Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/188/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, Bratislava, správca úpadcu: B.. N. H., V.., D. XX, B. D. N., zast. Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 35 789 697, proti žalovaným: 1.) C.. C. C., C. XX, R., zast. Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, 2.) G.. Š. I., D.., F. X, R., zast. JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaných: 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., Klincová 37, Bratislava, IČO: 35 731 974, zast. JUDr. Ján Pokorný, advokát, Anenská 1, Bratislava, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode akcií a o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu. IV. Intervenientovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2008 domáhal určenia neplatnosti zmlúv o prevode akcií vydaných emitentom 1.SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., zo dňa 30.12.2002, uzatvorených medzi B.. N. H., V.. ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade /resp. v 2. rade/ ako kupujúcim a taktiež určenia, že B.. N. H., V.. je vlastníkom 32 226 akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur) emitovaných spoločnosťou 1.SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 30.12.2002 uzatvoril B.. N. H., V.. ako predávajúci so žalovaným v 1. rade ako kupujúcim zmluvu o prevode akcií, ktorej predmetom bol prevod akcií vydaných emitentom 1.SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., a to 9 849 zaknihovaných akcií na meno, každá v menovitej hodnote 1.000,- Sk. Dňa 30.12.2002 uzatvoril B.. N. H., V.. ako predávajúci so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim zmluvu o prevode akcií, ktorej predmetom bol prevod akcií vydaných emitentom 1.SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s. (ďalej len „spoločnosť“), a to 9 850 zaknihovaných akcií na meno, každá v menovitej hodnote 1.000,- Sk. V čase uzatvorenia zmlúv o prevode akcií nemala spoločnosť vedený zoznam akcionárov prostredníctvom centrálneho depozitára. Rovnako neboli zaknihované akcie emitované spoločnosťou vedené na účtoch majiteľov členov centrálneho depozitára. B.. N. H., V.. nemal v rozhodnej dobe svoje zaknihované akcie vedené na účte majiteľa a teda nebolo možné s týmito akciami nakladať, nakoľko de iure tieto akcie neexistovali ako spôsobilý predmet prevodu - zaknihované akcie neboli

evidované podľa § 10 ods. 1 zákona o cenných papieroch v osobitnej evidencii, t.j. na účte majiteľa cenných papierov. Žalobca v žalobe tvrdí, že práve evidencia cenného papiera na účte majiteľa robí z cenného papiera emitovaného v dematerializovanej podobe spôsobilý predmet právnych vzťahov. Bez takejto evidencie cenný papier nie je spôsobilý byť predmetom prevodu tak, ako to upravuje zákon o cenných papieroch. Žalobca má za to, že prevod akcií na základe zmlúv o prevode akcií bol v rozhodnej dobe absolútne nemožný vzhľadom na to, že spoločnosť neviedla zoznam akcionárov v centrálnom depozitárovi a že B.. N. H., V.. nemal predmetné akcie vedené na účte majiteľa, t.j. zaknihované akcie v čase prevodu neexistovali a nemohli byť prevedené na tretiu osobu. B.. N. H., V.. nedal vo veci prevodu akcií žiadny príkaz na registráciu prevodu v súlade s § 22 ods. 1 zákona o cenných papieroch, bez tohto príkazu nemohlo nikdy dôjsť k prevodu zaknihovaných akcií zo strany B.. N. H., V.. na žalovaných. Realizácia prevodu bez takého príkazu na registráciu je podľa žalobcu ex lege absolútne neplatná a nespôsobilá vyvolať právne účinky - prevod vlastníckeho práva k zaknihovaným akciám, preto B.. N. H., V.. nikdy neprestal byť vlastníkom 32 226 akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie vo výške 1.000,- Sk.

3. V podaní doručenom súdu dňa 21.01.2009 žalovaný v 1. rade okrem iného uviedol, že zmluva o prevode akcií vyjadrovala zhodnú vôľu a zhodné vedomie účastníkov tohto právneho vzťahu a obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti. Zdôraznil, že žalobca nijak nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázal na skutočnosť, že emisia akcií bola rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 30.12.2002 premenená na listinné akcie na meno novou emisiou akcií a inej menovitej hodnoty akcií, pričom išlo o postup určený § 10 ods. 2 zákona o cenných papieroch. Uviedol ďalej, že povinnosť vykonať úkony potrebné na uzatvorenie zmluvy o vedení zoznamu akcionárov so Strediskom cenných papierov a neskôr s Centrálnym depozitárom CP mal B.. N. H., V.. ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, svoju povinnosť si však nesplnil. dával emitentovi na výber, či si bude viesť vlastný zoznam akcionárov (§ 156 ods. 6 a 7) alebo či vedenie zoznamu akcionárov zabezpečí prostredníctvom centrálneho depozitára (§ 156 ods. 8). Spoločnosť si viedla svoj vlastný zoznam akcionárov, teda na účinnosť prevodu postačovalo vykonanie zápisu osoby akcionára v zozname vedenom spoločnosťou. B.. N. H., V.. mal možnosť v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia uznesení valného zhromaždenia emitenta konaného dňa 30.12.2002 o 10,00 h a dňa 31.12.2002 o 14,00 h (VZ bralo na vedomie rozhodnutie B.. N. H., V.. predať časť akcií a VZ schválilo ich predaj žalovaným) podať žalobu na súd na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, čo však neurobil a preto mu zaniklo aj právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcií (preklúzia). Zároveň namietol aj premlčanie žalobou uplatneného nároku, nakoľko žaloba bola podaná po 6 rokoch od uzatvorenia zmluvy o prevode akcií. Dodal, že vlastnícke právo k prevádzaným akciám (9 849 ks) nadobudol žalovaný v 1. rade vydržaním, keďže bol ich oprávneným držiteľom od podpísania zmluvy až do rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti o zmene podoby a menovitej hodnoty akcií.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.01.2009 taktiež poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Uviedol, že priamo na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 30.12.2002 došlo k schváleniu jednotlivých zmlúv o prevode akcií a na tomto základe došlo aj v rovnaký deň k spísaniu jednotlivých zmlúv a zmluvy boli schválené - každá samostatne valným zhromaždením spoločnosti. Ak B.. N. H., V.. bol názoru, že prijaté uznesenia VZ sú v rozpore so zákonom, mal postupovať podľa § 131 a 183 Obchodného zákonníka. Postup žalobcu preto odmieta ako nemožný z dôvodu preklúzie jeho nároku a tiež z dôvodu premlčania.

5. Intervenient v podaní doručenom súdu dňa 28.01.2009 poukázal na skutočnosť, že B.. N. H., V.. v prekluzívnej lehote danej § 131 Obchodného zákonníka nepodal žalobu o neplatnosť uznesení VZ, ktorými VZ schválilo prevod akcií medzi akcionármi a schválilo zmenu stavov spoločnosti, ktorá okrem iného spočívala aj v premene zaknihovaných akcií na meno na listinné akcie na meno, preto tieto uznesenia VZ sú platné a teda aj zmena stanov spoločnosti, ktorou sa zmenila podoba akcií je platná. Podľa § 156 ods. 6 v tom čase platného znenia Obchodného zákonníka mala spoločnosť povinnosť viesť zoznam akcionárov. Bez ohľadu na podobu akcií mohla spoločnosť sama viesť zoznam akcionárov, pričom po doručení zmlúv o prevode akcií a v súlade s uznesením o zmene podoby akcií zaevidovala zmeny v zozname akcionárov. Uviedol, že žalovaní od roku 2003 vykonávali akcionárske práva podľa pomeru akcií na základom imaní po prevode akcií B.. N. H., V.. na žalovaných, a to s výslovným súhlasom spoločnosti (intervenienta). Spoločnosť evidovala a eviduje sporové strany ako svojich akcionárov a vlastníctvo nimi vlastnených akcií podľa stavu ako bol založený zmluvou o prevode akcií z roku 2002.

Žalovaní sa teda správali ako oprávnení držitelia akcií, držba akcií nebola žiadnym spôsobom po dobu troch rokov spochybnená, preto sú podľa názoru intervenienta splnené podmienky pre nadobudnutie akcií žalovanými vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. V podaní doručenom súdu dňa 20.03.2009 B.. N. H., V.. uviedol, že naliehavý právny záujem je daný tým, že nemá inú efektívnu možnosť domáhať sa vydania akcií, ktorých podoba bola zmenená. Ak neprichádza do úvahy žaloba o vydanie akcií, jediným efektívnym spôsobom je možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetným akciám. Rozhodnutím o vlastníckom práve k akciám vznikne právny stav, kedy emitent akcií bude povinný zosúladiť zoznam akcionárov v súlade s rozhodnutím, teda súdne rozhodnutie bude podkladom pre vykonanie zmeny zápisov v zozname akcionárov.

7. V podaní doručenom súdu dňa 14.12.2010 JUDr. Karol Kovár ako správca konkurznej podstaty úpadcu B.. N. H., V.. súdu oznámil, že na základe informácií nachádzajúcich sa v správcovskom spise, ako aj informácií získaných od úpadcu (list zo dňa 03.12.2010) má za to, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa prerušuje ex lege predmetné konanie na tunajšom súde, nakoľko sa týka majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty. Zároveň navrhol pokračovať v predmetnom konaní s tým, že podaním uvedeného návrhu sa stáva sporovou stranou namiesto úpadcu.

8. V podaní doručenom súdu dňa 20.02.2015 žalobca uznal, že v priebehu konkurzného konania nastal stav, kedy zanikol naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom dodal, že to neznamená, že toto konanie bude trpieť nedostatkom naliehavého právneho záujmu aj po právoplatnom skončení konkurzného konania na majetok úpadcu (B.. N. H.K., V..).

9. Na pojednávaní dňa 28.11.2016 žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem je jednoznačne daný a to z toho dôvodu, že prebieha konkurzné konanie a žalobca ako SKP potrebuje vedieť, či B.. N. H., V.. je alebo nie je vlastníkom predmetných akcií. Ak je vlastníkom predmetných akcií, potom ich bude môcť zahrnúť do konkurznej podstaty. V čase údajného prevodu totiž predmetné akcie nemali spôsobilosť na to, aby boli prevedené podľa zákona. Bol obídený zákon o cenných papieroch. Dodal, že konkurz bol vyhlásený asi v roku 2010 a je kompetencii SKP zahrnúť sporné akcie do konkurznej podstaty a v rámci konkurzného konania sa vysporiadať s ich vlastníctvom, avšak v rámci predchádzania sporov nie je nič neobvyklé, že SKP nechá bežať už rozbehnuté spory. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že SKP podaním zo dňa 19.02.2015 uviedol, že vo veci nie je naliehavý právny záujem, pričom odvtedy v predmetnom konaní nedošlo k žiadnej zmene. Ani podľa jeho názoru nie je vo veci naliehavý právny záujem, keďže žalobca mohol zahrnúť sporné akcie do konkurzného konania. Ak by sa rozhodlo, že vlastníkom týchto akcií nie je B.. N. H., V.., riešilo by sa to v rámci konkurzného konania žalobou o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Dodal, že pri prevode boli dodržané všetky zákonné ustanovenia tak Obchodného zákonníka, ako aj zákona o cenných papieroch, pričom v predmetnom prípade nebolo nevyhnutné viesť zoznam akcionárov Strediskom CP, keďže zoznam si viedol intervenient sám. Prevod akcií bol riadne odsúhlasený valným zhromaždením. Na tomto VZ zo dňa 31.12.2002 bol prítomný aj B.. N. H., V.. Od uznesenia VZ až do podania žaloby ubehlo šesť a pol roka. Počas tohto obdobia nikto nič nenamietal. V prípade, ak by B.. N. H., V.. nesúhlasil s uzneseniami, ktoré boli prijaté na VZ, mal podať protest na VZ a do troch mesiacov sa domáhať neplatnosti VZ na súde v zmysle § 183 Obchodného zákonníka. Ak by aj súd prišiel k záveru, že zmluvy o prevode akcií sú neplatné, žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Žalovaný v 2. rade mal tiež za to, že neexistuje naliehavý právny záujem v danej veci, keďže SKP sám na základe svojich kompetencií rozhoduje o tom, čo zahrnie do konkurznej podstaty a čo nie a nepotrebuje nevyhnutne na to rozhodnutie súdu. Zdôraznil, že v čase od konania predmetného VZ a podania žaloby neboli žiadne námietky voči týmto uzneseniam a ak by aj súd dospel k tomu, že tieto zmluvy sú neplatné, tak vlastnícke právo k akciám bolo vydržané. Intervenient taktiež poukázal na skutočnosť, že od konania predmetného VZ až do podania žaloby nikto nenamietal prijaté uznesenia VZ.

10. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa 86 ods. 2 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.

11. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal vecou v jej merite (teda bez toho, aby skúmal vec z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti zmlúv o prevode akcií vydaných emitentom 1.SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s. (intervenientom v tomto konaní) zo dňa 30.12.2002, uzatvorených medzi B.. N. H., V.. ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade /resp. v 2. rade/ ako kupujúcim a taktiež určenia, že B.. N. H., V.. je vlastníkom 32 226 akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur) emitovaných spoločnosťou 1.SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s. Žalobca nemá na podaní predmetnej žaloby naliehavý právny záujem, pretože ako správca konkurznej podstaty úpadcu B.. N. H., V.. je plne v jeho kompetencii rozhodnúť, ktoré akcie emitované intervenientom zahrnie do majetku podliehajúceho konkurzu úpadcu B.. N. H., V.. Práva a povinnosti správcu sú jasne definované v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého je tento s odbornou starostlivosťou povinný preskúmať všetky právne úkony úpadcu a v súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu aj oprávnený uzatvárať dohody alebo zmiery

ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bol správca povinný vyčkať na rozhodnutie súdu v prípade, keď si nie je istý, či má zaradiť určitý majetok do súpisu majetku podstát úpadcu, a to ani vtedy, keď v dôsledku spornosti určitého majetkového práva bolo začaté súdne konanie ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení najmä nie je daný preto, že aj keby súd vydal vo veci rozhodnutie o tom, že zmluvy o prevode akcií sú platné/ neplatné, resp. že B.. N. H., V.. je/nie je vlastníkom predmetných akcií, nemuselo by to nevyhnutne odstrániť ďalšie spory medzi subjektmi konania, keďže je len na správcovi, ktorý majetok zahrnie do majetkovej podstaty úpadcu, pričom do majetkovej podstaty môže zapísať aj majetok, ktorý je sporný. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu (či neplatnosti zmlúv o prevode akcií) nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie sporného majetku zo súpisu patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Teda ak by správca zaradil do majetkovej podstaty úpadcu aj predmetné akcie, predmetnou žalobou by sa spornosť medzi dotknutými subjektmi neodstránila, pretože by mohla viesť k podaniu vylučovacích (excindačných) žalôb zo strany žalovaných, nakoľko excindačná žaloba je jediným právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu sporného majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Okrem toho aj sám žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.02.2015 uznal, že v priebehu konkurzného konania nastal stav, kedy zanikol naliehavý právny záujem na určení, ktoré je predmetom tohto konania. Na základe uvedeného má súd za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení nie je daný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj keby bol naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný, súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaných a intervenienta, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky pre nadobudnutie predmetných akcií žalovanými vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že žalovaní od roku 2003 vykonávali akcionárske práva podľa pomeru akcií na základom imaní spoločnosti po prevode akcií B.. N. H., V.. na žalovaných, a to s výslovným súhlasom spoločnosti (intervenienta). Dôkazom toho sú aj uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 31.12.2002, ktorými valné zhromaždenie schválilo predmetný prevod akcií medzi akcionármi a schválilo zmenu stavov spoločnosti, ktorá okrem iného spočívala aj v premene zaknihovaných akcií na meno na listinné akcie na meno. Tieto uznesenia sú platné, nakoľko sa ich neplatnosti na súde v zákonnej lehote v súlade s §131 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnené osoby nikdy nedomáhali. Spoločnosť (intervenient) evidovala a eviduje sporové strany ako svojich akcionárov a vlastníctvo nimi vlastnených akcií podľa stavu ako bol založený zmluvou o prevode akcií z roku 2002, žalovaní sa správali ako oprávnení držitelia akcií, držba akcií nebola žiadnym spôsobom po dobu troch rokov spochybnená, preto sú žalovaní aj podľa názoru súdu oprávnenými vlastníkmi akcií, ktorých predaj bol riadne schválený na valnom zhromaždení spoločnosti (emitenta) dňa 31.12.2002.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. Keďže intervenient vystupoval na strane žalovaných, ktorí mali v konaní plný úspech, súd mu taktiež priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.