Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1101-2009.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Subarea
3Er/1101/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1 813,18 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, 821 08 Bratislava, pod č. EX 1076/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred pôvodnou súdnou exekútorkou Mgr. Júliou Kubjatkovou sa dňa 18. 12. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1076/2009 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 813,18 Eur s príslušenstvom, priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. RK-593/07/GR zo dňa 21. 09. 2007, ktorý vydal JUDr. Gustáv Ret, rozhodca so sídlom Tomášikova 30, Bratislava. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 019182* zo dňa 12. 01. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 813,18 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 49,79 Eur a trovy exekúcie. Výkon funkcie pôvodnej súdnej exekútorky zanikol dňa 06. 02. 2014 a za jej náhradníka bol určený súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.
2. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
3. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
4. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku), s tým, že pokiaľ nebudú v lehote 30 dní doplnené (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku), je súd povinný tieto exekúcie zastaviť.
7. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Dňa 20. 01. 2016, v 30-dňovej zákonnej lehote, podal oprávnený u súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že dňa 29. 11. 2006 uzatvoril s povinným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 6511643094, na základe ktorej povinnému poskytol úver vo výške 1 261,90 Eur. Istinu bol povinný uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 52,58 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy povinný vystavil zmenku na rad oprávneného. Oprávnený zároveň navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
8. Z formulárovej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29. 11. 2006 mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril túto zmluvu s povinným, ktorý je v zmluve označený ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom (fyzická osoba - nepodnikateľ). Právny vzťah založený touto zmluvou je vzťahom spotrebiteľským.
9. Po tom, ako súd vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to vyžaduje zákon.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je pritom exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou nadbytočné.
13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
14. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
15. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú prílohou Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným. Tieto podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, navyše určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.
16. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou, a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale je samostatná zmluva. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.
17. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.
18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
20. Súdny exekútor si na základe výzvy uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 71,72 Eur s DPH a pre účely rozhodnutia o trovách exekúcie predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis. Vo vyúčtovaní uviedol, že počas exekučného konania bola čiastočne vymožená odmena vo výške 39,83 Eur (zvyšná odmena je vo výške 71,72 Eur) a hotové výdavky boli vymožené v plnej výške.
21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
23. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
24. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
25. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom a skúmal ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súdny exekútor si podľa § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnil odmenu za 28 úkonov exekučnej činnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 10 úkonov, t. j. v minimálnej výške 33,19 Eur, nakoľko mal z exekútorského spisu náležite preukázané získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 4x zisťovanie majetku povinného a 4x zisťovanie platiteľa mzdy povinného. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu o 20 % DPH (o 6,64 Eur), na sumu 39,83 Eur.
26. Súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za jednotlivé úkony doručovania (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov), pretože z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Odmena za úkony doručovania patrí súdnemu exekútorovi len vtedy, ak doručuje písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie poštou mu patrí len náhrada hotových výdavkov. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu pri vykonávaní exekučnej činnosti.
27. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
28. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že sa táto vykonáva na podklade nespôsobilého exekučného titulu predloženého oprávneným. Oprávnený tak nepochybne procesne zavinil zastavenie exekúcie a súd mu v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného uložil nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. priznané trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 Civilného sporového poriadku).