Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-89-2015.pdf
PDF · 109.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/89/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. Č., T.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, U., zastúpenému: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 42 262 224, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 10.807,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2014 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 10.807,20 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 23.02.2013 vo výške 339,83 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.807,20 eur od 24.02.2013 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy č. 352978897 zo dňa 11.09.2008 peňažné prostriedky vo výške 6.638,78 eur, ktoré sa zaviazal žalobca splatiť v mesačných splátkach vo výške 113,76 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Termín splatnosti poslednej dohodnutej mesačnej splátky úveru bol dohodnutý na 20.08.2018. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 13.12.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka žalobcu vo výške 11.812,41 eur a pozostávala z istiny vo výške 9.466,71 eur, riadneho úroku 1.698,67 eur, úroku z omeškania 605,17 eur a ostatného príslušenstva 41,86 eur. Žalobca si v konaní uplatnil splátky splatné od 20.03.2013 do 20.08.2018 v počte 95 splátok úveru v celkovej výške 10.807,20 eur spolu s úrokom z omeškania. Neuplatnil si ostatné príslušenstvo v sume 41,86 eur ani úrok z omeškania v sume 605,17 eur. Dňa 23.02.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od riadnej a platnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu o úvere považoval prihliadnuc na § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka za absolútny obchod, a preto právny vzťah z nej sa podľa neho spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, a to vrátane posudzovania otázky premlčania.
2. Žalobca ako dôkazy označil a predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o splátkovom úvere č. 0352978897 zo dňa 11.09.2008, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, adresované žalovanému, výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 04.02.2013 spolu s podacím hárkom č. EPH000248696, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.10.2009.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.04.2015 a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že zmluva o splátkovom úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Žalovaný vzniesol námietku premlčania celého práva a spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v čase postúpenia pohľadávky. Rovnako tak žalobca podľa neho nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na postúpenie. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca (resp. právny predchodca žalobcu) zosplatnil úver v rozpore s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
4. V podaní zo dňa 31.08.2015 žalobca uviedol, že v konaní bolo predložené relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomností žalovanému, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa tvrdenia žalobcu výzva zo dňa 20.10.2009 nebola zasielaná doporučene ale obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa pri doručovaní písomností v poštovom styku považuje zásielka za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní. Touto výzvou žalobca podľa jeho názoru preukázal, že jeho právny predchodca splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda preukázal, že žalovaný bol bankou vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Podľa žalobcu účelom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o platnosti postúpenia pohľadávok.
5. V podaní zo dňa 15.09.2015 žalovaný doplnil svoju právnu argumentáciu v tom zmysle, že uviedol, že žalobca nebol oprávnený zosplatniť bankový úver. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
6. V podaní zo dňa 22.10.2015 žalovaný uviedol, že napriek výzve, ktorá bola žalobcom doložená, nie je preukázané, že by právny predchodca žalobcu túto výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách aj skutočne žalovanému zaslal. V podaní zo dňa 21.11.2016 doplnil, že vzhľadom na to, že žalovaný namietal nesplnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, žalobca musí preukázať nielen existenciu, ale aj doručenie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
7. V podaní zo dňa 21.11.2016 žalobca uviedol, že v konaní predložil platobnú históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku (09.06.2009, 23.06.2009, 07.07.2009). Predloženou platobnou históriou a výzvou zo dňa 20.10.2009 bolo podľa neho preukázané, že žalovaný bol opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaný na úhradu dlžných splátok, a teda bolo preukázané, že právny predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
8. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0352978897 zo dňa 11.09.2008 vyplýva, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s. sa zaviazala, že žalovanému poskytne bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom konečná splatnosť úveru bola uvedená dňa 20.08.2018.
9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012 vyplýva, že banka týmto oznámením oznamovala žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 postúpila jeho pohľadávku vo výške 11.812,41 eur s príslušenstvom na žalobcu.
10. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému vyplývajúca zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 352978897 zo dňa 11.09.2008. Pritom zostatok tejto pohľadávky bol 11.812,41 eur. Dátum poslednej úhrady bol uvedený 20.05.2010, posledná úhrada bola realizovaná v sume 250 eur.
11. Z výzvy banky Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaný bol podľa tejto výzvy ku dňu 30.09.2009 v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 550,63 eur.
12. Z pokusu o zmier zo dňa 27.08.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 13.667,19 eur, a to najneskôr do 30.08.2014.
13. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.02.2013 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej čiastky 12.082,69 eur, najneskôr do 19.02.2013, pričom mu oznámil, že ku dňu 04.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Podacím hárkom č. EPH000248696 mal súd preukázané, že predmetné oznámenie bolo zasielané žalovanému, deň odoslania z predmetného hárku nevyplýva.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
19. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „zákon č. 258/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
25. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
27. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaný). Na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace.
31. Po posúdení záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere sa súd primárne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009), a to aj po zmene procesných predpisov po 01.07.2016.
32. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie.
33. Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 13.12.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok s bankou. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve, ak je dlžník v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením postupovanej pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie bankovej pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Toto ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. V takomto prípade nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá nebola splatná.
34. V tejto veci bola konečná splatnosť úveru stanovená zmluvou o splátkovom úvere na 20.08.2018. Pohľadávka subjektu Slovenská sporiteľňa, a.s. voči žalovanému bola postúpená na žalobcu zmluvou zo dňa 13.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že úver nebol v čase postúpenia v celom rozsahu splatný, splatnými boli len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. V konaní nebolo preukázané, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. úver jednorazovo zosplatnila, príp. že by využila iné právo pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka (napr. odstúpenie od zmluvy, výpoveď), v dôsledku čoho by došlo k splatnosti celého záväzku. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca po tom, čo predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol, a to listom zo dňa 04.02.2013. Preto Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla inému subjektu postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedala nesplácanému dlhu. Žalobca predložil súdu výzvu zo dňa 20.10.2009, z obsahu ktorej vyplývalo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere. Touto výzvou žalobca preukazoval, že žalovaný bol na úhradu dlhu bankou vyzvaný. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa jednalo o výzvu na úhradu časti záväzku žalovaného voči veriteľovi, a to záväzku v sume 550,63 eur s príslušenstvom. S touto pohľadávkou banky Slovenská sporiteľňa, a.s. mal byť žalovaný ku dňu 30.09.2009 v omeškaní. Žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že táto výzva bola žalovanému skutočne aj odoslaná a následne doručená, na ktorú skutočnosť poukazoval žalovaný, pričom žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na to, aby príslušný doklad súdu predložil. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že vzhľadom na to, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, pričom žalobca zároveň nepreukázal zaslanie a doručenie výzvy predpokladanej § 92 ods. 8 zákona o bankách adresovanej bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému, Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane jeho úrokov v celosti inému subjektu, a preto podľa názoru súdu postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo v rozpore so zákonom o bankách. Preto je tento právny úkon v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný. S poukazom na tento záver súdu nebolo možné považovať žalobcu za osobu aktívne vecne legitimovanú. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany, uplatnené v konaní. Inak súd žalobu zamietne bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý v konaní nevystupuje ako žalobca. Preto súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol v celom rozsahu, poukazujúc na nasledovné rozhodnutia súdov vyššieho stupňa:
- na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, v ktorom bol vyslovený právny názor, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu,
- na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalobca nedoložil doklad preukazujúci skutočnosť, že výzva učinená v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách bola dlžníkovi aj skutočne zaslaná, pričom zákon o bankách predpokladá, aby výzva bola písomná a aby sa banka aspoň pokúsila o jej zaslanie adresátovi, žalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky platného postúpenia,
- na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, v ktorom súd druhej inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. ... V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená. Prvostupňový súd teda dospel k správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“
- na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, ktorý v odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, keďže súd žalobu zamietol. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)