Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-60-2016.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným 1./ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pri Y., XXX XX A. a X./ S. Z., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX/X, XXX XX P., zastúpenej Z.. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.025,52 Eur a príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C 187/2014-163 zo dňa 19. novembra 2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 238,44 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 14.6.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalovanému 1/ trovy konania nepriznáva. Ďalej učil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 2/ trovy konania vo výške 853,62 eura k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“); § 3 odsek 1 a 2, § 4 odsek 1, 2 a 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“); § 3 odsek 1, § 39 odsek 1, § 52 odsek 1 až 4, § 53 odsek 1, 5, 11, § 54 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 153 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). 3. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z obsahu zmluvy zo dňa 22.06.2005 súd prvej inštancie konštatuje, že uvedená zmluva neobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. a/ ZoSÚ (s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy) totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len sumy predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak ZoSÚ ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, žalobcovi nebolo možné priznať úroky z úveru, poplatky, ani zmluvné pokuty, pretože neboli platne dojednané v písomnej forme. V bode 1. zmluvy je len jedna suma mesačnej splátky. Z nej nevyplýva,
koľko z toho bude na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. Medzi náležitosti zmluvy patrí v zmysle § 4 odsek 2 písm. g/ aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 5,33 %, pričom ročný úrok je v zmluve uvedený vo výške 10,10 %. Hodnota RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba. Takýto nedostatok vo výške RPMN, podľa názoru súdu prvej inštancie má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Preto v zmysle § 4 odsek 2 písm. g/ ZoSÚ je tento úver bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku uvedeného ani platby žalovaných nemali byť započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalobca žalovaným reálne poskytol. Vzhľadom na to, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur a žalovaní 1./ a 2./ zaplatili z poskytnutého úveru sumu 3.080,95 Eur, súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi zvyšnú sumu vo výške 234,44 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou 2./, nakoľko mal za to, že mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 17.05.2013 a z uvedeného dôvodu súd nevyhodnocoval ani dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 01.10.2013 uzavretou zo strany žalobcu so žalovaným 1./. Pretože sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 369 odsek 1 až 3 ObZ, § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. aj požadovaný 8,5 % úrok z omeškania z priznanej sumy 238,44 Eur od 14.06.2013 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému 1/. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 2 O.s.p.. 4. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Svoje odvolanie odôvodnil tvrdením, že ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vypočítavala RPMN ako r=(F/P)1/T - 1, kde r je neznáma, ktorá vyjadruje RPMN, F predstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c/ ZoSÚ, P predstavuje súčasnú hodnotu a T predstavuje časové obdobie splácania úveru. Po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta, dostaneme RPMN vo výške 5,33 %. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že výška RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom a nevidí dôvod na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Podľa jeho názoru, zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ účinným ku dňu uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 O.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania. 5. K odvolaniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie žalovaná v 2./ rade. Podľa jej názoru je odvolanie žalobcu nedôvodné. Poukazuje na skutočnosť, že medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu došlo k podstatnej zmene zmluvy o úvere prostredníctvom dodatku zo dňa 19.02.2009. Na základe tohto dodatku sa zmenila výška splátky. K zmene zmluvy o úvere došlo bez toho, aby bolo žalovaným ústne alebo písomne v dodatku k zmluve ozrejmené, z čoho pozostáva mesačná splátka vo výške 51,28 Eur, najmä pokiaľ ide o jej členenie na istinu a zmluvné úroky, rovnako ako to bolo aj v prípade pôvodne dohodnutej splátky úveru. V naznačenom smere teda tvrdí, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu o tom, že na daný prípad sa vzťahujú iba právne predpisy, ktoré platili a boli účinné v čase uzatvárania samotnej zmluvy, ale je nevyhnutné zohľadniť tiež ustanovenia tých právnych predpisov, ktoré platili a boli účinné v čase uzatvárania dohody o zmene zmluvy o úvere, a to v podobe dodatku zo dňa 19.02.2009. Žalovaná v 2./ rade poukazuje na závery Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 05.06.2013. Ďalej nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými sankcionoval zákonodarca „bezúročnosťou“ a „bezpoplatkovosťou“ iba tie zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali výšku RPMN. Žalovaná v 2./ rade sa tiež stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého je výška RPMN v zmluve o úvere vypočítaná v nesprávnej výške. Ďalej poukazuje na svoju argumentáciu o tom, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver vo vzťahu k žalovaným nezákonne, nakoľko vyhlásil tzv. mimoriadnu splatnosť úveru skôr, ako sa o tom žalovaní objektívne mohli dozvedieť. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo vyhotovené ku dňu 20.05.2013 a mimoriadna splatnosť úveru sa v ňom vyhlásila ku dňu 17.05.2013. Okrem toho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu na podklade takého ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré je podľa názoru žalovanej v 2./ rade bezpochyby neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaná v 2./ rade navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej v 2./ rade právo na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 9. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalovanými na jednej strane a právnym predchodcom žalobcu ( sloven. spor., a.s.) na strane druhej bola dňa 22.06.2005 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalovaným poskytnutý uver vo výške 100.000 Sk (3.319,39 Eur). Výška úrokovej sadzby bola 10,10 % p.a.. Splátky boli určené ako 1.386 Sk (46,01 Eur) mesačne, k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.07.2005 a poslednej splátky na deň 20.06.2015. Splatnosť úrokov bola daná v posledný deň kalendárneho mesiaca. V zmluve bol ďalej uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2.000 Sk (66,39 Eur), ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 Eur) mesačne. V článku IV., bod 5 zmluvy bola uvedená RPMN ako 5,33 %. Dňa 29.05.2013 bolo žalovanému v 1./ rade zo strany právneho predchodcu žalobcu doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, na základe ktorého mala byť mimoriadna splatnosť vyhlásená ku dňu 17.05.2013. Dňa 27.06.2013 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere a to zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/U.. Žalovaným bolo následne doručené oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 09.07.2013 a 02.08.2013. 10. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. a/ ZoSÚ (s účinnosťou ku 22.06.2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. 11. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. g/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12. Podľa § 4 odsek 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 13. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere je v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia ktorej má za následok to, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. To, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. 14. Údaj o RPMN uvedený veriteľom v zmluve v rozsahu 5,33 % je na prvý pohľad nesprávny, vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúci, nezohľadňujúci zmysel a účel zavedenia povinného inštitútu RPMN do spotrebiteľských zmlúv t.j. informovať spotrebiteľa o celkovej výške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (úrokov vrátane všetkých poplatkov), čo RPMN uvedená v zmluve jednoznačne nemôže zohľadňovať pretože len výška dohodnutého úroku vo výške 10,10 % ju takmer dvojnásobne prekračuje, čím v nej nemôžu byť logicky zahrnuté všetky náklady na poskytnutie tohto úveru, ktoré sú špecifikované v základných podmienkach zmluvy v bode I. Tento údaj o RPMN je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi jednoznačne klamlivý. 15. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa. Predmetný úver bol spotrebiteľom poskytnutý bankou a spotrebiteľ mohol, teda očakával riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Žalobca sa nemôže odvolávať a argumentovať tým, že vychádzal z nesprávneho údaja alebo vzorca, ktorý bol v prílohe ZoSÚ uvedený nesprávne. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Je síce pravdou, že do 01. júla 2006, kedy nadobudla
účinnosť opravná novelizácia zák. č. 264/2006 Z.z., ktorou sa zosúladil vzorec RPMN so Smernicou č. 87/102/EHS (novelizáciou tejto smernice v roku 1990, bol zavedený jednotný matematický vzorec pre výpočet RPMN), bol v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený nesprávny vzorec ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedená skutočnosť však na správnosť záveru súdu prvej inštancie nemôže mať žiaden dopad, a to z dôvodu, že povinnosťou právneho predchodcu žalobcu vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami a výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. ZoSÚ ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN je skutočnosťou, ktorá nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa a je práve na dodávateľovi ako profesionálne vystupujúcom subjekte, ktorého povinnosťou je konať s odbornou starostlivosťou tak, aby spotrebiteľa nezavádzal a poskytol mu pravdivé informácie o poskytovanom úvere. 16. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že im ako tzv. slabšej zmluvnej strane bude poskytnutá ochrana v rozsahu a kvalite ustanovenej platnými právnymi predpismi a za daných okolností je preto potrebné prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, ktorý poskytnutý úver pre nesprávne uvedenú, tým chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy (RPMN), tento úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. 17. Odvolací súd naviac uvádza, že ZoSÚ v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 4 ods. 2 písm. a/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobkyne a žalovaného bolo aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným (č.l. 4 spisu) obsahovala len výšku splátok, ktoré neboli rozlíšené na istinu/úroky/poplatok a to v sume 1.386 Sk s dátumom splatnosti na 20. deň v mesiaci. 18. Čo sa však týka sumy, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa ako spotrebiteľka však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010) 19. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).