Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20C-218-2016.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/218/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marek Bujňákom, v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému W. N.Y., N.. X.X.XXXX, A. B. XX, XXX XX W., Y. B., o zaplatenie 3.812,04 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 28.6.2016 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.812,04 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich účtov, na základe ktorej žalobca viedol pre žalovaného bežný účet. Následne žalobca uzatvoril so žalovaným prostredníctvom internetového bankovníctva žalobcu zmluvu o poskytnutí úveru „mPôžička plus“, reg. číslo zmluvy S., XXXXXX- XXXXXXXXXX/ XXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver (na bežný účet Žalovaného č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, vedený u žalobcu). Úver je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 13,90 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy. Podľa výpisu z účtu žalovaného, ku dňu 11.05.2014 je žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.812,04 eura. Žalobca žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného žalobca v zmysle Zmluvy, bodu 2.4.3 a nasl. obchodných podmienok, ako aj § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník od zmluvy odstúpil. Žalovaný čerpal finančné prostriedky z poskytnutého úveru vo výške 5.000,- eur, a to
jednorazovo dňa 27.03.2013. Nakoľko po dni posledného záznamu na výpise nebola vykonaná žiadna platba, žalovanou sumou je pohľadávka žalobcu, ktorú tvorí istina vo výške 3.812,04 eura (zostatok úveru) a príslušenstvo. Žalobca od zmluvy odstúpil dňa 11.05.2014. Žalovaný zásielku prevzal dňa 13.05.2014.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Výpisom z Obchodného registra na č.l. 11-12, Výpisom z Obchodného registra na č.l. 13-14, Zmluvou o poskytnutí úveru mPÔŽIČKA plus na č.l. 15-17, Zmluvou o vedení bankových bežných a sporiacich účtov na č.l.18, Žiadosťou o zriadenie bežného a sporiaceho účtu na č.l. 19, formulárom pre verifikáciu osobných údajov
na č.l. 20, poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej sumy - odstúpenia od zmluvy na č.l. 21, doručenkou na č.l. 22, výpisom z úverového účtu na č.l.23, mechanizmom poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus na č.l. 25, sadzobníkom poplatkov na č.l. 26-28, obchodnými podmienkami poskytovania úveru na č.l. 29-30, Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky na č.l. 31-32, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na č.l. 33-34 a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru „mPôžička plus“, reg. číslo zmluvy S.. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 36 mesačných splátkach po 170,65 eura. Dohodnutá úroková sadzba bola vo výške 13,90% ročne, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 21,06% a konečná splatnosť úveru bola dňa 11.4.2016.
5. Listom zo dňa 11.5.2014 bol žalovaný vyzvaný k uhradeniu dlžnej sumy vo výške 393,73 eura do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Ak v uvedenej lehote nedôjde k úhrade dlžnej sumy bola výzva odstúpením od zmluvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 13.5.2014, avšak dlžnú sumu neuhradil.
6. Zistený skutkový stav súd právne posúdil
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
13. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
14. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
15. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
18. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Žalobca svoju pohľadávku odvodzuje od zmluvy o poskytnutí úveru „mPôžička plus“, reg. číslo zmluvy S., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 36 mesačných splátkach. Keďže žalovaný splátky riadne nesplácal žalobca listom zo dňa 11.5.2014 vyzval žalovaného k uhradeniu dlžnej sumy vo výške 393,73 eura do 7 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom ak v uvedenej lehote dlžnú sumu neuhradil, výzva bola odstúpením od zmluvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 13.5.2014, avšak dlžnú sumu neuhradil. Preto uvedená výzva je odstúpením do zmluvy.
19. Odstúpenie od zmluvy je ako inštitút upravené tak v Občianskom zákonníku (§ 48) ako aj v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1). Kým v zmysle Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane (účinky ex nunc), Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku (ex tunc). Obchodný zákonník tak umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia, a preto súd na právny vzťah strán aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na ust.§ 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. X V. E. XX/XXXX zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom“. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 48 ods. 2 OZ bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc, nastupuje režim bezdôvodného obohatenia.
20. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca listom zo dňa 11.5.2014 odstúpil o zmluvy a teda v uvedený deň žalobca mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu dňa 11.5.2014, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 28.6.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 11.5.2016.
21. Súd v predmetnom spore ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho zamietnuť.
22. Pokiaľ ide o žalobcom citované uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.3.2013, sp. zn. X V. E. X/XXXX, tak súd poukazuje na to, že v čase uvedeného rozhodnutia ust.§ 52 ods. 2 OZ o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka nebolo účinné, a preto na vec rozhodnutie nebolo možné neaplikovať. Z uvedeného dôvodu nie je možne prihliadnuť ani na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky XX E. XXXX/XXXX.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bola v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).