Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17Csp-57-2016.pdf
PDF · 67.04 KB
Case nature
Subarea
17Csp/57/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta, v právnej veci žalobcu : Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanej : P. A., N.. XX.XX.XXXX, C.. A. K. XX, XXX XX M. Ú., o zaplatenie 5 070,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd odmieta odpor žalovanej doručený súdu dňa 3.11.2016 pod č.k. XXCsp/XX/XXXX-XX.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta dňa 26.9.2016 pod č.k. XXCsp/XX/XXXX-XX vydal platobný rozkaz, v ktorom v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu zo dňa 5.8.2016, o zaplatenie sumy 5 070,03 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
3. Podľa § 267 ods. 2 CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
4. V zmysle uvedeného žalovaná, ktorá osobne prevzala platobný rozkaz dňa 20.10.2016 bola o uvedených následkoch poučená.
5. Dňa 3.11.2016 žalovaná doručila súdu odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 42). Žalovaná vo svojom odpore nárok žalobcu nijako nespochybnila, ani nepoprela, dokonca ho uznala. Na svoju obranu uviedla len to, že zo sociálnych a finančných dôvodov dlžnú sumu žalobcovi nevie uhradiť jednorazovo, ale v pravidelných mesačných splátkach. V roku 2013 bola účastníčkou dopravnej nehody, následkom čoho mala zdravotné problémy. Od roku 2013 bola často dlhodobo práceneschopná, odkázaná na nemocenské dávky. Od júla 2015 do júla 2016 bola žalovaná práceneschopná, t.j. celý rok odkázaná len na nemocenské dávky. Počas tohto roka mala dve operácie a viackrát bola hospitalizovaná. Absolvovala rehabilitácie, doposiaľ je na liekoch. Jej liečba je finančne náročná. Po roku práceneschopnosti už nemá nárok na nemocenské dávky. Požiadala o invalidný dôchodok, momentálne je na čiastočnom invalidnom dôchodku s uznanou sumou 230,-- eur mesačne. Tiež je zaevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, poberá dávky v nezamestnanosti vo výške cca 470,-- eur mesačne. Od januára 2017 sa s najväčšou pravdepodobnosťou žalovaná opäť zamestná. Navrhuje súdu, aby po prejednaní veci
rozhodol tak, že žalovanú zaviaže dlžnú čiastku žalobcovi uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-- eur, a to ku každému 20. dňu v mesiaci.
6. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Z toho vyplýva, že taký platobný rozkaz je exekučným titulom. Podľa obsahu podaného odporu súd konštatuje, že žalovaná odpor neodôvodnila, nespochybnila a nepoprela nárok žalobcu.
7. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z uznesenia NS SR sp. zn. 3 Obo 403/98, v zmysle ktorého, ak žalovaný na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nebola tým splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej.
8. Právna úprava podmienok vydania platobného rozkazu (§ 172 a nasl. O.s.p.) nie je zárukou toho, že ním ukladaná povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku zodpovedá skutočnosti, t.j., že vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Zabrániť tomu, aby nastali účinky uvedené v § 174 ods. 1 O.s.p. možno jedine včasným podaním odôvodneného odporu. Povinnosť odôvodniť odpor ustanovila novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 46/1994 Z.z., účinným od 1. apríla 1994. Z dôvodovej správy k tejto novele pritom vyplýva, že dôvodom ustanovenia povinnosti odpor odôvodniť bolo veľké množstvo prípadov, keď odporcovia bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom oddialiť vybavenie veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Občiansky súdny poriadok ale rozsah a obsah odôvodnenia odporu nijako neupravuje. Na odôvodnenie odporu môže teda odporca uviesť akékoľvek tvrdenie (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť dôvod ním tvrdeného zániku práva, s tým sa súd musí vyporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní. Z hľadiska posúdenia, či odpor je odôvodnený, nie je rozhodujúce ani to, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (rozsudok NS SR z 28.1.1999 pod sp. zn. 2 Cdo 124/98).
9. Žalovaná proti platobnému rozkazu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a náhradu trov konania, podala včas odpor, v ktorom však neuviedla žiadne vecné či právne tvrdenia, naopak, existenciu pohľadávky žalobcu nepoprela, pričom v odpore uviedla len dôvod nezaplatenia dlhu.
10. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd preto rozhodol o odmietnutí odporu.
11. Súd poznamenáva, že žalovaná sa môže priamo so žalobcom dohodnúť na splátkach dlžnej sumy, ktorú skutočnosť bude žalobca určite zvažovať, nakoľko, ak je finančná situácia žalovanej taká, ako to uviedla v odpore, nie je v záujme žalobcu viesť exekučné konanie na vymoženie pohľadávky, pretože ani exekučne by sa dlžná suma nevymohla naraz, ale v splátkach.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.