Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20C-127-2015.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/127/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s, so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Clementisa10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., v konaní o zaplatenie 723,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 723,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto sumy od 25.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 02.04.2015 (ktorý ju následne postúpil tunajšiemu súdu) žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 723,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto sumy od 25.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel tri zmluvy o pripojení, a to zmluvu č. A6819945, zmluvu č. E. a zmluvu č. E., na základe ktorých mu vypožičal tri SIM karty umožňujúce využívať poskytované telekomunikačné služby. Žalovaný mu nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 386,02 Eur vyfakturovaných v období júna až augusta roku 2013 s tým, že sumu za poistenie faktúr si od žalovaného neuplatňuje. Žalovaný mu okrem toho spôsobil škodu z druhej zmluvy vo výške 209,17 Eur a z tretej zmluvy vo výške 128,21 Eur, nakoľko získal od neho telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej za situácie, kedy sa súčasne žalovaný zaviazal zotrvať v príslušnom zmluvnom vzťahu a platiť cenu poskytnutých služieb počas dohodnutej doby, no svoje povinnosti žalovaný porušil. Pri výpočte škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvných povinností žalovaným.
2. Žalovaný nemá v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Mesto Žarnovica. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 19.10.2016). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 26.08.2009 zmluvu o pripojení č. E. (ďalej aj len „prvá zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k zmluve zo dňa 23.11.2012 žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie Huawei E587 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 19,- Eur. Podľa dokladu predloženého žalobcom bola bežná spotrebiteľská cena tohto zariadenia 200,- Eur. V článku 2.2 dodatku sa žalovaný zaviazal, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude mať aktivovaný na SIM karte účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku minimálne 23,99 Eur. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu dvadsaťštyri mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať.
5. Sporové strany tiež uzavreli dňa 19.02.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. E. (ďalej aj len „druhá zmluva“) a aj touto zmluvou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k zmluve zo dňa 19.02.2013 žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Xperia P so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 29,- Eur, pričom ďalej je v dodatku uvedené, že jeho bežná spotrebiteľská cena bez zľavy je 280,- Eur. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu dvadsaťštyri mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať a že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi (článok 2.3 písm. e) dodatku).
6. Napokon sporové strany uzavreli dňa 19.02.2013 tretiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. E. a rovnako aj touto zmluvou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. K tejto zmluve dodatok uzavretý nebol.
7. Faktúrou splatnou dňa 06.07.2013 v sume 46,98 Eur, faktúrou splatnou dňa 05.08.2013 v sume 23,48 Eur a faktúrou splatnou dňa 05.09.2013 v sume 34,50 Eur vyfakturoval žalobca žalovanému k úhrade telekomunikačné služby za obdobie jún až august 2013 poskytnuté na základe prvej zmluvy. Faktúrou splatnou dňa 06.07.2013 v sume 89,07 Eur, faktúrou splatnou dňa 05.08.2013 v sume 120,67 Eur a faktúrou splatnou dňa 05.09.2013 v sume 47,84 Eur vyfakturoval žalobca žalovanému k úhrade telekomunikačné služby ohľadne druhej zmluvy s tým, že v každej z týchto faktúr je zahrnutá aj položka 2,99 Eur označená ako „Služby cez SMS s osobitnou tarifikáciou“ a z prepočtu žalovanej sumy je zrejmé, že ide o žalobcom v konaní neuplatňovaný poplatok za poistenie faktúr. Napokon faktúrou splatnou dňa 06.07.2013 v sume 32,45 Eur žalobca žalovanému vyfakturoval k úhrade telekomunikačné služby poskytnuté na základe tretej zmluvy.
8. Následne listom zo dňa 10.10.2013 (pokusom o pokonávku) žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 386,02 Eur ako ceny neuhradených telekomunikačných služieb poskytnutých a fakturovaných v období júna až augusta 2013, ako aj na náhradu škody v sume 432,- Eur, a to najneskôr do 24.10.2013.
9. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 386,02 Eur ako cenu telekomunikačných služieb (splatnú 14 dní od vystavenia faktúr podľa článku 11.8 všeobecných podmienok, ktorými sa všetky tri zmluvy v podrobnostiach spravujú) poskytnutých mu na základe uzavretých zmlúv. Právny základ prvej zmluvy o pripojení zo dňa 26.08.2009 vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách). Druhá a tretia zmluva zasa vychádza z ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť dlžnej sumy 386,02 Eur (z prvej zmluvy 104,96 Eur, z druhej 248,61 Eur a z tretej 32,45 Eur), rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz
svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.
10. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvných vzťahoch so žalobcom po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatkov k prvej a druhej zmluve a počas tejto doby bolo súčasne jeho povinnosťou riadne a včas platiť cenu poskytovaných telekomunikačných služieb. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný si tieto svoje povinnosti nesplnil, keď faktúry neuhradil. Žalobca pritom odpredával žalovanému telekomunikačné zariadenia za zvýhodnenú cenu s tým, že žalovaný si bude riadne plniť svoje povinnosti počas celej doby viazanosti a teda v zmluvne podloženom legitímnom očakávaní, že sa mu zľava poskytnutá žalovanému z predajných cien do istej miery vráti v rámci platieb za poskytnuté služby. V dôsledku nedodržania povinnosti žalovaným došlo k ukončeniu poskytovania služieb a zľava sa žalobcovi preto nevrátila, pričom evidentne pri riadnom splnení povinnosti žalovaným by tomu tak nebolo. Na jednej strane sa teda majetok žalobcu pri predaji zariadenia znížil na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia poskytnúť žalovanému zľavu z predajných cien, no na druhej strane sa potom jeho majetok nerozšíril očakávaným spôsobom v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Tým žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla škoda v podobe ušlého zisku, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaným. Táto predstavuje pri prvej zmluve čiastku 128,21 Eur ako alikvotná časť sumy 181,- Eur (predajná cena 200,- Eur mínus kúpna cena podľa dodatku 19,- Eur) pripadajúca na obdobie od porušenia povinnosti žalovaným do konca viazanosti (t.j. 181,- Eur : 24 mesiacov x cca 17 mesiacov (od 17.06.2013 do 23.11.2014)). Pri druhej zmluve predstavuje škoda sumu 209,17 Eur ako alikvotná časť sumy 251,- Eur (predajná cena 280,- Eur mínus kúpna cena podľa dodatku 29,- Eur) pripadajúca na obdobie od porušenia povinnosti žalovaným do konca viazanosti (t.j. 251,- Eur : 24 mesiacov x cca 20 mesiacov (od 17.06.2013 do 19.02.2015)). Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
11. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania súd vychádzal z právnej úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 v spojení s prechodným ustanovením § 10c uvedeného nariadenia vzhľadom na uzavretie prvej zmluvy o pripojení pred 01.02.2013 a omeškanie s úhradou faktúr, ktoré nastalo po 01.02.2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pri omeškaní s úhradou faktúr vystavených na základe druhej a tretej zmluvy, ktoré boli uzavreté dňa 19.02.2013 súd aplikoval právnu úpravu úrokov z omeškania obsiahnutú v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Žalovaný sa nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti a náhrady škody v lehote určenej v pokuse o pokonávku dostal do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka). Preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne, ktorý si uplatnil v súlade s uvedenou právnou úpravou (pritom ohľadne faktúr z prvej zmluvy ešte v nižšej výške než by mal nárok).
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
5
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.