Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/150/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovaným: 1. Z. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Ď. XXXX/X, XXX XX X. a 2. T. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Ď. XXXX/X, XXX XX X., oboch zastúpených Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom v o Svidníku, Karpatská 804/10, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 7.132,70 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. P r i z n á v a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.7.2014 domáhal voči žalovaným v 1. a 2.rade zaplatenia sumy 7.132,70 eura s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.6.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1.a 2. rade uzatvorili dňa 4.2.2008 Zmluvu č. 504395712 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným v 1. A 2. Rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013 sp.zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 7.551,86 eura, ktorá pozostáva z istiny 5.974,40 eura riadneho úroku 1.158,30 eura, úroku z omeškania 359,36 eura a ostatného príslušenstva 59,80 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 59,80 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 359,36 eura predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,78 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 97,03 eura vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.12.2011 do 20.1.2018 v počte 74 a celkovej výške 7.132,70 eura. Splátky pôvodne splatné od 20.9.2013 do 20.1.2018 sa stali splatnými dňa 21.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby uhradili na uplatňované splátky špecifikované v druhom odseku v článku III nasledovné sumy : 0eur. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu pozostáva zo 74 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 7.132,70 eura (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania nasledovne: 9,5 % zo sumy 49,51 eura od 21.12.2011 do 21.8.2013 vo výške 7,85 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.1.2012 do 21.8.2013 vo výške 14,60 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.2.2012 do 21.8.2013 vo výške 13,81 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.3.2012 do 21.8.2013 vo výške 13,08 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.4.2012 do 21.8.2013 vo výške 12,30 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.5.2012 do 21.8.2013 vo výške 11,54 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.6.2012 do 21.8.2013 vo výške 10,76 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.7.2012 do 21.8.2013 vo výške 10,00 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.8.2012 do 21.8.2013 vo výške 9,22 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.9.2012 do 21.8.2013 vo výške 8,43 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.10.2012 do 21.8.2013 vo výške 7,68 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.11.2012 do 21.8.2013 vo výške 6,89 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.12.2012 do 21.8.2013 vo výške 6,14 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.1.2013 do 21.8.2013 vo výške 5,35 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.2.2013 do 21.8.2013 vo výške 4,57 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.3.2013 do 21.8.2013 vo výške 3,86 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.4.2013 do 21.8.2013 vo výške 3,08 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.5.2013 do 21.8.2013 vo výške 2,32 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.6.2013 do 21.8.2013 vo výške 1,54 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.7.2013 do 21.8.2013 vo výške 0,78 eura, 9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.8.2013 do 21.8.2013 vo výške 0,00 eura, 9,5 % zo sumy 7.132,70 eura od 22.8.2013 do zaplatenia“.

2. Podaním doručeným súdu dňa 7.6.2016 vedľajší účastník na strane žalovaných a to Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že „žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol a postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo aj súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len sčasti toho istého peňažného záväzku voči banke, presiahol dobu 1 rok. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú tú pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je, inak povedané, banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“ len pohľadávky z „ukončeného úveru“ a „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky. Vedľajší účastník ďalej namietal, že Národná banka Slovenska žalobcovi nevydala bankové povolenie a ten nie je oprávnený na poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je zapísaný v registri veriteľov, ktorí v zmysle § 20 ods. 1 tohto zákona vedie Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle. Z tohto dôvodu žalobca nie je oprávnený začať vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov, nakoľko absentuje náležitosť jeho zápisu do registra veriteľov. Podľa názoru vedľajšieho účastníka odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu. Z toho vyplýva, že nemôže vyhlasovať ich mimoriadnu splatnosť, keďže nemá oprávnenie na ich poskytovanie. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu teda považuje za právne neúčinné. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2013 je teda podľa vedľajšieho účastníka neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov a neboli zároveň naplnené ani zákonné predpoklady v § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu. Poukázal ďalej na to, že postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah tejto výzvy, ak takáto výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Poukázal na ustálenú prax súdov a to rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.3.2015 sp.zn. 4Co/145/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 24.2.2015 sp.zn. 19Co/177/2014, uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.5.2015 sp.zn. 6Co/203/2015, ako aj na ďalšie rozhodnutia slovenských ako okresných, tak odvolacích súdov. Poukázal taktiež na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientov, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, nakoľko chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov“.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.9.2016 namietal, že „v konaní predložil dodatočne relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Okrem toho však žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bola hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenia bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor že aj prípadné porušenie tejto povinnosti nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,

keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu k klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, to znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môže byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 30.6.2016 č.k. 5Co/228/2016, ako aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 16.3.2016 sp.zn. 12Co/223/2015 a rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015 sp.zn. 8C/67/2013. Žalobca poukázal na to, že v konaní predložil súdu spolu so žalobou výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.6.2011, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovaných na úhradu žalovaných splátok. Poukázal taktiež na skutočnosť, že v konaní predložil súdu platobnú históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku (2.3.2011, 1.4.2011, 26.4.2011). Na základe toho má žalobca za to, že predloženou platobnou históriou a taktiež predloženou výzvou zo dňa 22.6.2011 bolo v konaní preukázané, že žalovaní boli opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu dlžných splátok, a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva“. Na pojednávaní doplnil svoje vyjadrenie v tom smere, že ak by sa súd touto argumentáciou nestotožňoval, tak je potrebné prihliadnuť aj na to, že § 92 ods. 8 je ustanovením dispozitívnym, pričom vlastne v tomto kontexte treba prihliadnuť na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý o.i. hovorí o tom, že banka alebo pobočka zahraničnej banky si svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona, nakoľko dikcia § 92 ods. 8 je dispozitívnym ustanovením, má za to, že dojednanie obsiahnuté v obchodných podmienkach o možnosti postúpenia pohľadávky aj bez akejkoľvek výzvy je práve dojednaním v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 Zákona o bankách, a preto pohľadávka bola postúpená platne. Poukázal ďalej na dobrú vieru žalobcu s poukazom napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 30Cdo 2371/2010 alebo Ústavného súdu ČR 165/2011 zo dňa 11.5.2011. Ako to judikoval aj Ústavný súd SR, 1US 242/2007, je potrebné uprednostniť prioritu výkladu, ktorá nezakladá platnosť zmluvy pred takým výkladom, ktoré neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady, o čom svedčí aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/11/2015, ktorý sa stotožnil s touto argumentáciou žalobcu týkajúcou sa jednak dispozitívnosti § 92 ods. 8 o dobrej viere nadobúdateľa, ako aj prednosti výkladu. Žalovaní už počas zmluvného vzťahu s právnym predchodcom vystupovali úplne pasívne, na čo žalobca poukazoval už vo svojich písomných vyjadreniach, preto bola táto pohľadávka postúpená a žalovaní zostali pasívne nielen v rámci nejakých predsúdnych rokovaní, ale v zásade aj počas celého súdneho konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že zo sumy, ktorá im bola poskytnutá, neuhradili ani polovicu, resp. niečo okolo polovice. Má za to, že by bolo absolútne nedôvodné chrániť takýchto spotrebiteľov tým, že nebudú musieť platiť absolútne nič.“

4. Právny zástupca žalovaných zotrval na nesúhlasnom vyjadrení vedľajšieho účastníka a poukázal na to, že „§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch taktiež obsahuje podmienky, ktoré je potrebné, aby žalobca splnil na to, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Prvou podmienkou je, že subjekt, na ktorý sa postupuje pohľadávka zo subjektu s bankovou licenciou, musí taktiež disponovať bankovou licenciou a v tomto prípade táto podmienka nebola splnená a z toho dôvodu považujeme námietku aktívnej vecnej legitimácie za dôvodnú. Poukázal na to, že § 25g upravuje prechodné a záverečné ustanovenia k tomuto zákonnému ustanoveniu a z tohto dôvodu je potrebné § 17 ods. 1 aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákonného ustanovenia“.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a to zmluvou o splátkovom úvere č. 0504395712 a k nej pripojených všeobecných obchodných podmienok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.7.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane príloh, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier zo dňa 17.6.2014 a zistil tento skutkový stav:

6. Slovenská sporiteľňa, a. s. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sa, vo vložke č. 601/B s dňom zápisu 1.4.1994, pričom predmetom podnikania spoločnosti sú bankové činnosti.

7. Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke č. 15294/B s dňom zápisu 13.8.1997, pričom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok predmetom činnosti žalobcu boli faktoring a forfaiting mimosúdneho vymáhania pohľadávok, maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť, činnosť organizačných a ekonomických poradcov, organizovanie dobrovoľných dražieb, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov. Poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa osobitného zákona je zapísané ako predmet činnosti žalobcu od 6.9.2016.

8. Žalovaní sú fyzické osoby - spotrebitelia.

9. Dňa 4.2.2008 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. 0504395712. Podľa článku I zmluvy, predmetom tejto zmluve o úvere je poskytnutie splátkového úveru za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, pričom základné podmienky boli stanovené: Výška úveru: 200.000,- Sk Druh úveru: spotrebný úver - bezúčelový Typ a výška úrokovej sadzby: premenlivá, 11,75 % p.a., v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy Spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo bezhotovostne Spracovateľský poplatok: 5.699,- Sk, uhradený z prostriedkov úveru Poplatok za správu Úveru: 60,- Sk/ mesačne Výška splátky istiny: 2.923,- Sk Splatnosť prvej splátky istiny: 20.3.2008 Počet splátok: 119 Periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne, k 20.dňu v kalendárnom mesiaci Konečná splatnosť úveru: 20.1.2018 Splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca Spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu Inkasný účet: 000000-0096018546/0900 Účet dlžníka: 000000-0096018546/0900 Ročná percentuálna miera nákladov: 13.99 % Celkové náklady spojené s úverom: 155.195,10 Sk Náklady nezahrnuté do výpočtu RPMN: sankcie za porušenie povinnosti dlžníka vyplývajúcich z Úverovej zmluvy, výška týchto sankcií je uvedená v Sadzobníku alebo vo zverejnení, poplatky spojené s vedením účtu dlžníka uvedená v Sadzobníku alebo vo zverejnení.

10. Všetky údaje a náležitosti uvedené v týchto Základných podmienkach úverovej zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP.

11. Podľa článku 7.6 VOP v časti nazvanej Prípady porušenia, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je oprávnený splatiť pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa článku 18.14 VOP, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo sú dočasné, podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

12. Listom zo dňa 22.6.2011 Slovenská sporiteľňa žalovaných vyzvala, že splácanie predmetnej pohľadávky z úveru je v omeškaní ku dňu 31.5.2011 vo výške 391,56 eura s príslušenstvom a žiada ich, aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy.

13. Listom zo dňa 20.5.2013 Slovenská sporiteľňa zaslala obom žalovaným oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s tým, že nastal prípad porušenia zmluvy v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP. Slovenská sporiteľňa týmto oznámením vyhlásila mimoriadnu splatnosť ku dňu 17.5.2013 s tým, že úverová pohľadávka predstavuje sumu 7.422,43 eura. Podľa návratky doručenky sa zásielka vrátila z adresy na doručovanie žalovaným s tým, že adresát je neznámy.

14. Dňa 27.6.2013 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom podľa prílohy k č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok predstavujúcej aktíva bol postúpený názov produktu Spotrebný úver na čokoľvek č. ú. 504395712 úverovej zmluvy uzavretej 4.2.2008 splatnej 20.1.2018 s tým, že poskytnutá suma predstavovala 6.638,78 eura, zostatok pohľadávky 7.551,86 eura, istina celkom 5.974 eur, úroky celkom 1.517,66 eura, RU 1.158,30 eura, UOZ 226,61 eura, UONZ 132,75 eura, poplatky 59,80 eura, príslušenstvo pohľadávky celkom 1.577,46 eura, dátum poslednej úhrady tohto dlhu bol vo výške 97,05 eura dňa 20.1.2011.

15. Listom zo dňa 9.7.2013 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka tak urobila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013CE uzatvorenej dňa 27.6.2013 so žalobcom a postúpila pohľadávku vo výške 7.551,86 eura s príslušenstvom.

16. Listom zo dňa 19.7.2013 žalobca vyzval žalovaných k úhrade dlžnej sumy, zároveň oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.7.2013. Výška dlžnej sumy bola ustálená na základnú pohľadávku 5.974,40 eura, úroky z omeškania 1.517,66 eura, ostatné príslušenstvo 59,80 eura, zákonné úroky 30,61 eura, náklady EOS 150 eur, celkom vo výške 7.732,47 eura.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

18. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutej úverovej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovanými ako dlžníkmi dňa 4.2.2008.

19. Vzhľadom na charakter zmluvy je potrebné aplikovať na daný právny vzťah ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia §§ 52 nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce práva a povinnosti zo spotrebiteľských zmlúv. Keďže v danom prípade bola žalovanou stranou vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej odvádza žalobca titul na uplatnenie tohto nároku, bolo potrebné sa predovšetkým zaoberať touto vznesenou námietkou, ako aj argumentami oboch sporných strán vo vzťahu k preukazovaniu skutočností svedčiacich v prospech, resp. v neprospech aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Je potrebné poukázať na to, že ustálená prax súdov vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok z úverových zmlúv z bankových inštitúcií na nebankové subjekty vyžaduje v každom ohľade od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcemu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu žalobcu voči námietkam žalovanej strany s poukazom na ustanovenie vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 18.14, podľa ktorej klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky

na tretiu osobu, avšak klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Argumentácia žalobcu, že medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že je dokonca možné postúpiť pohľadávku z predmetného úverového vzťahu bez plnenia ďalších náležitostí uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, len svedčí o tom, v akom nerovnovážnom vzťahu účastníci úverového vzťahu boli už od uzavretia predmetnej zmluvy.

21. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany o tom, že pre platné postúpenie pohľadávky z úverového vzťahu zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy je potrebné splnenie zákonom predpísaných náležitosti medzi ktoré patrí, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, s ktorým je klient nepretržite dlhšie ako 90 dní kalendárnych dní v omeškaní, teda iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení. Môže tak však urobiť len vtedy, ak je napriek písomnej výzve banky klient v omeškaní so splácaním tohto záväzku.

22. V danom prípade žalobca dodatočne predložil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013 s tým, že listy v oboch prípadoch sa vrátili Slovenskej sporiteľni neprevzaté žalovanými s tým, že adresát je neznámy, avšak ako je možné konštatovať z predloženej výzvy zo dňa 22.6.2011 už ku dňu 31.5.2011 boli žalovaní v omeškaní so splácaním predmetnej pohľadávky v 4 splátkach predstavujúcich 391,56 eura. Dôkaz o doručení tejto výzvy Slovenská sporiteľňa, resp. žalobca nepredložil, nie je teda zrejmé, či sa dostala na vedomie aj žalovaným.

23. Ak v liste nazvanom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zároveň Slovenská sporiteľňa vyzvala žalovaných k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom, hoci v tom čase už musela uvažovať o postúpení pohľadávky, v tomto oznámení predmetnú skutočnosť žalovaným neoznámila. Postúpenie pohľadávky uskutočnila zmluvou dňa 27.6.2013, pričom dátum poslednej úhrady bol 20.1.2011. Z toho vyplýva, že žalovaní úver splácali tri roky riadne, pričom bola účastníkmi dohodnutá 10-ročná splatnosť úveru a potom čo prestali úver splácať, v júni 2011 boli upozornení na to, že môže byť pohľadávka postúpená na vymáhanie, pričom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nedošlo okamžite, ale až s odstupom dvoch rokov, pričom hneď po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola pohľadávka zo Slovenskej sporiteľne postúpená na nebankový subjekt, ktorý v tom čase ani nemal oprávnenie na poskytovanie úverov.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Z tohto vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má v spotrebiteľských zmluvách prioritné postavenie vo vzťahu k 565 Občianskeho zákonníka, pričom veriteľ má právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátky upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, ak je súčasne splnená podmienky o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Uplynutie tejto lehoty však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, pričom veriteľ musí upozorniť dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu aspoň v 15-dňovej lehote.

26. Z predloženej výzvy z roku 2011 však vyplýva, že banka vopred neupozornila žalovaných v lehote určenej zákonom na uplatnenie tohto svojho práva vyhlásenia splatnosti pred tým, ako úver zosplatnila.

27. Z tohto dôvodu k zosplatneniu úveru došlo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.

28. Banka aj žalobca si boli zrejme vedomí tejto skutočnosti, preto následne žalobca po postúpení pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to už necelý mesiac po postúpení pohľadávky, pričom si postúpenú pohľadávku navýšil o náklady vo výške 150 eur, ktoré nijakým spôsobom nešpecifikoval.

29. Vo výzve z 19.7.2013 však uvádza, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávnený k začatiu inkasa peňažnej pohľadávky s tým, že úver mal byť splácaný formou splátok riadne a včas a táto

zmluvná povinnosť bola porušená. Pokiaľ by si bola banka vedomá toho, že dodržala všetky ustanovenia zákona o bankách, tak niet vysvetlenia pre konanie žalobcu, kedy oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

30. V danom prípade ako keby bol postúpený tzv. živý úver, ktorý banka na nebankový subjekt v žiadnom prípade postúpiť nemôže a mohla postúpiť iba nesplatenú časť úveru.

31. Za daného stavu veci je teda evidentné, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu a žalobca nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ žalobca argumentuje dobrou vierou pri nadobudnutí pohľadávky, ako aj skutočnosťou, že žalovaní nezaplatili napriek výzve Slovenskej sporiteľne na tento úver žiadnu sumu, žalovaní úver splácali riadne tri roky a banka pokiaľ sa chcela správať ako starostlivý správca svojich finančných prostriedkov, mala okamžite jednať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, avšak za splnenia zákonom požadovaných podmienok a nie až dva roky od času, kedy konštatovala, že došlo k omeškaniu dlžníkov. Ostatná úhrada žalovanými bola uskutočnená 20.1.2011. Akékoľvek ďalšie konanie banky nesvedčia o tom, že mala úmysel sa svojich finančných prostriedkov čím skôr domôcť, pretože v tomto smere neurobila žiadne príslušné zákonné kroky, resp. dôkazy o tom súdu nepredložila. Preto nie je možné prihliadať k žalobcom tvrdenej dobrej viere pri nadobudnutí pohľadávky, pretože žalobcovi musela byť táto skutočnosť zrejmá, resp. mala mu byť zrejmá z dokumentácie patriacej k tomuto úverovému vzťahu, ktorú si mal právo vyžiadať, resp. sa s ňou oboznámiť. Na výzve k mimoriadnej splatnosti úveru je už uvedená adresa v zahraničí, na ktorej žalovaní zrejme pôsobili po tom, čo odišli zo Slovenskej republiky, teda žalobca mal už novú kontaktnú adresu a nie je zrejmé, prečo sa banka obracala v máji 2013 na žalovaných oznámením vyhlásením mimoriadnej splatnosti, ktoré adresovala ešte na adresu ich trvalého bydliska v Prešove na Ďumbierskej ul. č. 3.

32. Vzhľadom na genézu celého prípadu bolo na banke, resp. na žalobcovi, aby zvolili ten najoptimálnejší a zákonom dovolený spôsob postúpenia pohľadávky, tak, aby bola dodržaná ochrana spotrebiteľských práv.

33. Preto súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a 262 CSP, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd ustaľuje, že ako žalovaní - tak v konaní pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaných mali vo veci plný úspech a preto im priznal nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 .