopadá na situácie, ak sa veriteľ domáha (prípadne aj právoplatne domôže) vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil odporovateľný právny úkon, a v exekučnom konaní nebolo možné domôcť sa uspokojenia z predmetu tohto právneho úkonu (napr. z dôvodu, že bol následne prevedený na tretiu osobu). V takom prípade vzniká v dôsledku nemožnosti uspokojenia sa z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku (t. j. neúčinným právnym úkonom), veriteľovi nový právny nárok na náhradu voči tomu, kto mal z neúčinného právneho úkonu prospech. Nárok na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka tak vzniká len vtedy, ak existuje právoplatné rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. 23.2. Avšak v prípade ďalšieho prevodu predmetu odporovateľného právneho úkonu nemožno
bez ďalšieho dospieť k záveru, že by bolo vylúčené, aby sa veriteľ domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe, keďže takýto postup veriteľa zákon (ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka) za splnenia určitých podmienok výslovne pripúšťa. Záver, že by sa veriteľ nemohol domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči tretej osobe, z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka nevyplýva. 23.3. V kontexte rozhodovanej veci je nesprávnosť záverov súdov nižšej inštancie zvýraznená tým, že žalobca by pri ich akceptácii nemal žiadnu možnosť brániť sa proti ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka, keďže súd nemohol vysloviť ani neúčinnosť právneho úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a obchodnou spoločnosťou N.. E.., A.. P.. U.., v dôsledku čoho bolo vylúčené aj právo žalobcu domáhať sa voči uvedenej spoločnosti aj nároku na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže toto je podmienené existenciou právoplatného rozsudku, ktorým bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, a súčasná nemožnosť uspokojenia sa veriteľa z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku neúčinným právnym úkonom.“
35. Aby žalobca mohol byť úspešný pri odporovaní právnych úkonov uplatňovaných v zmysle § 42b ods. 3) OZ voči tretím osobám, musí uniesť dôkazné bremeno o vedomosti týchto tretích osôb ohľadne okolností odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi.
36. Súd mal teda za preukázané všetky podmienky a predpoklady odporovateľnosti dlžníkom žalobcu uzatvorenej dohody o vyporiadaní dedičstva v predmetnej veci so žalovanou v 1. rade, zvýrazniac, že z hľadiska pasívnej legitimácie prospech z dedičstva a teda odporovateľného úkonu mala žalovaná v 1. rade. Žalovaná je matkou dlžníka žalobcu. Medzi žalovanou a dlžníkom žalobcu ako príbuznými v priamom rade je vzťah blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Žalobca má voči dlžníkovi T.. M. P. vymáhateľnú pohľadávku, pričom podal odporovaciu žalobu pred uplynutím lehoty troch rokov od uzatvorenia odporovaného právneho úkonu (dedičská dohoda bola uzatvorená XX.X.XXXX, konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu 21.5.2021). Uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou v 1. rade došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, pretože v dôsledku uzatvorenej dohody o vyporiadaní dedičstva nenadobudol dlžník žalobcu z dedičstva žiaden majetok, teda ani svoj zákonný dedičský podiel.
37. Žalovaná v 1. rade sa v konaní bránila aj tým, že o dlhoch svojho syna žiadnu vedomosť nemala, avšak z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že o dlhu syna vedomosť mala, lebo táto skutočnosť v dedičskom konaní spomenutá bola. V jej prípade treba spomenúť, že tu sa vedomosť v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ prezumuje s tým, že je dôkazná povinnosť na žalovanej, aby preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe uskutočnenia odporovaného právneho úkonu aj pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať, pričom v tomto prípade okrem tejto prezumpcie, bola skutočnosť vyplývajúca zo spomenutého dedičského rozhodnutia. Aj ďalšie skutočnosti tomuto konaniu, ktorého snahou sa javí v logickom slede zbavovanie sa majetku dlžníkom, aby nebol postihnutý v exekučnom konaní, nasvedčovali ďalšie úkony, a teda, že prevod bytu mal následne vybavovať ihneď žalovanej syn, čo plynie z vyjadrenia svedka M. M. a tento bol úplne vzhľadom na všeobecne známu skutočnosť o dĺžke trvania prevodov nehnuteľností v expresne krátkom čase prevedený na žalovaného v 2. rade.
38. V čase vedenia dedičského konania mala žalovaná v 1. rade nepochybne vedomosť o tom, že uvedená dohoda dedičov, na základe ktorej nadobudla môže byť napádaná pre jej odporovateľnosť. Tejto skutočnosti si musela byť vedomá, hoci na pojednávaní tvrdila, že si na tieto skutočnosti nepamätá, pričom súd neuveril jej tvrdeniu, že ako matka si nebola vedomá takého obrovského dlhu svojho syna, ktorá skutočnosť bola zvýraznená doručeným upovedomením od právneho zástupcu žalobcu o dlžobe dediča M. P. voči spoločnosti Q. N. L. pri prejednávaní dedičstva. Niet teda pochýb, že žalovaná v 1. rade si tejto skutočnosti bola vedomá. Ďalej o úmysle vedúcemu k prospechu z odporovateľného právneho úkonu žalovanej v 1. rade svedčí aj podanie svedka M.., ktorý v podaní zo dňa 15.6.2022 osvedčil skutočnosť, že bol kontaktovaný práve synom žalovanej v 1. rade, ktorý jej uvedenú záležitosť v rýchlom slede po dedičskom rozhodnutí vybavoval. Zároveň uvedená skutočnosť svedčí aj v neprospech žalovaného v 2. rade, ktorý pri náležitej opatrnosti mal uvedenú skutočnosť preveriť a minimálne zistiť, o aký dlh sa jedná a teda si byť vedomý skutočnosti, že zo strany veriteľa môže nasledovať odporovanie tomuto úkonu. O tom, že tak nevykonal, svedčí aj skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy malo dochádzať ešte pred zápisom dedičského rozhodnutia do katastra nehnuteľností, pričom oba zápisy vykazujú bleskové neštandardné zápisy do katastra aj pri využití „zrýchlených“ zápisov do katastra.
39. Neobstojí tvrdenie žalovaného v 2. rade (viď vyjadrenie zo dňa 9.9.2021), podľa ktorého mal pred uzatvorením Kúpnej zmluvy vykonať štandardné due dilligence, preveriť si technický a právny stav nehnuteľností, preveriť si osobu žalovanej v 1. rade ako predávajúcej, preveriť si nadobúdací titul, keďže ak by tak bol urobil, boli by mu minimálne podozrivé úkony dlžníka žalobcu (dediča M. P.), ktorý uzavrel dedičskú dohodu bez toho, aby ako jediný z dedičov nededil z majetku poručiteľa žiaden majetok. O náležitej opatrnosti žalovaného v 2. rade nesvedčí aj skutočnosť, že k uzatváraniu zmluvy žalovaný v 2. rade pristúpil ešte v čase, keď v katastrálnej evidencii nebolo/nemohlo byť zapísané záznamom
- Uznesenie o dedičstve. Z výpisu z účtu (čl. 438) plynie, že už dňa XX.X.XXXX boli prostriedky vo výške 82.454,94 Eur vložené do notárskej úschovy. Za takého stavu je zrejmé, že uvedená praktika nezodpovedala náležitej starostlivosti. Žalovaný v 2. rade si zároveň odporuje, keď tvrdí, že nie je jeho povinnosťou preverovať správnosť záverov súdu a zároveň vykonajúc štandardné due dilligence, pričom ak sa dôkladne oboznámil s uznesením súdu o dedičstve, musel vedieť, že zo strany žalobcu môže dôjsť k odporovaniu tomuto úkonu. Sám konateľ žalovaného v 2. rade si odporuje, na jednej strane tvrdí, že konal s náležitou starostlivosťou a na strane druhej uvádza, že vôbec netušil o žiadnej pohľadávke a v ďalšom zase uvádza, že skúmali, či je tam predlženie, nejaké dlhy, exekúcie, či tam niečo nehrozí. Žalovaný v 2. rade vzhľadom na okolnosti veci po tom, čo uviedol, že skúmal, či je tam dlh, či tam niečo nehrozí, a oboznámení sa s dedičským rozhodnutím mal vedomosť o dlhu dlžníka M. P. a zároveň musel vedieť, že dlžník nededil z dedičstva po dohode so spoludedičmi.
40. Na základe uvedeného teda súd uzatvára, že boli splnené podmienky pre vyslovenie neúčinnosti voči žalobcovi Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorou prenechal dlžník M. P., G.. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, svoj zákonný dedičský podiel v X/X na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za tento zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom B. P., naposledy bytom: E. XXX, XXX XX P., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe Uznesenia Okresného súdu K., sp. zn.: XD/XX/XXXX-XX, V.: XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2021, vyhotovené súdnym komisárom - M.. B. I. - notárom a zároveň neúčinnosti voči žalobcovi právneho úkonu kúpnej zmluvy, evidovanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. - katastrálny odbor, pod č. k. Z.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným v 2. rade GENEREA s.r.o., so sídlom: Znievska 1, 851 06 Bratislava, IČO: 52 885 046 ako kupujúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - v rozsahu X/X k bytu č. X, na X. O. a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX v M. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele X/X,
- v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX,
- v rozsahu X/X k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX, postavený, a to parcela R. C. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a R. C. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti K. XX v podiele XXXX/XXXXXX.
41. Pokiaľ ide o žalobu v časti určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM, súd sa stotožnil s námietkami žalovaných, jednak ohľadom možnosti oddelenia tohto úkonu od úkonu dedičskej dohody a ohľadom jej nedôvodnosti, nakoľko dohodou o vyporiadaní BSM žalovaná v 1. rade nadobudla len svoj zákonný podiel 1. zo spoločného majetku z titulu vyporiadania BSM, na ktorý má nárok. Uvedeným úkonom podľa názoru súdu nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, keďže predmetom dedičstva ostáva celý poručiteľovi prináležiaci polovičný podiel na spoločnom majetku. Dlžník týmto právnym úkonom podľa názoru súdu neukrátil vymáhateľnú pohľadávku žalobcu. Neukracuje ju ani určenie výšky hodnoty tohto majetku, keďže opäť súd pripomína, že určenie hodnoty majetku nie je záväzným pre tretie osoby.
42. Ďalej súd mal za to, že dôvodnou je aj námietka týkajúca sa oddeliteľnosti právneho úkonu dedičskej dohody a zákonného podielu X/X dlžníka M. P. na dedičstve, pričom vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR cit.: Odporovacou žalobou (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) možno napadnúť aj len časť právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa,
ak je oddeliteľná od ostatných častí tohto právneho úkonu; na tom nič nemení, ak je týmto právnym úkonom dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. X R. XX/XXXX). Vychádzajúc z ustanovenia § 473 ods. 1 OZ je zrejmé, že z 1. nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičstva, by patrila dlžníkovi X/X z tejto 1., teda X/X podielu na nehnuteľnosti. Žalobca poukazuje aj na tzv. koláciu, avšak podľa názoru súdu táto z hľadiska dedenia v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že poručiteľove deti a manžel dedia každý z nich rovnakým dielom, a teda, že dedičovi M. P. patrí dedičský podiel v X/X zo zdedeného majetku, záver o výške tohto zákonného podielu nemení. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu nad tento rámec by zasiahlo do majetkových práv žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, čo nie je účelom zákonnej úpravy v ustanovení § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.
43. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
44. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu, súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. T.. Ú. XXX/XX z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Podľa § 257 CSP Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP podľa zásady pomeru úspechu vo veci s tým, že žalovaná v 1. rade bola úspešnou vo vzťahu k zamietavej časti žaloby týkajúcej sa určenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto jej patrí v tejto časti nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a zároveň bol žalobca úspešný voči žalovanej v 1. rade v časti týkajúcej sa žaloby o určenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v podiele X/X požadovaného nároku (teda neúspešným v X/X - zamietnutá časť žaloby) a preto súd priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v tejto časti v rozsahu X/X (X/X - X/X =. X/ X). Žalobca bol úspešný voči žalovanému v 2. rade v podiele X/X požadovaného nároku (neúspešným Z. X/X - zamietnutá časť žaloby) a preto patrí žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu X/X, teda X/X trov konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.