Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/60/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným 1./ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pri Y., XXX XX A. a X./ S. Z., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX/X, XXX XX P., zastúpenej Z.. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.025,52 Eur a príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C 187/2014-163 zo dňa 19. novembra 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 238,44 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 14.6.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalovanému 1/ trovy konania nepriznáva. Ďalej učil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 2/ trovy konania vo výške 853,62 eura k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“); § 3 odsek 1 a 2, § 4 odsek 1, 2 a 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“); § 3 odsek 1, § 39 odsek 1, § 52 odsek 1 až 4, § 53 odsek 1, 5, 11, § 54 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 153 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). 3. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z obsahu zmluvy zo dňa 22.06.2005 súd prvej inštancie konštatuje, že uvedená zmluva neobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. a/ ZoSÚ (s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy) totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len sumy predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak ZoSÚ ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, žalobcovi nebolo možné priznať úroky z úveru, poplatky, ani zmluvné pokuty, pretože neboli platne dojednané v písomnej forme. V bode 1. zmluvy je len jedna suma mesačnej splátky. Z nej nevyplýva,

koľko z toho bude na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. Medzi náležitosti zmluvy patrí v zmysle § 4 odsek 2 písm. g/ aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 5,33 %, pričom ročný úrok je v zmluve uvedený vo výške 10,10 %. Hodnota RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba. Takýto nedostatok vo výške RPMN, podľa názoru súdu prvej inštancie má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Preto v zmysle § 4 odsek 2 písm. g/ ZoSÚ je tento úver bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku uvedeného ani platby žalovaných nemali byť započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalobca žalovaným reálne poskytol. Vzhľadom na to, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur a žalovaní 1./ a 2./ zaplatili z poskytnutého úveru sumu 3.080,95 Eur, súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi zvyšnú sumu vo výške 234,44 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou 2./, nakoľko mal za to, že mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 17.05.2013 a z uvedeného dôvodu súd nevyhodnocoval ani dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 01.10.2013 uzavretou zo strany žalobcu so žalovaným 1./. Pretože sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 369 odsek 1 až 3 ObZ, § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. aj požadovaný 8,5 % úrok z omeškania z priznanej sumy 238,44 Eur od 14.06.2013 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému 1/. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 2 O.s.p.. 4. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Svoje odvolanie odôvodnil tvrdením, že ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vypočítavala RPMN ako r=(F/P)1/T - 1, kde r je neznáma, ktorá vyjadruje RPMN, F predstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c/ ZoSÚ, P predstavuje súčasnú hodnotu a T predstavuje časové obdobie splácania úveru. Po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta, dostaneme RPMN vo výške 5,33 %. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že výška RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom a nevidí dôvod na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Podľa jeho názoru, zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ účinným ku dňu uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 O.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania. 5. K odvolaniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie žalovaná v 2./ rade. Podľa jej názoru je odvolanie žalobcu nedôvodné. Poukazuje na skutočnosť, že medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu došlo k podstatnej zmene zmluvy o úvere prostredníctvom dodatku zo dňa 19.02.2009. Na základe tohto dodatku sa zmenila výška splátky. K zmene zmluvy o úvere došlo bez toho, aby bolo žalovaným ústne alebo písomne v dodatku k zmluve ozrejmené, z čoho pozostáva mesačná splátka vo výške 51,28 Eur, najmä pokiaľ ide o jej členenie na istinu a zmluvné úroky, rovnako ako to bolo aj v prípade pôvodne dohodnutej splátky úveru. V naznačenom smere teda tvrdí, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu o tom, že na daný prípad sa vzťahujú iba právne predpisy, ktoré platili a boli účinné v čase uzatvárania samotnej zmluvy, ale je nevyhnutné zohľadniť tiež ustanovenia tých právnych predpisov, ktoré platili a boli účinné v čase uzatvárania dohody o zmene zmluvy o úvere, a to v podobe dodatku zo dňa 19.02.2009. Žalovaná v 2./ rade poukazuje na závery Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 05.06.2013. Ďalej nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými sankcionoval zákonodarca „bezúročnosťou“ a „bezpoplatkovosťou“ iba tie zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali výšku RPMN. Žalovaná v 2./ rade sa tiež stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého je výška RPMN v zmluve o úvere vypočítaná v nesprávnej výške. Ďalej poukazuje na svoju argumentáciu o tom, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver vo vzťahu k žalovaným nezákonne, nakoľko vyhlásil tzv. mimoriadnu splatnosť úveru skôr, ako sa o tom žalovaní objektívne mohli dozvedieť. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo vyhotovené ku dňu 20.05.2013 a mimoriadna splatnosť úveru sa v ňom vyhlásila ku dňu 17.05.2013. Okrem toho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu na podklade takého ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré je podľa názoru žalovanej v 2./ rade bezpochyby neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaná v 2./ rade navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej v 2./ rade právo na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 9. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalovanými na jednej strane a právnym predchodcom žalobcu ( sloven. spor., a.s.) na strane druhej bola dňa 22.06.2005 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalovaným poskytnutý uver vo výške 100.000 Sk (3.319,39 Eur). Výška úrokovej sadzby bola 10,10 % p.a.. Splátky boli určené ako 1.386 Sk (46,01 Eur) mesačne, k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.07.2005 a poslednej splátky na deň 20.06.2015. Splatnosť úrokov bola daná v posledný deň kalendárneho mesiaca. V zmluve bol ďalej uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2.000 Sk (66,39 Eur), ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 Eur) mesačne. V článku IV., bod 5 zmluvy bola uvedená RPMN ako 5,33 %. Dňa 29.05.2013 bolo žalovanému v 1./ rade zo strany právneho predchodcu žalobcu doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, na základe ktorého mala byť mimoriadna splatnosť vyhlásená ku dňu 17.05.2013. Dňa 27.06.2013 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere a to zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/U.. Žalovaným bolo následne doručené oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 09.07.2013 a 02.08.2013. 10. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. a/ ZoSÚ (s účinnosťou ku 22.06.2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. 11. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. g/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12. Podľa § 4 odsek 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 13. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere je v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia ktorej má za následok to, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. To, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. 14. Údaj o RPMN uvedený veriteľom v zmluve v rozsahu 5,33 % je na prvý pohľad nesprávny, vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúci, nezohľadňujúci zmysel a účel zavedenia povinného inštitútu RPMN do spotrebiteľských zmlúv t.j. informovať spotrebiteľa o celkovej výške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (úrokov vrátane všetkých poplatkov), čo RPMN uvedená v zmluve jednoznačne nemôže zohľadňovať pretože len výška dohodnutého úroku vo výške 10,10 % ju takmer dvojnásobne prekračuje, čím v nej nemôžu byť logicky zahrnuté všetky náklady na poskytnutie tohto úveru, ktoré sú špecifikované v základných podmienkach zmluvy v bode I. Tento údaj o RPMN je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi jednoznačne klamlivý. 15. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa. Predmetný úver bol spotrebiteľom poskytnutý bankou a spotrebiteľ mohol, teda očakával riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Žalobca sa nemôže odvolávať a argumentovať tým, že vychádzal z nesprávneho údaja alebo vzorca, ktorý bol v prílohe ZoSÚ uvedený nesprávne. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Je síce pravdou, že do 01. júla 2006, kedy nadobudla

účinnosť opravná novelizácia zák. č. 264/2006 Z.z., ktorou sa zosúladil vzorec RPMN so Smernicou č. 87/102/EHS (novelizáciou tejto smernice v roku 1990, bol zavedený jednotný matematický vzorec pre výpočet RPMN), bol v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený nesprávny vzorec ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedená skutočnosť však na správnosť záveru súdu prvej inštancie nemôže mať žiaden dopad, a to z dôvodu, že povinnosťou právneho predchodcu žalobcu vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami a výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. ZoSÚ ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN je skutočnosťou, ktorá nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa a je práve na dodávateľovi ako profesionálne vystupujúcom subjekte, ktorého povinnosťou je konať s odbornou starostlivosťou tak, aby spotrebiteľa nezavádzal a poskytol mu pravdivé informácie o poskytovanom úvere. 16. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že im ako tzv. slabšej zmluvnej strane bude poskytnutá ochrana v rozsahu a kvalite ustanovenej platnými právnymi predpismi a za daných okolností je preto potrebné prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, ktorý poskytnutý úver pre nesprávne uvedenú, tým chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy (RPMN), tento úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. 17. Odvolací súd naviac uvádza, že ZoSÚ v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 4 ods. 2 písm. a/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobkyne a žalovaného bolo aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným (č.l. 4 spisu) obsahovala len výšku splátok, ktoré neboli rozlíšené na istinu/úroky/poplatok a to v sume 1.386 Sk s dátumom splatnosti na 20. deň v mesiaci. 18. Čo sa však týka sumy, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa ako spotrebiteľka však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010) 19. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).