Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-161-2012.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/161/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. X.Á. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, občan SR, 2. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, občan SR, 3. Š. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, občan SR, 4. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. I., W. H. XXXX/XX, občianka SR, 5. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, občan SR a 6. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXXX/X, občianka SR, všetci zastúpení: VRANOVIČ/HALADA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Trnava, Hlavná 25 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do majetku po poručiteľoch, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.úz. Ž., Obec Ž., Okres Z., zapísaná na LV č. XXX Okresného úradu v Z., katastrálny odbor, ako parcela registra „E“ parc.č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2, R. V., patrí v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľovi H. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž. XXX a v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľke E. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž.J. XXX.
II. Žalobcovia m a j ú p r á v o na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2012 domáhali určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.úz. Ž., Obec Ž., Okres Z., zapísaná na LV č. XXX Správy katastra Z., ako parcela registra „E“ parc.č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2, R. V., patrí v podiele 1 k celku do majetku po poručiteľovi H. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž. XXX a v podiele 1 k celku do majetku po poručiteľke E. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž. XXX s odôvodnením, že pôvodná parcela registra „E“ parc.č. XXXX o výmere XXXXXX m2, z ktorej bola oddelená parcela registra „E“ parc.č. XXXX/XX, bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat.úz. Ž., v časti A pod radovým číslom XX pre vlastníkov H.. U. B. a manželku S. B.. Podľa zápisu pod O. U. X bola pôvodná parcela XXXX predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, podľa ktorého bol pozemkový majetok podliehajúci revízii určený pre prídel osobám podľa § 10 zákona č. 142/1947 Zb. Podľa Konečného prídelového plánu revíznych pôdohospodárskych majetkov v katastrálnom území Ž., Zoznamu prídelcov na revíznom majetku, Grafickej časti prídelového plánu, schválenej Miestnou roľníckou komisiou a Zápisnice MNV v Ž. zo dňa XX.XX.XXXX bola parcela XXXX/XX o výmere XXXXX m2 pridelená právnym predchodcom navrhovateľov H. F., zomr. XX.XX.XXXX a manželke E. Y.. Z., zomr. XX.XX.XXXX. H. F. zaplatil dňa 07.10.1948 prvú splátku za pridelený pozemkový majetok, na úhradu zvyšnej časti prídelovej ceny bol vyzvaný Výzvou zo dňa 13.12.1956. Na základe prídelového konania sa právni predchodcovia navrhovateľov v roku 1948 chopili držby parcely XXXX/XX a tento pozemok užívali až do jeho vloženia do Jednotného roľníckeho družstva v Ž. v roku 1958. Napriek tomu, že prídelová listina svedčiaca o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku právnymi predchodcami
navrhovateľov sa nezachovala, je preukázané, že títo nadobudli vlastnícke právo k pozemku titulom vydržania dňa 01.01.1961.
2. Okresný súd Piešťany Rozsudkom č. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20. marca 2015 určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. Ž., Obec Ž., Okres Z., zapísaná na LV č. XXX Správy katastra Z., ako parcela registra „E“ parc.č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2, orná pôda, patrí v podiele 1/2 k celku do dedičstva po poručiteľovi H. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž. XXX a v podiele 1/2 k celku do dedičstva po poručiteľke E. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž. XXX. O trovách rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.428,84 eur a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Trnave Uznesením č. 23Co/437/2015-146 zo dňa 27. júla 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie musí mať nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že právni predchodcovia vstúpili do oprávnenej držby pozemku, tento poctivo, pokojne a dlhodobo užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patrí. Ďalej musí mať súd prvej inštancie preukázané kedy predchodcovia žalobcov vstúpili do oprávnenej držby, aby mohol byť jednoznačne určený začiatok plynutia vydržacej doby. Podľa názoru odvolacieho súdu nestačia len výpovede žalobcov o obhospodarovaní nehnuteľností predchodcami žalobcov, nepostačuje ani to, že Ľ. O. a Š. W. potvrdili v čestnom prehlásení zo dňa 07.07.2010, že rodičia žalobcov pozemok obhospodarovali až do socializácie v roku 1958. Od kedy pozemok užívali treba týchto svedkov, prípadne aj iných vypočuť. Začiatok plynutia vydržacej lehoty treba doplnenými dôkazmi náležite zistiť a potom sa zaoberať tým, či pozemok v dobrej viere, nerušene po celú vydržaciu dobu prípadne do roku 1958, keď pozemok parc. č. XXXX/XX vniesli do JRD, čo potvrdilo aj bývalé JRD užívali a obhospodarovali, tzm pestovali na ňom plodiny alebo iné porasty, bez náznaku neistoty, že by neboli vlastníkmi - minimálne 10 rokov. Súd prvej inštancie sa mal tiež vyporiadať so záznamom v EN, že parcela XXXX bola v roku 1950 na základe výmeru V.. R. Y. R. B. Z. Zn XXX-XX/ X-XXXX zapísaná do vlastníctva Čsl. štátu v správe V.. R. Y. R. B. Z.. Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť opätovne vo veci súd prvej inštancie rozhodnúť.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
7. S použitím citovaného § 391 ods. 2 CSP, riadiac sa názorom nadriadeného súdu, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom strán, svedkov: S. P., Z. Z., S. Z. a Š.I. W. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:
8. Žalobcovia sú právnymi nástupcami nebohého H. F., zomr. XX.XX.XXXX a nebohej E. F., rod. Z., zomr. XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z Osvedčení o dedičstve č. 6D/. zo dňa 22.01.2009 a č. XXD XXXX/ XXXX zo dňa 07.12.2004.
9. Po oboznámení sa s obsahom zoznamu prídelcov na revíznom majetku v kat.úz. Ž. bývalých vlastníkov H.. U. B. a manž. S. vypracovaného pracovnou skupinou V. V. bolo zistené, že rodičia žalobcov boli zapísaní do zoznamu prídelcov pod č. XX a k nim bola priradená parcela č. XXXX/XX- Y. o výmere XXXXX m2. V Konečnom prídelovom pláne revíznych pôdohospodárskych majetkov v kat.úz. Ž. bývalých vlastníkov H.. U. B. a Q.. vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ v Bratislave, ktorý bol preskúmaný a schválený Okresným národným výborom, pôdohospodárskym referátom v Z. dňa 27.11.1942 sú pod poradovým číslom XX zapísaní prídelci H. F. a manž. E. rod. Z. a je k nim priradený konečný prídel a to pozemok s parc.č. XXXX/XX vo výmere XX XXX m2, s konečnou prídelovou cenou 10.000,-Kčs. Prílohou k výzve na zaplatenie preddavkov na prídelovú cenu je potvrdenie rodičov navrhovateľov ako prídelcov poľnohospodárskych nehnuteľností z
revízneho majetku, že vzali na známosť hromadnú výzvu na zaplatenie preddavkov na prídelovú cenu a prevzali složenky na zaplatenie preddavkov na konto Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Fondu náhradového v Bratislave v sume 1 500,-Kčs, čo vlastnoručne podpísali.
10. V zápisnici napísanej na MNV v Ž. dňa 15.11.1952 vo veci ocenenia pôdy a zistenia stavu držby prídelcov na revíznom majetku bývalého vlastníka H.. U. B. a manž. v kat.úz. Ž. sa konštatuje, že pôdohospodársky majetok bývalého vlastníka H..U..B. v celkovej výmere 51.77.66 ha bol v roku 1948 rozdelený medzi drobnými prídelcami obce Ž. v počte 47 prídelcov, poväčšine išlo o maloroľníkov a robotníkov miestnej obce. Vlastnícke prídely boli prídelcom doručené, nakoľko odpisy vlastníckych výmerov sa v spisovom elaboráte obce Ž. nenachádzajú. Táto pôdohospodárska pôda bola ocenená podľa akostnej triedy a zadelená do IV akostnej triedy a ustálená cena berúc do ohľadu majetkové a sociálne pomery drobných prídelcov 10.000,- Kčs za 1 ha ornej pôdy. Vyúčtovanie nebolo prevedené keďže všetci prídelci pôdu užívali a celkového počtu 47 prídelcov, 6 prídelcov vstúpilo síce do JRD v miestnej obci, ale nakoľko je to JRD II typu aj týchto 6 členov obrába pôdu súkromne a preto všetci budú pojatí do konečného prídelového plánu na predplatenie skonfiš. a im do vlastníctva danej pôdy. Poznamenáva sa, že bývalý vlastník H.. U..B. vlastnil v obci Ž. celkove 89.77.66 ha ornej pôdy, 51.77.66 ha pôdy bolo rozdelených medzi drobných prídelcov a 8.00.00 ha bolo ponechaných vlastníkovi H..U.. B., avšak v roku 1950 bola menovanému táto výmera pôdy Okresným národným výborom v Hlohovci podľa rozhodnutia o výkupe podľa zák.č. 46/48 Sb. vykúpená a odovzdaná do užívania Jednotnému roľníckemu družstvu v Ž. a na túto výmeru nebolo urobené ani ocenenie ani vypracovanie patričného spisového materiálu, keďže sa nejedná o pôdu skonfiškovanú ale ide o pôdu vykúpenú podľa zákona č. 46/48 Sb.z.
11. Z obsahu listu Štátnej sporiteľne v Bratislave zo dňa 13.12.1956 vyplýva, že sporiteľňa oznámila H. F. - neb. otcovi navrhovateľov, že mu bol pridelený pôdohospodársky majetok a na prídelovej cene má vykázaný nedoplatok vo výške 1.700,-Kčs.
12. V čestnom prehlásení zo dňa 07.07.2010 Ľ. O. a Š. W. uviedli, že rodičom navrhovateľov H. F. a E. F. rod. Z. pri parcelácii poľnohospodárskej pôdy v roku 1948 Dvora - Vaniga v k.ú. Ž. bol pridelený pozemok, parc.č. XXXX/XX-Y. vo výmere XX XXXm2 a uvedenú pôdu obhospodarovali až do socializácie v roku 1958 a následne v tomto roku ju vložili do spoločného hospodárenia JRD Ž..
13. Z potvrdenia JRD v Ž. zo dňa 05.12.1966, ktoré súdu doručil Štátny archív v Bratislave, pobočka I. vyplýva, že prídelcovia z I. pozemkovej Y. H. F. a manž. E. Y.. Z. dali pridelené pozemky do družstva a sú členmi družstva.
14. Poľnohospodárske družstvo Ž.-Y. dňa 03.05.2011 potvrdilo, že rodičia navrhovateľov vniesli v roku 1958 do spoločného hospodárenia bývalého X. Ž. poľnohospodársku pôdu vo výmere XXXXX m2 v k.ú. Ž., vo vl.č. XXX, parc. č. XXXX/XX. Starosta obce Ž. dňa 07.07.2010 potvrdil, že nebohí rodičia navrhovateľov obhospodarovali ornú pôdu v k.ú. Ž., parc.č. XXXX/XX o výmere XX XX0m2 viac ako 10 rokov.
15. Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave potvrdil, že materiál týkajúci sa pozemkov H. F. sa v archíve nenachádza, rovnako tak informoval i Štátny archív v Bratislave, pobočka I. a taktiež Slovenský národný archív.
16. Žalobca 1. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.11.2016 uviedol, že sa narodil v januári XXXX. V čase, keď jeho rodičom bola odovzdaná predmetná roľa, bol ešte malé dieťa. Neskôr z počutia rodičov vedel, že majú roľu, ktorú obrábali, siali, pestovali na nej obilniny a keďže ich bolo doma 6 detí, museli z niečoho žiť. Rodičia nemali jednoduchý život a od roku 1948 až do roku 1958 roľu neustále obrábali. On ako dieťa spolu so súrodencami chodili pomáhať a ako deti mali uši všade a počul, ako sa o tej svojej roli rodičia rozprávali. Pamätá si aj to, ako sa roľa odovzdala v r. 1958 do družstva, ktoré túto pôdu obrába doposiaľ. Pamätá si, že rodičia obrábali roľu, videl to, bol tam, videl ako si vzájomne ľudia pomáhali pri orbe, všetkých prácach súvisiacich s obhospodárením pôdy, či už sejba, zber repy, zemiakov, obilnín a pod.. Uviedol, že sa jedná o 1 ha role, ktorá bola v minulosti v rámci konfiškácie pridelená jeho rodičom, pretože statkárovi B. bol skonfiškovaný majetok, pričom okrem jeho rodičov, bola pôda prideľovaná aj ďalším obyvateľom, ktorí bývali v susedstve, naproti, aj vedľa nich a jednalo sa asi o 30-40 parciel.
17. Žalobca 3. sa na pojednávaní dňa 29.11.2016 pripojil sa k výpovedi svojho brata ( žalobcu 1.) Uviedol, že si toho veľa nepamätá, len z počutia vie, že predmetnú roľu jeho rodičia obrábali, pamätá si, že rodičia mali koňa, dokonca má aj fotku a vie, že si vzájomne so susedmi pomáhali pri obrábaní role. Vie, že sa jedná o roľu po statkárovi B. a táto rola sa nachádzala v oblasti zvanej B. a vždy keď jeho rodičia išli robiť na roľu, varovala všetky deti, teda aj jeho, stará babka a kázala im, aby poslúchali. Keď sa vniesla roľa do družstva, rodičia obaja pracovali v družstve. Jeho rodičia spomínali, že túto roľu dostali v roku 1948 a potom v 1958 ju odovzdali družstvu.
18. Z výsluchu svedka S. P. bolo zistené, že sa pozná osobne so žalobcami už od detstva, poznal aj ich rodičov, sú v priateľskom vzťahu, nehnevajú sa. Uviedol, že v roku 1948, po bývalom majiteľovi p. B., sa rozdeľovali pozemky medzi viacerých ľudí. Predmetnú roľu dostali rodičia žalobcov aj jeho rodičia a rodičia žalobcov túto užívali až do roku 1958. Ako malý chlapec chodil pomáhať na roľu, stretávali sa tam viaceré deti, aj žalobcovia. Osobne videl rodičov žalobcov fyzicky obrábať roľu. V roku 1958 rodičia žalobcov, aj jeho rodičia vložili svoje pozemky do JRD. O tom, že v roku 1948 boli rozdeľované pozemky vie od svojej sestry, ktorá mu to povedala.
19. Svedkyňa Z. Z. uviedla, že osobne pozná žalobcov, keďže sa aj v detstve spolu hrávali, poznala aj ich rodičov, majú priateľský vzťah. Pamätá si, že aj ona osobne chodila so svojimi rodičmi na roľu, ktorú rodičia obrábali, pestovali na nej plodiny, obilniny, mali aj koníka a v susedstve boli aj F.. Vie o tom, že roľu, ktorú obrábali jej rodičia mali pridelenú po p. B., bolo to v roku 1948 a vie to aj z toho dôvodu, že keď jej otec zomrel spolu s bratom to vybavovali. Vie o tom, že predmetnú roľu mali F. pridelenú v rámci parcelácie, bola to všeobecne známa vec, všetci to vedeli, hovorili to aj jej rodičia a ona osobne videla ako túto roľu rodičia žalobcov obrábali. Väčšinou sa siala na roli kukurica, sadili sa zemiaky a pestovali sa všetky potrebné plodiny na živobytie. Pamätá si ako sa v roku 1958 dávali role do družstva. Roľu odovzdali do družstva aj jej rodičia. Podľa rozprávania jej rodičov parcelácia pozemkov bola okolo roku 1948. Ona sa narodila v roku 1945, ale už ako malé dieťa si pamätá, že jej rodičia pôdu obrábali. Jednalo sa o pozemky v oblasti B. a boli to pozemky, ktoré predtým patrili p. B.. Vie, že sa prideľovali viacerým, napr. F., P.S., Z., V.. Y..
20. Svedok S. Z., osobne pozná žalobcov už od mala, bývajú v jednej dedine, majú priateľský vzťah, poznal aj ich rodičov. Pamätám si ako malý chlapec asi 6 ročný, ako ho rodičia brávali na roľu, kde sa všetci stretávali a keďže mali susediacu roľu, spolu so žalobcami sa tam hrali a rodičia pozemok obrábali. Jeho otec mu spomínal, že tieto role boli v roku 1948 rozparcelované, že predtým patrili nejakému pánovi, bol to čech, nespomenul si na jeho meno, ale vie, že tento pán musel odísť a pozemky sa rozparcelovali a tieto pozemky sa poprideľovali rôznym ľudom, vie, že aj rodičom žalobcov aj jeho rodičom a môže povedať, že jeho otec tam mal najväčší prídel. Na roli sa pestovali zemiaky, kukurica a cukrová repa. Vzhľadom na to, že jeho otec vypestoval veľké množstvo cukrovej repy, tak za odmenu dostal od štátu dotáciu v podobe hnojiva, to mu otec vždy spomínal. Osobne si pamätá rodičov žalobcov ako obrábali svoju roľu, vylamovali kukuricu, vyberali sa ručne zemiaky a ako deti im pomáhali. Pozemky tak F. ako jeho rodičov sa v roku 1958 dali do družstva. Potvrdil, že v zápisnici zo dňa 15.11.1952 spísanej na MNV v Ž. je uvedený ako prítomný jeho otec A. Z.. Jeho otec 2 roky pracoval na družstve ako skladník a potom bol 18 alebo 20 rokov predseda družstva. V súčasnosti má pozemok, ktorý bol pridelený jeho rodičom majetkovoprávne vysporiadaný, je jeho výlučným vlastníkom. Jedná sa o pozemok zapísaný na LV č. XXX.
21. Z výsluchu svedka Š. W. súd zistil, že osobne pozná žalobcov od svojho detstva, poznal aj ich rodičov a majú priateľský vzťah. Pamätá si z detstva, ako spoločne jeho rodičia pomáhali rodičom žalobcov na roli, a ako deti ich brávali. Pamätá si, že raz sa robilo na ich roli, potom na roli jeho rodičov, vzájomne si vypomáhali a vedel hlavne z rozprávania rodičov, že po vojne v roku 1948 prebehla tzv. parcelácia a rodičia žalobcov boli jednými z tých, ktorým bol pridelený pozemok, ktorý pôvodne patril p. B.. Jeho rodičia tam roľu nemali, ale chodili pomáhať na roľu F.. Pamätá si, že na predmetnej roli sa pestovali zemiaky, kukurica aj obilniny, chodili tam okopávať. Rodičia žalobcov tento pozemok obrábali až do založenia družstva, čo bolo asi v auguste 1957. Potvrdil, že rodičia žalobcov nepretržite užívali roľu, ktorá im bola pridelená v roku 1948 až do jej vloženia do družstva.
22. Právny zástupca žalobcov v nadväznosti na výsluch žalobcov i svedkov uviedol, že je nepochybne preukázané, že rodičia žalobcov nadobudli v roku 1948 držbu sporného pozemku a tento nepretržite užívali až do momentu, kedy bol vložený do družstva a zostáva teda otázka, či bola držba oprávnená,
pričom z listinných dôkazov vyplýva, že táto držba bola oprávnená, keďže bola v rámci procesu parcelácie. Držba začala najneskôr 31.12.1948 a to až do 01.01.1961 a podľa jeho názoru je naplnená podmienka vydržacej doby v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka z roku 1950 a sú preukázané podmienky vydržania, pričom zápis vlastníctva štátu k spornému pozemku v roku 1951 nemohol mať vplyv na vydržanie.
23. V rozhodnom období až do 31.12.1950 platil na území Slovenska zákon č. 222/1855, podľa ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Zápis do pozemkovej knihy mal konštitutívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam.
24. Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb. zanikol konštitutívny význam pozemkovej knihy na úseku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa § 111 ods. 1 sa prevádzalo vlastnícke právo k veciam jednotlivo určeným (teda aj k nehnuteľnostiam) už samotnou zmluvou, ak nebolo dohovorené inak, alebo ak nič iné nevyplývalo z osobitných predpisov. Zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe nebol už podmienkou prevodu vlastníctva a mal iba význam deklaratórny. Podľa právnej úpravy vydržania, ak držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, bol držiteľom oprávneným a v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 145 ods. 1 a 2), pričom v zmysle § 115 vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo iba ak nešlo o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
25. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. až do jeho novelizácie dňa 01.04.1983 vydržanie nepoznal. Toto bolo zavedené až novelou ust. § 132a a § 135a Občianskeho zákonníka. Podľa § 135a ods. 1 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe nehnuteľnú vec 10 rokov.
26. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 až dosiaľ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa podľa ods. 1 započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. V zmysle § 129 ods. 1 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 potom ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
27. Podľa § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.
28. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
29. Podľa § 116 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
30. Podľa § 145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
31. Podľa § 566 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
32. Podľa § 145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
33. Podľa § 146 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v priebehu celého rozhodného obdobia, kedy bolo vydržanie prípustné, sa na získanie vlastníckeho práva vyžadovalo naplnenie zákonom stanovených podmienok a to: existencia dobromyseľnej držby veci, uplynutie zákonom stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe - pri nehnuteľnostiach desať rokov a spôsobilosť predmetu vydržania. Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec, resp. právo patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená okrem iných aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je potrebné i pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie treba preto vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia samotného držiteľa a vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.
27. Žalobcovia sa v konaní domáhajú určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku titulom vydržania a nie titulom prídelu, preto súd zameral dokazovanie na preukázanie všetkých zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Pretože žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo svojich predchodcov (rodičov) od vydržania prideleného pozemku a nie od prídelu, nie je podľa názoru súdu potrebné doloženie výmeru o vlastníctve. Podstatnou okolnosťou je preukázanie všetkých zákonných predpokladov pre záver súdu, že právni predchodcovia vstúpili do oprávnenej držby pozemku, tento pokojne, poctivo a dlhodobo užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patrí. V súvislosti s ustálením rozhodného okamihu vzniku oprávnenej držby predchodcov žalobcov, súd konštatuje, že z predloženého konečného prídelového plánu revíznych pôdohospodárskych majetkov v katastrálnom území Ž. ( č.l. 18 súdneho spisu), zoznamu prídelcov ( č.l. 22 súdneho spisu), grafickej časti prídelového plánu ( č.l. 25 súdneho spisu), možno vyvodiť záver, že k prevzatiu prideleného pozemku predchodcami žalobcov došlo v roku 1948. H. F. zaplatil dňa 07.10.1948 prvú splátku za pridelený pozemok, čo potvrdzuje výpis z účtu Štátnej sporiteľne v Bratislave (č.l.30 súdneho spisu). Navyše i svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že predchodcovia žalobcov užívali sporný pozemok od roku 1948. Faktickým prevzatím prideleného pozemku v súlade s prideľovacím plánom vstúpili prídelcovia, teda predchodcovia žalobcov, do oprávnenej držby pozemku a v tejto oprávnenej držbe zotrvali nepretržite počas celej vydržacej doby, čo bolo preukázané hlavne výpoveďami svedkov. V zápisnici MNV v Ž. zo dňa 15.11.1952( č.l. 27 súdneho spisu) sa konštatuje, že v obci Ž. bol skonfiškovaný pôdohospodársky majetok bývalého vlastníka H.. U.. B., ktorý bol rozdelený medzi drobných prídelcov obce Ž. v počte 47 prídelov, toto rozdelenie bolo prevedené v roku 1948 poväčšine maloroľníkom a robotníkom miestnej obce. V zápisnici sa konštatuje, že všetci prídelci pridelenú pôdu doteraz užívajú a všetci budú pojatí do konečného prídelového plánu. Aj tento dôkaz jednoznačne preukazuje, že v roku 1948 došlo k prideleniu pozemkov po bývalom vlastníkovi prídelcom a rovnako preukazuje aj trvanie držby v čase spísania zápisnice. Tieto dôkazy preukazujú užívanie prideleného pozemku predchodcami žalobcov až do jeho odovzdania do užívania X. Ž.. Samotné vnesenie pozemku do užívania JRD ešte neznamenalo vzdanie sa tohto majetku v prospech družstva. Svedkovia svojimi výpoveďami jednoznačne potvrdili, že rodičia žalobcov od prevzatia pozemku až do jeho odovzdania do užívania JRD tento pozemok nerušene
užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patrí. Toto presvedčenie sa navonok prejavovalo tým, že pozemok obhospodarovali, pestovali na ňom potrebné plodiny bez náznaku neistoty, že by neboli vlastníkmi.
28. Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že predchodcovia žalobcov najneskôr 31.12.1948 prevzatím prideleného pozemku nadobudli vlastnícke právo k tomuto pozemku a ujali sa oprávnenej držby, ktorá trvala do 01.01.1961. Bez ohľadu na to, či vlastníctvo k spornému pozemku nadobudol štát v roku 1951, oprávnená držba právnych predchodcov žalobcov trvala naďalej a bez prerušenia trvala až do vnesenia pozemku do X. Ž. v roku 1958, pričom plynula naďalej aj po vnesení pozemku do X. Ž.. Na trvanie plynutia oprávnenej držby sporného pozemku predchodcami žalobcov nemal vplyv ani zápis vlastníctva štátu vo vložke č. XXX na základe výkupu. Táto skutočnosť nemohla mať vplyv na vnútorné presvedčenie predchodcov žalobcov o tom, že im sporný pozemok vlastnícky patrí.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
30. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
31. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a v konaní úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.