Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/60/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: ADEK group, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 4312, IČO: 45 421 684, zastúpeného splnomocneným zástupcom AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Ing. V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S., F., L. I. XXX/XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom S., P. M. X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/90/2013-203 zo dňa 27. mája 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 10C/90/2013-203 zo dňa 27. 05. 2015 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 665,16 eur, ktoré uložil žalobcovi zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 28. 03. 2013 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., obec Liptovský Mikuláš, a to 2-izbového bytu č. 10 a 3-izbového bytu č. 11 s príslušenstvom, nachádzajúcich sa na 4. poschodí, vo vchode č. 5, bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 422/88 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Citujúc ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“), § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, § 580, § 581 ods. 1, 2, § 591 Občianskeho zákonníka, § 59a ods. 1, 4 Obchodného zákonníka súd žalobu zamietol nemajúc preukázanú jej dôvodnosť. Súd tak postupoval potom, čo dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu z dôvodu absencie vážnej a skutočnej vôle žalovaného pri jej uzatvorení, rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona o DPH. Mal za preukázané, že na strane žalovaného existovala vôľa zmluvu o prevode vlastníctva bytu s dohodnutým obsahom uzatvoriť, pričom vôľa bola vážna, bezomylná a slobodná. Existenciu a vážnosť vôle mal preukázanú aj na strane žalobcu ako predávajúceho, keď žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že jeho vôľou nebolo predať predmetné byty žalovanému. Žalobca podľa záverov súdu nepreukázal ani absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi s odôvodnením, že až do podpisu zmluvy nemal vedomosť, že kupujúcim bude žalovaný, nie obchodná spoločnosť TREOS, s. r. o., Liptovský Mikuláš. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, keď žiadal vrátiť zloženú kúpnu cenu v depozite, hoci vedel, že nadobudol vlastnícke právo k

bytom, súd uvedené skutočnosti preukázané nemal. Povinnosťou žalovaného zo zmluvy bolo predložiť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bezodkladne po protokolárnom odovzdaní bytov. Žalovaný bol v období od 14. 01. 2013 do 20. 01. 2013 práceneschopný, dňa 23. 01. 2013 podal na správe katastra návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že osobná súčinnosť žalovaného pri podaní návrhu na vklad potrebná nebola, aj žalobca ako druhý účastník zmluvy mohol návrh na vklad do katastra nehnuteľností po protokolárnom odovzdaní bytov podať. Dňa 20. 02. 2013 síce došlo k vráteniu kúpnej ceny zloženej v depozite žalovanému, súd však nepovažoval konanie žalovaného za rozporné s dobrými mravmi, keď vráteniu kúpnej ceny navyše predchádzalo jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok vykonané žalovaným. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o tvrdenú absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu aj z dôvodu obchádzania zákona o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade prevodu bytov do vlastníctva obchodnej spoločnosti TREOS, s. r. o., by obchodná spoločnosť byty predala. Pokiaľ poukazoval na úmysel žalovaného predať byty, ktorý odvodzoval z inzercie uvedenej na internete, vôľu obchodnej spoločnosti nemožno stotožňovať s vôľou fyzickej osoby. Súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu o neplatnosti zmluvy o prevode bytu v časti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného v zmysle čl. 4.3. zmluvy. Predmetom dohody o započítaní pohľadávok bolo započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za byt č. 10 vo výške 42.782,55 eura a pohľadávky žalovaného na zaplatenie časti ceny za dielo, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej s obchodnou spoločnosťou TREOS, s. r. o., vo výške 42.782,55 eura. Z dohody o započítaní pohľadávok jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom vyplýva, ktoré subjekty započítavajú pohľadávky, aké vzájomné pohľadávky sa započítavajú, vrátane ich právneho dôvodu a v akej výške. Z dohody je zrejmé, že vôľou účastníkov zmluvy bolo započítať vzájomné pohľadávky, pričom k účinkom započítania došlo v okamihu, kedy sa započítavané pohľadávky stretli. Keďže súd mal preukázané, že uzavretá zmluva o prevode bytu medzi žalobcom a žalovaným bola platná, následne skúmal platnosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 01. 03. 2013. Žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda z dôvodu, že žalovaný nesplnil ani v dodatočnej primeranej lehote povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Nakoľko súd nemal preukázané zákonné dôvody pre odstúpenie od zmluvy, považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné. Kúpna cena za byt č. 10 vo výške 42.782,55 eur bola zaplatená formou započítania vzájomných pohľadávok na základe dohody o započítaní pohľadávok, ktorá bola súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Záväzok zaplatiť kúpnu cenu za byt č. 11 vo výške 50.000,- eur zanikol započítaním vzájomných pohľadávok na základe jednostranného započítania vzájomných pohľadávok vykonaného žalovaným dňa 15. 02. 2013, t. j. ešte pred odstúpením od zmluvy. Jednostranný právny úkon započítania vzájomných pohľadávok vykonaný žalovaným obsahoval všetky náležitosti, pričom z neho jednoznačným, jasným a nepochybným spôsobom vyplývalo, aká pohľadávka žalovaného, v akej výške a z akého právneho dôvodu sa započítava na vzájomnú pohľadávku žalobcu. Žalovaný vykonal jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok dňa 15. 02. 2013, kedy bol zápočet odovzdaný na poštovú prepravu a zásielka bola uložená a adresát (žalobca) upovedomený o uložení zásielky dňa 19. 02. 2013. Do sféry dispozície žalobcu sa teda jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok dostalo dňa 19. 02. 2012, t. j. dňom oznámenia Slovenskej pošty, a. s. o uložení zásielky na pošte. Uvedeným dňom došlo aj k účinkom doručenia hmotnoprávneho úkonu. Navyše, k zániku vzájomných pohľadávok došlo okamihom, kedy sa pohľadávky, spôsobilé na započítanie, stretli. V čase účinnosti doručenia jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok žalobcovi existovala splatná pohľadávka žalobcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 50.000,- eur, ktorej splatnosť nastala najneskôr dňom nasledujúcim po povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným bytom do katastra nehnuteľností, t. j. dňa 06. 02. 2013. Súd mal taktiež preukázanú existenciu vzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 50.000,- eur, ktorú žalovaný nadobudol od obchodnej spoločnosti TREOS, s. r. o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23. 01. 2013, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky predstavujúcej zmluvnú pokutu zo zmluvy o dielo č. 18112010 zo dňa 18. 11. 2010 vo výške 61.639,42 eur. Už v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/28/2014 súd považoval uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú a na základe uvedenej zmluvy priznal žalovanému (v procesnom postavení žalobcu) nárok vo výške 11.639,42 eur s prísl., predstavujúci zostatok nezaplatenej zmluvnej pokuty. Súd nemal preukázanú dôvodnosť právnej argumentácie žalobcu o neplatnosti, resp. neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške zmluvnej pokuty z dôvodu rozporu s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka, keď uvedené postúpenie pohľadávky nie je možné subsumovať pod uvedené zákonné ustanovenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2015, 13. 04. 2015 a 27. 05. 2015), vrátane režijného paušálu, náhrady za stratu času a cestovného a DPH v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/, v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, d/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 15 písm. a/, § 16 ods. 4, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu v sume 665,16 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení jeho žalobe v celom rozsahu. V odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom, keď na pojednávaní dňa 27. 05. 2015 právny zástupca žalovaného podaním do zápisnice predložil návrh na vykonanie dôkazov, ktorý doložil v listinnej podobe ako prílohu svojho ústneho návrhu a tieto predložil krátkou cestou súdu priamo na pojednávaní. Rovnopis týchto listín však neobdržal a súd svojim konaním porušil ust. § 42 ods. 3 O. s. p., keď nevyhotovil kópie týchto podaní ani nevyzval právneho zástupcu žalovaného na doplnenie rovnopisov pre neho. Súd prečítal čiastočne obsah týchto listín, avšak s listinnými podaniami žalovaného sa nemohol dôkladne oboznámiť po doručení ich rovnopisov. Pokiaľ súd nepostupoval podľa § 42 ods. 3 O. s. p., je jeho postup v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Opätovne poukázal na to, že nadobúdateľom bytov sa mala stať spoločnosť TREOS s. r. o. a až pri podpisovaní kúpnej zmluvy sa dozvedel, že nadobúdateľom bytov je žalovaný. Takouto zmenou podľa neho žalovaný sledoval obchádzanie zákona o DPH. Žalovaný nevedel v priebehu konania a počas svojej výpovede ozrejmiť logický objektívny hospodársky dôvod transakcie - prevodu bytov na žalovaného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, ak pohľadávku voči žalobcovi mala spoločnosť TREOS s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný. Dôkazné bremeno o preukázaní objektívneho hospodárskeho dôvodu znáša žalovaný. Z doloženého inzerátu a jeho výsluchu je preukázaný úmysel žalovaného predmetné byty previesť ďalej na tretie osoby. Nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky a kúpna zmluva ako právne úkony, ktorých účelom je obchádzanie zákona o DPH sú absolútne neplatnými, žalovaný nedisponoval pohľadávkou voči nemu vzniknutou titulom zmluvy o dielo medzi TREOS s. r. o. a ním, nemohol platne započítať pohľadávku jednostranným zápočtom a týmto spôsobom uhradiť kúpnu cenu za byt č. 11. Na preukázanie toho, že skutočným úmyslom žalovaného bolo predmetné byty predať tretím osobám navrhol na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 vykonanie dôkazu - vypočutie realitného makléra realitnej kancelárie, ktorá byty žalovaného ponúkala na predaj na internetovom portáli k predaju. Súd jeho návrh zamietol, hoci výpoveď realitného makléra mohla mať zásadný vplyv na zistenie úmyslu žalovaného v súvislosti s ďalším predajom bytov. Takto okresný súd zaťažil napadnuté rozhodnutie aj vadou podľa § 205 písm. c/ O. s. p. Rovnako namietal platnosť jednostranného zápočtu žalovaného z dôvodu absencie esenciálnych náležitostí právnych úkonov. Jednostranný zápočet neobsahuje označenie kto je veriteľ a kto dlžník ktorej pohľadávky, nedostatočne identifikuje započítavané pohľadávky, nakoľko uvádza ako právny titul, ktorým si žalovaný uplatnil pohľadávku voči nemu ako zmluvu o dielo, pričom žalovaný podľa svojich tvrdení disponuje pohľadávkou voči nemu titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, nie titulom zmluvy o dielo a nie je špecifikované ustanovenie zmlúv titulom ktorých pohľadávky vznikli. Jednostranné započítanie kúpnej ceny za byt č. 11 bolo vylúčené aj preto, lebo v zmluve bolo dohodnuté, že cena za byt má byť uhradená prevodom na účet. Jednostranný zápočet mu bol zároveň účinne doručený až po tom ako účinne odstúpil od kúpnej zmluvy. Pokiaľ súd uviedol, že ustanovenie kúpnej zmluvy o doručovaní sa na doručovanie jednostranného zápočtu nevzťahovalo, je jeho právne posúdenie nesprávne. Žalovaný zároveň nikdy nenadobudol pohľadávku voči nemu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou TREOS, s. r. o. a žalovaným, nakoľko ide o neúčinný právny úkon z dôvodu nesplnenia predpokladov ustanovených v § 59a Obchodného zákonníka. Žalobca opätovne poukázal aj na porušenie dobrých mravov žalovaným, ktorý bol povinný podať návrh na vklad vlastníckeho práva k bytom bezodkladne po protokolárnom odovzdaní bytov, ku ktorému došlo dňa 15. 01. 2015, žalovaný však návrh na vklad podal až dňa 23. 01. 2013.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie všetky listinné dôkazy na pojednávaní riadne a dôkladne prečítal pred vyhlásením rozsudku, takže z dôvodov uvedených žalobcom nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď žalobca má aj oprávnenie nahliadať do súdneho spisu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že byty mali byť predané spoločnosti TREOS, s. r. o. a jemu sa predali z dôvodu obchádzania

zákona o DPH. Pokiaľ ide o výsluch realitného makléra, súd zamietnutie tohto dôkazu riadne zdôvodnil, keď výsluch tohto svedka bol pre súdenú vec nepotrebný. V ďalšom sa žalovaný pridržal svojej právnej argumentácie prezentovanej počas súdneho konania.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 31. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia či skutočnosti, ktoré by neboli predmetom doterajšieho konania, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na správnosť jeho záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Žalobca v odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom v súvislosti s nedodržaním postupu podľa § 42 ods. 3 O. s. p., keď súd nevyhotovil kópie listín predložených žalovaným na pojednávaní dňa 27. 05. 2015, ani ho nevyzval na doplnenie ich rovnopisov pre žalobcu, v dôsledku čoho sa s týmito nemohol dôkladne oboznámiť, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.

9. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že koncept spravodlivého procesu zahrňuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého musia mať účastníci príležitosť nielen predložiť každý dôkaz a argument nevyhnutný k tomu, aby obhájil svoje nároky, ale taktiež musia byť zoznámení s každým dôkazom alebo stanoviskom, ktorého účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu, a musia mať možnosť sa k nim vyjadriť. Právo na kontradiktórne konanie teda v zásade znamená (rovnakú) možnosť strán dozvedieť sa o všetkých dôkazoch a skutočnostiach zaznamenaných v spise, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu a vyjadriť sa k nim. Za kontradiktórny proces možno považovať len taký proces, v ktorom je rešpektovaná zásada rovnosti zbraní, t. j. ktorý stranám garantuje rovnaký prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie.

10. Pokiaľ žalobca v súvislosti s právom na kontradiktórne konanie namietal porušenie ust. § 42 ods. 3 O. s. p., odvolací súd pochybenie súdu v tomto smere nezistil. V danom prípade žalovaný súdu nepredložil procesné podanie v zmysle § 42 O. s. p., ktoré by bolo potrebné doručiť druhej strane. Pokiaľ žalovaný v priebehu pojednávania dňa 27. 05. 2015 predložil súdu listinné dôkazy, nešlo o procesné podanie v zmysle § 42 O. s. p. ale o unesenie dôkazného bremena. Okresný súd pritom dôkaz predloženými listinami vykonal v súlade s ust. § 129 ods. 1 v tom čase účinného O. s. p., t. j. tieto na pojednávaní prečítal, resp. oboznámil ich podstatný obsah. Žalobca tak bol s uvedenými dôkazmi riadne oboznámený (ktorú skutočnosť žalobca ani nenamietal) a mal možnosť sa k uvedeným dôkazom i vyjadriť. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že dokazovanie v danej veci bolo okresným súdom vykonané

náležitým spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania. Okresný súd umožnil stranám konania realizáciu ich procesných práv, a preto jeho postupom nedošlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom.

11. Nedôvodná je i námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, pokiaľ ide o návrh na výsluch realitného makléra. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. V zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 vety druhej O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (obdobne ust. § 185 ods. 1 C. s. p.), je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strán konania. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý výsluch svedka, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy nie je podstatné ako sa s nadobudnutými nehnuteľnosťami rozhodol žalovaný ako ich vlastník naložiť, keď skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti sú okrem prenájmu aj na predaj vyplýva i z inzerátu predloženého v konaní. Z uvedeného dôvodu výsluch realitného makléra v konaní nebol potrebný.

12. Nakoľko odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pristúpil k preskúmaniu opodstatnenosti odvolania v časti namietajúcej správnosť či už skutkových alebo právnych záverov okresného súdu. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu v tejto časti odvolací súd uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné a svoje závery riadne odôvodnil. Žalobca neuviedol žiadne také tvrdenia, ktoré by neboli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom s týmito sa v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo vysporiadal už okresný súd. So závermi súdu prvej inštancie, tak pokiaľ ide o platnosť kúpnej zmluvy, ako aj odstúpenia od nej sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a správne vysporiadal s dôvodmi neplatnosti kúpnej zmluvy spočívajúcimi v obchádzaní zákona o DPH či v konaní v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré žalobca opätovne poukázal v odvolaní, preto odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie prezentované v tomto odôvodnení, nepovažujúc za potrebné tieto znovu opakovať. Rovnako správne sú i závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu úhrady kúpnej ceny za sporné byty a platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd v nadväznosti na námietku žalobcu o neplatnosti jednostranného započítania pohľadávky žalovaného na kúpnu cenu za byt č. 11 z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a spoločnosťou TREOS, s. r. o,, Liptovský Mikuláš, dodáva, že otázka platnosti uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky už bola posudzovaná v rámci konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/28/2014, v ktorom konaní žalobca platnosť zmluvy nenamietal. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky tak už bola v minulosti vyriešená, preto nebolo možné túto otázku posudzovať opätovne. Pokiaľ žalobca namietal platnosť jednostranného započítania pohľadávky žalovaného na kúpnu cenu z dôvodu, že ako právny titul, ktorým si žalovaný uplatnil pohľadávku voči nemu, je uvedená zmluva o dielo, odvolací súd uvádza, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi skutočne vznikla titulom zmluvy o dielo, zmluvou o postúpení pohľadávky žalovaný túto pohľadávku len nadobudol (t. j. zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol pohľadávku vzniknutú voči žalobcovi titulom zmluvy o dielo). Správny je napokon i záver súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikovania zmluvných dojednaní kúpnej zmluvy ohľadne doručovania na doručovanie jednostranného započítania, keď tieto je možné aplikovať len na vzájomné vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy. Vo zvyšku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

13. Na základe vyššie uvedeného, nakoľko žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, s ktorými skutočnosťami sa zároveň vo svojom rozhodnutí už (správne) vysporiadal i súd prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania (proti ktorému nesmerovali osobitné odvolacie námietky), podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)