Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-126-2016.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: O. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. XX/XX a A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. XXXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/171/2012 zo dňa 11.12.2012 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť na maloletého O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- eur na sumu 110,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2016.
II. V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala návrh na zvýšenie výživného, v ktorom návrhu uviedla, že maloletý O. pochádza z mimomanželského vzťahu, pričom s otcom dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti a otec si riadne vyživovaciu povinnosť neplní, preto je výživné vymáhané exekučne. Otec o dieťa sa nezaujíma, maloleté dieťa neobdarúva, pričom maloletý O. aktívne športuje, hrá hokej, teda doposiaľ stanovené výživné v sume 70,- eur nepostačuje na krytie nákladov maloletého O.. Žiadala zvýšiť výživné zo sumy 70,- eur na sumu 200,- eur, od 01.07.2016. Návrh doplnila v tom smere, že maloletý O. navštevuje 7.triedu ZŠ a je športovo aktívny, keďže už 8 rokov hráva za Hokejový klub.
2. Otec s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že spláca dlhy, ktoré mu vznikli počas spolužitia s matkou maloletého dieťaťa, sú mu prevádzané zrážky zo mzdy, teda mu to finančne nevychádza. Je pravdou, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k dvom synom, spláca však dlh na výživnom na syna J. vo výške 70,- eur, pričom vyživovacia povinnosť mu nebola zrušená rozhodnutím súdu, avšak s matkou dieťaťa sa dohodli, že nebude ďalej platiť výživné.
3. Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, upraviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou zamestnávateľa oboch rodičov, dokladmi o poplatkoch, správou kolízneho opatrovníka, správou zo školy, správou HC T., dokladmi o exekúcii , pripojením spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/171/2012 a zistil tento skutkový stav:
5. Maloletý O. W., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu O. W. a A. J..
6. Maloletý O. bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7P/55/2011 zo dňa 24.11.2011 zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v sume 55,- eur.
7. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/171/2012 zo dňa 11.12.2012 bolo zvýšené výživné na maloletého O. zo sumy 55,- eur na sumu 70,- eur mesačne, od 01.12.2012.
8. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13.12.2012.
9. Zo správy kolízneho opatrovníka čl.22 zo spisu sp.zn. 9P/171/2012 bolo zistené, že maloletý O. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 3.ročník ZŠ, Topoľčany, pričom matka platila ročne 15,- eur ZRPŠ, kupovala mu zošity, školské potreby a prispievala mu na výlety a exkurzie. V tom čase maloletý O. hrával aktívne hokej v Topoľčanoch za žiakov.
10. Matka v čase poslednej úpravy výživného bola slobodná, žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom K. U. a jej príjem činil 431,70 eur. Obývala 2-izbový byt a platila nájom + inkaso v sume 130,- eur, elektrinu 25,- eur, SATRO a internet štvrťročne 70,- eur, splácala hypotekárny úver mesačne 70,- eur a ďalšie pôžičky celkovo 300,- eur mesačne a poistku maloletému O. 26,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala len k maloletému O..
11. Otec v čase poslednej úpravy výživného mal príjem v sume 406,28 eur + náhrady mesačne v sume 164,58 eur. Okrem maloletého O. mal vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, keďže rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/256/2006 čl.27 mu bolo zvýšené výživné na syna A. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 1.400,- Sk, maloletého K. zo sumy 900,- Sk na sumu 1.300,- Sk a maloletého J. zo sumy 800,- Sk na sumu 1.200,- Sk, od 01.08.2006. Vyživovaciu povinnosť mal k štyrom maloletým deťom.
12. Matka v súčasnej dobe uzavrela manželstvo s K. U., z ktorého manželstva maloleté deti nepochádzajú a jej príjem činí 587,82 eur. S manželom obývajú 2-izbový byt, pričom platia náklady mesačne v sume 181,- eur, ktorá suma predstavuje poplatky za elektriku, plyn, vodu a telefón. Manžel K. U. je zárobkovo činný a jeho príjem činí 716,64 eur , avšak má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Naďalej matka spláca hypotekárny úver vo výške 38.000,- eur mesačne po 480,- eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému O..
13. Otec má v súčasnej dobe príjem vo výške 631,96 eur, pričom býva na ubytovni, ktorá patrí zamestnávateľovi a mesačne platí 86,30 eur. Má exekučné konania vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 7Er/334/2014 a Ex 27098/2012. Spláca dlh voči VÚB v celkovej výške 1.200,- eur, mesačne podľa výšky platu, dlh voči CETELEM mesačne podľa výšky platu a spláca dlh voči bývalej manželke vo výške 1.700,- eur, ktorý dlh spláca podľa finančných možností a schopností. Okrem maloletého O. má vyživovaciu povinnosť k synovi J., ktorý študuje a platí výživné vo výške 70,- eur a dlh n výživnom.
14. Maloletý O. v súčasnej dobe navštevuje 7.ročník ZŠ, pričom matka hradí ZRPŠ 20,- eur, školské potreby 70,- eur ročne a maloletý O. hráva aktívne hokej za HC Topoľčany, pričom matka prispieva pravidelne 30,- eur , teda v celkovej ročnej splátke 360,- eur.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
25, Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )
27. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
28. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)
29. Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.
30. Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je opodstatnený. Pokiaľ ide o maloletého O. tento v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 3.ročník ŽŠ, zatiaľ čo v súčasnej dobe od 01.09.2016 navštevuje 7.ročník ZŠ, navyše naďalej aktívne športuje, keďže hráva hokej, je teda nepochybné, že matke vznikli náklady na jeho zaopatrenie, či už školské potreby, alebo náklady spojené so športovou činnosťou. Matka v čase poslednej úpravy výživného mala príjem vo výške 431,70 eur, zatiaľ čo v súčasnej dobe má príjem v sume 587,52 eur, teda zvýšil sa jej príjem o 156,12 eur. Okrem toho uzavrela manželstvo s K. U., ktorý je zárobkovo činný, avšak má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Otec v čase poslednej úpravy výživného mal príjem v sume 406,28 eur , v súčasnej dobe má príjem v sume 631,96 eur . V čase poslednej úpravy výživného okrem maloletého O. mal vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, v súčasnej dobe však má vyživovaciu povinnosť len k dvom maloletým deťom. Jeho príjem sa v súčasnej dobe zvýšil o 225,68 eur. Súd preto upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. zo sumy 70,- eur na sumu 110,- eur mesačne, od 01.09.2016, t.j. od nástupu maloletého O. do 7.ročníka ZŠ.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).