Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-9C/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu D. I., P.. XX.XX.XXXX, bytom E. Y., H. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o. so sídlom Žilina, Andreja Hlinku 1, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 1442,74 eur s príslušenstvom podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V žalobe uviedol, že bola voči nemu vedená exekúcia pred súdnym exekútorom G.. N. P., pod EX 123/2014, ktorá bola od samého začiatku protiprávna, keďže bola vedená na základe právne neúčinného exekučného titulu, čo podľa žalobcu potvrdil aj Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 10Er/421/2014-93 zo dňa 26.02.2015, ktorý vyhovel námietkam povinného, či už voči samotnej exekúcii ako aj proti jej trovám z dôvodu, že exekučné konanie sa začalo na základe fakticky neexistujúceho exekučného titulu, a teda neprípustne. Toto uznesenie potvrdil aj krajský súd, a to 02.07.2015. Následne Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 10Er/421/2014-114 zo dňa 06.10.2015 exekučné konanie zastavil a zaviazal povinného spoločne a nerozdielne zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,68 eur. Žalobca uznesenie o zastavení konania doručil exekútorskému úradu dňa 07.08.2015 a zároveň požiadal o odblokovanie bankových účtov, tento mu ich však sprístupnil až 10.09.2015. Návrh na výkon exekúcie žalobcovi, ako povinnému, zo dňa 19.05.2014 vypracovaný G.. V. X. bol exekútorskému úradu G.. N. P. doručený dňa 20.05.2014. Žalobca dňa 21.05.2014 dobrovoľne uhradil matke oprávnených 325 eur, ktoré boli pripísané na jej účet dňa 22.05.2014. Exekútorský úrad G.. N. P. doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu dňa 23.05.2015, čo bolo už v čase, keď žalobca svoju povinnosť splnil a finančné prostriedky boli poukázané na účet matky oprávnených. Dňa 27.05.2014 bolo súdnemu exekútorovi právnou zástupkyňou oprávnených oznámené, že žalobca dňa 22.05.2014 dobrovoľne uhradil na účet matke maloletých sumu 325 eur. Je teda evidentné, že exekútor poverenie od súdu nemal žiadať a súd ho následne nemal vydať. Exekútorka teda vykonávala exekúciu na základne neúčinného rozhodnutia a naviac vymáhala dobrovoľne uhradenú pohľadávku. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 26.11.2014 bol súdnym exekútorom doručený Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na základe ktorého banka zablokovala žalobcovi súkromný a podnikateľský účet. Zablokovaním finančných prostriedkov na bankových účtoch žalobcu vznikol výrazný zásah do majetkovej sféry, keďže nemohol so svojimi finančnými prostriedkami disponovať.

Príkaz na začatie exekúcie a blokácia účtov žalobcu však bola vykonaná 6 mesiacov po dni, ako žalobca vyrovnal všetky záväzky voči oprávneným. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené 01.12.2014, kedy sa začal aktívne brániť proti nezákonnému postupu súdneho exekútora, a to tak, že osobne navštívil exekútorku v jej úrade, kde však so žalobcom súdny exekútor odmietol komunikovať, aj napriek skutočnosti, že žalobca bol povinný v predmetnej exekúcii. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti niet pochýb, že súdna exekútorka nekonala v súlade s Exekučným poriadkom, opakovane porušila viaceré zákony a hlavne práva žalobcu, čím mu spôsobila škodu, ktorú si uplatňuje. Kvôli skutočnosti, že žalobca má záväzky, ktoré je povinný splácať, a tiež skutočnosti, že mu boli súdnym exekútorom zablokované všetky bankové účty, bol nútený si na účel plnenia si záväzkov riadne a včas požičať finančné prostriedky vo výške 2000 eur. Podaním zo dňa 07.09.2015 žiadal žalobca žalovanú o predbežné prerokovanie náhrady škody a toto podanie neskôr dopĺňal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, no žalovaná nároku na náhradu škody nevyhovela a predbežné prerokovanie náhrady škody považovala za ukončené a vybavené. Žalobca na podporu svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Uznesenie tunajšieho súdu č. k. 10Er/421/2014-93, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoE/87/2015, Uznesenie tunajšieho súdu č. k. 10Er/421/2014-114, Návrh na výkon exekúcie, Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.05.2015, Oznámenie o zaplatení zaslané Exekútorskému úradu, Poverenie na vykonanie exekúcie, Oprava poverenia, Rezervované a blokované položky na účte, Žiadosť o stanovisko zo dňa 05.02.2016, Sťažnosť zo dňa 01.12.2014, Výzva Sociálnej poisťovne zo dňa 11.03.2015, Navrhnutie zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, Zmluva o pôžičke, Potvrdenie o splatení pôžičky, Kópia faktúry vystavená G.. U. C., Kópia príjmového dokladu zo dňa 01.12.2014, Potvrdenie o prijatí príkazu zo dňa 20.04.2016, Výzva zo dňa 27.10.2015, Emailová odpoveď G.. P., Žiadosť o preskúmanie postupu exekútora Slovenskej komore exekútorov, Žiadosť o preskúmanie postupu exekútora Ministerstvu spravodlivosti SR, Podanie zo dňa 07.09.2015, Doplnenie podania, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania na náhradu škody.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2016 žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že nie sú splnené podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody. Uviedla, že žalobca v žalobnom návrhu tvrdí, že mu v dôsledku exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom G.. P. bola spôsobená škoda v dvoch rovinách, a to nezákonným rozhodnutím súdu a nesprávnym úradným postupom. Zo žalobného návrhu nevyplýva, ktoré rozhodnutie súdu malo naplniť žalobcom tvrdené znaky nezákonnosti. Žalobca takéto rozhodnutie výslovne neidentifikoval a z obsahu ním tvrdených skutočností vyplýva, že jeho návrh smeruje len voči údajne nesprávnemu postupu súdnemu exekútora. Definícia nesprávneho úradného postupu je pomerne stručná, je teda úlohou žalobcu v konaní tvrdiť a následne preukázať, k akému konkrétnemu porušeniu ktorého ustanovenia právneho predpisu postupom orgánu verejnej moci došlo. Zo žalobného návrhu a z odpovede súdneho exekútora na žiadosť o poskytnutie súčinnosti z 05.10.2015 vyplýva, že exekúcia bola začatá doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 20.05.2014. Exekučným titulom, pripojeným k návrhu, bol rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/18/2013-40, opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Súdny exekútor po doručení návrhu postupoval v súlade s § 44 Exekučného poriadku a predložil návrh na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Považská Bystrica ako exekučnému súdu spolu s exekučným titulom. Žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalobca ako povinný v exekučnom konaní dňa 21.05.2014 dobrovoľne uhradil matke oprávnených 325 eur, ktoré boli pripísané na jej účet dňa 22.05.2014, považuje žalovaný za irelevantnú vo vzťahu k zákonnosti postupu súdneho exekútora v rámci exekúcie, vzhľadom na to, že v tomto čase už prebiehala exekúcia iniciovaná dňa 20.05.2014 a tvrdenia žalobcu o tom, že súdny exekútor nemal na základe uvedených skutočností žiadať exekučný súd o poverenie, nenachádzajú oporu v právnom poriadku. Súdny exekútor je podľa § 44 Exekučného poriadku viazaný návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a tento je povinný predložiť do 15 dní od doručenia exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia. Vzhľadom k tomu, že žiadny z účastníkov exekučného konania nepodal po začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie podľa § 58 EP z dôvodu, že došlo k úhrade vymáhanej pohľadávky a súdny exekútor postupoval v exekúcii na základe poverenia exekučného súdu, žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní nekonal v súlade s exekučným poriadkom, opakovane porušil viaceré zákona a hlavne práva žalobcu, čím mu spôsobil škodu. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu jednoznačne neidentifikoval konanie exekútora, ktoré bolo v rozpore s právnymi predpismi. Ďalej uviedla, žalobca opiera svoju argumentáciu aj o právnu neúčinnosť exekučného titulu, no ona má za to, že súdny exekútor po doručení návrhu na vykonanie exekúcie nemá podľa Exekučného poriadku právomoc na rozhodovanie o skutočnosti, či je exekučné konanie vedené dôvodne, je viazaný iba návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie. Ďalším konaním exekútora, ktoré podľa žalobcu naplnilo znaky nesprávneho úradného postupu, je pokračovanie v blokovaní účtu žalobcu. Žalobca vo

svojej argumentácii neuvádza ustanovenia, ktoré mal súdny exekútor týmto svojim konaním porušiť. Na to, aby mohol súdny exekútor vydať príkaz na odblokovanie účtu, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to: 1) rozhodnutie o námietkach musí súdnemu exekútorovi doručiť exekučný súd a 2) rozhodnutie o námietkach musí byť právoplatné. Za splnenie uvedených podmienok nemožno v žiadnom prípade považovať doručenie neprávoplatného uznesenia o námietkach súdnemu exekútorovi povinným, tak ako tomu bolo v predmetnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu neoznačil a následne nepreukázal ani jeden postup súdneho exekútora, ktorý by napĺňal znaky nesprávneho úradného postupu t. j. nie je splnený ani predpoklad zodpovednosti za škodu. Žalovaná na podporu svojich tvrdení predložila nasledovné listiny: odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti, zaujatie stanoviska Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti č. 812-11084/2015, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10Er/421/2014-93 zo dňa 26.2.2015, sťažnosť na postup exekútora zo dňa 7.12.2015.

3. Žalobca doručil k vyjadreniu žalovanej stanovisko, v ktorom okrem toho, že spresnil označenie žalovaného: Slovenská republika, konajúci orgán Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, uviedol, že exekúcia bola od samého začiatku protiprávna, keďže bola vedená na základe právne neúčinného exekučného titulu, čím bol žalobca v značnom rozsahu poškodený na svojich majetkových a osobnostných a iných právach, keďže nebol schopný viesť riadne svoju podnikateľskú činnosť, domácnosť a platiť riadne a na čas účty. Táto skutočnosť žalobcu vážne poškodila v očiach jeho obchodných partnerov, ako aj v očiach jeho okolia. Ďalej uviedol, že si riadne splnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom uhradil matke oprávnených 325 eur, ktoré boli pripísané na jej účet dňa 22.05.2014, o čom mala vedomosť aj súdna exekútorka, no vo výkone exekúcie voči žalobcovi pokračovala. V kontexte uvedeného má za to, že vyjadrenie žalovaného je len účelové a nepodložené.

4. Žalovaná doručila k vyjadreniu žalobcu stanovisko, v ktorom uviedla, že skutočnosť, že súdna exekútorka plne postupovala v súlade s právnymi predpismi bola opakovane konštatovaná tak Slovenskou komorou exekútorov vo vybavení sťažnosti na postup súdnej exekútorky zo dňa 20.01.2016, ale taktiež v uznesení tunajšieho súdu, ktorým súd zastavil exekučné konanie. Čo sa týka samotnej škody, žalovaná je toho názoru, že žalobca v prvom rade vzniknutú škodu nedostatočne identifikoval, a to s ohľadom na ním tvrdený vzťah príčinnej súvislosti medzi touto škodou a údajným nesprávnym úradným postupom. Žalobca totiž tak v žalobnom návrhu, ako ani vo svojom doplňujúcom vyjadrení nekonkretizuje vzťah kauzality medzi jednotlivými ním vyčíslenými položkami a postupom súdnej exekútorky. Taktiež žalobcom deklarovaný „právny rozbor prípadu“ G.. U. C. nie je bližšie špecifikovaný a nie je zrejmé, čoho sa tento rozbor mal týkať, a už vôbec nie je zrejmé, v akom kauzálnom vzťahu má byť k deklarovanému nesprávnemu postupu. T. j. žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov nároku na náhradu škody a teda žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú.

5. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že exekútorka blokovala žalobcovi 2 účty a bol nútený požičať si peniaze, aby preklenul nezávideniahodnú situáciu. Situáciu, ktorá nastala by prirovnal k tomu, že nezákonný orgán nemôže vydať zákonné rozhodnutie, a teda nezákonná exekúcia nemôže byť vedená zákonným spôsobom. Medzi žalobcom a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ( ďalej len „MS SR“ ) bola písomná komunikácia, pričom z týchto listín vyplýva, že exekútorka postupovala správne. Ďalej uviedol, že aj napriek zablokovaným účtom, napriek tomu, že okresný súd rozhodol o námietkach tak ako rozhodol, súdna exekútorka zablokovala zo sociálnej poisťovne aj výplatu nemocenských dávok, a taktiež dala aj návrh oprávneným, či súhlasia so zriadením záložného exekučného práva, ktorý však vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu nebol zrealizovaný. Žalobcovi takýmto nezákonným konaním súdnej exekútorky vznikli náklady, ktorými musel odvrátiť škodu, a ktoré spočívajú v sume 1.100,- eur ako úroky za pôžičku, ktorú si žalobca zobral od tretej osoby, nakoľko bankové inštitúcie mu nechceli v tom čase požičať, ďalej 24,96 eur za vyhotovenie fotokópií z exekučného spisu, 30,- eur za poplatky banky v období 06 - 09/2015, za každý mesiac po 10,- eur v súvislosti s príkazom na začatie exekúcie a tiež aj trovy právneho zastúpenia - žalobca sa bol radiť u G.. C., tá žalobcovi uviedla, že má platiť, teda potvrdila, že mal by žalobca platiť v exekúcii, vyúčtovala si 50,- eur. Suma 69,80 eur, čo sú trovy právneho zastúpenia G.. O., spočíva v príprave a prevzatí zastúpenia a v spísaní žaloby v tejto súdenej veci a suma 167,98 eur - jedná sa o trovy právneho zastúpenia, ktoré musel zaplatiť JUDr. Bušfy vzhľadom k tomu, že žalobca v inom konaní vedenom na tomto súde zažaloval priamo súdnu exekútorku G.. P. a následne zobral žalobu späť a v tom konaní bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania. Uvedené podľa názoru žalobcu vzniklo v súvislosti s touto exekúciou.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení, pričom dodala, že predmetom predbežného prejednania bol nesprávny úradný postup súdnej exekútorky G.. P. a v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súd viazaný tým, čo bolo predbežne prerokované. Má za to, že položky - trovy právneho zastúpenia G.. Y. nie sú v príčinnej súvislosti, taktiež trovy právneho zastúpenia G.. O. by mali byť posúdené inak ako škoda, čo sa týka sumy 2.000,- eur a úroku, ktorý podľa zmluvy mal žalobca vrátiť, má za to, že sa jedná o prípadne neprijateľné zmluvné podmienky a žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa žalobca zo svojej vôle rozhodol uzatvoriť pôžičku so zjavne neprimeranými úrokmi. Ani Komora súdnych exekútorov nezistila v konaní súdnej exekútorky nesprávny úradný postup. Zároveň poukázala podporne aj na uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 10Er/421/14 - 114 zo dňa 06.10.2015, kde súd konštatuje, že v postupe pri exekúcii nezistil žiadne nedostatky.

7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov, ktoré predložili strany sporu na podporu svojich tvrdení, a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z návrhu na výkon exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia a samotného poverenia mal súd za preukázané, že dňa 20.05.2014 sa začalo u súdnej exekútorky G.. N. P. exekučné konanie na vymoženie bežného výživného na maloletého U. vo výške 35 eur, na maloletého E. vo výške 30 eur a zameškaného výživného vo výške 325 eur za obdobie od januára 2014 do mája 2014, a to na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/18/2013-40 zo dňa 11.06.2013. Dňa 11.06.2014 vydal tunajší súd poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. N. P. vykonaním exekúcie v prospech oprávnených - mal. U. a E. proti povinnému - žalobcovi o vymoženie zameškaného výživného 325,- eur a bežného výživného 35,- eur , resp. 30,- eur. Exekučné konanie sa viedlo u súdneho exekútora G.. P. pod č. EX/123/2014.

9. Listom zo dňa 27.05.2014 právna zástupkyňa oprávnených upovedomila súdnu exekútorku o uhradení 325 eur zo strany povinného na účet matky oprávnených.

10. Dňa 10.11.2014 vydala súdna exekútorka G.. P. upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré podľa rozdeľovníka doručovala oprávnenému a povinnému, a príkaz na začatie exekúcie, ktorý podľa rozdeľovníka doručovala ČSOB, a.s., a Fio banke, a.s, pobočka zahraničnej banky.

11. Listom zo dňa 01.12.2014 žalobca ako povinný požiadal od súdnej exekútorky o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.

12. Uznesením č. k. 10Er/421/2014-93 zo dňa 26.02.2015 tunajší súd námietkam žalobcu ako povinného voči exekúcii i trovám exekúcie vyhovel v plnom rozsahu. Toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím č. k. 5CoE/87/2015-103 zo dňa 02.07.2015. Právoplatné rozhodnutie o námietkach bolo súdnej exekútorke doručené zo súdu dňa 2.9.2015.

13. Listom zo dňa 11.3.2015 oznámila Sociálna poisťovňa, pob. Žilina žalobcovi ako povinnému, že na základe príkazu na začatie exekúcie EX 123/2014 je povinná vykonávať zrážky z nemocenských dávok.

14. Listom zo dňa 6.9.2015, podaným na poštovú prepravu dňa 7.9.2015, požiadal žalobca MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky G.. N. P..

XX. Príkazom na odblokovanie účtu zo dňa 8.9.2015, podľa rozdeľovníka doručovaný ČSOB, a.s., a Fio banke, pob. zahraničnej banke, súdny exekútor nariadil odblokovať účty povinného v daných bankách z dôvodu právoplatného rozhodnutia súdu o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie.

16. Uznesením č. k. 10Er/421/2014-114 zo dňa 06.10.2015 tunajší súd exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávnených zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,68 eur.

17. Listom zo dňa 27.10.2015 právny zástupca žalobcu vyzval súdnu exekútorku JUDr. N. P. na zaplatenie náhrady škody vo výške 1274,76 eur.

18. Listom zo dňa 07.12.2015 podal žalobca sťažnosť na postup exekútora, kde tvrdil, že mu bol neoprávnene zablokovaný súkromný ako aj podnikateľský účet a exekúcia bola vedená neoprávnene, ktorú sťažnosť adresoval na Slovenskú komoru exekútorov.

19. Listom zo dňa 16.1.2016, doručeného na MS SR dňa 27.1.2016, oznámil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu výšku škody, ktorú si uplatňuje - 1274,76 eur. Uvedený list bol reakciou žalobcu na výzvu na doplnenie žiadosti zo dňa 7.1.2016.

20. Listom zo dňa 20.01.2016 oznámila Slovenská komora exekútorov žalobcovi, že jeho sťažnosť voči G.. N. P. je neopodstatnená a súdna exekútorka neporušila pri vykonávaní exekúcie žiadne z ustanovení zákona.

21. Listom zo dňa 1.2.2016 požiadalo MS SR žalobcu o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku - o oznámenie titulu, z ktorého sa domáha nároku na náhradu škody a o označenie orgánu verejnej moci, ktorý mal škodu spôsobiť.

22. Listom zo dňa 05.02.2016 žalobca ako povinný žiadal ČSOB, a. s. o poskytnutie písomného stanoviska k blokácii jeho bankových účtov. Z listu zo dňa 24.02.2016 vyplýva, že ČSOB, a. s. zablokovala účty v zmysle Príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného od JUDr. N. P., avšak aktuálny zostatok účtov nevykazoval dostatočné finančné krytie na zúčtovanie exekučnej pohľadávky. Dňa 2.12.2014 účet ČSOB Podnikateľské konto č. XXXXXXXXXX/XXXX vykazoval dostatočné finančné krytie na úhradu dlžnej pohľadávky, preto tento účet zostal zablokovaný a ostatné účty - ČSOB Sporiaci účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a ČSOB Benefit Konto č. XXXXXXXXXX/ XXXX boli odblokované. Dňa 10.9.2015 po doručení príkazu na odblokovanie účtu došlo k odblokovaniu predmetného účtu.

23. Listom zo dňa 16.2.2016, doručeného na MS SR toho istého dňa, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že titul nároku na náhradu škody vyplýva z nesprávneho úradného postupu, a teda že voči žalobcovi bola neoprávnene vykonaná exekúcia. Nesprávny úradný postup pozostával z neoprávneného zablokovania súkromného ako i podnikateľského účtu žalobcu vedený v ČSOB, a.s.. Žalobca za orgán, ktorý škodu spôsobil, označil súdnu exekútorku JUDr. N. P..

24. Dňa 1.3.2016 bolo na MS SR doručené podanie - Doplnenie návrhu na predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 29.2.2016, v ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že exekúcia bola voči žalobcovi v tomto konaní od začiatku nezákonná, exekútorka vykonávala exekúciu na základe neúčinného rozhodnutia a naviac vymáhala dobrovoľne uhradenú pohľadávku. V závere uviedol, že niet pochýb, že súdna exekútorka nekonala v súlade s Exekučným poriadkom, opakovane porušila viaceré zákony a práva žalobcu, čím mu spôsobila škodu, ktorú si žalobca uplatňuje.

25. Listom zo dňa 04.03.2016 MS SR oznámilo žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s tým, že danej žiadosti nebolo vyhovené. MS SR v danom oznámení konštatuje, že z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vyplýva, že škoda, náhrady ktorej sa žalobca domáha, mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky JUDr. P. v konaní EX 123/2014.

26. Z listu zo dňa 10.03.2016 súd zistil, že žalobca podal sťažnosť na postup úradníkov MS SR pri prerokovaní nároku na náhradu škody, kde sa odvolával na ich neodbornosť.

27. Z printscreenu internet bankingu žalobcu bolo preukázané, že ČSOB, a.s., zablokovala dňa 26.11.2014 účty žalobcu H. a H., oba na sumu 1457,- eur.

28. Z výpisu z internet bankingu žalobcu bolo preukázané, že dňa 2.9.2015 mal žalobca zablokovaný účet H. vo výške 1457,- eur titulom exekúcie.

29. V priebehu exekučného konania požiadala súdna exekútorka oprávneného na navrhnutie zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti žalobcu - povinného.

30. Zo zmluvy o pôžičke bez uvedenia dátumu vyplýva, že žalobca si od T. Y. požičal 2000 eur so zmluvným úrokom vo výške 100 eur za každý aj započatý mesiac s tým, že podľa Dodatku č. 1 k danej zmluve zo dňa 30.6.2015 mal daný dlh vrátiť spolu s úrokom do 31.12.2015. Z dokladu o vklade hotovosti na účet zo dňa 1.12.2014 bolo zistené, že v prospech účtu žalobcu bolo bankou ČSOB, a.s., zaúčtovaných 2000,- eur, ktorých vkladateľom bola T. Y.Z.. Z listu zo dňa 25.1.2015 vyplýva, že T. Y. obdržala dňa 25.1.2015 sumu 3000,- eur, ktorá suma pozostávala zo sumy 2000,- eur ako splátka pôžičky a zo sumy 1000,- eur ako splátka dohodnutého úroku.

31. Z výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie v mesiacoch 9/2015, 8/2015, 7/2015 mal súd za preukázané, že banka zaúčtovala žalobcovi poplatok - Správa exekúcie na účte vo výške 10,- eur mesačne, a 1.12.2014 bola žalobcovi pripísaná na účet čiastka 2000,- eur od T. Y..

32. Z faktúry č. 140100046 vyplýva, že G.. U. C. vyfakturovala žalobcovi odmenu za právne služby vo veci exekučného konania č. EX 123/2014 vo výške 50 eur.

33. Dňa 1.12.2014 prijal Exekútorský úrad G.. N. P. Považská Bystrica od žalobcu - povinného sumu 24,96 eur.

34. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

35. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

37. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

38. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

39. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

40. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

41. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

42. Podľa § 95 písm. a) Exekučného poriadku, Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom.

43. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej C. s. p.), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca požiadal listom zo dňa 07.09.2015 o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody MS SR s tým, že MS SR žalobcovi oznámilo, že žiadosti nevyhovuje, keďže nebolo podľa ich názoru preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Z ustanovenia § 16 ods. 1, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, pričom tak v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ako i v žalobe je povinný označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vyplýva, že žalobca ako titul označil nesprávny úradný postup a ako orgán verejnej moci, ktorý mu škodu mal spôsobiť, označil G.. N. P..

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní nároku žalobcu skúmal, či v súvislosti s nesprávnym úradným postupom G.. P. bola žalobcovi spôsobená škoda. To, že žalobca v priebehu konania poukázal i na možný nesprávny úradný postup súdu, súd sa týmto nezaoberal, vzhľadom na obsah žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

46. Súd sa zaoberal tým, či sú splnené všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, a c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne, čo znamená, že v prípade, že jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody nie je v konaní preukázaný, súd žalobu zamietne.

47. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/2032/2013 nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu a jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrazí sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia.

48. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/115/2010, resp. Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.1.2002 sp. zn. 25Cdo/430/2000 v prípade nesprávneho úradného postupu ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

49. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, súdna exekútorka JUDr. P. vykonávala činnosti súvisiace s vymožením pohľadávky oprávneného na základe poverenia Okresného súdu Považská Bystrica. Zároveň s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie súdna exekútorka vydala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ( § 95 Exekučného poriadku ). Po doručení daného príkazu bola banka, v tomto prípade ČSOB, a.s., povinná zablokovať účet povinného podľa príkazu na začatie exekúcie. Takýto postup slúži na to, aby povinný po tom, ako sa dozvie o začatí exekúcie, nepreviedol finančné prostriedky, resp. ich nevybral, čím by sťažil uspokojenie pohľadávky oprávneného v rámci exekučného konania. Nakoľko žalobca ako povinný podal námietky proti exekúcii, súdna exekútorka nebola oprávnená vydať príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ( § 96 Exekučného poriadku ), čo však ani neučinila. Súdna exekútorka bezodkladne po tom, čo jej bolo doručené právoplatné uznesenie súdu o vyhovení námietkam proti exekúcii dňa 2.9.2015 ( § 50 ods. 3 Exekučného poriadku ) vydala na štvrtý pracovný deň príkaz na odblokovanie účtu žalobcu v banke, na základe čoho banka uvoľnila blokované peňažné prostriedky žalobcu na jeho účte. Súdna exekútorka teda podľa názoru súdu konala v súlade s Exekučným poriadkom, v konaní nebolo preukázané, že jej konaním bol porušený Exekučný poriadok, z čoho vyplýva, že nebola preukázaná existencia jedného zo základných predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k tomu, že na zamietnutie žaloby stačí, ak absentuje čo i len jeden predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal otázkou či vznikla škoda a v akej výške, resp. existenciou kauzálneho nexu.

50. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).