Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-65-2016.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú G. N. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov, matky N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. T. XX, zastúpenej JUDr. PaedDr. Róbertom Mosbergerom Kozákom, advokátom so sídlom v Y. W., O. XX a otca F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E., W. Z. XXXX/X, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu matky na určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1P/168/2015-67 zo dňa 21. 06. 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 1P/168/2015-67 zo dňa 21. 06. 2016 zveril maloletú G. N. S., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc od 08. 02. 2016. Zameškané výživné v sume 230,69 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Zároveň upravil styk s maloletou tak, že otec je s ňou oprávnený stretávať sa počas letných prázdnin každý rok od 09.00 hod. dňa 01. 07. do 17.00 hod. dňa 15. 07., od 09.00 hod. dňa 01. 08. do 17.00 hod. dňa 15. 08., každý posledný víkend každého kalendárneho mesiaca od 15.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nedeľu, počas jarných prázdnin každý párny rok od 09.00 hod. pondelka do 17.00 hod. stredy, každý nepárny rok od 09.00 hod. štvrtka do 17.00 hod. nedele, počas zimných prázdnin každý párny rok od 09.00 hod. dňa 20. 12. do 25. 12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 09.00 hod. dňa 26. 12. do 02. 01. do 17.00 hod. Otec si prevezme maloleté dieťa pred jeho bydliskom a po skončení styku ho na uvedenom mieste matke odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi umožniť. Súd návrh matky vo zvyšnej časti určenia výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, keď mal preukázané z doručeného návrhu, ktorý podal otec na úpravu práv a povinností k maloletej G. N. S., keď otec odôvodnil svoj návrh tým, že s matkou maloletej ukončili spolužitie v roku 2013 v Írsku, odkiaľ sa matka s maloletou odsťahovala na Slovensko. Výživné na dcéru podľa svojho uváženia platil 200,- eur mesačne. V marci 2014 sa vrátil na Slovensko, začal podnikať, chcel byť v blízkosti dcéry a zabezpečiť jej všetko, čo bolo v jeho silách, no v rámci podnikateľskej činnosti sa dostal do dlhodobej straty. Nedoplatky musel uhradiť z úspor,
ktoré si našetril v zahraničí a z nich platil aj výživné pre dcéru. Keďže úspory sa minuli, bol nútený podnikanie ukončiť. Nie je schopný ďalej platiť výživné na dcéru v pôvodnej výške, keď od 31. 08. 2015 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Od uvedeného obdobia platí na výživu dcéry 30,- eur mesačne. S dcérou má záujem stýkať sa, nechce, aby vyrastala bez otca. Má záujem sa o ňu aj starať, podieľať sa na jej výchove a formovaní osobnosti. V poslednom období so stykom nastali problémy, keď matka mu nedovolila, aby dieťa navštívil. Navrhol, aby súd rozhodol o zverení dcéry do osobnej starostlivosti matky s tým, že budú obidvaja ju zastupovať a spravovať jej majetok a navrhol, aby bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 30,- eur mesačne a aby súd rozhodol o úprave jeho styku s dcérou počas roka, jarných, zimných a letných prázdnin.
3. Matka 08. 02. 2016 doručila návrh na súd na určenie výživného na dcéru a na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré odôvodnila tým, že otec od doby, kedy opustila s dcérou spoločnú domácnosť, neprispieva na jej výživu napriek pokusom uzavrieť s ním dohodu. Výživné nezaplatil v mesiacoch júl, august, október 2015. Navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať sumou 250,- eur mesačne od podania návrhu a navrhla nariadiť predbežné opatrenie, na základe ktorého bude otec prispievať výživným 80,- eur mesačne. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 1P/36/2016-31 predbežným opatrením uložil otcovi prispievať na výživu maloletej výživným v nevyhnutnej miere vo výške 30 % zo sumy životného minima, t.j. sumou 27,13 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od 22. 02. 2016. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním okrem výsluchu účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal preukázané, že matka poberá prídavky na dve deti v sume 47,04 eur mesačne a rodičovský príspevok na maloletého W. K., nar. XX. XX. XXXX v sume 203,- eur mesačne. Z potvrdení o zárobku otca mal preukázané, že tento je zamestnaný v spoločnosti BTB s.r.o. Nové Zámky od 08. 03. 2016 a jeho čistá mzdy v marci 2016 dosiahla sumu 175,54 eur, v apríli 2016 226,50 eur, v máji 2016 226,50 eur. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 18. 04. 2016 mal preukázané, že otec bol dňom 08. 03. 2016 z dôvodu vzniku pracovného pomeru vyradený z evidencie uchádzača o zamestnanie. Z obsahu pracovnej zmluvy mal preukázanú dohodnutú hrubú mesačnú mzdu vo výške 250,- eur mesačne. Z oznámenia Daňového úradu Nitra zo dňa 07. 06. 2016 mal preukázané, že otec maloletej nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2015, za zdaňovacie obdobie 2014 priznal príjem vo výške 18 559,30 eur a výdavky vo výške 23 400,- eur, základ dane bol 0,- eur. Zo zmluvy o nájme bytu mal preukázané, že matka prenajímateľovi uhrádza nájomné v sume 100,- eur mesačne, mimo toho ešte poplatky za odber plynu, vody, elektrickej energie a odvoz komunálneho odpadu. Za stravu maloletej platí materskej škole 1,17 eur, mesačný príspevok materskej škole predstavuje sumu 7,- eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal preukázané, že otec maloletej bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 31. 08. 2015.
5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že maloletá je vo veku takmer 7 rokov, navštevuje materskú školu, je zdravá a matka má v súvislosti s poskytovaním stravy, ošatenia, obuvi bežné výdavky. Zvýšené výdavky má matka v súvislosti s mimoškolskými aktivitami dcéry, ktorá navštevuje tanečný krúžok, za ktorý matka platí každého polroka 45,- eur. Okrem toho má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi W., vo vzťahu ku ktorému si jeho otec platí vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2013, preto návrhy na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd považoval za dôvodné. Výpoveďou matky a otca, ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletú, ktorej vytvára priaznivé rodinné a výchovné prostredie a v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Z výpovede matky a otca mal tiež preukázané, že vzájomný vzťah dcéry a otca je harmonický, ich styk sa odchodom matky zo spoločnej domácnosti neprerušil, preto matka, ani zástupkyňa kolízneho opatrovníka k návrhu otca na úpravu jeho styku nemali žiadne pripomienky. Z hľadiska riešenia otázky určenia výšky výživného súd zdôraznil, že v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako limitujúce faktory nárokových možností otca. Tento je zdravý, v minulosti vykonával živnostenskú činnosť, ktorú však pre záporný hospodársky výsledok ukončil. Pri určení výživného prihliadal na preukázaný fakt, že otec vyvinul snahu o primerané uplatnenie sa na trhu práce len v úzkom rozsahu, keď sa obmedzil na región vzťahujúci sa k jeho bydlisku, pričom je zrejmé, že s poukazom na jeho vzdelanie má v rámci Slovenska široké možnosti uplatnenia s poukazom na rozvinutú celoplošnú výrobu v automobilovom priemysle. Z toho hľadiska súd nepovažuje
za významný ani argument otca, že sa neorientoval na iné regióny mimo Nových Zámkov, lebo tam, kde žije, býva jeho matka a krstná dcéra. Súd zdôrazňuje, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Hoci súd nespochybňuje právo otca na udržiavanie a budovanie vzťahu i s ďalšími príbuznými, na druhej strane sa javí byť jeho argument najmä o viazanosti jeho pobytu k miestu, kde žije jeho krstná dcéra, za postoj oporujúci zásadám prioritne vyplývajúcim z rodičovských povinností. Uvedené konanie súd vyhodnotil ako jeho nenáležitú snahu o získanie výhodnejšieho zamestnania a zárobku, a preto považoval výživné na maloletú G. N. S. vo výške 80,- eur v primeranej miere proporcionálne zohľadňujúcej schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, jej odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa za situácie, keď matka v súčasnosti nie je zárobkovo činná, je na rodičovskej dovolenke a svoju osobnú starostlivosť venuje aj ďalšiemu maloletému dieťaťu. Na základe uvedeného nepovažoval za opodstatnený návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti v sume 30,- eur mesačne a na druhej strane s rovnakým poukazom na horeuvedené kritériá súd nevyhovel návrhu matke na určenie výživného v sume 150,- eur mesačne, nakoľko táto výška by bola v disproporcii s aktuálnymi oprávnenými potrebami maloletej a schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi otca, preto vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výživného zamietol, pričom z hľadiska návrhu matky súd určil počiatok určenej vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu, t.j. od 08. 02. 2016, pričom v konaní bolo preukázané, že otec prispieva na výživu od novembra 2015 po 30,- eur mesačne a tak za zameškané obdobie od 08. 02. 2016 do 30. 06. 2016 vzniklo vo výške 230,69 eur, ktoré súd otcovi vzhľadom k jeho aktuálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- eur s prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade ak by nezaplatil čo i len jednu splátku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 O. s. p., keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
6. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne rozhodnutie v časti výroku o výške výživného, keď poukázal na to, že uvedená suma je vysoká a prekračuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poukázal na jeho momentálny mesačný príjem, ktorý je 240,- až 250,- eur, býva u svojho otca, ktorému prispieva 30,- eur na energiu, no v poslednom období prispieva 50,- eur. Okresný súd nezohľadnil jeho náklady na životné potreby v podobe platieb za mobilný telefón, výdavky na stravu, hygienické potreby a ošatenie. Po odrátaní všetkých nákladov, ktoré v tejto súvislosti má, mu nezostáva žiadna finančná čiastka. Všetko, čo mu zvýši, sa snaží investovať do maloletej kupovaním darčekov a vecí, ktoré potrebuje. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 30,- eur.
7. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
8. Kolízny opatrovník v podanom vyjadrení navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti výroku o výživnom.
9. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 30. 06. 2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesov, a to zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd už bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedené nové právne úpravy podľa § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované podľa § 470 ods. 2 CSP. Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd ako súd druhej inštancie prispôsobil terminológiu už novej právnej úprave.
10. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nezaoberal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
13. Krajský súd ako súd odvolací - súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery výstižne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom aj vysvetlil. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť otcovi maloletej, ktorý argumenty svojho odvolania založil na tom, že stanovená výška výživného je príliš vysoká a nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam. Aj odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo svojom odôvodnení, poukazuje na to, že otec maloletého dieťaťa nevyužil všetky možnosti, ktoré existujú, aby získal také zamestnanie, aby v plnom rozsahu zabezpečil odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa. Je potrebné, aby otec maloletého dieťaťa si uvedomil, že stanovená výška výživného 80,- eur mesačne ani zďaleka nepokryje polovicu nákladov, ktoré má matka s výchovou a výživou maloletej G. N. S., keď matka svoju vyživovaciu povinnosť zabezpečuje predovšetkým osobnou starostlivosťou. S poukazom na uvedené potom odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd považoval vyslovene za účelové a nedôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)