Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/75/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného K. B., na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný

K. B., L.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom G., I. XXX/X, invalidný dôchodca, slobodný, t.č. na slobode,

je vinný, že

dňa 25.10.2014 v čase okolo 00.53 h v Bošanoch po ceste č. 2/593 viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXAF, červenej farby, v smere jazdy od Topoľčian do Partizánskeho rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h, pričom svojim konaním porušil povinnosti uložené mu v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 1, 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/ predmetného zákona, nakoľko sa nevenoval počas jazdy plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a rýchlosť jazdy neprispôsobil svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú ma rozhľad, keď nepoužil diaľkové svetlomety, keď si nevšimol na vozovke v jeho jazdnom pruhu sa nachádzajúcu osobu I. M., ktorý ležal na vozovke, resp. bol v polohe zníženej, kedy v kilometri 29 došlo k nárazu prednej časti osobného motorového vozidla do menovaného do oblasti chrbta v driekovo krížovej oblasti chrbta prudko, veľmi veľkou intenzitou a následnému povaleniu tela I. M. pod motorové vozidlo v smere jazdy a pritlačeniu jeho tela spodnou časťou vozidla proti pevnej podložke, kedy dôsledkom dopravnej nehody utrpel I. M. rozsiahle zranenia, a to: rozsiahlu podkožnú kapsu v driekovo krížovej oblasti chrbta, so zakrvácaním svalstva chrbta a zlomenine priečnych výbežkov driekovej chrbtice L1 - L4, početným a rozsiahlym kožným odreninám na chrbte, na prednej ploche tela, na dolnej časti hrudníka, v oblasti brucha, na tvári v čelovej oblasti hlavy vľavo, zlomenine nosových kostí a v dôsledku kompresie tela spodnou časťou motorového vozidla o pevnú podložku - vozovku došlo k poraneniu vnútrohrudných orgánov - sériovým zlomeninám rebier obojstranne a pomliaždeniu pľúc k poraneniu vnútrobrušných orgánov - ložiskové pomliaždenie v okruží tenkého čreva a v závesnom aparáte hrubého čreva so zakrvácaním telových dutín hrudnej a brušnej, k zlomeninám v oblasti panvového skeletu, ako je prelomenie krížovobedrového spojenia vpravo, zlomenine kĺbovej jamky bedrovej kosti a zlomenine horného a dolného ramena lonovej kosti vpravo, ktoré zranenia mali charakter vážnej poruchy zdravia, pričom v dôsledku úrazových zmien a rozsiahleho zakrvácania - polytraumy došlo postupne k rozvoju traumaticko-hemoragického šoku a následne k hypoxii cieľových orgánov a tkanív, acidóze a napokon terminálnemu zrúteniu krvného obehu, v dôsledku čoho I. M. zomrel dňa 25.10.2014 o 06.50 h na Anesteziologicko resuscitačnom oddelení Nemocnice s poliklinikou n.o. v Topoľčanoch

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený G. M.Q., L.. XX.XX.XXXX, bytom J., C. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

V trestnej veci obžalovaného K. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 459/14/3305-47 na tunajší súd dňa 18.12.2015 obžaloba na skutkovom základe podľa obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného G. M., svedka P. V., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu svedka C. V., splnomocnenca poškodeného Dôvery zdravotnej poisťovne a.s. C.. C. Ž., výsluchom znalca Ing. Karola Gondžára Csc., Ing. Miloša Zachardu, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodného skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča, znalecký posudok MUDr. Rastislava Rozborila a MUDr. Richarda Kóšu, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, zápisnicu o vyšetrovacom pokuse a oboznámil fotodokumentáciu, zápisnicu o ohliadke motorového vozidla, záznam o dopravnej nehode o obhliadke miesta nehody a fotodokumentáciu, záznam o dychovej skúške, vyčíslenie škody poškodeného Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. a G. M., výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, odpis z registra trestov, lekárske potvrdenie z 25.10.2014 a protokol, správu spol. LeasePlan Slovakia, s.r.o., trestné oznámenie a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať. Uviedol však, že hoci je nevinný, je mu ľúto čo sa stalo.

Poškodený G. M., otec nebohého poškodeného I. M., v adhéznom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1615,-€ z titulu nákladov spojených s pohrebom syna. Poškodený nebol svedkom skutku, syn v deň skutku oslavoval u spolupracovníka, po príchode domov ešte išiel večer von. Najstarší syn

mu oznámil, že syna I. zrazilo auto, potom odišli do nemocnice, kde sa dozvedel o smrti syna. Uplatnil si nevyhnutné náklady na pohreb syna, ktoré do spisu vyčíslil.

Splnomocnenec poškodeného v písomnom vyjadrení z 20.06.2016 uviedol, že znalecký posudok znalca Ing. Miloša Zachardu, Phd. je tendenčný, nejednoznačný a rozporný, pričom sa znalec nadbytočne zaoberá právnym posúdením veci.

Svedok P. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol u brata. Vo večerných hodinách tam prišiel aj poškodený I. M.. Zdržal sa asi pol hodinu, už keď prišiel si všimol, že mal vypité, pil alkohol aj tam. Potom ostatní čakali na taxi a poškodený išiel pešo domov. C. V. mu povedal, že si všimol ako odchádzal nehodu, a volal sanitku.

Z výpovede svedka C. V. z 18.11.2015 na č.l. 53-54, z prípravného konania súd zistil, že bol u kamaráta P. V. v dome jeho brata, neskoro večer tam prišiel aj poškodený I. M., ten mal spomenúť, že bol predtým na oslave narodením, už keď prišiel poškodený tento mal známky opitosti, artikuloval ale normálne. Svedok odchádzal taxíkom, neskôr pri čerpacej stanici videli pri chodníku ležať nejakú osobu a odstavené auto. On volal na tel. č. 158 a 112. Keď prišla záchranka bol poškodený v bezvedomí. Vodič VW Golf mal povedať, že on ho ako prvý zraziť nemohol, lebo by mal rozbité čelné sklo, no má rozbitý len nárazník. Tiež mu hovoril, že poškodený sa mal do kanála odplaziť.

Zástupca poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Mgr. Miriama Žolnerová v prípravnom konaní uviedla, že poškodená spoločnosť si uplatňuje nárok na náhradu škody voči obžalovanému spočívajúcu v nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenca I. M. podľa priloženého rozpisu z karty poistenca vo výške 820,06-€.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča ČES:PPE-KEU-SL-EXP-2014/4300 z 29.01.2015 na č.l. 183-191 súd zistil, že k ku znaleckému skúmaniu boli použité stopy č. 3-8,10-12 - 43 ks úlomkov z plastickej hmoty čiernej farby, 1 ks úlomku z gumy čiernej farby a 1 ks kovová pracka, pričom časť predložených úlomkov evidovaných ako mechanoskopické stopy boli identifikované aj ako časti skúmaného motorového vozidla Volkswagen Golf, EČ: J., niektoré boli identifikované ako časti modelu vozidla Volkswagen Golf od r. 2004, niektoré pre ich malú veľkosť nebolo možné identifikovať ako konkrétne časti OMV.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia a odvetvia súdne lekárstvo MUDr. Rastislava Rozborila č. 28/2015 a MUDr. Richarda Kóšu 9/2015 z 04.04.2015 na č.l. 155-176 súd zistil, že bezprostrednou príčinou smrti nebohého poškodeného I. M. bolo zlyhanie funkcie životne dôležitých orgánov v úrazovo krvácavom šoku, ktorý vznikol v dôsledku viacnásobných poranení ako následok dopravného úrazu. V dôsledku dopravnej nehody utrpel I. M. rozsiahle zranenia, a to: rozsiahlu podkožnú kapsu v driekovo krížovej oblasti chrbta, so zakrvácaním svalstva chrbta a zlomenine priečnych výbežkov driekovej chrbtice L1 - L4, početné a rozsiahle kožné odreniny na chrbte, na prednej ploche tela, na dolnej časti hrudníka, v oblasti brucha, na tvári v čelovej oblasti hlavy vľavo, zlomeninu nosových kostí a v dôsledku kompresie tela spodnou časťou motorového vozidla o pevnú podložku - vozovku došlo k poraneniu vnútrohrudných orgánov - sériovým zlomeninám rebier obojstranne a pomliaždeniu pľúc k poraneniu vnútrobrušných orgánov - ložiskové pomliaždenie v okruží tenkého čreva a v závesnom aparáte hrubého čreva so zakrvácaním telových dutín hrudnej a brušnej, k zlomeninám v oblasti panvového skeletu, ako je prelomenie krížovobedrového spojenia vpravo, zlomenine kĺbovej jamky bedrovej kosti a zlomenine horného a dolného ramena lonovej kosti vpravo, pričom v dôsledku úrazových zmien a rozsiahleho zakrvácania - polytraumy došlo postupne k rozvoju traumaticko-hemoragického šoku a následne k hypoxii cieľových orgánov a tkanív, acidóze a napokon terminálnemu zrúteniu krvného obehu, v dôsledku čoho I. M. zomrel dňa 25.10.2014 o 06.50 h na Anesteziologicko resuscitačnom oddelení Nemocnice s poliklinikou n.o. v Topoľčanoch. Pri vonkajšej ohliadke a pitve nebohého znalci nenašli žiadne známky takého poranenia, ktoré by svedčili pre prejdenie tela kolesami vozidla, tiež že sa nenašli žiadne také známky zranenia, ktoré poukazovali na to, že menovaný bol zrazený motorovým vozidlom ako chodec v polohe stojacej. Najpravdepodobnejšie došlo k nárazu prednej časti osobného motorového vozidla do tela chodca v polohe zníženej (ležiacej, sediacej) na vozovke v smere jazdy osobného motorového vozidla. Mechanizmus nárazu bol najpravdepodobnejšie prednou časťou vozidla do oblasti chrbta v driekovo-krížovej oblasti v postavení fronto-dorzálnom v polohe zníženej. Zranenia nebohého súd v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Zranenia boli

tak závažného charakteru, že smrti menovaného nebolo možné za žiadnych okolností zabrániť ani okamžitou laickou, ani následnou odbornou lekárskou pomocou. Všetky úkony, ktoré boli u poškodeného vykonané viedli len k oddialeniu nástupu smrti, avšak jej zabrániť nemohli. Išlo o smrteľné zranenia. Vzhľadom na charakter poškodenia tela I. M. znalci spravdepodobnili, že zranenia ktoré utrpel boli spôsobené jedným motorovým vozidlom, teda nešlo o kombinovaný dopravný úraz, u poškodeného nedošlo k následnému prejdeniu tela ďalším motorovým vozidlom. Chemickým vyšetrením vzorky krvi odobratej v NsP Partizánske, ktorá bola odoslaná do toxikologického laboratória Súdnolekárskeho a patologického pracoviska dňa 28.10.2014, a analyzovaná 30.10.2014 metódou plynovej chromatografie bol zistený nález 2,71 g/kg (promile) alkoholu v krvi nebohého poškodeného - ide o ťažký stupeň opitosti, často sa po takomto významnom opojení alkoholom subjekt pohybuje „po štyroch“ s mechanickou oporou kolien a lakťov, má ťažký útlm senzorickej percepcie, poruchu miestnej a časovej orientácie.

Výsluchom znalca Ing. Karla Gondžára CSc., znalca z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel k obsahu znaleckého posudku č. 78/2015 z 09.07.2015 a doplnku znaleckého posudku pod č.93/2015 z 10.09.2015 na č.l. 58-153, súd zistil, že:

1. Vodič osobného motorového vozidla zn. VW Golf R. J. K. B. jazdil na začiatku nehodového deja s vozidlom rýchlosťou približne 57km/h v tolerančnom rozpätí, ktoré pri výsluchu znalec opravil na 10%. Nakoľko pred stretom vozidla s chodcom vodič nebrzdil je rýchlosť jeho jazdy pred nehodou totožná s rýchlosťou v momente stretu vozidla s chodcom, nárazovou rýchlosťou. Znalcom pôvodne uvádzaný interval rýchlosti vozidla 54-60km/h, je mierne prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti v obci, ale nakoľko sa jedná o rovný a prehľadný úsek cesty, pri použití diaľkových svetiel mal vodič možnosť na vzdialenosť na ktorú mal dohľad na ležiaceho chodca, je možné konštatovať, že rýchlosť jazdy nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom predmetnej dopravnej nehody a je technicky primeraná.

2. Techniku a spôsob jazdy vodiča motorového vozidla zn. VW Golf EČ J. je možné hodnotiť ako nesprávnu a to v tom, že nevenoval dostatočnú pozornosť situácii na vozovke v dôsledku čoho nedokázal reagovať na chodca ležiaceho na vozovke, pričom ak by vodič jazdil s použitím diaľkových svetiel mal možnosť vodič na chodca ležiaceho na ceste reagovať včas a vozidlo zastaviť pred chodcom. Skutočnosť, že vodič nevenoval dostatočnú pozornosť situácii na vozovke je možné hodnotiť v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom predmetnej dopravnej nehody, pričom sa jedná o prvok nehodového deja, ktorý znemožnil zabráneniu dopravnej nehody.

3. Ak vodič jazdil pred nehodou s použitím stretávacích svetiel, toto je možné hodnotiť ako nesprávnu techniku jazdy, nakoľko v danej situácii mal vodič možnosť použiť diaľkové svetlá a zabezpečiť si tak dostatočný rozhľad ako aj dostatočnú dohľadnosť na chodca ležiaceho na vozovke.

4. Podľa vykonaného vyšetrovacieho pokusu bol ležiaci chodec viditeľný na vzdialenosť 40m pri jazde na stretávacie svetlá a na vzdialenosť 88,8 m pri jazde na diaľkové svetlá. Prepočtom na dynamickú dohľadnosť - dohľadnosť vodiča v daných podmienkach znalec vypočítal, že chodec bol viditeľný na vzdialenosť 32m pri jazde na stretávacie svetlá a 71 m pri jazde na svetlá diaľkové.

5. Chodec v nehodovom mieste ležal na vozovke naprieč pravým jazdným pruhom. Pokiaľ vodič uvádza, že ležiaceho chodca vôbec nevidel, nasvedčuje to nevenovaniu pozornosti situácii na vozovke. Chodec ležaním na vozovke nevytvoril náhlu ani nepredvídateľnú prekážku. Spôsob správania sa chodca - nebohého poškodeného na vozovke v čase a mieste nehody je možné hodnotiť ako nesprávny, pretože vytvoril prvotnú kolíznu situáciu, čo je možné hodnotiť v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.

6. Vodič motorového vozidla zn. VW Golf R. J. mal možnosť dopravnej nehode zabrániť, ak by v nehodovom mieste jazdil pri použití diaľkových svetiel. Za rýchlosti 57 km/h vodič potrebuje na zastavenie dráhu 39 m, tzn. pri dohľadnosti 32 m nemal vodič pri tejto rýchlosti možnosť vozidlo pred ležiacim chodcom zastaviť pri jazde na stretávacie svetlá. Pri rýchlosti 50 km/h vodič potrebuje na zastavenie dráhu 32 m. Pri reálnej dohľadnosti 32 m mal vodič možnosť pri dodržaní dovolenej rýchlosti možnosť vozidlo zastaviť - na súdnom pojednávaní však uviedol znalec, že ide o hraničnú hodnotu z hľadiska možnosti zastavenia pred chodcom pri zapnutých stretávacích svetlách.

7. Na súdnom pojednávaní tiež doplnil, že nemožno síce vypočítať presnú rýchlosť, ale možno určiť rozpätie rýchlosti, ktorou sa vodič pohyboval, znalec ju upresnil na rýchlosť okolo 50 km/h. Znalec uviedol, že dohľadnosť merali za použitia figuranta, figurant mal podobné oblečenie ako nebohý poškodený, poškodený ani figurant nemali reflexné prvky. Vozovka podľa znalca nebola dostatočne osvetlená. Znalec rátal, vzhľadom k ležiacemu človeku s vyššou reakčnou dobou 1,4 sek. Z hľadiska možnosti zabrániť zrážke je podľa znalca z časového hľadiska možnosť obídenia prekážky časovo porovnateľná so zabrzdením pred prekážkou. Pri použití diaľkových svetiel by vodič mohol pred prekážkou tak zastaviť ako aj ju obísť. Znalcov konštatoval, že z hľadiska záverov znalcov nie zásadne rozdielne, čo do predpokladov na ktorých je závislé právne posúdenie veci.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Miloša Zachardu č. 8/2016 z 03.05.2016 na č.l. 332-351 a výsluchu znalca súd zistil, že:

1. Rýchlosť jazdy vodiča pred nehodou nie je možné exaktne technicky určiť na základe skutočnosti, že vodič pred zrážkou na kolíznu situáciu nereagoval brzdením, po zrážke vozidlo nezastavilo v konečnej polohe (neexistujú brzdné stopy) a pokračovalo v jazde. Taktiež neprišlo ku nárazu vozidla do stojacej osoby, na základe čoho by bolo možné vyhodnotiť nárazovú rýchlosť vozidla vo vzťahu ku odhodeniu osoby chodca na určitú vzdialenosť, ale prišlo k jej prejdeniu. Vyhodnotenie nárazovej rýchlosti na základe dĺžky rozptylového poľa plastových črepín alebo krvných stôp taktiež nie je technicky možné.

2. Maximálna primeraná rýchlosť motorového vozidla zn. VW Golf R. J., ktoré viedol obžalovaný vzhľadom na vzdialenosť a osvetlenie v čase nehody, tak aby bol vodič schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť pri ktorej by dokázal zabrániť zrážke s chodcom predstavovala hodnotu 37,05 km/h.

3. Príčinou prečo vodič na ležiacu osobu nereagoval môže byť skutočnosť, že vodiči nemajú vyhodnocovaciu schopnosť na vyhodnotenie prítomnosti tmavo oblečenej ležiacej osoby na vozovke, ale zo skúsenosti sú zvyknutí reagovať na prítomnosť vzpriamene pohybujúcich sa chodiacich osôb. Na základe uvedeného možno konštatovať, že reakcia vodiča nemusela byť za uvedených podmienok oneskorená.

4. Prekážka, ktorú na vozovke predstavovala ležiaca osoba I. M. bola pre vodiča viditeľná vzhľadom ku svetelným rozhľadovým podmienkam na 20 m v pravom jazdnom pruhu. Na základe katalógového listu EVU je možné predpokladať dohľadovú vzdialenosť chodca v rozmedzí 10 m až 15 m v ľavom (protismernom) jazdnom pruhu.

5. Osoba poškodeného sa pravdepodobne nachádzala v schúlenej polohe. Zosnulý svojou prítomnosťou na vozovke vytváral kolíznu situáciu pre každého vodiča pohybujúceho sa po vozovke v pravom jazdnom pruhu, pričom z technického hľadiska bolo toto používanie verejnej komunikácie nesprávne.

6. Pre vyhodnotenie či ležiaca osoba vytvorila vodičovi náhlu prekážku je potrebné zodpovedať otázku právnu a to či v danom úseku s chodníkom umiestnenom v protistrannom jazdnom pruhu má vodič povinnosť predpokladať ležiace tmavooblečené osoby a tejto skutočnosti prispôsobiť rýchlosť, teda pohybovať sa rýchlosťou do 37,05 km/h, pokiaľ nemá povinnosť predpokladať uvedené a tomu prispôsobiť rýchlosť ide o prekážku náhlu.

7. Vodič by nehode nemohol zabrániť ani v prípade, že sa tento vozidlom pohyboval rýchlosťou maximálne dovolenou (50 km/h) a na kolíznu situáciu reagoval maximálnym brzdením.

8. I. M. by dopravnej nehode zabránil vtedy, ak by neležal v tmavom oblečení na vozovke a nevytváral tak kolíznu situáciu pre vodičov jazdiacich v danom jazdnom pruhu. Vodič by dopravnej nehode zabránil zastavením pred miestom zrážky v prípade, ak by v okamihu keď mohol rozpoznať kolíznosť situácie (20 m pred miestom zrážky) pohyboval sa vozidlom rýchlosťou do 37,05 km/h a na vzniknutú situáciu reagoval intenzívnym brzdením.

9. Vzhľadom na charakter pohybov chodca a motorového vozidla má práve chodec v podstatnej miere technicky väčšie možnosti predísť a zabrániť ich vzájomnému stretu, nakoľko chodec má oveľa väčšiu možnosť svietiace svetlomety vozidla aj spozorovať.

10. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil, že prípadný úhybný manéver vodiča by na výsledok nemal v porovnaní s brzdením výraznejší vplyv. Znalec na otázku, či pri zapnutých diaľkových svetlách mal možnosť vodič zrážke s chodcom zabrániť uviedol, že z hľadiska technického nebolo použitie diaľkových svetiel nutné, pretože pri rýchlosti 50km/h mal možnosť vodič zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú mal rozhľad. Použitie diaľkových svetiel by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak je rýchlosť neprimeraná rozhľadu, pri nameranej rozhľadovej vzdialenosti 40m je rýchlosťou primeranou rozhľadu rýchlosť 16,95 km/h t.j. 61,03 km/h. Rozhľadom sa má na mysli účinne osvetlená vozovka v celej časti koridoru vozidla. Dohľadom je vzdialenosť, na ktorú je prekážka rozpoznateľná. Napokon pripustil, že je možné, že pri zapnutých diaľkových svetlách by došlo k identifikácii prekážky skôr, hoci sa priamej odpovedi na alternatívu uvádzanú znalcom Ing. Karlom Gondžárom CSc. vyhol.

Podľa zápisnice o vyšetrovacom pokuse a fotodokumentácie na č.l. 192-201 zo 17.06.2015, bolo zistené, že vyšetrovací pokus je vykonaný dňa 17.06.2015 od 22.00 hod. za obdobných svetelných podmienok, aké boli dňa 25.10.2014 o 00.53h z hľadiska tmy a umelého osvetlenia. Použité bol vozidlo rovnakej typovej rady ako vozidlo VW Golf EČ: J. XXX S., s rovnakým nastavením výšky svetiel. Dosvit vozidla so zapnutými stretávacími svetlami na figuranta je v dĺžke 40 m od figuranta po prednú časť vozidla, so zapnutými diaľkovými svetlami 88,8 m.

Zo zápisnice o ohliadke motorového vozidla VW Golf EČ: J. XXX S. na č.l. 216-219 záznamu o dopravnej nehode, o ohliadke miesta nehody náčrtu a fotodokumentácie súd zistil, že čas a miesto dopravnej nehody sa zhoduje so skutkovým stavom. Z fotodokumentácie vyplýva, že bunda s kapucňou poškodeného bola modrej farby, nie tmavých odtieňov. Cesta je osvetlená pouličným osvetlením, pričom toto osvetľuje protismerný jazdný pruh z pohľadu jazdy obžalovaného, neďaleko od miesta skutku je aj čerpacia stanica.

Zo záznamu o dychovej skúške na č.l. 274 vyplýva, že obžalovaný nebol v čase skutku pod vplyvom alkoholu.

Podľa lekárskeho potvrdenia z 25.10.2014 na č.l. 180 a protokolu z 25.10.2014 bol do nemocnice s poliklinikami Topoľčany prevezený RLP poškodený v bezvedomí a šoku.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 300-303 bol obžalovaný od 01.01.2010 do času skutku 16 x priestupkovo postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky.

Obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný.

Podľa vyčíslenia liečebných nákladov poškodeného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. na č.l. 290 Zdravotnícke zariadenia poškodenému k úrazu zo dňa 25.10.2014 fakturovali náklady v sume 820,06- € za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá poistencovi: nebohému poškodenému. Vyčíslené náklady na preplatenie lekárskych úkonov a zdravotnej starostlivosti, ktoré si poškodený uplatňuje voči obžalovanému.

Podľa príjmových pokladničných dokladov na č.l. 291-293 bola pre odberateľa G. M. S. S. M., vynaložili náklady za pohreb vo výške 57,-€ + 768,- € (vrátane obradu), 30,-€ obliekanie zosnulého, 760,-€ za pomník.

Súd odmietol návrh na doplnenie dokazovania navrhnutého prokurátorom, a čo do predpokladov, z ktorých znalecký posudok vychádzal (oblečenie figuranta) obhajobou, vykonaním kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu z odboru cestná doprava, pretože súd považuje obidva predložené znalecké posudky aj v zmysle doplnení výsluchom znalcov za nie rozporné v tej časti, ktorá bola rozhodná pre právne závery súdu. Súd má za to, že rozpory sú práve v právnom posúdení veci, a toto právne posúdenie nie je úlohou znalcov - hoci znalec v tomto prípade vypracúva závery posudku prihliadajúc na právne predpisy, teda nie zriedka sú jeho závery späté právnou normou, v tomto prípade zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. K oblečeniu poškodeného v čase nehody a figuranta súd uvádza, že oblečenie poškodeného nebolo výrazne tmavé pokiaľ ide o bundu, už pri vyšetrovacom pokuse bol figurant oblečený s ohľadom na túto skutočnosť, pričom ani jeho odev nebol obžalovaným - účastným na predmetnom úkone namietaný, čo vyplýva zo zápisnice o vyšetrovacom

pokuse. Je tiež zrejmé, čo potvrdil aj znalec Ing. Gondžár Csc., že otázkou odevu figuranta sa zaoberali a vychádzal z nej aj znalec. Poškodený nebol evidentne oblečený v čiernom či významne tmavom oblečení, nemal na druhej strane ani žiadne reflexné prvky. Súd prihliadol aj k tej podstatnej skutočnosti, že súd zodpovednosť obžalovaného zakladá na povinnosti použiť diaľkové svetlá, kde možnosť zbadať a rozpoznať chodca nebola spochybnená, pričom hraničné hodnoty v prípade použitia stretávacích svetiel súd vyložil v prospech obžalovaného a v tomto zmysle ani prípadné odchýlky v podobe odtieňa farby oblečenia poškodeného nemajú žiaden význam.

Obhajca na základe vykonaného dokazovania s poukazom najmä na závery znalca Ing. Miloša Zachardu, navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor zotrval na podanej obžalobe, navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v prvej polovici trestnej sadzby, priznať poškodeným nárok na náhradu škody.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účinného v čase skutku (ďalej “zákon o cestnej premávke”) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/20170101?ucinnost=25.10.2014> počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené.

Podľa § 32 ods. 2 zákona o cestnej premávke vodič nesmie použiť diaľkové svetlomety, ak je vozovka dostatočne a súvisle osvetlená alebo ak by mohol byť oslnený vodič protiidúceho vozidla, vodič vozidla idúceho pred ním alebo iný účastník cestnej premávky, strojvedúci vlaku alebo vodič iného dráhového vozidla, alebo vodič plavidla. Pri zastavení vozidla pred železničným priecestím vodič nesmie použiť ani stretávacie svetlomety, ak by nimi mohol oslniť vodiča vozidla v protismere.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,

Z vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti považuje súd za preukázané skutočnosti nesporné, vyplývajúce zo záverov znaleckého dokazovania znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia a odvetvia súdne lekárstvo, ako aj dokumentácie dopravnej nehody svedčiacej o mieste, čase, účastníkoch a následkoch nehody. V tejto časti je skutkový stav preukázaný tak ako v obžalobe. Je tiež preukázaný výrazný podiel správania poškodeného na vzniku dopravnej nehody. Chodec ležaním na vozovke nevytvoril náhlu ani nepredvídateľnú prekážku. Zo správania poškodeného pred skutkom, keď si tento požitím alkoholu privodil ťažký stupeň opitosti, s ťažkým útlmom senzorickej percepcie, poruchou miestnej a časovej orientácie, rovnako tak z polohy poškodeného pri kontakte s vozidlom, má súd za preukázané, že tento nevytvoril prekážku náhlu, pretože sa ceste pri približovaní vozidla obžalovaného už nachádzal, a tam aj zrejme ležal, sedel či kľačal schúlený. Nemožno mať za to, že ide o prekážku neočakávanú, pretože existencia chodca na vozovke bez ohľadu na to či tadiaľ prechádza, alebo tam leží, musí byť pre vodiča očakávaná. Pri jazde v noci je dôvodné, že vodič očakáva prekážku, ktorá sa môže nachádzať na vozovke, nemusí ísť o chodca, môže ísť o zver prechádzajúcu cez cestu, alebo neživé prekážky, výmole, rôzne predmety na ceste a pod. Práve z tohto dôvodu je prirodzené, bez ohľadu na povinnosť vodiča, používať v jazde v noci diaľkové svetlá, ktoré rozhľad, a tým pádom aj dohľad zvyšujú. V noci pozornosť vodiča musí byť zvýšená, pretože je odkázaný okrem vlastných zmyslov na použitie svetlometov vozidla, ktorých dosvit limituje aj čas jeho reakcie na

prekážku. Chodec - poškodený I. M. nachádzajúci sa na vozovke v čase a mieste nehody však vytvoril prvotnú a veľmi nebezpečnú kolíznu situáciu, čo je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.

Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného sa súd zaoberal otázkou, či obžalovaný tým, že sa kolízie s chodcom nevyhol, inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Zo znaleckých posudkov Ing. Karla Gondžára CSc., znalca z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel a znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Miloša Zachardu, najmä po ich výsluchu k predloženým znaleckým posudkom, považuje súd za preukázané to, že pri použití stretávacích svetiel vzhľadom na predpokladanú rýchlosť vozidla okolo 50km/h, o to viac, pokiaľ by súd túto rýchlosť považoval za neznámu či dokonca nezistiteľnú /Ing. Miloš Zacharda/, nemal možnosť zrážke vozidla s chodcom vodič zabrániť, pretože nemohol vozidlo zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mohol identifikovať prekážku. Tento záver bol celkom zrejmý zo znaleckého posudku Ing. Miloša Zachardu, pričom vzhľadom k tomu, že znalec Ing. Karel Gondžár CSc. pripustil aj to, že obžalovaný sa mohol pohybovať aj rýchlosťou okolo 50 km/h pričom pri dohľadnosti stretávacích svetiel je možnosť zastavenia pred chodcom hraničná, súd vychádzajúc zo zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, nemá za preukázané, že sa obžalovaný mohol zrážke s poškodeným pri zapnutých stretávacích svetlách a rýchlosti, ktorá nebola preukázateľne vyššia ako maximálne povolená v obci, vyhnúť. Obžalovaný totiž nemal možnosť prekážku identifikovať ako človeka na takú vzdialenosť, aby zabránil kontaktu s ňou. Identifikácia prekážky je totiž nevyhnutná z dôvodu, že vodič musí zhodnotiť to, či bezpečnosť náhleho brzdného manévru či náhle vyhnutie sa prekážke, nepredstavuje vyššie riziko ako ignorovanie prekážky.

Z hľadiska alternatívy použitia diaľkových svetiel rovnako nemožno považovať závery znalcov za rozporné. Zo záverov znalca Ing. Karla Gondžára CSc. vyplýva, že pri použití diaľkových svetiel by obžalovaný mal možnosť nehode zabrániť, pretože dohľadnosť pri vypočítanom intervale rýchlosti vozidla obžalovaného bola dostatočná na identifikáciu ležiaceho chodca a zabránenie zrážke brzdením. Obidvaja znalci pritom zhodne uviedli, že spôsob riešenia situácie brzdením či vyhýbaním je z časového hľadiska približne rovnaký. Znalec Ing. Miloš Zacharda sa na otázku možnosti zabránenia nehode obžalovaným pri zapnutých diaľkových svetlách nevyjadril určito, opakovane poukazujúc na neexistenciu povinnosti ich použitia, avšak pripustil, že je možné, že pri zapnutých diaľkových svetlách by došlo k identifikácii prekážky skôr. Teda ani v tejto časti neexistuje rozpor (v zmysle protichodných stanovísk) v záveroch znalcov odôvodňujúci potrebu kontrolného znaleckého dokazovania. Sporné je len právne posúdenie veci na základe záverov znaleckých posudkov.

Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že nastala niektorá z alternatív uvedených v § 32 ods. 2 zákona o cestnej premávke, ktorá by zakazovala vodičovi použitie diaľkových svetiel. K tomu súd uvádza aj to, že už len zo skutočnosti, že skutok sa stal v noci, pouličné osvetlenie nebolo na strane jazdného pruhu obžalovaného a pri dostatočnom a súvislom osvetlení by zrejme prekážku na ceste vodič videl v dostatočnom predstihu vyplýva, že vozovka nebola dostatočne a súvisle osvetlená. Zo záznamu o dopravnej nehode nevyplýva, že by bola zaznamená okolnosť nehody v tom zmysle, že v čase skutku vodič reagoval na iné vozidlá, mohol byť oslnený vodič protiidúceho vozidla, vodič vozidla idúceho pred ním alebo iný účastník cestnej premávky, tiež obžalovaný takú významnú skutočnosť svedčiacu v jeho prospech neuvádzal a odmietol vypovedať.

Hoci povinnosť použiť diaľkové svetlá na rozdiel od výpočtu situácii, keď je ich použitie zakázané, nie je výslovne uvedená, má súd za to, že takúto povinnosť možno vyvodiť z ustanovení § 4 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 1, 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že použitie diaľkových svetiel nemožno odvodiť len na základe § 16 ods. 1 druhá veta cit. zákona, teda v závislosti na primeranej rýchlosti, pri ktorej je schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má vodič rozhľad. Takýto jednoduchý výklad by mohol viesť k absurdným právnym záverom.

Už z definície rozhľadu a užšieho pojmu dohľadu je zrejmé, že pokiaľ vodič vedie vozidlo rýchlosťou, na ktorú dokáže vozidlo zastaviť na vzdialenosť na ktorú má rozhľad § 16 ods. 1 druhá veta cit. zákona

- teda vozovka je dostatočne a súvisle osvetlená, no ešte nemusí rozpoznať prekážku, ak maximálnu povolenú rýchlosť dodržiava, nemusí sa zaoberať identifikáciu prekážky, pretože za prípadnú kolíziu by

neniesol zodpovednosť - z dôvodu, že nebol povinný vozidlo zastaviť dodržiavajúc túto „primeranú“ rýchlosť. Ustanovenie § 16 ods. 1 druhá veta cit. zákona nemožno vykladať bez spojitosti s ostatnými povinnosťami vodiča. Spojitosť primeranej rýchlosti len s rozhľadovou vzdialenosťou by viedla tiež k extrémnym záverom o „primeranej rýchlosti“ pri dostatočne osvetlenej vozovke za denného svetla. Rovnako je celkom zrejmé, ku príkladu pri jazde na zľadovatelej vozovke, že primeranou rýchlosťou nemusí byť rýchlosť, na ktorú má vodič rozhľad, ani rýchlosť maximálne povolená, ale takou rýchlosťou môže byť rýchlosť nižšia.

Je potrebné zohľadniť aj ďalšie povinnosti vodiča, a to dodržiavanie maximálne povolenej rýchlosti a tiež ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 prvá veta, a vo vzťahu k osvetleniu vozidla § 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Podľa § 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred bodkočiarkou, vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/8/20170101?ucinnost=25.10.2014> počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie. Je zrejmé, že vodič je povinný nielen počas jazdy za zníženej viditeľnosti mať rozsvietené stretávacie svetlomety. Zároveň je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, a tiež rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič má k dispozícii aj diaľkové svetlomety, pričom tieto sú čo do účinnosti (dosvitu) viac ako na roveň postavené svetlometom stretávacím. Dôvodnosť ich použitia je daná ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 prvá veta cit. zákona.

Vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla, čo znamená aj požívať svetlomety vozidla na čo najúčinnejšie osvetlenie vozovky, pretože len tak si plní povinnosť rýchlosť svojej jazdy prispôsobiť svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Je zrejmé, že pokiaľ vodič koná spôsobom uvedeným v § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, je povinný využívať systémy vozidla, o to viac pokiaľ majú vplyv na bezpečnosť cestnej premávky.

Bolo v schopnostiach obžalovaného - vodiča, pri vybavení vozidla diaľkovými svetlometmi, aby pri jazde v noci, za podmienok keď nebola vozovka dostatočne osvetlená použil diaľkové svetlá, žiadna okolnosť uvedená v § 32 ods. 2 zákona o cestnej premávke tomu nebránila. Obžalovaný však porušil povinnosti uvedené v § 4 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 1, 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke, čím z nedbanlivosti zavinil smrť poškodeného, pretože mohol a mal zvýšiť pri danej rýchlosti dohľadovú vzdialenosť zapnutím diaľkových svetiel, avšak obžalovaný tak neučinil, čo malo za následok, že nedokázal zabrániť zrážke s chodcom (ba nebolo preukázané ani, že by začal s akýmkoľvek vyhýbacím či brzdným manévrom). Súd skutkovú vetu pri zachovaní totožnosti skutku upravil podľa záverov dokazovania (rýchlosť vedenia vozidla) a právneho zdôvodnenia. Z uvedeného dôvodu považuje súd za preukázané že svojím konaním obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona (§ 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke - porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je aj také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda), čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona. Obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal formou nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b/ Trestného zákona, pretože podľa vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jeho správanie ako vodiča motorového vozidla bolo možné považovať za bezohľadné či ľahostajné k povinnostiam vodiča a účastníkom cestnej premávky, hoci mohol a mal vedieť o možnosti takýmto konaním ohroziť záujem spoločnosti. Záujmom spoločnosti ktorý porušil je záujem na ochrane zdravia, ba v tomto prípade života.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.

Súd pri ukladaní trestu neprihliadol k žiadnej priťažujúcej no ani poľahčujúcej okolnosti. Z odpisu z registra trestov obžalovaného síce vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný, no podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 300-303 bol obžalovaný od 01.01.2010 do času skutku 16 x priestupkovo postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. súd

ukladal trest vychádzajúc z trestnej sadzby 2 až 5 rokov odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil najmä okolnosti prípadu a mieru zavinenia obžalovaným. Je zrejmé, že aj samotné zavinenie v podobe nedbanlivosti má svoje stupne závažnosti, v tomto prípade obžalovaný skutok spáchal z hľadiska nedbanlivostného konania tým, že si neuvedomil svoje povinnosti, ktoré má ako vodič motorového vozidla. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že samotný poškodený vyvolal nebezpečnú kolíznu situáciu, teda spolupodieľanie sa samotného nebohého poškodeného na skutku porušením jeho povinností, ktoré mal ako chodec.

Z týchto dôvodov má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, kedy bude obžalovaný povinný viesť riadny život pod hroznou premeny trestu na trest nepodmienečný, a tak mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 18 mesiacov, ktorú považuje za primeranú a spravodlivú. Pretože bol trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla a závažným porušením pravidiel cestnej premávky, tiež s prihliadnutím na okolnosti uvedené vyššie súd obžalovanému uložil, podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18 mesiacov. Súd sa zaoberal aj možnosťou ukladania trestu za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., teda mimoriadneho zníženia trestu, pričom hoci okolnosti prípadu - teda podiel nebohého poškodeného na vytvorení kolíznej situácie - by svedčili takémuto postupu, osobu obžalovaného z hľadiska jeho schopnosti dodržiavať pravidlá cestnej premávky, poukazujúc na veľký počet priestupkov za porušenie pravidiel cestnej premávky, a do istej miery aj skutkové okolnosti, ktoré svedčili obžalovanému len z hľadiska hodnotenia na základe zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného súd má za to, že nebol dôvod ukladať trest nižší, ako príslušná trestná sadzba ustanovená zákonom.

Obžalovaný zodpovedá za škodu ako prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poškodený G. M., otec nebohého I. M., uplatnil nárok na náhradu škody proti obžalovanému, 1615,-€ z titulu nákladov spojených s pohrebom syna. Poškodený DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., uplatnil proti obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške spočívajúci v nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenca I. M., podľa priloženého rozpisu z karty poistenca vo výške 820,06- €. Súd poškodených podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie, pretože na rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a to z dôvodu dokazovania čo do určenia podielu zodpovednosti nebohého poškodeného na zavinení škody, pretože je zrejmé, že to bol poškodený, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Rozhodnutie o vine v trestnom konaní rieši predbežnú otázku o zavinení obžalovaného, no následné dokazovanie k nárokom majetkovým už presahuje rámec trestného konania čo do uplatnenia nárokov zo zavinenia plynúcich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.