Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Ek-1571-2021.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Subarea
1Ek/1571/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 37 929 810, právne zast.: Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom: Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 849 837 proti povinnému: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom: Michalská 387/16, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Marián Michnica, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, IČO: 42 355 281 pod č. 410 EX 357/21 o vymoženie 42,- EUR s príslušenstvom, trovách konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 23,- EUR, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.04.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 42,- EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 02.11.2020 (ďalej len „exekučný titul“)..
2. Poverením zo dňa 28.05.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marián Michnica, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, IČO: 42 355 281, ktorý ju vedie pod č. 410 EX 357/21 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinný podal v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote podanie označené ako: „Návrh na zastavenie exekúcie, Podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Návrh na odklad exekúcie“. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada, aby súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Marián Michnica pod č. 410 EX 357/21 v celom rozsahu zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov exekučného konania. Povinný ďalej konštatuje, že predmetný exekučný titul bol vydaný samotným oprávneným, podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež ako „ZoUNEK“) a ďalej uvádza, že len z ustanovení zákona (ZoUNEK) môže vyplývať to, kedy súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie má, a kedy takýto nárok nemá. Podľa vyjadrenia povinného samotné Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie takýto nárok bez opory v zákonnej úprave (ZoUNEK) nezakladá. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti so zastavením starých exekúcií na svojom portáli uvádza „Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií“, kde v bode 9. uvádza nasledovné: „ Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7 ods. 1). To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov.
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici [§ 45 od s. 2 písm . c) EP], keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému prirodzene nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov, je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vy konanie exekúcie. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť.“ Povinný namieta, že oprávnený nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Namieta, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie potvrdením a preukázaním vzniku takéhoto nároku nie je. Toto podľa povinného vyplýva i z citovaného oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR. Súčasne poukazuje na ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, podľa ktorého „Exekútor nemá nárok na náhrad u paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií .7)“ Povinný v tejto súvislosti ďalej uvádza: „Poznámka 7) znie doslovne nasledovne: § 211a a § 243d ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355 /2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií. Významom a záväznosťou poznámky pod čiarou sa najvyššia súdna autorita Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberá v konaní sp. zn. 3 Obo 160/2010 v rozhodnutí zo dňa 22. 8. 2011. Význam poznámky 3f/ v tomto Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v tom, že určuje, o akého správcu (či správcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z., alebo správcu podľa zákona č. 328/1991 Z.z.) má pri oslobodení od súdneho poplatku ísť. Význam poznámky 7) v § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK je v tomto konaní obdobne určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor podľa zákonodarcu zabezpečiť zápis predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií (aby mal pri splnení tejto povinnosti nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie), čo zároveň v plnej miere korešponduje s dôvodovou správou k tomuto zákonu. Podľa dôvodovej správy k ZoUNEK: „Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného d o 31. marca 2017.“ Povinný tiež uvádza, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je preto podstatný zápis starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, čo zákonodarca následne definuje v § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK. Povinný osobitne namieta, že z toho čo zákonodarca v dôvodovej správe k ZoUNEK uvádza, je zrejmé že pre nárok súdneho exekútora na paušálne trovy nie je postačujúce zapísanie exekúcie do centrálneho registra exekúcií k zastaveniu starej exekúcie, či dokonca ešte neskôr. Podľa povinného v tomto musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od povinného a ZoUNEK jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pričom z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 vyplýva to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do Centrálneho registra exekúcií mal podľa povinného exekútor splniť do siedmich dní, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, do 30. 6. 2016. Povinný namieta, že bolo základnou povinnosťou oprávneného urobiť potvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto preukázať a tak súdny exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo podľa neho v tomto exekučnom konaní oprávnený neosvedčil. Z exekučného titulu nevyplýva, že oprávnený preukázal to, že predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná, a nepreukázal ani to, že predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná podľa predpisov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK. Povinný namieta možné porušenie povinnosti oprávneného zabezpečiť resp. vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií podľa § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií; teda do siedmich dní, odkedy sa oprávnený dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30. 6. 2016, resp. nepreukázanie včasnosti zápisu predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Podľa povinného Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, bolo vydané v rozpore so ZoUNEK a oprávnený v rámci upovedomenia uplatnil paušálne trovy a vyzval povinného na zaplatenie paušálnych trov, napriek tomu, že podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK nemá nárok na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa oprávnený dozvedel
alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis príp. do 30. 6. 2016. Oprávnený v Upovedomení o zastavení starej exekúcie a výzve na zaplatenie paušálnych trov podľa povinného nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Povinný namieta, že z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie ani z výzvy na zaplatenie paušálnych trov nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony oprávnený vykonal, aby vymohol nárok povinného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok povinného oprávnený vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. V ďalšom povinný poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 1 veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá ZoUNEK je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 20 a 46 Ústavy) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva tohto oprávneného a jeho zákonná ochrana. Riziko nevymoženia pohľadávky by malo byť na exekútorovi, resp. by mala byť daná možnosť aby paušálna náhrada trov mohla byť posudzovaná v individuálnych súvislostiach obdobne ako v prípade náhrady trov v Civilnom sporovom poriadku, kde sa v prípade bezvýslednosti rozhoduje podľa procesného zavinenia. Oprávnený (v pôvodnom exekučnom konaní) je zo strany štátu paušálne sankcionovaný a spoplatnený prvýkrát ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie súdneho konania v ktorom bol vydaný exekučný titul, druhýkrát ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie exekúcie, tretíkrát rozhodnutím štátu o zastavení exekúcie bez ohľadu na to či pohľadávka tohto oprávneného bola vymožená a štvrtýkrát zákonom ustanovenou náhradou paušálnych trov exekúcie vylučujúcou akékoľvek individuálne osobitosti prípadu a bezdôvodne prenášajúcou náklady na tohto oprávneného. Ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 veta druhá zákona 233/2019 Z.z. je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 46 Ústavy) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na súdnu ochranu. Povinný poukazuje, že uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to aj v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom. Súčasťou návrhu na zastavenie exekúcie bol tak aj návrh povinného na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov zo strany súdu podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR. Povinný namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu.
4. K vyššie uvedenému podaniu povinného sa cestou právneho zástupcu vyjadril oprávnený, ktorý uvádza, že nárok na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege. Vyššie uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 211/2020, kde Ústavný súd SR uvádza, že: „Nárok na paušálnu náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.“ Pokiaľ povinný namieta možnosť prieskumu exekučného titulu súdom v odkaze na závery Ministerstva spravodlivosti SR oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd v danom prípade pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad predmetného exekučného titulu zo zákonom a práve preto poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Michnicu. Čo sa týka povinným uvedenej podmienke evidencie exekúcie v centrálnom registri k tomuto oprávnený uviedol, že gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní majú súdy za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Súčasne oprávnený prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že exekúcia vedená v exekučnom konaní, v ktorom vznikol exekučný titul obsahujúci aj paušálny nárok súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie, bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z.. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z. a v súlade s ustanovením § 6 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní exekučným titulom. Ďalej k podaniu povinného oprávnený uviedol, že uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní). Súdy k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie naviac uvádzajú, že zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Oprávnený má za to, že povinný vo svojom podaní resp. v návrhu na zastavenie exekúcie, nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. V neposlednom rade oprávnený nezdieľa názor povinného o protiústavnosti ZoUNEK, nakoľko tento zákon jednoznačne napĺňa jeho účel, a to odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Ako vyplýva jednoznačne zo zákonnej dikcie ustanovenia § 162 o. 1 písm. b) CSP rozhodnutie o podaní a následnom prerušení konania prináleží výlučne súdu. Oprávnený dal do pozornosti, že nastolenými otázkami sa už Ústavný súd SR zapodieval, a to už v spomínanom rozhodnutí II. ÚS 211/2020. Tieto závery sú plne udržateľné. Na základe uvedené tak oprávnený navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Zároveň si oprávnený uplatnil náhradu trov konania vo výške 23,00 EUR.
5. O podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd konajúc vyšším súdnym úradníkom rozhodol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1569/2021 zo dňa 03.01.2022 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) (výrok I.), návrh povinného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol (výrok II.) a oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 23,- Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok III.).
6. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu voči povinnému vedenú u súdneho exekútora Mgr. Marián Michnica, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, pod sp. zn. 410 EX 357/2021 o vymoženie 42,- Eur s príslušenstvom v celom rozsahu zastaví a povinnému prizná voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 69,92 Eur za tri úkony právnej služby, alternatívne žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
7. Následne predtým ako súd rozhodol o podanej sťažnosti povinného bolo súdu doručené späťvzatie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podnetu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a návrhu na odklad exekúcie.
8. Keďže však k späťvzatiu návrhu na zastavenie exekúcie došlo v štádiu po vydaní uznesenia vyššieho súdneho úradníka pred rozhodnutím o sťažnosti, súd konajúci sudcom sa vysporiadal aj s vydaným uznesením vyššieho súdneho úradníka, a to tak, že vzhľadom na účinky späťvzatia návrhu na zastavenie v exekúcii, súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1571/2021 zo dňa 03.01.2022 v celom rozsahu zrušil, a vyššiemu súdnemu úradníkovi uložil povinnosť opätovne rozhodnúť
o trovách konania, keďže tieto boli účastníkmi riadne uplatnené a zrušením uznesenia sa zrušil aj výrok o trovách konania.
9. Úlohou súdu je opätovne rozhodnúť o trovách účastníkov konania, keďže tieto boli nimi riadne uplatnené v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
10. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
11. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 199e prvej vety Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
14. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
15. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (pôvodne § 146 ods. 2 a § 147 OSP) bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
19. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP).
20. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Keďže povinný zobral návrh na zastavenie exekúcie späť v celom rozsahu, zavinil tým zastavenie konania o návrhu na zastavenie exekúcie, súd teda priznal náhradu trov konania oprávnenému. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie riadne uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 23,- EUR.
21. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istina vo výške 42,- EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2021 a hodnota DPH, keďže právny zástupca je platcom DPH. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 23,- EUR (1 x 8,30 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 EUR + 20 % DPH vo výške 3,83 EUR), tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
22. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 23,- EUR, ktoré súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.