Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-75-2016.pdf
PDF · 85.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V., sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom v Bratislave, Karadžičova ul. č. 8 zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK v Bratislave, Karadžičova ul. č. 8 proti žalovanému: S. C. narodený X.X.XXXX, trvalý pobyt v C., Mánesovo námestie č. 6, o zaplatenie XX 173,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I: Žaloba sa z a m i e t a.
II: Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca ako postupník pohľadávky postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2013 žiadal, aby súd žalovaného platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie 15 173,81 eur, úroku z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy 12 110,15 eur od 8.3.2013 do jej zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky na základe Zmluvy o jej postúpení zo dňa 28.3.2013 od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s.( ďalej aj banka ). Postúpená pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebnom úvere uzatvorenej dňa 16.10.2009 medzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 9 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver s dohodnutým úrokom 16,60 % ročne splácať v mesačných anuitných splátkach po 197,72 eur od 9.11.2009 do 9.11.2015 a platiť za správu úveru poplatok 1,99 eur mesačne. Žalovaný úver čerpal , ale splátky riadne neplatil, preto banka úver 22.2.2013 zosplatnila. Žažalovaná pohľadávka je súčtom nevrátenej časti úveru 12 110,15 eur a úrokov spolu s poplatkami za správu úveru v sume 4 078,91 eur . Na preukázanie tvrdení predložil žalobca listinné doklady ohľadom vzniku zmluvného vzťahu, prehľad čerpania a splácania úveru , ako aj iné listiny založené v súdnom spise a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.
2. Dňa 22.1.2014 vydal tunajší súd v predmetnom konaní platobný rozkaz č. k. 27 Ro 4054/2013 - 26 , ktorý bol dňa 20.7.2015 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému ( § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku ďalej aj OSP ).
3. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Aj všetky úkony súdu potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 8.9.2016 zverejnil súd na jeho úradnej tabuli ako aj na jeho webovej stránke oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy , ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Dokazovanie vykonal súd zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o bežnom účte a výpisom z neho , ako aj inými listinnými dokladmi založenými v súdnom spise. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom a z nich zistil tento skutkový stav veci:
6. Zo zmluvy č. 0634200725 o poskytnutí splátkového úveru, ktorú so žalovaným uzavrela 16.10.2009 Slovenská sporiteľňa, a.s. ( ďalej len banka ) , súd zistil, že sa žalovaný ako dlžník zaviazal splatiť banke úver 9 000,- eur v 73 mesačných splátkach po 197,72 eur od 9.11.2009 do 9.11.2015. Dohodnutá bola úroková sadzba 16,60 % ročne ako sadzba fixná. Poplatok za správu úveru sa žalovaný zaviazal platiť vo výške 1,99 eur mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola 19,67 % a priemerná hodnota Q. bola XX,XX %. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky (VOP) , Úverové podmienky ( ÚP ) a Sadzobník. Žalovaný podľa platobnej histórie úveru od 9.11.2009 do 9.12.2009 zaplatil spolu 200,70 eur a ďalej v platení nepokračoval. Nerešpektoval ani výzvu banky z 16.10.2009, ktorou ho upomínala na omeškania so zaplatením záväzku 789,90 eur. Preto dňom 22.2.2013 vyhlásil žalobca splatnosť celého úverového dlhu čo žalovanému oznámil písomne listom z 5.4.2013 a vyzval ho k zaplateniu celého úverového dlhu do 10 dní odo prevzatia oznámenia. K tomuto dňu žalovaný dlhoval úverovú istinu 16 488,44 eur z ktorej sumy zostatok úveru predstavoval 12 110,15 eur, úverový zmluvný úrok 3 009,84 eur, úrok z omeškania 1 006,18 eur a poplatky 53,82 eur. Takto vyčíslenú pohľadávku banka zmluvou z 28.3.2013 postúpila obchodnej spoločnosti žalobcu.
7. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva však bola uzavretá 16.10.2009 preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Podľa § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka ( Obchz. )zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. 4.2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis , ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konania sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).
8. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú riešené v § 4 ods. 1 , 2 , 3 zákona č. 258/2001 Z. z . Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem iných náležitostí musí obsahovať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 § 4 zákona č. 258 /2001 Z. z. je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 4 odsek 2 písmeno a), b), d), až j ), k, a l ) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez popaltkov. Podľa § 4 odsek 6 citovaného zákona veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.
9. Podľa § 524 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, keď za jej trvania nastáva zmena v osobe veriteľa. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie doterajšieho veriteľa. K uzavretiu zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka. V prípade kde postupcom pohľadávky je banka je pre jej platné postúpenie nutné dodržať podmienky určené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. - o bankách ( ďalej len zákon o bankách ), ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave úkonu postúpennia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku jeho špeciálnou úpravou. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách , môže banka postúpiť bankovú pohľadávku, alebo jej časť, ktoré sa stali splatnými, ak pred úkonom postúpenia pohľadávky napriek predchádzajúcej výzve banky je dlžník v nepretržitom omeškaní s úhradou splatného záväzku viac ako 90 dní.
10. Žalobca predložil súdu dve výzvy adresované žalovanému na zaplatenie jeho omeškaného záväzku a to výzvu z 16.10.2009, ktorou ho žiadal o úhradu omeškaného dlhu 789,90 eur a výzvu z 22.2.2013, ktorou ho žiadal o úhradu zosplatneného dlhu 16 189,06 eur. Keďže predmetom postúpenia bola pohľadávka banky zodpovedajúca záväzku žalovaného vo výške úverového dlhu po zosplatnení úverových splátok, spĺňa podmienku výzvy na plnenie predchádzajúcej úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách len výzva banky z 22.2.2013 . Pre platné postúpenie pohľadávky samotná výzva nepostačuje, musí byť splnená aj druhá podmienky a to nepretržité omeškanie dlžníka s úhradou splatného záväzku viac ako 90 dní.
11. Banka vyzvala žalovaného, na zaplatenie zosplatneného úverového záväzku do 10 dní od prevzatia oznámenia z 22.2.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Toto oznámenie mu banka doručovala 1.3.2013 prostredníctvom pošty ako doporučenú poštovú zásielku. Vrátila sa jej dňa 5.3.2013 s oznámením pošty, že na označenej adrese doručovania je žalovaný neznámy. Podľa článku 10 bod 3 sa poštová zásielka považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. To znamená, že predmetná zásielka bola žalovanému doručená 4.3.2013 (tretí deň od jej odoslania 1.3.2013 ) a úverovú pohľadávku mal teda zaplatiť do 14.3.2013 (do 10 dní odo dňa prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ). Pohľadávka banky zodpovedajúca zosplatnenému úverovému záväzku žalovaného, ktorý ho nezaplatil, sa mohla stať spôsobilou na postúpenie najskôr po 12.6.2016, ktorý deň bol posledným dňom nepretržitého deväťdesiatdňového omeškania žalovaného s jeho úhradou. Keďže banka prejednávanú pohľadávku postúpila na žalobcu 28.3.2013, urobila tak v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a takýto právny úkon nie je platný ( § 39 OZ ). Z neplatného konania banky nemohol žalobca platne nadobudnúť aktívnu legitimáciu pre vymáhanie zažalovaného dlhu a preto súd žalobný návrh v prejednávanej veci zamietol. Pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu sa súd už ďalej nezaoberal otázkou dôvodnosti výšky zažalovaného nároku s ohľadom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258 /2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k času uzavretia prejednávanej zmluvy.
12. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanému však trovy konania nevznikli. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) poukazuje na to, že nie je potrebné rozhodovať o ich výške. Súd prihliadol na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto rozsudku vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).