Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-29-2016.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou vo veci starostlivosti súdu o mal. V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚP SV a R Banská Štiavnica, dieťa rodičov G. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž. X. P., P. XX/X a O. L., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Ž. X. P., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca, O. L., nar. XX.X.XXXX, k mal. V. L., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 € mesačne na sumu 70 € mesačne, počnúc dňom 1.7.2016, ktoré výživné je p o v i n n ý posielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky mal. dieťaťa.
Súd čo do zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Zročné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 28.11.2016 vo výške 118,67 € je otec mal. dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky mal. dieťaťa, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 20P 62/15 zo dňa 12.1.2016 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti.
odôvodnenie:
1.Matka mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u mal. V. zo sumy 50 € mesačne na sumu 100 € mesačne (pôvodne na sumu 150 €) počnúc dňom 1.7.2016. Poukázala na to, že poberá len rodičovský príspevok, a doposiaľ určená výška výživného nie je pre zabezpečenie potrieb mal. dieťaťa postačujúca. Musela si zobrať úver na bývanie, aby si mohla s dieťaťom zabezpečiť byt. Za bývanie mesačne platí 190 € a 30 € za elektrinu. Za internet platí 10 €. Dieťaťu platí poistku 24 € mesačne, kupuje mlieko Nutrilon 2 krabice po 15 € mesačne, plienky mesačne za 30 €. Okrem toho má ďalšie výdavky na dieťa a to na nákup oblečenia, hračiek, kozmetiky. Poukázala na to, že otec mal. dieťaťa sa s mal. nestretáva, na výživné neprispieva (platí za neho štát) a neprispieva ani naturálnym plnením. Finančne jej pomáhajú rodičia, ktorí platia za ňu poplatky za byt aj splácajú úver.
2.Na pojednávanie sa nedostavil otec mal. dieťaťa. Súd mu doručoval predvolanie na pojednávanie na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Žiar nad Hronom. Pobyt otca sa nepodarilo zistiť ani rozsiahlym šetrením, ktoré súd vykonal, a to zisťovaním cez Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica pracovisko Žiar nad Hronom, lustráciou výkonu trestu (väzby), lustráciou v sociálnej poisťovni, telefonickým dotazom na jeho brata, zisťovaným pobytu prostredníctvom jeho matky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konal v neprítomnosti otca mal. dieťaťa.
3.Zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom žiadal návrhu maty vyhovieť čiastočne a to zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 50 € mesačne na sumu 70 € mesačne. Poukázal na to, že od posledného rozhodovania o určení výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane otca mal. dieťaťa, nakoľko otec pri predchádzajúcom rozhodovaní bol evidovaný na úrade práce, následne sa prestal chodiť hlásiť a dňa 2.2.2016 bol z evidencie nezamestnaných vyradený. Nepreukázal že by si hľadal prácu a v súčasnej dobe treba na neho hľadieť ako na dobrovoľne nezamestnaného.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámil sa s lustráciami týkajúcimi sa osoby otca mal. dieťaťa, s predloženými dokladmi matky preukazujúcimi jej výdavky, s časťou poistnej zmluvy mal. dieťaťa, so Zmluvou o hypotekárnom úvere, so Zmluvou o splátkovom úvere, s rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20P/62/2015, s ostatným spisovým materiálom.
5.Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
6.Podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
7.Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.
8.Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9.Podľa § 76 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
10.Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11.Podľa § 78 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12.Naposledy bola upravená výška vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20P/62/2015 zo dňa 12.1.2015. Uvedeným rozsudkom bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec mal. dieťaťa zaviazaný prispievať výživným vo výške 50 € mesačne počnúc dňom 19.11.2015. Čo do zvyšku súd návrh matky zamietol. V tom čase bola matka mal. dieťaťa na materskej dovolenke, poberala príspevok vo výške 203,20 € a rodinné prídavky. Otec mal. dieťaťa v tom čase, podľa svojho vyjadrenia, nemal žiadny príjem, dňa 2.2.2016 mal ísť na úrad práce a vec riešiť. Nezamestnaným bol od októbra 2015.
13.Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti na strane matky mal. dieťaťa nedošlo k zmene pomerov. Stále je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa. Túto skutočnosť potvrdil aj kolízny opatrovník. Matka má príjem 203,20 € plus 23,52 €. Vzhľadom na nízky príjem matky, jej výdavky na bývanie 190 € a za elektriku 30 € ako aj splátku úveru na bývanie, podľa jej vyjadrenia platia jej rodičia. Maloletému dieťaťu platí úrazovú poistku 24 € mesačne. Za plienky mesačne zaplatí 30 € a za mlieko Nutrilon mesačne tiež 30 €.K zmene pomerov došlo s časti na strane mal. dieťaťa, nakoľko od poslednej úpravy výživného je o cca rok staršie (naposledy výška výživného určená s účinnosťou od 19.11.2015), zvýšili sa náklady na stravu, oblečenie, plienky. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca mal. dieťaťa. Z oznámenia úradu práce súd zistil, že v súčasnom období nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jeho posledná evidencia bola v období od 16.10.2015 do 1.2.2016. Dňom 2.2.2016 bol vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom, nakoľko v určenom termíne sa na úrad nedostavil a nepreukázal úradu aktívne hľadanie zamestnania. Z lustrácie otca v sociálnej poisťovni súd zistil, že otec mal. dieťaťa zamestnaný nie je.
14. Pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti súd bral do úvahy skutočnosť, že matka sa o dieťaťa osobne stará, zabezpečuje mu všetky potreby. Otec sa s mal. dieťaťom nestretáva, neplatí ani doposiaľ určené výživné a neprispieva ani naturálne. Otec mal. dieťaťa bol z úradu práce vyradený z dôvodov na jeho strane (vyššie špecifikované), stal sa dobrovoľne nezamestnaným. Táto skutočnosť nemôže byť na ujmu dieťaťa. Súd mená vedomosť o prípadných zdravotných problémoch otca, ktoré by mu znemožňovali nájsť si prácu a zabezpečiť príjem. Podľa vyjadrenia matky otec je vyučený a to v odbore cukrár. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný sčasti. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 50 € mesačne na sumu 70 € mesačne. Takéto zvýšenie navrhoval aj kolízny opatrovník, s poukazom na záujem mal. dieťaťa. Súd zvýšil výživné od 1.7.2016 (ako žiadala matka), nakoľko už v uvedenom čase bol otec mal. dieťaťa dobrovoľne nezamestnaný a došlo aj k zvýšeniu potrieb mal. dieťaťa (uvedené vyššie). Nakoľko matka mal. dieťaťa žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 € mesačne, súd čo do zvyšku jej návrh zamietol. Súd zároveň uložil povinnosť otcovi mal. dieťaťa zaplatiť matke zročné výživné vo výške 118,67 € , ktoré vzniklo od 1.7.2016 (doba, od kedy súd zvýšil vyživovaciu povinnosť) do 28.11.2016 (do dňa rozhodnutia vo veci) a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
15. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 20P 62/15 zo dňa 12.1.2016 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti.
16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.