Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: R. V., nar. X.X.XXXX, bytom Y. 9, A., právne zastúpený JUDr. Marta Wertlenová, advokát so sídlom Predmestská 8537/2 B, Žilina, IČO: 35 657 073, proti žalovanému: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, Tulská 33, Žilina, IČO: 00 176 265, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339, o zaplatenie 1.111,14 eur brutto s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie odstupného vo výške 1.111,14 eur brutto z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.12.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 1.111,14 eur brutto z titulu nevyplatených nárokov pri skončení pracovného pomeru.

2. Žalobu žalobca odôvodnil skutkovo tak, že pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa (žalovaného) vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2004 na dohodnutý druh práce informátor, s miestom výkonu práce v budove OSBD na Kragujevskej ul. 4, Žilina. Zamestnávateľ dňa 29.10.2012 vykonal so žalobcom pohovor, v ktorom oboznámil žalobcu s organizačnými zmenami v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré spočívali v rozhodnutí štatutárneho orgánu žalovaného zo dňa 29.10.2012 a došlo k zrušeniu pracovného miesta informátorov s tým, že vykonávanie činnosti informátorov bude zabezpečené externou strážnou službou počnúc 1.1.2013. Žalobca bol oboznámený na pohovore s tým, že z dôvodu uvedenej organizačnej zmeny zrušenia jeho pracovného miesta sa stal nadbytočný a zamestnávateľ nemal pre neho inú vhodnú prácu. Zamestnávateľ v rámci pohovoru informoval žalobcu o zákonných možnostiach skončenia pracovného pomeru, a to možnosti uzavretia dohody ku dňu 31.12.2012 alebo skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.10.2012 doručeným žalovanému osobne dňa 30.10.2012 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej lehoty, a zároveň požiadal o vyplatenie odstupného vo výške najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku s poukazom na kolektívnu zmluvu na rok 2012 bod 4.5 písm. a). Žalovaný akceptoval, a to písomným právnym úkonom zo dňa 29.11.2012, ktorý doručil žalobcovi dňa 3.12.2012 návrh žalobcu na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2012. Týmito právnymi úkonmi došlo k dohode o skončení pracovného pomeru dohodou dňom 31.12.2012. Medzi stranami sporu došlo k rozdielnemu výkladu ustanovení vzťahujúcich sa k výške odstupného a odchodného, keď žalobca zastával stanovisko, že podľa Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy za rok 2012 v znení platnom v čase skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, keď mu prináleží odstupné vo výške 3,5 násobku priemerného mesačného zárobku a odchodné vo výške 1-násobok priemerného zárobku a žalovaný zastával stanovisko, že žalobcovi patrí odstupné vo výške 1,5 násobku priemerného zárobku okrem odchodného. Žalovaný účelovo a nepravdivo začal tvrdiť, že po tom, ako žalobca podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 30.10.2012 osobne, odmietol prevziať písomnú výpoveď danú mu zamestnávateľom za prítomnosti svedkov. Tvrdenie žalovaného o doručovaní výpovede žalobcovi zo strany žalovaného je snaha ukrátiť žalobcu na jeho nárokoch na vyplatenie odstupného vo výške 3,5 násobku priemerného mesačného zárobku. V danom prípade došlo ku skončeniu pracovného pomeru písomnou formou, keď žalobca požiadal zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2012 z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý obsah žiadosti bol bez výhrad zamestnávateľom akceptovaný. Zákonným nárokom žalobcu je odstupné vo výške 3,5 násobku priemerného mesačného zárobku a odchodné vo výške násobku priemerného mesačného zárobku. Žalobcovi nároky súvisiace so skončením pracovného pomeru žalovaný vyplatil, a to odstupné vo výške 1,5 násobku priemerného mesačného zárobku vo výške 833,36 eur brutto a odchodné vo výške 1 násobku priemerného mesačného zárobku vo výške brutto 555,57 eur. Žalobca sa teda domáha zaplatenia mzdových nárokov, ktoré pozostávajú z nevyplateného odstupného vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku ako rozdiel medzi nárokom na odstupné vyplývajúcim z ustanovení Zákonníka práce a z kolektívnej zmluvy na rok 2012 a skutočne vyplateným odstupným, t.j. v sume 1.111,14 eur brutto.

3. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznával. Vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2016 (č.l. 32 spisu) uviedol, že dňa 29.10.2012 žalovaný prerokoval so žalobcom organizačné zmeny podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, kde zamestnancovi bolo oznámené, že sa stáva nadbytočným z dôvodu zabezpečenia strážnej služby externou firmou. Žalobcovi bolo pri prerokovaní dňa 29.10.2012 zo strany žalovaného ponúknuté od 1.1.2013 sprostredkovanie pracovného miesta v tejto externej firme, avšak žalobca s týmto nesúhlasil a žalovaný uviedol, že týmto nemá pre zamestnanca inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol ponúknuť. Zároveň bolo so zamestnancom prerokované skončenie jeho pracovného pomeru a keďže žalobca nesúhlasil s alternatívami skončenia pracovného pomeru navrhovanými žalovaným, žalovaný mu oznámil, že mu dáva výpoveď s tým, že písomnú výpoveď si má prísť prevziať na druhý deň, t.j. 30.10.2012. Žalobca sa dňa 30.10.2012 dostavil do sídla žalovaného, kde podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, pričom zároveň odmietol prevziať písomnú výpoveď danú žalovaným za prítomnosti svedkov. Odmietnutím výpovede zo strany žalobcu účinky doručenia výpovede žalobcovi nastali dňa 30.10.2012 a výpovedná doba tri mesiace začala plynúť dňa 1.11.2012. Uvedené potvrdzuje aj samotné podanie zamestnanca, ktorý ešte pred začatím plynutia výpovednej doby požiadal žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou, a teda zamestnanec mal vedomosť o tom, že mu bola daná výpoveď a vedel, že dňom 1.11.2012 začne plynúť výpovedná doba. Žalovaný následne listom zo dňa 29.11.2012 vyhovel zamestnancovi a akceptoval jeho žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby, a to k 31.12.2012 a nároky žalobcu ku dňu skončenia pracovného pomeru chcel uviesť i v písomnej dohode o skončení pracovného pomeru a keďže žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalobca zotrvá v pracovnom pomere a len časť výpovednej doby, t.j. dva mesiace do 31.12.2012, žalobcovi teda patrí pomerná časť odstupného za jeden mesiac, pričom mu boli vyplatené všetky ostatné zákonné nároky vyplývajúce zo Zákonníka práce.

4. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Strany sporu zásadne zotrvali na svojej argumentácii v spore ako táto vyplýva z vyššie opísaných písomných podaní.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení popieral akékoľvek doručenie výpovede. Pri rokovaní o organizačnej zmene bol informovaný s alternatívou, že sa rušia informátori a bude tam SBS a k novej strážnej službe on povedal, že tam nepôjde. Či z organizačných dôvodov mu bude daná výpoveď, nikto mu k tomu nič nepovedal. Od začiatku sa dohodli, že pôjde dohodou a dňa 30.10.2012 prišiel k zamestnávateľovi na sekretariáte odovzdal svoju žiadosť a bola to dohoda z dôvodu, že sa rušilo jeho pracovné miesto, avšak výpoveď mu doručovaná nebola. Táto dohoda bola k 31.12.2012, a to z organizačných dôvodov. Túto žiadosť mu písala jeho manželka a nerokoval s advokátom, súhlasil s dohodou.

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonával prácu vo funkcii informátor - budova OSBD Žilina, Kragujevská 4, Žilina, na základe uzavretých pracovných zmlúv na dobu určitú od 31.1.2005 a následne zmenenej od 1.2.2007 na dobu neurčitú.

8. Bolo tiež nesporné, že zamestnávateľ v rámci pohovoru informoval žalobcu o zákonných možnostiach skončenia pracovného pomeru, a to možnosti uzavretia dohody ku dňu 31.12.2012 alebo skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti a žalobca písomne dňa 30.10.2012 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej lehoty a zároveň požiadal o vyplatenie odstupného vo výške najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

9. Z obsahu zápisu z pohovoru so zamestnancom - žalobcom zo dňa 29.10.2012 vyplýva, že dňa 29.10.2012 bol vykonaný pohovor so žalobcom a oboznámení zamestnanca so zrušením pracovného miesta informátorov ku dňu 1.11.2012 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce rozhodnutím predsedu predstavenstva zo dňa 29.10.2012 (zamestnanec sa stáva nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa). Zamestnávateľ zabezpečil v externej strážnej službe prijatie zamestnanca od 1.1.2013 a nemá pre zamestnanca k dispozícii inú vhodnú prácu, ktorú by mohol ponúknuť. Zo záverov pohovoru - prevedenie na pracovné miesto nie a sú uvedené alternatívy ukončenie pracovného pomeru - dohodou § 60 Zákonníka práce ku dňu 31.12.2012 resp. výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z nadbytočnosti ku dňu 31.12.2012 a zároveň je uvedená kompenzácia, a to odstupné podľa § 76 Zákonníka práce dohodou jednomesačné odstupné a odchodné dohodou jednomesačné odchodné. Zápis pohovoru je podpísaný predsedom ZO KOVO pri OSBD, predsedom predstavenstva a zamestnancom (č.l. 12).

10. Z listiny zamestnanca zo dňa 30.10.2012 doručené zamestnávateľovi dňa 30.10.2012 vyplýva ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2012 a zamestnanec využíva svoje právo v súlade so Zákonníkom práce a kolektívnou zmluvou a požiadal zamestnávateľa pred začatím plynutia výpovednej lehoty, aby pracovný pomer skončil dohodou k 31.12.2012 a žiada, aby mu bolo vyplatené aj odstupné vo výške najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

11. Z listiny zamestnávateľa zo dňa 29.11.2012 skončenie pracovného pomeru adresované žalobcovi vyplýva, že v súvislosti so skončením pracovného pomeru akceptuje zamestnávateľ žiadosť podanú pred začatím plynutia výpovednej lehoty zo dňa 30.10.2012 a súhlasia s požiadavkou so skončením pracovného pomeru dohodou k 31.12.2012 s tým, že po skončení pracovného pomeru budú vyplatené všetky zákonné nároky vyplývajúce zo Zákonníka práce, ako aj kolektívnej zmluvy za rok 2012 a zamestnávateľ žiadal, aby sa zamestnanec dostavil za účelom podpísania dohody o skončení pracovného pomeru k 31.12.2012.

12. Svedkyňa C., pracovník žalovaného, na pozícii personalista a mzdový účtovník uviedla, že organizačná zmena bola prerokovaná so zamestnancami a všetci túto organizačnú zmenu prijali a s každým bol urobený zápis. Pri doručovaní výpovede bola prítomná s predsedom a s Ing. Brtnickým a túto výpoveď žalobca odmietol prevziať ráno, tiež bola prítomná na prerokovaní organizačnej zmeny. Čakali na sekretariáte a keď prišiel p. Kociha povedal, že nič nepodpíše a následne odišli. Tieto výpovede boli už pripravené.

13. Svedok F., pracovník žalovaného, uviedol, že ako vedúci p. V. ráno na požiadanie predsedu, keď do miestnosti vstúpil p. V. povedal, že nič nepodpíše a že nemá čo podpisovať a odišiel. Potom následne ešte chceli osobne doručiť výpoveď v mieste bydliska, ale neotvoril. Vie, že žalobca niečo na sekretariáte položil a bolo to až potom, keď žiadali, aby prevzal listinu, vie, že žalobca mal nejaký list v ruke. Pri pohovore, kedy bolo oznámené žalobcovi, že mu bude daná výpoveď, prítomný nebol, ale v práci sa o tom s ostatnými kolegami bavili, a teda aj samotný žalobca musel vedieť o tom, že sa prepúšťa.

14. Z obsahu listiny zo dňa 30.10.2012 zamestnávateľa označenej „Výpoveď § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ adresovaná zamestnancovi vyplýva, že rozhodnutím predsedu predstavenstva zo dňa 29.10.2012 došlo v rámci organizačných opatrení z dôvodu externalizácie stráženia objektu k zrušeniu pracovného miesta informátorov v budove OSBD Žilina, Kragujevská 4, ku dňu 1.11.2012 a uvedená organizačná zmena bola prerokovaná dňa 29.10.2012. Zamestnávateľ nemá pre zamestnanca k dispozícii inú vhodnú prácu, ktorú by mohol ponúknuť, pracovný pomer zanikne uplynutím výpovednej doby, ktorá začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

15. Z výplatnej listiny za obdobie 12/2012 je nepochybné, že bolo vyplatené odstupné v sume 833,36 eur a odchodné do dôchodku v sume 555,57 eur, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

16. V predmetnej veci sa súd zaoberal nárokom žalobcu na odstupné po skončení pracovného pomeru vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa a bolo potrebné vychádzať z aplikácie ustanovenia § 76 ods.1 až 3 Zákonníka práce ku dňu 31.12.2012, kedy reálne pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil a tiež akým spôsobom (dohodou alebo výpoveďou) došlo k jeho skončeniu.

17. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

18. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

19. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov z organizačných zmien.

20. Podľa kolektívnej zmluvy uzavretej medzi odborovým orgánom ZO KOVO Obvodné stavebné bytové družstvo, Tulská 33, Žilina a OSBD, Tulská 33, Žilina platnej a účinnej od 1.1.2012 do 31.12.2012 bodu 4.5 písm. a) zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, patrí odstupné v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62 Zákonníka práce. Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z týchto dôvodov, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62. Podľa bodu 4.5 písm. b) kolektívnej zmluvy ďalšie odstupné v sume podľa odpracovaných rokov nasledovne - 0,5 násobku priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce, u zamestnanca, ktorý odpracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov a menej ako 10 rokov.

21. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je tri mesiace, ak pracovný pomer u zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

23. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v ods. 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

24. Podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.

25. Dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer končí súhlasom oboch účastníkov pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z týchto podstatných náležitostí chýbala, dohoda by bola neplatná. Dohoda o skončení pracovného pomeru je písomne uzavretá v okamihu, keď sa prejavy vôle oboch účastníkov vyjadrili písomne, pričom tieto prejavy nemusia byť na jednej listine. Neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť tejto dohody. Dôvody skončenia pracovného pomeru sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď okrem iných iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

26. V danej veci nie je spor, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Zo skutkových zistení je preukázané, že medzi stranami došlo k dohode o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa, a podľa názoru súdu jej písomná forma (dohoda o skončenia pracovného pomeru) však nie je podmienkou jej platnosti a v danom prípade nie je vylúčený vznik nároku zamestnanca na odstupné (§ 76 Zákonníka práce).

27. Z ustanovení § 60 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. V tomto smere bol podstatný deň, ku ktorému sa dohodli zamestnávateľ a zamestnanec na skončení pracovného pomeru a v danom prípade ak zamestnanec navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou s výslovnou požiadavkou uvedenia toho, že žiada zamestnávateľa pred začatím plynutia výpovednej lehoty, aby pracovný pomer skončil dohodou k 31.12.2012 a zamestnávateľ tento jeho návrh prijal, došlo reálne ku skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2012. Podstatná z tohto hľadiska bola vôľa žalobcu ukončiť pracovný pomer dohodou a to z dôvodu organizačných zmien § 60 ods. 2 Zákonníka práce ku dňu 31.12.2012 a tomu nadväzujúce podanie zamestnávateľa zo dňa 29.11.2012, že takýto návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru prijal.

28. Je možné bezpochybne konštatovať, že s účinnosťou od 1.9.2011 sa úprava odstupného zmenila. Zrušil sa tzv. súbeh odstupného a výpovednej doby, ktorý upravoval v znení účinnom do 31.8.2011. Po zrušení tohto súbehu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer sa má skončiť výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) právo rozhodnúť sa, či bude čerpať výpovednú dobu, resp. či bude jeho pracovný pomer pokračovať až do jeho skončenia uplynutím výpovednej doby alebo požiada zamestnávateľa o odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

29. garantuje zamestnancovi nárok na poskytnutie odstupného len za predpokladu, že zamestnanec súhlasí so skončením pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce pred začatím plynutia výpovednej doby.

30. Ak sa zamestnanec stane pre zamestnávateľa nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh technického vybavenia o znížení stavu zamestnancov so zámerom zvýšiť efektívnosť práce alebo vzhľadom na iné organizačné zmeny, má zamestnávateľ právo pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer potom v zmysle § 59 Zákonníka práce ods. 1 písm. a), b) možno skončiť buď dohodou alebo výpoveďou. Zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena dotýka, má byť zamestnávateľom o nej informovaný a má možnosť predtým, ako zamestnávateľ rozhodne o výpovedi, skončiť pracovný pomer dohodou, inak má zamestnávateľ právo využiť ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a skončiť pracovný pomer výpoveďou.

31. V predmetnej veci bolo nepochybné, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou a medzi týmito organizačnými zmenami a rozviazaním pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť. Súd je toho názoru, že ku skončeniu pracovného pomeru dohodou s nárokom na odstupné v danom prípade došlo do začatia plynutia výpovednej doby. Zo zisteného skutkového stavu - zápisu z pohovoru so zamestnancom je nepochybné, že dňa 29.10.2012 bol so žalobcom vykonaný pohovor a bol oboznámený so zrušením jeho pracovného miesta ku dňu 1.11.2012 a dôvod jeho nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa. Zároveň bol žalobca informovaný o zákonných možnostiach skončenia pracovného pomeru a to uzavretia dohody ku dňu 31.12.2012 alebo skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti.

32. Žalobca sa o svojej nadbytočnosti pre organizáciu dozvedel dňa 29.10.2012, kedy bol oboznámený so zrušením pracovného miesta ku dňu 1.11.2012 z dôvodu nadbytočnosti a ako zamestnanec mal právo zvážiť svoje ďalšie zotrvanie, keď bolo rozhodnuté o tom, že sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným. Takúto možnosť mal zamestnanec od okamihu, kedy sa o svojej nadbytočnosti dozvedel až do okamihu, než začala plynúť výpovedná doba vedúca ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny pre nadbytočnosť.

33. Je v konaní nepochybné, že žalobca na základe tohto zápisu z pohovoru zo dňa 29.10.2012 využil svoje právo a požiadal pred začatím plynutia výpovednej doby, aby pracovný pomer skončil dohodou k 31.12.2012, kedy reálne týmto dňom jeho pracovný pomer skončil. Sám žalobca v ďalšom období bol uzrozumený s tým, že pracovný pomer medzi stranami takto dohodou skončil, všetky ku skončeniu pracovného pomeru dohodou sa vzťahujúce doklady žalovaný vystavil. Podľa názoru súdu zamestnanec, ktorý požiada o skončenie pracovného pomeru dohodou ešte pred začiatkom plynutia výpovednej doby, sa sám môže rozhodnúť, či bude požadovať skončenie pracovného pomeru pred začiatkom plynutia výpovednej doby (v takom prípade by dostal odstupné za všetky mesiace, počas ktorých by trvala výpovedná doba) alebo sa môže rozhodnúť, že časť výpovednej doby odpracuje, skončí pracovný pomer dohodou a za zvyšok času, počas ktorého by trvala výpovedná doba, dostane odstupné.

34. V danej veci žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou k 31.12.2012 a pred začiatkom plynutia výpovednej doby inicioval samotný žalobca listom zo dňa 30.10.2012 a to v rozhodnom období, ktorým bol okamih odvtedy, ako sa dozvedel o organizačnej zmene do času, než nezačne plynúť výpovedná doba. Už dňa 29.10.2012 žalovaný rozhodol o organizačných zmenách o nadbytočnosti zamestnanca, ktorý neprijal prevedenie na nové pracovné miesto a tiež informoval žalobcu o skončení pracovného pomeru výpoveďou, ktorú žalobcovi mal doručovať dňa 30.10.2012, pričom žalobca do 1.11.2012 prejavil svoj súhlas so skončením pracovného pomeru z dôvodu jeho nadbytočnosti a to dohodou ku dňu 31.12.2012.

35. Dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou boli organizačné zmeny, pričom zamestnanec nepožadoval skončenie pracovného pomeru dohodou ku začiatku plynutia výpovednej doby tj. k 1.11.2012, kedy by dostal odstupné za všetky mesiace, počas ktorých by trvala výpovedná doba (od 1.11.2012 do 31.1.2013) ale žalobca ako zamestnanec sa rozhodol zotrvať v pracovnom pomere len časť výpovednej doby a požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou dňom 31.12.2012 a teda žalobca zotrval v pracovnom pomere len časť výpovednej doby od 1.11.2012 do 31.12.2012.

36. Podľa názoru súdu preto žalobcovi patrí len pomerná časť odstupného pri aplikácii ustanovenia § 76 ods. 3 Zákonníka práce vo výške jedného mesiaca tj. od 1.1.2013 do 31.1.2013. Pomerná časť odstupného, ktorej výpočet vychádza z dĺžky výpovednej doby, na ktorú by mal zamestnanec právo, ak by sa pracovný pomer skončil výpoveďou.

37. Nebolo v konaní sporné, že žalobcovi tento nárok vo výške jeden násobok priemerného mesačného zárobku ako i ďalšie odstupné v sume podľa odpracovaných rokov 0,5 násobku priemerného mesačného zárobku (podľa kolektívnej zmluvy) bol žalovaným riadne vyplatený.

38. V konaní vznikli pochybnosti o tom, či prejav vôle žalovaného písomným rozhodnutím dňa 30.10.2012 skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti ku dňu 31.12.2012 bol doručený do dispozície žalobcu ešte pred začatím plynutia výpovednej doby.

39. V danom prípade súd vychádzal z toho, že žalobca vedel o organizačných zmenách u zamestnávateľa, o úmysle zamestnávateľa skončiť pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti a žalobca svoj prejav vôle - súhlas so skončením pracovného pomeru z dôvodu jeho nadbytočnosti a žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2012 riadne doručil žalovanému dňa 30.10.2012, čo medzi stranami nebolo sporné.

40. Z výsluchu svedkov nepochybne vyplynulo, že dňa 30.10.2012 po tom, ako žalovaný vypracoval písomne výpoveď a túto sa pokúšal žalobcovi ešte toho dňa doručiť, žalobca písomnú výpoveď odmietol prevziať a z pracoviska odišiel. Pokiaľ by žalovaný pristúpil k doručovaniu svojej písomnosti (výpoveď z dôvodu nadbytočnosti) poštou, nepodarilo by sa ju doručiť žalobcovi pred začatím plynutia výpovednej doby, preto osobné doručenie písomnosti dňa 30.10.2012 tj. pred začatím plynutia výpovednej doby do rúk žalobcu bolo jediným možným spôsobom ako dosiahnuť skončenie pracovného pomeru, keďže žalobca o zákonných možnostiach skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.10.2012 bol informovaný a mal možnosť sa k tomu jednoznačne vyjadriť.

41. Súd vychádzal tiež z toho, že účinky doručenia výpovede nastali dňa 30.10.2012 aj vtedy, ak zamestnanec (žalobca) prijatie písomnosti odmietol prevziať a svojím počínaním jej doručenie zmaril (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce). Žalobca však doručil žalovanému svoju žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2012 a podľa ustanovenie § 76 ods. 2 Zákonníka práce druhá veta takéto právo zamestnanca zakotvuje oproti stanovenej povinnosti zamestnávateľa takejto žiadosti zamestnanca o skončenie pracovného pomeru pred začiatkom plynutia výpovednej doby vyhovieť. Toto vlastne nahrádza vôľu zamestnávateľa pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru.

42. Podstatné z tohto hľadiska uplatneného nároku na odstupné bola vôľa žalobcu ukončiť pracovný pomer dohodou, a to z dôvodov organizačných zmien ku dňu 31.12.2012 a žalovaný takýto návrh prijal a na jeho prijatí vyznačil dátum 30.10.2012 a v odpovedi na žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou zo strany žalovaného zo dňa 29.11.2012 uviedol, že v súvislosti so skončením pracovného pomeru akceptuje žiadosť podanú pred začatím plynutia výpovednej lehoty zo dňa 30.10.2012 a súhlasí s požiadavkou so skončením pracovného pomeru dohodou k 31.12.2012 a žiadal, aby sa zamestnanec dostavil za účelom podpísania dohody o skončení pracovného pomeru k 31.12.2012.

43. V danom prípade žalovaný časť výpovednej doby odpracoval, jeho pracovný pomer skončil dohodou k 31.12.2012 a za zvyšok času, počas ktorého by trvala výpovedná doba mu vznikol nárok na odstupné po skončení pracovného pomeru a to za jeden mesiac (1.1.2013 do 31.1.2013).

44. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a pri aplikácií ustanovenia § 76 ods. 3 a § 76 ods. 2 Zákonníka práce súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na odstupné vo výške nad rozsah už vyplateného odstupného zamestnávateľom (vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku ) t.j. v sume 1.111,14 eur brutto nie je dôvodný, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, v ktorom ustanovení výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadol na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k súdnemu uplatneniu nároku, keďže došlo ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien zamestnávateľa a medzi stranami došlo k rozdielnemu výkladu ustanovení vzťahujúcich sa k výške odstupného. Vzhľadom na existenciu týchto okolností sa súdu javí spravodlivým, hoci žalovaný v konaní napokon uspel, aby znášal svoje náklady. Preto súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).