Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/344/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Yvetty Dzugasovej, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Warsawa, Poľská republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného Bartošík Šváby s. r. o., so sídlom Plynárenska 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpenej opatrovníkom Mestom Čadca, o zaplatenie sumy 1.379,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/210/2014-159 zo dňa 31. marca 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudku okresného súdu sa vo výroku I. n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. odporkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 13,50 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. III. Odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkom bola dňa 02.03.2009 uzatvorená zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni hotovostný úver vo výške 2.640,- eur a odporkyňa sa ho zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške a v termínoch v zmysle harmonogramu splátok ako prílohy zmluvy, pričom konečná splatnosť úveru bola 01.03.2013. Súd preskúmaním Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru zistil, že neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, t. j. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. V konaní mal súd preukázané, že odporkyni bol priznaný úver v sume vo výške 2640,- eur, ktorý aj čerpala. Odporkyňa uhradila splátky v celkovej výške 2.626,50 eur (súčet všetkých čiastkových úhrad), teda sumu vo výške 2.404,50 eur v mesačných splátkach a v období od 27.03.2012 do 01.06.2014 uhradila na účet navrhovateľa sumu vo výške 222,- eur. Navrhovateľ však uvedenú sumu započítal na istinu, úroky. Súd však túto sumu v súlade s ustanovením § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal iba na istinu, teda na poskytnutý úver. Keďže navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 2.640,- eur, od ktorej navrhovateľ platne odstúpil, je odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 2.640,- eur a sumou, ktorú odporkyňa doposiaľ navrhovateľovi zaplatila. Rozdiel činí sumu vo výške 13,50 eur. Odporkyňa nepreukázala, že

by jej dlh v tejto časti zanikol splnením, a preto súd návrhu v časti o zaplatenie 13,50 eur vyhovel. Čo sa týka zvyšnej časti uplatneného nároku, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Súd pri zamietnutí vychádzal aj zo samotného úveru, ktorý vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkový.

3. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo, súd v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a ustanovení § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že ak žalobca dňa 14.10.2011 odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle ustanovení § 39, §54 ods. 1, § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že zmluva sa zrušuje aj so všetkými svojimi účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Okamihom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva ako sú napríklad bezdôvodné obohatenie, náhrada škody. Účastníci zrušenej zmluvy si majú teda navzájom vrátiť už vykonané plnenia. V tomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporkyne vrátenia poskytnutého úveru, avšak nie úrokov za úver zo zmluvy zrušenej spolu s jej účinkami od jej vzniku. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, ktoré postavenie spotrebiteľa zhoršuje, teda dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je neprijateľné. Rovnako je potrebné prihliadať aj na to, že navrhovateľ ako dodávateľ naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, ktoré zmluvu v celosti nerušia s účinkami od jej uzavretia. Ustanovenia Zmluvy, ako i jednotlivé články obchodných podmienok, podľa ktorých má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporkyňu značne nevýhodnejšie oproti úprave v ustanovení § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/ PHS. Ak teda navrhovateľ presadzoval obchodnoprávnu úpravu odstúpenia od zmluvy, súd poukazuje v nadväznosti na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na to, že práve toto samotné ustanovenie odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na , ale na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. V dôsledku neuhradenia poskytnutého úveru v nadväznosti na odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.10.2011 sa odporkyňa dostala do omeškania odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v došlo aj ku kapitalizácií úrokov, zmluvných pokút, pričom nie je možné z predložených dôkazov ustáliť, s akou sumou bola odporkyňa v omeškaní a od kedy, súd s ohľadom na to, že odporkyňa dňa 18.11.2013 vykonala poslednú čiastočnú úhradu v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013, priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po vykonaní poslednej čiastočnej úhrady, t. j. vo výške 9 % ročne odo dňa 19.11.2013 zo sumy 13,50 eur. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O. s. p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú ich postavenie pri uzatváraní zmlúv a tým častokrát aj ich kvalitu života. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v tomto konaní voči odporcovi uplatňoval zaplatenie sumy celkom vo výške 1.379,35 eur. Úspešný bol, čo sa týka zaplatenia sumy 13,50 eur, a teda jeho úspech činí 0,01 %. Úspech odporcu bol, čo do zaplatenia sumy 1.365,85 eur, t. j. 99,99 %, teda čistý úspech navrhovateľa činí 99,98 %, po zaokrúhlení 100 %. V rozsahu čistého úspechu odporkyne by odporkyňa mala právo na náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. trovy konania si neuplatnila. Súd preto rozhodol, že odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namieta arbitrárnosť odôvodnenia rozsudku a nesprávne posúdenie RPMN. Poukazuje na to, že v predmetnej zmluve je údaj o RPMN uvedený, a to v bode 1.8 písm. a), kde je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 17,81 %. Z tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že údaj o RPMN v zmluve neabsentuje. V zmluve je uvedená aj priemerná RPMN, a to v bode 1.10 vo výške 20,09 %. RPMN v zmluve bola uvedená správne a bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca má preto za to, že predmetná zmluva obsahuje okrem všeobecných náležitostí aj všetky osobitné obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je vylúčené, aby mal žalobca nárok len na vrátenie požičanej sumy úveru, nakoľko zmluva spĺňa všetky znaky perfektnosti a platnosti právneho úkonu a takýto právny úkon má bezprostredne smerovať k vzniku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy sa s takýmto

prejavom vôle spájajú, a teda k vzniku nároku žalobcu voči žalovanému na úhradu nesplatenej časti úveru spolu s úrokom z úveru, ako aj úrokmi z omeškania. Žalobca poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah, v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka o tzv. absolútny obchod. Okresný súd však na predmetnú zmluvu o úvere aplikoval výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka a na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka nebral ohľad. Okresný súd teda postupoval v rozpore so zásadou retroaktivity, keď na danú vec aplikoval ustanovenia nepríslušného právneho predpisu, pričom vôbec nevzal do úvahy žalobcovo podanie v predmetnom konaní zo dňa 29.03.2016. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil ešte v roku 2011, kedy do nebola zavedená posledná veta § 52 ods. 2, v zmysle ktorej zákonodarca určil prednostnú aplikáciu na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. V čase uskutočnenia tohto právneho úkonu stále platil stav, podľa ktorého bolo nutné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko úprava odstúpenia od úverovej zmluvy je v Obchodnom zákonníku úpravou komplexnou, nebolo možné ohľadom odstúpenia aplikovať Občiansky zákonník ani len subsidiárne. Poukazuje na to, že pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, kedy oprávnený od zmluvy odstúpil, pričom všeobecná premlčacia doba je Obchodným zákonníkom určená na 4 roky. V tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013. Žalobca má nárok na úrok, t. j. dohodnutý zmluvný úrok vo výške podľa bodu 5.1 zmluvy o úvere a tiež nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných úrokov s poukazom na ust. § 506 Obchodného zákonníka. Z výslovného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Úroky z úveru predstavujú jeho imanentnú súčasť a sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Podľa názoru žalobcu úrok je dlžník povinný platiť po celú dobu až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Rovnako má nárok na úrok z omeškania, ktorý predstavuje sankciu pre neplnenie si povinnosti žalovaného splácať dohodnutý úver s úrokmi riadne a včas. Poukazuje aj na ust. § 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu. V takomto prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatenia istiny, a teda spotrebiteľ je aj v prípade využitia svojho osobitného zákonom stanoveného práva odstúpiť od zmluvy povinný vrátiť veriteľovi istinu aj úroky z istiny. V zmysle odôvodnenia okresného súdu by ale právny následok porušenia zmluvy bol pre spotrebiteľa priaznivejší ako následok v prípade, kedy spotrebiteľ neporuší žiadne povinnosti, ale využije zákonom priznané právo. Takýto výklad práva považuje žalobca za iracionálny. Plnenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania v danom prípade nevylučuje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka, ani právne predpisy chrániace postavenie spotrebiteľa. Ak by sa vychádzalo z názoru okresného súdu, že veriteľovi po odstúpení od úverovej zmluvy nepatria zmluvné úroky, možno vyvodiť, že veriteľ sa dostáva do horšieho postavenia v prípade, ak sa rozhodne uplatniť svoje právo odstúpiť od zmluvy pre omeškanie dlžníka, než v prípade, ak by v zmluvnom vzťahu naďalej zotrval. Poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/760/2014 zo dňa 27.01.2016. Podľa názoru žalobcu bola nesprávne posúdená aj náhrada trov konania a právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, žalobca ho nepovažuje za postačujúce a je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 C. s. p., nakoľko okrem kusého odkazu na niektoré ustanovenia neobsahuje žiadne vysvetlenie a úvahy, prečo súd napriek skutočnosti, že ide o tzv. absolútny obchodný vzťah, považoval za príslušné výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka a na ustanovenia Obchodného zákonníka neprihliadal. Napádaným rozsudkom bolo porušené právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 379 C. s. p. (z uvedeného dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku I. rozsudku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo výrokoch II., III. zrušil v zmysle ust. § 389 písm. b) C. s. p. a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolanie žalobcu považuje odvolací súd za dôvodné.

8. Dôvodná je odvolacia námietka žalobcu, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je arbitrárne a porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces garantované čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

9. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p., keď okresný súd nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď vo vzťahu k svojim stroho skonštatovaným skutkovým a právnym záverom, na ktorých je rozhodnutie založené.

10. Okresný súd oprel zamietnutie žaloby vo zvyšku o dva právne dôvody: 1. chýbajúci údaj o RPMN, teda obligatórnej náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, 2. z dôvodu platného odstúpenia od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila a žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou, ktorú doposiaľ žalobcovi zaplatila.

11. Prvý uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa opiera o skutkový záver okresného súdu, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN. Odvolací súd však konštatuje, že odvolacia námietka žalobcu je dôvodná, keď z obsahu spisu možno konštatovať, že zmluva o poskytnutí hotovostného úveru uzatvorená medzi účastníkmi dňa 02.03.2009, od ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok, obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov uvedenú výškou 17,81 %, a to v bode 1.8 zmluvy (č. l. 15 spisu). Uvedený právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa tak opiera o nesprávny skutkový záver.

12. Pod bodom 2. uvedený záver okresného súdu, z ktorého vyplýva, že keď žalobca platne odstúpil od zmluvy, je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou, ktorú odporkyňa doposiaľ zaplatila, je v rozsudku bližšie nevysvetlený, a teda arbitrárny. Z rozsudku okresného súdu nevyplýva, akými úvahami sa okresný súd pri tomto závere spravoval.

13. Je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

14. Žalobca sa domáha žalovaného plnenia z platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom a je upravená v 3. časti v hlave 2 oddiel 5 v ust. § 497 - 507 Obchodného zákonníka, ktorá právna úprava vymedzuje práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy. Zároveň je nesporné a toto nespochybňuje ani odvolateľ, že vychádzajúc z charakteru a povahy zmluvných strán ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto je potrebné aplikovať na túto zmluvu ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku, teda aj na zmluvu, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa o nemožnosti prednostného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj keď ust. § 52 ods. 2 bolo v tomto smere novelizované až zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2015, prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka v prípade, ak účastníkom je spotrebiteľ, ak takýto postup bol pre spotrebiteľa výhodnejší, bolo zo strany justičnej praxe aplikované už pred účinnosťou tejto novelizácie, vychádzajúc tak zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dovtedy platnom znení a touto úpravou zákonodarca reagoval len z dôvodu akceptovania ustálenej súdnej praxe. Uvedené však neznamená, že okresný súd postupoval správne.

16. Pri určení práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere je potrebné vychádzať z ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.

17. V danom prípade bola medzi účastníkmi uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje, alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.

18. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru však neovplyvňuje.

19. Pokiaľ však ide o aplikáciu ust. § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia veriteľa od zmluvy pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uvedené odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie tohto zákonného ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká. V dôsledku tejto špeciálnej úpravy je vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o odstúpení, lebo Občiansky zákonník obdobné ustanovenie neobsahuje. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom by bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka.

20. Odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka pre omeškanie dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.

21. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok je založený aj na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia okresný súd nezistil skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku v napadnutom rozsahu a jeho vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Úlohou okresného súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, berúc do úvahy údaj o RPMN nachádzajúci sa v bode 1.8 zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, ako aj vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho záveru odvolacieho súdu, že odstúpením od úverovej zmluvy pre omeškanie dlžníka trvá povinnosť dlžníka a tomu zodpovedajúce právo veriteľa vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Okresný súd zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)